Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25P-109-2019.pdf
PDF · 80.15 KB
No categories available
25P/109/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. a otec - Y. v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd ukladá rodičom maloletej Q. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia v rozsahu 20 hodín s tým, že presný čas stretnutí určí Referát poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny X..
Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tvorby čiastkových rodičovských dohôd, akceptácii postavenia druhého rodiča.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 05.08.2019 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u poradenského psychológa: L. na adrese jej pracoviska I., počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia v rozsahu 4 hodiny mesačne s tým, že presný čas stretnutí určí psychológ, ktorý podá Okresnému súdu Bratislava IV správu o priebehu a výsledkoch poradenstva každé 3 mesiace s tým, že súvisiace náklady sú rodičia povinní uhrádzať každý v rozsahu jednej polovice zo psychológom fakturovanej sumy v ním určenej lehote splatnosti. Cieľom navrhovaného výchovného opatrenia má byť podľa návrhu zlepšenie komunikácie rodičov, tvorba čiastkových rodičovských dohôd, akceptácia postavenia druhého rodiča a zlepšenie vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a to najmä odstránením prítomnosti matky pri styku otca s maloletým dieťaťom.
2. Navrhovateľ uviedol, že ho matka maloletej oslovila vo februári tohto roku s iniciatívou navštevovať L.. Túto iniciatívu uvítal, nakoľko od terapie očakával zlepšenie komunikácie s manželkou a akceptáciu svojho postavenia ako rodiča. Dňa 5. apríla sa zúčastnili sedenia, ktoré vnímal pozitívne a na ktorom sa dohodli na stretávaní otca s maloletou (9. apríla, 11. apríla, 14. apríla). S maloletou sa následne stretol 21. apríla a na Veľkonočný pondelok, ktorý považuje sa posledný pokojne strávený spoločný deň s maloletou. Na ďalších pravidelných stretnutiach už manželka nemala záujem. Nezúčastnila sa ani ďalšieho dohodnutého stretnutia, ktoré sa malo konať 15. mája. Uviedol, že postupne sa komunikácia s manželkou vygradovala negatívnym až vulgárnym smerom, vníma tiež snahu matky o manipuláciu maloletej.
3. Matka maloletej s návrhom nesúhlasila, navrhovala ho zamietnuť. Uviedla, že manželstvo uzavreli XX.XX.XXXX v X., kde dovtedy asi 2,5 roka žili ako druh a družka. V máji 2014 odišiel manžel za prácou
do Z. a domácnosť navštevoval len cez víkendy, na výživu maloletej, ako aj matky maloletej prispieval nepravidelne alebo vôbec neprispieval. Uviedla, že v ich vzájomnom vzťahu nie je možné hovoriť o spoločnom manželstve alebo rodičovstve a to z dôvodu opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom. Počas manželstva nemali spoločné financie, každý si hradil výdavky sám, výdavky na dieťa hradila takmer výlučne matka. Minula tak svoje úspory, bola nútená brať si úvery, pričom manžel si zadovážil hnuteľný a nehnuteľný majetok vysokej hodnoty - 3 byty s vybavením, dve motorky automobil a iný majetok. Uviedla, že otec ponechal starostlivosť o maloletú v celom rozsahu na nej, nakoľko on sa zdržiaval vo Z.. Uvádzala tiež, že sa diametrálne rozchádzajú v názoroch na výchovu dieťaťa. Príčinu videla v správaní manžela, jeho manipulatívnom správaní, zatajovaní, klamaní, manipulácii, sebeckosti, egoizme, ponižovaní, urážaní, vzťahovačnosti, absencii sebareflexie, neprípustnosti akejkoľvek kritiky, zastrašovaní. Uviedla zároveň, že styku otca s maloletou nebráni, uviedla, tiež, že otec sa maloletou cez víkendy pravidelne stretáva, a ona ako matka styku nebránila. Zároveň uviedla, že na nariadenie nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko nie je zrejmé, čo z predpokladov ustanovenia § 37 zákona o rodine by v konkrétnom prípade odôvodňovalo nariadenie výchovného opatrenia. Zároveň poukázala na Článok 5 základných zásad zákona o rodine a čl. 12 ods. 4 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj znalecký posudok č. 25/2019 vypracovaný znalkyňou L. (pracovisko Ambulancia klinickej a dopravnej psychológie, Poliklinika, ul. W..
4. Otec maloletej sa v rámci výsluchu účastníka konania odvolal na skutočnosti uvádzané návrhu, pričom uviedol, že aj priebeh pojednávania (dňa 25.11.2019) odôvodňuje, aby bolo návrhu vyhovené.
5. Matka maloletej v rámci výsluchu účastníka konania uviedla, že tvrdenia otca o potrebe uloženia výchovného opatrenia sú nepodložené, samotný otec ich vo svojom návrhu nijakým spôsobom nepodložil, pokiaľ ide o nariadené neodkladné opatrenie, ktoré upravuje styk otca s maloletou, to podľa matky nerešpektuje názor maloletej. Pokiaľ ide o samotné dôvody uloženia výchovného opatrenia, matka má za to, že nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie dané zákonom o rodine pre uloženie takéhoto výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o návrh uložiť takého opatrenie u psychologičky L. túto považuje za zaujatú a nekompetentnú v danej oblasti. Súhlasila by, ak by sa rodičia podriadili takémuto poradenstvu u psychologičky L. ktorá vypracovala znalecký posudok, ktorý zakladala v súvisiacich konaniach do spisov. Uviedla tiež, že samotný navrhovateľ nerešpektuje odporúčania psychológa. Má za to, styk otca s maloletou neprebiehal len v prípadoch, keď boli objektívne prekážky. Má tiež za to, že komunikácia medzi ňou a manželom je od roku 2015 na bode mrazu. Počas obdobia, kedy prebiehalo poradenstvo u J. otec podľa vyjadrenia matky maloletej neinicioval žiadne stretnutie s maloletou.
6. Kolízny opatrovník uviedol, že psychologické poradenstvo by minimálne mohlo pomôcť vzájomnej komunikácii rodičov maloletej a zlepšiť ich vzájomný vzťah, pričom môže prebiehať u psychológa, ktorého by si spoločne vybrali alebo priamo Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, kde by mohlo prebiehať bezplatne bez toho, aby rodičom vznikali náklady, pričom rodičia sa ho môžu zúčastňovať aj na dobrovoľnej báze bez potreby ukladania výchovného opatrenia.
7. Podľa Čl. V základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z., záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
9. Podľa § 120 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
10. Podľa § 111 písm. l) v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach.
11. Súd mal v konaní tak z predložených listín, ako aj z výpovedí navrhovateľa a matky maloletej za preukázané, že aktuálny vzťah medzi rodičmi a neschopnosť adekvátnym spôsobom komunikovať zasahuje do záujmov maloletej, tak ako ich definuje Čl. V základných zásad zákona o rodiny a to predovšetkým pokiaľ ide podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi. Neschopnosť komunikácie nepopierali ani navrhovateľ, ani matka maloletej. Navrhovateľ problémy v komunikácii uvádzal v samotnom návrhu, matka maloletej sama uviedla, že komunikácia medzi ňou a manželom je na bode mrazu.
12. Súd pri rozhodovaní o uložení výchovného opatrenia vždy sleduje záujem maloletého dieťaťa. Cieľom výchovných opatrení je zabezpečiť vývoj dieťaťa v súlade s jeho najlepším záujmom. Ak matka maloletej poukazovala na Čl. 5 zákona o rodine, resp. ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (Čl. 12 ods. 4, Čl. 13 ods. 1), súd uvádza, že napriek tomu, že pri výchovných opatreniach možno hovoriť možno hovoriť o zásahu do rodičovských práv, pričom sa jedná o zásah miernejší, nemožno však v konkrétnom prípade uzavrieť, že by sa jednalo o zásah v rozpore s Čl. 12 ods. 4, resp. Čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to práve s ohľadom na skutočnosť, že možnosť uloženia výchovného opatrenia upravuje priamo zákon (v konkrétnom prípade práve ustanovenie § 37 zákona o rodine). Navyše, nie je bez významu skutočnosť, že samotná matka maloletej uviedla na pojednávaní, že by s psychologickým poradenstvom súhlasila, ak by prebiehalo u psychologičky L. Navrhovateľ pôvodne navrhoval, aby psychologické poradenstvo prebiehalo u L. s poradenstvom u L. nesúhlasil, súhlasil však s tým, aby prebiehalo na Refaráte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X.. Súd preto, berúc do úvahy aj odporúčanie znalkyne L. v znaleckom posudku č. 25/2019, ktorá sama odporučila rodičom maloletej podsúpiť psychologické poradenstvo, či už na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo iné psychologické poradenstvo za účelom skvalitnenia komunikácie rodičov maloletej a ich vzájomných vzťahov, nariadil rodičom maloletej, tak ako je uvedené vo výroku, podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X., nakoľko má za to, že takéto poradenstvo môže viesť k zlepšeniu komunikácie rodičov, tvorby čiastkových rodičovských dohôd a akceptácii postavenia druhého rodiča.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, p roti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.