Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Pc-5-2019.pdf
PDF · 65.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Pc/5/2019
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci manželky Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX a manžela O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. O., R. L. XX, XXX XX V. Ž. o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s O. M.. Z návrhu vyplýva, že manželka má slovenské občianstvo a bydlisko na území SR, kým O. M. je občanom K. Q. I., kde má aj bydlisko.
2. Podľa § 9 ods. 1 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších prepisov v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. Podľa článku 26 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.
3. Navrhovateľka - občianka Slovenskej republiky sa podaným návrhom domáha rozvodu jej manželstva s cudzím štátnym príslušníkom a z § 38 zákona č. 97/1963 Zb. by tak na prvý pohľad vyplývalo, že slovenský súd má (vzhľadom na štátne občianstvo manželky) právomoc na konanie o rozvode takéhoto manželstva.
4. Vzhľadom na to, že manžel je štátnym príslušníkom Bosny a Hercegoviny, však § 38 zákona č. 97/1963 Zb. v tomto prípade nemožno použiť - a to preto, že medzinárodná zmluva (konkrétne Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach) obsahuje odlišnú úpravu
súdnej právomoci než § 38 ZMPS - a to takú, že právomoc má súd toho štátu, kde býva manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal.
5. Vzhľadom na horeuvednené majú teda právomoc na konanie o rozvode bosniansko-hercegovinské súdy a tunajší súd preto konanie pre nedostatok právomoci zastavil.
6. Právomoc slovenského súdu pritom nevyplýva ani z článku 3 ods. 1 písmeno a) odrážky 2, 5 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa odseku 26 rozsudku Súdneho dvora C-68/07 sa totiž nariadenie Rady 2201/2003 uplatní na občanov nečlenských štátov iba vtedy, ak títo majú dostatočne silný vzťah k územiu členského štátu. Z návrhu však nevyplýva, že by O. M. v čase podania návrhu mal akýkoľvek vzťah k územiu nejakého členského štátu EÚ, a súd preto dospel k záveru, že právomoc slovenského súdu nie je možné založiť ani na druhej, ani na piatej a ani na šiestej odrážke písmena a) článku 3.1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že podľa článku 59 nariadenie Rady nahradilo (iba) dohovory, ktoré boli uzatvorené medzi členskými štátmi. Dohovory uzatvorené medzi členským štátom a nečlenským štátom teda nahradené neboli, a teda v situácii, že manžel nie je občanom alebo aspoň obyvateľom členského štátu, nie je možné nepostupovať podľa Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.