Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: J. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, IČO: 17 336 007, so sídlom Nitra, Špitálska 6, za účasti intervenienta: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu zamieta.

II.Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

III.Súd priznáva intervenientovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV.Súd priznáva štátu náhradu trov konania štátu v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2011 a doplnením žaloby zo dňa 21.10.2011 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 10.000 eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zaplatenia sumy 50.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2012 podala návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorým žiadala od žalovaného zaplatenie sumy 300.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a žalobu v časti o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur zobrala späť. Následne v priebehu konania návrhom doručeným súdu dňa 4.9.2012 žiadala od žalovaného okrem zaplatenia nemajetkovej ujmy aj zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.7.2008 sa stala účastníčkou vážnej dopravnej nehody. Utrpela niekoľko vážnych zranení tváre, hlavy, rúk, nôh. Najzávažnejšie bolo poranenie krčenej chrbtice, ktoré ju pripútalo na invalidný vozík, po nehode ostala ochrnutá. Jej život sa zásadne zmenil, nedokáže si zabezpečiť kompletnú starostlivosť ani o seba, je vylúčená z akýchkoľvek fyzických aktivít. Po prevoze do nemocnice mala krčnú chrbticu nepoškodenú, na druhý deň ráno už bola krčná chrbtica zlomená. Poškodenie krčnej chrbtice nastalo v nemocnici.

2.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 6.7.2015 rozsudkom č.k. -295 tak, že žalobu zamietol, žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, intervenientovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.217,31 eura a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania štátu vo výške 617,52 eura. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -323 zo dňa 16.112016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podala žalobkyňa dovolanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 13.8.2019 Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16. novembra 2016 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Nitra zo 6. júla 2015 č.k. -295 zrušil a vec Okresnému súdu Nitra vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobkyňa nemala vedomosť o dobe, čase a mieste vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, a teda objektívne nemala možnosť realizovať svoje procesné právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku v spore, v ktorom vystupuje ako jedna zo sporových strán.

3.Právny zástupca žalobkyne pôvodne v konaní trval na písomne podanej žalobe, uviedol, že žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela zranenie tváre, rúk, nôh, zranenie krčnej chrbtice, spočiatku bola šťastná že žije, že prežila, ale utrpela šok, keď zistila, že má zlomenú krčnú chrbticu a keď zistila že na CT snímkach, ktoré jej boli robené hneď po dopravnej nehode po príchode do nemocnice o 22.00 hod. 17.7.2008 na týchto snímkach nemala poškodenú krčnú chrbticu. Ďalšie CT snímok jej bol robený na druhý deň ráno o 8.00 hod. 18.7. 2008 a na týchto snímkach mala zlomenú krčnú chrbticu. Z toho vyvodila záver, že k zlomeniu krčnej chrbtice nedošlo pri vyprošťovaní z vozidla, pri prevoze do nemocnice, ale že sa to stalo v nemocnici a že súčasný stav žalobkyne je zapríčinený nemocnicou. Tieto snímky žalobkyňa konzultovala so svojím obvodným lekárom vo T..

4.Žalobkyňa pôvodne v konaní uvádzala, že dňa 17.7.2008 utrpela dopravnú nehodu. Vozidlo šoféroval manžel, bola spolujazdec, lialo, išli pomaly, v aute spala. Z rozprávania vie, že sa odtrhlo pravé zadné koleso, prevrátili sa, bola volaná aj polícia, bola v bezvedomí, potom bola v nemocnici v umelom spánku asi 3-4 dni, ležala na oddelení traumatológie asi 2 mesiace. Keď sa v nemocnici prebrala po umelom spánku lekár z oddelenia traumatológie povedal, že nebude sama dýchať a že nikdy nebude chodiť. Z nemocnice išla na liečenie do Kováčovej, kde bola dva mesiace. Keď sa vrátila domov z Kováčovej manžel pustil na počítači snímky, ktoré boli robené o 22.00 hod. po nehode chrbtica bola v poriadku nepoškodená, rozdiel bol asi po 10-12 hodinách kedy bola robená ďalšia snímka, na nej už bolo vidno, že chrbtica je zlomená, posunutá.

5.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný odmieta poškodenie. Vychádza z prvotných popisov CT vyšetrenia, ktoré bolo robené bezprostredne večer 17.7.2008 po nehode. Lekár, ktorý CT snímku popisoval tu vyjadril fraktúru stavca, predpokladalo sa ďalšie poškodenie, z tohto dôvodu sa následne na druhý deň ráno 18.7.2008 robilo kontrolné CT vyšetrenie, kde tlak na miechu bol potvrdený. MUDr. R. bol požiadaný o stanovisko, ktoré vypracoval po preštudovaní si zdravotnej dokumentácie navrhovateľky. Žalobkyňa bola v období od 17.7. do 21.7.2008 vo farmakologickom útlme. Dňa 18.7.2008 sa robila chirurgická stabilizácia C chrbtice - krčnej. Pri prepustení z kliniky úrazovej chirurgie bola stanovená diagnóza triparéza ťažkého stupňa, teda ochrnutie.

6.Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, vzniesol námietku premlčania. Čo sa týka jej prvého nároku ktorým je náhrada SSU vo výške 23.945,76 eura, tento návrh bol podaný 27.1.2012, žalobkyni bolo vyplatené bolestné + SSU + 30% navýšenie za SSU a zvyšných 20% navýšenia za SSU si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, o čom môže rozhodnúť súd. Žalobkyňou nebol predložený žiadny lekársky posudok, ktorým by bolo SSU obodované, v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Bol vypracovaný lekársky posudok, obodovanie v dôsledku dopravnej nehody, predpokladá, že bolo hradené z povinného zmluvného poistenia. Suma SSU bola uplatnená podaním zo dňa 3.9.2012, doručené súdu 4.9.2012, čo bolo podané po 4 rokoch oproti porušeniu povinnosti s poukazom na Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od vypracovania lekárskeho posudku, ktorý sa spravidla vypracováva po uplynutí jedného roka od ustálenia zdravotného stavu. Druhý nárok nemajetková ujma vo výške 300.000 eur, tu si žalobkyňa pôvodne uplatňovala sumu 50.000 eur, k rozšíreniu nároku došlo podaním zo dňa 27.1.2012, minimálne jej nárok na nemajetkovú ujmu v časti uplatneného nároku vo výške 250.000 eur, je premlčaný, pretože uplynula viac ako trojročná premlčacia doba od údajného porušenia práva na ochranu osobnosti do uplatnenia tohto nároku. Aj keby jej nároky neboli premlčané, doteraz nepreukázala porušenie povinnosti zamestnancov žalovaného. V konaní vedenom na OS Nitra pod sp. zn. sa žalobkyňa okrem iného domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU o 50% na základe MUDr. F.. Posudzovaná týmto a odškodňovaná bol kvadraplégia, ktorú si dala vyplatiť z titulu dopravnej nehody. Domáhala sa mimoriadneho zvýšenia SSU na 50%, priznané jej bolo 30%, zvyšných 20% bolo zamietnutých, čo potvrdil aj Krajský súd v Nitre. V tomto konaní sa opätovne domáha zvýšenia SSU o 20%, o tomto však už bolo rozhodnuté. Domáha sa toho na tom istom skutkovom základe, na základe toho istého

znaleckého posudku, z tej istej nehody, čo je res iudicata. Návrh na žiadané zvýšenie SSU bol súdu doručený 4.9.2012, znalecký posudok na základe ktorého sa žalobkyňa domáha zvýšenia SSU je zo dňa 15.7.2009. Aj keby neplatilo to, že sa vlastne domáha dvojnásobného plnenia SSU, od vypracovania znaleckého posudku po uplatnený nárok uplynula lehota 2 rokov, čo je premlčacia lehota v prípade náhrady škody na zdraví. Aj petit žaloby kedy bola uplatňovaná suma 10.000 eur bol podaný dva roky po vypracovaní znaleckého posudku. Čo sa týka nemajetkovej ujmy pôvodne žalovanej sumy 50.000 eur, v danej veci nebolo preukázané zavinenie nemocnice. Žaloba bola podaná až po rozhodnutí Okresného súdu, ktorý zamietol žalobkyni žiadaných 20% zvýšenia SSU. Podanú žalobu považuje za špekulatívnu.

7.Svedok MUDr. R. na pojednávaní uviedol, že vypracoval písomné stanovisko k veci, vychádzal z chorobopisu a CT nálezov, ktoré boli urobené. U žalobkyne pretrvávala paraplegia dolných končatín, ktorá bola zachytená hneď. Pacientka bola v hlbokom bezvedomí, bola intubovaná, z týchto dôvodov ďalšie vyšetrenia neboli možné. Predpokladal už na základe prvého CT nálezu, že s krčnou chrbticou niečo nie je v poriadku. Aj bez RTG nálezu môže byť prerušená miecha, opakovane sa s tým v praxi stretol. Je to vysoko pravdepodobné v prípadoch zlomením výbežkov a oblúkov. Z týchto dôvodov nariadil znova CT vyšetrenie a rekonštrukciu krčnej chrbtice. CT snímka potvrdila, že došlo k posunu, ktorý nepatrne bolo vidieť už na prvej snímke. Žalobkyňa mala naložený philadelphia golier. S týmto golierom sa robili aj CT snímky. Je pevnejší ako shcanzov golier. Neurológ potvrdil, čo predpokladal. O prvotnom poškodení miechy sa rozhodlo na základe úrazu, pretože, to že vypadla z auta je viac menej isté. Jednoznačne príčinou stavu žalobkyne je nehoda. Nedošlo k zapríčineniu ošetrovateľskou starostlivosťou zamestnancov nemocnice. Každý pacient, ktorý má poranenú miechu v momente úrazu tak ako žalobkyňa, tak aj dopadne. Keď je pacient privezený v bezvedomí je na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny, je privolaný traumatológ, hneď okamžite sa robí CT vyšetrenie, robí sa asi 1860 skenov od hlavy až po panvu je to polytrauma protokol. Potom záleží od nálezu, založí sa philadelphia golier, pacient sa dostabilizuje, riešia sa poranenia. Chrbtica sa stabilizuje, aby bol pacient polohovateľný. Žalobkyňa bola v umelom spánku 4 dni, pacient sa do umelého spánku dáva z dôvodu aby sa ochránil mozog, aj v prípade bezvedomia, pacient reaguje na bolestivé podnety. Žalobkyňa nereagovala. Krčná chrbtica je taká, že aj keď je spinálny kanál zúžený na 1/4-inu nemusí dôjsť k poškodeniu miechy. Aj keď by bol spinálny kanál voľný a miecha by bola porušená, tak telo by nefungovalo. Miecha nefunguje preto, lebo sa poranila pri nehode. V mieche je cievočka, ktorá ak sa pretrhla pri zlomenine, tak dôjde k okamžitému poškodeniu miechy. Keď je privolaný traumatológ ide na CT aj s pacientom, popisujú CT aj s rádiodiagnostikom, je to polytrauma protokol. Popis sa robí potom. Ráno sa robilo ďalšie CT, pretože pri prvom CT sa neurobila rekonštrukcia krčnej chrbtice. Platí štandard, že po 12 hodinách sa takým pacientov ako bola žalobkyňa, opakuje vyšetrenie, aj keby prvé CT nič neukázalo. Rozdiel v CT môže spočívať v tom, že chrbtica potrebovala stabilizáciu, ale miecha bola poškodená. Nikto žalobkyni golier dole nedal. Mala philadelphia golier po celú dobu, vidieť to z CT snímok. Poranenie miechy vniká aj bez zjavného postihnutia chrbtice alebo ako súčasť ťažkého poranenia chrbtice. Príčina môže byť aj vo vykĺbení stavca ktorý sa ihneď reponoval. Stupeň poranenia sa zvyšuje ak došlo k zlomenine kĺbneho výbežku čo bolo u navrhovateľky. V krčnej chrbtici ani posun stavca o 3/4-iny šírky nemusí spôsobiť poranenie miechy.

8.Svedok MUDr. R. X. na pojednávaní uviedol, že do liečebného postupu nezasahoval. Staral sa o to, aby sa žalobkyňa dostala tam kam sa má dostať, na vyšetrenia. Bol s ňou v čase od jej prvého CT vyšetrenia až pokiaľ nebola prevezená na áro. Pri prvom CT vyšetrení nebol. Jednalo sa o polytraumu. Mala vážne poranenia chrbtice a hlavy. Sledoval ako sa stav žalobkyne vyvíjal. V odstupe 6 až 12 hodín sa robilo druhé CT. Je to štandardný postup, sleduje sa vývoj poranenia. Robilo sa ráno. Bol rozdiel medzi prvým a druhým vyšetrením v oblasti chrbtice. Na prvom nebolo vidieť posun stavcov, na druhom bolo vidieť posun stavcov, to svedčilo o vážnom poranení miechy. Príčiny môžu byť rôzne. To zranenie tam už bolo, len ho nebolo vidieť. Mohlo to byť spôsobené tým, že uvoľnením svalstva sa to spôsobilo. Neurologické vyšetrenie sa nedá spraviť, keď je pacient v bezvedomí. V prípadne žalobkyne to nebolo možné spraviť, pretože bola uspatá. Zranenie už muselo existovať. Zranenie nemôže byť spôsobené, len sa zviditeľní keby sa hýbalo s hlavou, zlým hýbaním alebo sňatím goliera. V takýchto prípadoch už záchranná služba dáva limec. Keď žalobkyňu videl, tak už limec mala. Od CT vyšetrenia po áro. Bol to typ "Filadelfia". Limec sa môže vymieňať pod odborným dohľadom. Videl obe snímky. Nevie uviesť z akých dôvodov na jednej nebol limec. Možno bol transparentný, pretože sú aj také, ktoré nie je na CT vidno. Na druhom CT bolo vidno posun stavcov. Po prvom CT vyšetrení bol spinálny kanál voľný. Stavce sa javili ako nepoškodené, tak isto aj krčná chrbtica. Môže sa však stať, že dôjde k strihovému mechanizmu. To znamená, že stavce sa pohnú, poškodia miechu a potom sa vrátia späť. Môže sa to stať, aj keď má pacient limec, aj keď

sa javí ako nepoškodená. Aj keď je pacient v kľude, uvoľnením svalstva, stavce sa posunú. CT nie je také presné vyšetrenie, aby toto odhalilo. Dôležité je neurologické vyšetrenie, ktoré sa tu nedalo urobiť. Uvoľnením svalstva, keďže žalobkyňa bola relaxovaná sa objavilo poranenie, ktoré tu už bolo predtým. K takým poraneniam aké má žalobkyňa môže dôjsť pri väčšom náraze, pri dopravnej nehode, žalobkyňa vyletela z auta. Prvé CT nevykazovalo žiadne vážnejšie poranenia. Sú dané štandardné postupy ako sa narába s pacientom. Pacient sa sleduje, dávajú sa medikamenty, aby neprišlo k opuchnutiu mozgu. Aj keby predpokladali u žalobkyne poranenia, aj tak by bol daný konzervatívny postup. Postupuje sa od poranení, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacienta k tým ľahším.

9.Svedkyňa MUDr. F. U. na pojednávaní uviedla, že mala službu, keď bola žalobkyňa privezená. Jednalo sa u nej o polytraumu, o viacnásobné vonkajšie a vnútorné poranenia. Mala zranenie chrbtice, tváre, končatín, predpokladali sa poranenia brucha, či aj hrudníka si nepamätala. Aké vyšetrenia sa jej robili nevie. Prišla v stave umelého spánku na pľúcnej ventilácii. Štandardné je, keďže u žalobkyne bolo podozrenie na poranenie krčnej chrbtice, že by mala mať golier. V takomto prípade sa golier nedáva dole. Pacientom sa dole nedáva. Limec sa dáva dole v prípade, ak sa potvrdí poranenie chrbtice a len v prípade operácie. Zo záznamu vidieť, že žalobkyňa mala schanzov limec. Nie je dôvod, aby jej bol dávaný dole, pretože sa jedná o fixáciu pacienta, pacient sa s ním prekladá aj na CT vyšetrenie. Existujú aj také limce, ktoré nie je na CT snímke vidieť. To závisí od intenzity röntgenového žiarenia. Odpuchnutie krku môže nastať po 6, 8 až 48 hodinách. Či nastane posun stavcov, závisí od toho či boli poranené svaly. U všetkých dopravných nehôd predpokladajú poranenie chrbtice, založí sa im limec a ten majú až pokiaľ neurologické vyšetrenie nepreukáže, že nemajú poranenú chrbticu alebo ak majú poranenú chrbticu, tak sa golier dáva dole až keď ide pacient na operáciu.

10.Svedkyňa MUDr. P. J. na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa bola privezená večer alebo v noci, mala zdevastovanú tvár, krvácala. Keď vezú pacienta s polytraumou, tak nachystajú pevnú dosku, dá sa golier, pripravia sa monitory, papiere, kanilácia. Na áre používajú štandardný typ pevného schanzovho goliera. Ten sa nedáva dole, pretože pri polytraume sa predpokladá poranenie chrbtice. Ten je pevný, nedáva sa dole. Ten istý potom vracajú záchranke. Používajú bledoružový golier. Existuje aj mäkký molitanový so suchým zipsom, ten sa dáva pacientovi, keď ide na doliečenie domov. Traumatológ rozhodne či musí mať golier alebo nie. Takýto pokyn je zapísaný aj v zázname. Áristi o tom nikdy nerozhodujú. Je to vecou traumatológa. Potom to píšu aj do denného záznamu, či sa dal golier dole. Môže sa však stať, že sa to aj zabudne zapísať.

11.Svedok J. A. na pojednávaní uviedol, že bol si pýtať v nemocnici záznam. Chceli vedieť aký je rozsah zranení, čo bude ďalej. Pýtali sa aj lekárov v nemocnici. Každý povedal niečo iné. Informovali sa u známych, asi u 4 alebo 5 lekárov. Všetci sa zhodli na tom, že sú rozdiely medzi prvým a druhým záznamom. Žalobkyňa vypadla z auta, aké kroky robila záchranná služba uviesť nevedel, videl žalobkyňu v nemocnici, potom až na áro oddelení.

12.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, doplnením žaloby, prepúšťacou správou, dokladmi z prílohovej obálky - DVD + CD, správou z psychologickej ambulancie, stanoviskom Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 29.11.2011, návrhom na zmenu žaloby, uznesením o pripustení zmeny petitu žaloby, doplnením návrhu s prílohami - záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vyšetreniami - traumatologické odd., operačný záznam, žiadanka o CT vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, vyjadrením žalobkyne, nálezom z CT vyšetrenia, doplnením návrhu zo dňa 4.9.2012, uznesením o pripustení zmeny petitu žaloby, uznesením o ustanovení znalca, znaleckým posudkom MUDr. T. č. 913766-15/13, chartou práv pacienta, európskou chartou práv pacientov, prepúšťacou správou žalobkyne zo dňa 11.5.2014, oznámením o vstupe intervenienta do konania, poistnou zmluvou, úradným záznamom zo dňa 3.2.2015, vyšetrovacím spisom OP Nitra, OR PZ Nitra, ČVS: ORP-46/OVK- NR-2009, správami zo Sociálnej poisťovne, lekárskym posudkom o bolestnom, lekárskym posudkom o SSU, správami z poisťovne KOOPERATIVA, rozsudkom OS Nitra sp. zn. , rozsudkom KS v Nitre , dokladmi z poisťovne KOOPERATIVA a.s., rozsudkom, odvolaním, rozsudkom Krajského súdu v Nitre, dovolaním, uznesením NS SR a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa bola dňa 17.7.2008 účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela početné vážne zranenia. Vozidlom záchrannej zdravotnej služby bola z miesta nehody prevezená do FN Nitra na urgentný príjem, na oddelenie KAIM FN Nitra. Zranenia boli popísané ako pomliaždenie hlavy, otras mozgu, strata

vedomia, rozsiahla tržná rana na pravej polovici tváre so stratou kožného krytu, tržná rana v oblasti koreňa nosa, poranenie pravej ušnice, odrenina kože v oblasti ľavej lícnej kosti, odreniny na hrudníku, v oblasti pŕs, pomliaždeniny trupu, ľavého ramena, odreniny kožného krytu pravého ramena, lakťa, odreniny na oboch predkoleniach. Žalobkyňa bola v bezvedomí, napojená na umelú pľúcnu ventiláciu. Na krku mala založený fixačný Schanzov golier.

Ihneď po prijatí o 17.7.2008 o 22.07 hod. bolo vykonané vyšetrenie lebky, mozgu, krčnej chrbtice, hrudníka, brucha , panvy počítačovou tomografiou - CT.

CT vyšetrenie odhalilo okrem iných poranení aj úrazovú spondylolýzu - porušenie celistvosti oblúka 4. Krčného stavca s minimálnym posunom C4 a zlomeninu kostnej masy - pedikla - vľavo - výbežku tvoriaceho chrbticový kanál bez zníženia chrbticového kanála.

CT vyšetrenie bolo zopakované nasledujúci deň 18.7.2008 o 8.17 hod. v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením bol prítomný ventrálny posun smerom vpred stavca C4 oproti stavcu C5 pri zlomenine oblúka stavca vľavo.

Žalobkyňa bola dňa 18.7.2008 operovaná za účelom uvoľnenia útlaku a odstránenia medzistavcovej platničky medzi 4.a 5. krčným stavcom a vloženia imlantátu a jeho fixácie dlahou.

Neurológ zadokumentoval stav žalobkyne ako poruchu vedomia stupňa ťažkej somnolencie, na horných aj dolných končatinách chýbali reflexy, stav uzavrel ako poranenie miechy pri zlomenine stavca v oblasti 4. a 5. krčného stavca.

Po operácii mala žalobkyňa fixovanú krčnú chrbticu pevným Philadelphia golierom. Po kontrole 21.7.2008 už postačoval mäkký Schanzov golier.

Po stabilizácii zdravotného stavu bola žalobkyňa dňa 11.9.2008 preložená do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej.

K poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti bolo vypracované dňa 29.11.2011 stanovisko MUDr. R.

- traumatológom, adresované riaditeľstvu FN Nitra, ktorý sa vyjadril, že poškodenie krčnej chrbtice a miechy je výlučne v súvislosti s jej dopravnou nehodou, nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že poškodenie krčnej chrbtice sa objavilo až na druhý deň po nehode a že nastalo až v nemocnici.

Svedok MUDr. G. R. sa vyjadril, že príčinou súčasného stavu žalobkyne je dopravná nehoda. Mala fixovanú krčnú chrbticu Philadelphia golierom po celú dobu.

Svedok MUDr. R. X. uviedol, že zranenie u žalobkyne existovalo už pri prvom CT, len ho nebolo vidno, na druhom CT bolo vidno posun stavcov, čo svedčilo o vážnom poranení miechy. Zranenie nemôže byť spôsobené sňatím goliera. Keď žalobkyňu videl, limec mala od CT vyšetrenia po ÁRO.

Svedkyňa MUDr. F. U. uviedla, že navrhovateľka mala golier, je to štandardné ak ide o podozrenie poranenia krčnej chrbtice, golier sa nedáva dole, len v prípade operácie. Pacient sa s limcom prekladá aj na CT vyšetrenie, existujú aj také limce, ktoré na CT nie je vidno.

Svedkyňa MUDr. P. J. sa nepamätala, či mala žalobkyňa golier.

Zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. J. T. č. 913766-15/13 vyplýva jednoznačný záver, že v prípade diagnostiky a liečby poranenia u žalobkyne neboli zistené nesprávne postupy nemocnice, je veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4.krčného stavca nedošlo nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov u žalobkyne. K námietkam k znaleckému posudku sa znalec vyjadril tak, že sa k nim nie je možné vyjadriť, pretože nie sú dostatočne formulované.

Žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, poberala invalidný dôchodok od 1.1.2010 vo výške 224,90 eura.

MUDr. H. F. vypracoval dňa 5.5.2009 lekársky posudok o bolestnom, za úraz pridelil bolestné 1.425 bodov, zvýšil o 50 % na 2.137,50 bodu.

MUDr. H. F. vypracoval dňa 15.7.2009 lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, za ktoré pridelil 4.140 bodov, zvýšil na dvojnásobok na 8.280 bodov.

Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group poskytla žalobkyni poistné plnenie titulom bolestného vo výške 20.606 eur a 10.302,25 eur, spolu 30.908,25 eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 119.729 eura. Ďalej jej boli vyplatené náklady spojené s liečením v celkovej výške 14.434,72 eura. Na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp.zn. jej bola vyplatená suma titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.918,64 eura a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma 29.952 eur na základe lekárskeho posudku MUDr. D. O..

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, konanie bolo v časti zaplatenia bolestného vo výške 30.908,25 eura a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 119.728,80 eura zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby, keďže tieto sumy už boli žalobkyni poisťovňou vyplatené, predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie sumy 59.864,40 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Žalobkyni bola priznaná suma 35.918,64 eura titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 30 % a vo zvyšných 20 % bola žaloba zamietnutá, čo potvrdil aj Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn.25Co/15/2011.

13.Podľa o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa , pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti , má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa , výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa , nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť /ďalej len „procesné podmienky“/.

Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14.Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 23.945,76 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 % , tu súd poukazuje na konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súdu Nitra pod sp.zn. , kde súd z rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -121 zo dňa 25.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -154 zo dňa 16.2.2011 zistil, že žalobkyňa si už v tomto konaní okrem iných nárokov uplatnila aj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a už v tomto konaní žiadala , aby súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo bolo pri základnom bodovom ohodnotení 8280 bodov suma 59.864,40 eur, súd priznal žalobkyni zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% a to sumu 35.918,64 eura, zvyšných 20 %, ktoré sú predmetom tohto konania a to suma 23.945,76 eura, zamietol, Krajský súd v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, vec bola právoplatne skončená dňa 31.5.2011. Tu súd poukazovanie na vykonané dokazovanie v tejto veci, kedy súd dospel k názoru, že primerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je o 30 % , nie o požadovaných 50 %. Právny zástupca intervenienta poukazoval na toto konanie a uviedol, že sa jedná o prekážku už rozhodnutej veci. Súd sa zaoberal aj týmto argumentom intervenienta, ale nestotožnil sa s jeho názorom, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok konania prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože s poukazom na právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v predchádzajúcom rozhodnutí, musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania, v danom prípade nie je splnená podmienka totožnosti okruhu sporových strán, pretože v konaní vedenom pod sp.zn. bola žalovaným Kooperativa poisťovňa, a s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4 a v tomto konaní je žalovaným Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Nitra, Špitálska 6.

15.Právny zástupca intervenienta vzniesol námietku premlčania, čo sa týka nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, poukazoval na to, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila podaním doručeným súdu dňa 4.9.2012. Pre náhradu škody na zdraví a teda aj pre náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia neplatí žiadna objektívna lehota ani trojročná, ani desaťročná objektívna lehota ustanovená pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to z dôvodu jej špecifického charakteru. Pri škode na zdraví teda všeobecne platí iba subjektívna dvojročná premlčacia lehota uvedená v . Pre začatie jej plynutia sú významné dve skutočnosti - vedomosť o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch a vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. V súvislosti s premlčaním práva na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sa podľa doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poškodený dozvie o škode v momente ustálenia jeho zdravotného stavu, teda keď sa po skončení liečby jeho zdravotný stav ustáli natoľko, že je zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo a kedy je možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia nezačína plynúť od vydania lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ale odvtedy, keď poškodený mohol prvýkrát o bodové ohodnotenie požiadať. Ak má teda poškodený ustálený zdravotný stav, ktorý mu dovoľuje konkrétnym spôsobom dať ohodnotiť svoju ujmu spôsobenú sťažením spoločenského uplatnenia, je za moment vedomosti o vzniknutej škode v konkrétnom rozsahu potrebné považovať práve okamih, kedy poškodenému objektívne nič nebránilo rozsah škody si dať vyčísliť. Nakoľko sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku (ktorý sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený), je jasné, že posúdenie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného je závislé od vyjadrenia lekára. Poškodený do času vyhotovenia posudku, ktorým bolo poškodenie jeho zdravia bodovo vyhodnotené, nemá reálnu predstavu o výške škody spôsobenej na svojom zdraví do takej miery, aby mohlo ísť o súdne uplatniteľný nárok. Pri práve na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia je teda významným časovým momentom pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty práve dátum vyhotovenia lekárskeho posudku. Žalobkyňa opierala svoj nárok na zaplatenie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 20% o lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo

dňa 15.7.2009 vypracovaného MUDr. H. F.. V tomto lekárskom posudku je uvedené, že liečenie bolo ukončené 5.5.2009, to znamená, že počnúc týmto dňom, kedy bola liečba skončená, mohla žalobkyňa požiadať o vypracovanie lekárskeho posudku, nič jej nebránilo požiadať o bodové ohodnotenie. Lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Žalobkyňa sa dozvedela o škode určitého rozsahu z lekárskeho posudku zo dňa 15.7.2009 o tom, kto za škodu zodpovedá vedela v čase, keď si porovnávala CT vyšetrenia, čo bolo po dopravnej nehode zo 17.7.2008. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť najneskôr od dátumu vypracovania lekárskeho posudku od 15.7.2009, kedy žalobkyňa s istotou už vedela o tom, kto jej škodu spôsobil a vedela aj o výške škody, a teda uplynula jej najneskôr dňom 15.7.2011, pričom žalobu podala na súd až 4.9.2012 teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Preto súd jej nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 % považoval za premlčaný. Aj keby jej nárok premlčaný nebol, súd by žalobe nevyhovel, pretože v konaní nebolo preukázané zavinenie a porušenie povinnosti žalovaného. Na posúdenie otázky odborného charakteru čo bolo príčinou poškodenia zdravia žalobkyne súd do konania ustanovil znalca MUDr. J. T., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 913766-15/13 jednoznačne vyslovil záver, že v prípade diagnostiky a liečby poranenia u žalobkyne neboli zistené nesprávne postupy, je veľmi vysoko pravdepodobné, že ku kritickému poraneniu miechy v oblasti 4.krčného stavca došlo hneď počas úrazového mechanizmu pri dopravnej nehode, k zmene postavenia poraneného 4.krčného stavca nedošlo nesprávnou manipuláciou so žalobkyňou, prípadne pre nepoužitie fixačných stabilizátorov u žalobkyne.

16.Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 300.000 eur, žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 18.7.2011 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, návrhom doručeným súdu 4.9.2012 sa domáhala nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. Uznesením č.k. -116 zo dňa 19.9.2012 súd pripustil zmenu petitu žaloby. V oblasti škody na zdraví je možné v súdnej praxi zaznamenať existenciu nie príliš žiaduceho javu, keď mnohí žalobcovia sa na základe identického skutku domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy nielen z titulu náhrady škody na zdraví ale aj z titulu ochrany osobnostných práv. Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 28.6.2007 sp. zn. uviedol, že k vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Právo na ochranu zdravia je pre každého jedným z najvýznamnejších, pretože má bezprostredný dopad na kvalitu existencie fyzickej osoby. Nie je pravdou, že uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody podľa a nasl. , pretože sa jedná o celkom samostatné nároky. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy a právo na náhradu škody sú dva samostatné inštitúty, preto účastníci konania musia uviesť dostatok dôkazného materiálu, ktoré by odlíšili tieto dva inštitúty. V rámci náhrady škody sú zákonodarcom zakotvené aj nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy a to nároky na bolestné a nárok na náhradu za SSU. V konaní o náhrade škody na zdraví sú súdy viazané ústavným princípom proporcionality a odškodnenie je priznávané priamo z titulu náhrady škody na zdraví tak, aby náhrada škody bola dostatočná, dôstojná a adekvátna. Nesystematické navyšovanie nárokov vzniknutých z titulu „náhrady škody za nemajetkovú ujmu“ nie je prípustné, ani účelné, pretože by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality a pretože by prispievalo k duplicitnému hodnoteniu a odškodňovaniu tej istej nemajetkovej ujmy. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví - v konaní o náhradu škody na zdraví aj v konaní na ochranu osobnosti, by však dochádzalo k porušeniu všeobecnej zásady non bis in idem, pretože súdy by v oboch konaniach riešili stále rovnaký skutok - rovnaké poškodenie na zdraví, nech už nároky z nich vzniknuté pomenujeme akokoľvek. Podstatná je totožnosť skutku a osôb vznášajúcich nárok na náhradu škody, či nemajetkovej ujmy. Nie je v žiadnom prípade možné, aby sa osoba dotknutá na zdraví, pokúšala cestou ochrany osobnosti nahradzovať, či navyšovať vlastné nároky na bolestné a na náhradu za sťaženie SSU, pretože uplatnenie špeciálnych nárokov vylučuje duplicitné uplatnenie všeobecných nárokov. Nepochybne môžu existovať situácie, ktorých ochrana osobnosti v súvislosti s porušením práva na zdravie bude mať svoje miesto, to sa ale musí týkať odlišných skutkov a nárokov a osôb odlišných od skutkov, nárokov a osôb spadajúcich do právneho režimu náhrady škody na zdraví a môžu nastať aj tam, kde právnu úpravu náhrady škody nie je možné považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému. O odlišnosti skutkov v oboch právnych režimoch /náhrada škody na zdraví a ochrana osobnosti/ je možné s úspechom uvažovať napr. v situáciách osobnostných žalôb podávaných v dôsledku absencie informovaného súhlasu pacienta, kde predmetom ochrany osobnosti je niečo iné ako ľudské zdravie, konkrétne právo na informácie a slobodné individuálne rozhodovanie pacienta.

17.Právo na ochranu osobnosti /tzv. osobnostné právo/ prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v uvedený len príkladmo. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa a nároky na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a preto ich nie je možné uplatňovať na základe totožných skutkových tvrdení. Zadosťučinenie v peniazoch v zmysle možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie v peniazoch neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda, ktorá sa riadi nie právnym režimom , ale režimom a , . /právna veta z rozsudku NS SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009./

18.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia a s poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala na základe tých istých skutkových okolností jednak nároku na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a jednak nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd jej žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože duplicitné uplatnenie nárokov na náhradu ujmy na zdraví z titulu náhrady škody aj ochrany osobnosti nie je možné. Jedná sa o celkom samostatné prostriedky sféry ochrany, ide o inštitúty celkom samostatné, preto je nutné k ich uplatneniu poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia, aby bolo možné odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných práv. Okrem toho intervenient prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a s poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.10.2011, zo dňa 17.2.2011, kde bolo konštatované, že právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné právo majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobkyne došlo pri dopravnej nehode dňa 17.7.2008, ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovaného, stalo by sa tak v podľa tvrdenia žalobkyne v noci zo 17.7.2008 na 18.7.2008, od tohto dátumu, teda odo dňa nasledujúceho po druhom CT vyšetrení si žalobkyňa mohla uplatniť po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov do 18.7.2011, čo urobila len čo sa týka nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, nie však čo sa týka uplatnenej sumy 300.000 eur, ktorý nárok si uplatnila po uplynutí premlčacej lehoty až dňa 4.9.2012 a teda jej nárok v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 250.000 eur súd považoval za premlčaný a nepriznal ho z dôvodu premlčania. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto podmienky však v danej veci splnené nie sú, pretože sama žalobkyňa si spôsobila márne uplynutie premlčacej doby. Žalovaný nenesie zodpovednosť za to, že žalobkyňa nepodala žalobu v lehote troch rokov odo dňa kedy podľa jej názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv zo strany žalovaného. Žalobkyni nič nebránilo podať žalobu v premlčacej lehote.

19.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozsudok Okresného súdu Nitra ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre v predmetnej veci boli zrušené Najvyšším súdom SR z procesných dôvodov. Žiadne nedostatky čo sa týka zisteného skutkového stavu, či právneho posúdenia veci konštatované NS SR neboli. Žalobkyňa bola na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.11.2019 riadne predvolaná riadne predvolaná, predvolanie jej bolo doručené dňa 23.10.2019, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, neuviedla k veci ani písomne žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhla vo veci vykonať dokazovanie.

20.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa , ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa , účinný do 30.06.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa Čl. 4 ods. 1 základných princípov , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa ods. 2 citovaného článku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

21.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, pretože žaloba bola zamietnutá, nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a intervenientovi priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný a intervenient na strane žalovaného, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia , rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti , rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa či v spojení s a s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola v spore neúspešná, súd rozhodol tak, že trovy štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 617,52 eura znáša žalobkyňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( v platnom znení).