Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-147-2019.pdf
PDF · 64.23 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/147/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného E. D., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 3.6.2019, sp. zn. 3PP/31/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného E. D. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona žiadosť odsúdeného E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.06.2017, sp. zn. 0T/217/2017, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.03.2018, sp. zn. 0T/217/2017 zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Odsúdený, vzhľadom na obsah hodnotenia ústavu, splnil prvú materiálnu podmienku - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností, čo preukázal najmä svojim správaním a vystupovaním, plnením príkazov a nariadení, udržiavaním poriadku, plnením cieľov programu zaobchádzania a s prihliadnutím aj na dosiahnutú disciplinárnu pochvalu. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, prvostupňový súd skonštatoval, že táto nie je splnená, nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. V zmysle uvedeného prvostupňový súd poukázal najmä na obsah registra trestov odsúdeného, kde má odsúdený evidovaných 6 záznamov, pre rozličnú trestnú činnosť. V prípade odsúdeného je teda, vzhľadom na jeho kriminálne narušenie, riziko sociálneho zlyhania vysoké a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ takým výchovným vplyvom, aby bol odsúdený schopný viesť na slobode riadny život. Plnenie si povinností a riadne správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, t. j. v prostredí vynútenej disciplíny, nemôže byť samé o sebe dôvodom na použitie takého mimoriadneho inštitútu, akým je podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má prvostupňový súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a zákonný. Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu podmienku, teda, že vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho trestnú minulosť odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby opakovania na prvostupňovým súdom uvedené dôvody poukazuje. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.