Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-91-2019.pdf
PDF · 76.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/91/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného Mesto Krompachy, Námestie slobody 1, Krompachy, IČO: 329282, zastúpený PUCHALLA, SLAVIK & partners s.r.o. , advokátska kancelária, Kmeťova 24, Košice, proti povinnému A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, o vymoženie 729,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.3.2019 č.k. 6Er/1139/2015-17 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 18.3.2016 č.k. 6Er/1139/2015-17 zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,47 eur, a to do 15 dní od doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2015, bol dňa 29.12.2015 poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš vykonaním exekúcie na základe právoplatných a vykonateľných platobných výmerov Mesta Krompachy č. 2010401594, 2010501244, 2010601439, 2012701492, 2018801202, 2014901232.
3. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podnete súdny exekútor uviedol, že povinný je nemajetný, nikdy nepracoval, má vyživovaciu povinnosť voči 6 deťom.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia citoval § 57 ods. 1 písm. h), 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že skutočnosti tvrdené súdnym exekútorom preveril oboznámením sa s obsahom exekučného spisu č. EX 2708/2015, ktorý súdny exekútor predložil spolu s podnetom na zastavenie exekúcie a po takto vykonanom dokazovaní mal preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil.
5. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 45,47 eur.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal oprávnenému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je podľa názoru oprávneného predčasné, a teda nezákonné. Povinný má 61
rokov, a teda je osobou blížiacou sa veku, kedy mu zákon prizná starobný dôchodok, na ktorý má povinný podľa vedomosti oprávneného nárok, a z ktorého je súdny exekútor oprávnený vykonať zrážky. Tvrdenie súdu prvej inštancie o preukázaní nemajetnosti povinného a o vykonanom dokazovaní podľa názoru oprávneného nemá žiadnu oporu v odôvodnení napádaného uznesenia. Oprávnený citoval nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 311/07, sp.zn. III. ÚS 243/07, sp.zn. I.ÚS 236/06, v zmysle ktorých sa vyžaduje, aby výrok rozhodnutia bol v odôvodnení náležite zdôvodnený. Oprávnený vytkol, že z odôvodnenia uznesenia sa vôbec nedozvedá, ako súd prvej inštancie dospel k názoru, že povinný je nemajetný, aké šetrenie súd prvej inštancie vykonal (okrem preštudovania spisu), z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal a ako ich zhodnotil. Z odôvodnenia uznesenia podľa oprávneného nie je zrejmé, ako a či vôbec súd prvej inštancie preskúmal postup a činnosť súdneho exekútora, a teda aké úkony súdny exekútor vykonal a či z jeho zistení je možné dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie sa podľa oprávneného vôbec nezaoberal skutočnosťou, či oprávnený mal možnosť zvrátiť zastavenie exekúcie zložením dostatočného preddavku na trovy exekúcie. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje oprávnený za nesúladný so zákonom. Podľa názoru oprávneného je ním napadnuté uznesenie nepreskúmateľné.
7. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného zaujal stanovisko, v zmysle ktorého má súdny exekútor za to, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise nesporne preukázal. Povinný nevlastní motorové vozidlo, nikdy nepracoval, nevlastní nehnuteľnosť, nemá vedené účty v bankách, sú voči nemu vedené 3 exekučné konania do roku 2010. Nepoberá dávky podliehajúce exekučnému konaniu. Vzhľadom k osobnosti povinného a regiónu, v ktorom žije, kde je veľmi ťažko sa zamestnať, nie je žiadny predpoklad vymoženia vymáhaného nároku. Súdny exekútor tiež poukázal na ustanovenie § 203 ods.2 EP, v zmysle ktorého súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, ak došlo k zastaveniu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery
povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 17.12.2015 na základe exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 2010401594 zo dňa 21.1.2004, ktorý vydalo Mesto Krompachy, platobný výmer č. 2010501244 zo dňa 27.4.2005, platobný výmer č. 2010601439 zo dňa 16.2.2004, platobný výmer č. 2012701492 zo dňa 19.2.2007, platobný výmer č.2018801202 zo dňa 18.2.2008, platobný výmer č. 2014901232 zo dňa 17.2.2009, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 29.12.2015. Podaním zo dňa 7.12.2018 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie.
17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorým Okresný súd Rožňava exekúciu zastavil nevyplýva, či sa súd zaoberal tým aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a zároveň, či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene skonštatoval, že oboznámením sa s obsahom exekučného spisu č. EX 2708/2015, mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku. V tomto smere bola odvolacia námietka oprávneného dôvodná. U povinného nebolo šetrené, či nie je vlastníkom hnuteľného, či nehnuteľného majetku, či jeho príjmy neplynú z inej právnej skutočnosti. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako dospel súd k záveru o nemajetnosti povinného, z akých dôkazov vychádzal a ako ich zhodnotil, dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po preskúmaní exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, posúdiť, či bola nemajetnosť povinného spoľahlivo preukázaná a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 ( § 393 ods. 3 druhej vety CSP)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).