Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-420-2015.pdf
PDF · 122.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/420/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ž.K. W. Q. v konaní pred sudkyňou R.. E. J., v právnej veci žalobcu: Y. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q. F. XXX, XXX XX F., Š. I. L., v konaní právne zast.: Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy vo výške 3.480,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 953,44 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.480,25 € spolu s príslušným úrokom z omeškania z titulu poistného plnenia. V žalobe poukázal na to, že je majiteľom rodinného domu súp. č. XX v Obci F. L., ktorý je evidovaný Okresným úradom F. Š., katastrálnym odborom na N. Č.. XXX pre k. ú. F. L.. Uviedol, že daný rodinný dom, ako aj súbor zariadenia domácnosti v danom rodinnom dome mal poistený u žalovaného poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, ktorá poistná zmluva bola uzatvorená na krytie poistných rizík - združený živel, vandalizmus, zodpovednosť za škodu, elektromotory od 20 - 600 W, krádež, nepriamy úder blesku, zvýšené limity plnenia pre zodpovednosť za škodu, pričom poistná suma bola dohodnutá vo výške 15.000,- €. V dobe od 17.00 hod. dňa XX.XX.XXXX do 9.00 hod. dňa XX.XX.XXXX došlo v uvedenom rodinnom dome počas neprítomnosti žalobcu ku krádeži, počas ktorej došlo k odcudzeniu hnuteľných vecí patriacich žalobcovi. Hodnota odcudzených hnuteľných vecí predstavovala sumu vo výške 3.790,- €. Žalobca nahlásil žalovanému poistnú udalosť riadne a včas a doložil mu súpis odcudzených hnuteľných vecí. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi z poistky sumu vo výške 309,75 €, avšak následne začal na základe ničím nepodloženého tvrdenia tvrdiť, že žalobca nemal byť v čase krádeže vlastníkom hnuteľných vecí, a teda odmietol ďalšie poistné plnenie. Zároveň žiadal o vrátenie poukázaného finančného plnenia. Predmetná krádež bola riešená podaním trestného oznámenia na príslušné OO PZ, avšak trestné konanie bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca si popri nároku na poistné plnenie uplatnil od žalovaného nárok aj na úrok z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia poistnej sumy.
2. Súd vydal vo veci v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V odpore poukázal na to, že po nahlásení poistnej udalosti žalobcom bola vykonaná obhliadka škodovej udalosti, a na základe obhliadky došlo k šetreniu vzniknutej udalosti. Počas šetrenia bolo zistené externou organizáciou, že žalobca v čase poistnej udalosti nebol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej došlo ku krádeži a ani ukradnutých vecí. Dňa XX.XX.XXXX sa žalobca s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti dohodol, že dňa XX.XX.XXXX sa spolu stretnú, pričom predmetom tohto stretnutia mala byť dohoda o prípadnom odkúpení hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v dome. Medzičasom došlo ku krádeži hnuteľných vecí. Aj napriek danej skutočnosti žalovaný uhradil žalobcovi poistné plnenie vo výške 442,50 €, ktorá suma bola znížená o 30 % (t.j. 132,75€) z dôvodu, že žalobca nepreukázal obstarávacie ceny vecí. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V konaní pred súdom žalovaný poukázal na výluky z poistenia uvedené vo U. Y. XXX-X v článku 4 v bode 2 písm. a), podľa ktorých sa poistenie nevzťahuje na prípady spôsobené hrubou nedbalosťou poisteného, nakoľko daný objekt nebol podľa žalovaného riadne zabezpečený. Žalovaný sa však v danom smere spoľahol na vyjadrenia žalobcu. Žalobca podľa názoru žalovaného porušil ustanovenie § 415 a § 809 Občianskeho zákonníka, teda jeho prevenčné povinnosti. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že z uznesenia vyšetrovateľa vyplýva, že mala byť žalobcovi spôsobená škoda vo výške 2.510,- €, nie škoda uvedená v žalobe. Žalovaný v priebehu konania namietol, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo uviedol niektoré skutočnosti, a to či sú inštalované bezpečnostné zariadenia funkčné a pravidelne kontrolované a či je daná nehnuteľnosť trvalo obývaná viac ako 163 kalendárnych dní. Z článku 9 bod 1 písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov pritom vyplýva, že poistený je povinný pravdivo odpovedať na všetky písomné otázky poisťovne. V ďalšom žalovaný namietol, že predmetom poistenia neboli veci historickej hodnoty či starožitnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka - U. L., oboznámením kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. 990 pre k. ú. F. L., poistnou zmluvou, súpisom vecí, výzvou na oznámenie o stave šetrenia poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom k výzve zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, uznesením č.k. Č.:I.-XXX/BS- A.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX, zápisom z obhliadky škodovej udalosti, čestným prehlásením U. L., R. L., H. L., osvedčením o dedičstve, fotodokumentáciou rodinného domu, dedičskými spismi XD/XX/XXXX, XD/XXX/XXXX, odborným vyjadrením K.. F. M. Č.. X/XXXX, odborným vyjadrením K.. R. Š. Č.. X/XXXX, odborným vyjadrením K.. R. L. Č.. X/XXXX, odborným vyjadrením K.. F.. K. V. Č.. I. X/XXXX, odborným vyjadrením T.H.. M. H. Č.. X/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. X6 na parc. Z.-V. č. XXX/X a prislúchajúcich parciel - XXX/X o výmere 145 m2 zastavané plochy a nádvoria, Z.-V. č. XXX/X o výmere 185 m2 zastavané plochy a nádvoria, Z.-V. č. XXX/X o výmere 439 m2 záhrady, Z.-V. Č.. XXX/X o výmer 33 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. Z.-V. č. XXXX/XX o výmere 18144 m2 trvalé trávne porasty, ktoré nehnuteľnosti nadobudol postupne na základe uzatvorených kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX.
5. Žalobca poistnou zmluvou č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX poistil u žalovaného domácnosť v rodinnom dome na adrese F. L. Č.. XX v rozsahu poistenia EXCELENT, ktoré zahŕňalo združený živel, vandalizmus (zistený páchateľ), zodpovednosť za škodu, elektromotory od 20-600 W, krádež, vandalizmus (nezistený páchateľ), nepriamy úder blesku, zvýšené limity plnenia pre zodpovednosť za škodu na celkovú poistnú sumu 15.000,- € pri ročnom poistnom vo výške 49,42 €. Predmetné poistenie bolo uzatvorené na dobu neurčitú.
6. Podľa výzvy žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca nahlásil žalovanému dňa XX.XX.XXXX poistnú udalosť - krádež hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome na adrese F. L. XX v hodnote 3790,-€. Uvedená udalosť bola nahlásená aj na Obvodnom oddelení policajného zboru v F. Š..
7. Uznesením Obvodného oddelenia PZ F. Š. č.k. Č.:I.-XXX/BS-A.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže a porušovania domovej slobody prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V uvedenom
uznesení sa konštatuje, že danou poistnou udalosťou bola žalobcovi spôsobená škoda odcudzením vo výške 2.510,- € a poškodením vo výške 30,- €.
8. Žalobca sa výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, odvolaním voči výške poistného plnenia zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj stanoviskom k výzve na vrátenie plnenia a predžalobnou výzvou na doplatenie poistného plnenia zo dňa XX.XX.XXXX domáhal u žalovaného poistného plnenia za odcudzené hnuteľné veci z rodinného domu vo výške 3.790,- €.
9. Žalovaný poukázal žalobcovi na jeho účet poistné plnenie vo výške 309,75 €, ktoré zodpovedá výške škody po amortizácii a odrátaní zníženia poistného plnenia 30 % z dôvodu nepreukázania obstarávacej ceny vecí. Vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobcu o vrátenie poukázaného plnenia v sume 309,75 € s odôvodnením, že veci, ktoré si žalobca uplatňoval ako škodu spôsobenú krádežou neboli jeho majetkom v čase vzniku poistnej udalosti.
10. Z čestných prehlásení U. L., R. L. E. H. L. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedené osoby prehlásili, že rodinný dom súp. Č.. XX, postavený na pozemku Z.-V. parc. Č.. XXX v k. ú. F. L. zapísaný na LV č. XXX predali žalobcovi ako kupujúcemu v stave v akom daný rodinný dom stál a ležal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy aj so všetkým jeho zariadením a hnuteľnými vecami, ktoré sa v ňom nachádzali (u U. L. s výnimkou stavebného náradia a kachľovej peci).
11. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX vypracovaného znalcom K.. R. Š. súd zistil, že ohodnotil hnuteľné veci (ohýbačka plechu, dvojkotúčová brúska, článkové čerpadlo, kliešte klampiarske, kliešte ohýbacie, kliešte lemovacie, sada pilníkov, sekery, pílky na drevo, fúrik, ručné vŕtačky, dláta, mlynček na mäso, sada príborov) na celkovú sumu 542,79 €.
12. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalca K.. R. L. súd zistil, že pri hnuteľných veciach, ktorých hodnotu mal znalec ohodnotiť - dláta s drevenými rúčkami, hoblík drevený - stolársky, súprava príborov
- antikor (24.dielna), mlynček na mäso - liatina, sada hrncov + kuchynských nádob (smaltované), že požadovaná náhrada nie je z hľadiska uvedenej doby obstarania a metodiky stanovenej životnosti oprávnená. Hnuteľné veci nie je možné posúdiť ako starožitnosť, nakoľko nie je možné dané veci obhliadnuť. Z uvedených dôvodov znalec ohodnotil dané hnuteľné veci nulovou hodnotou. Pri hnuteľných veciach - drevo tvrdé - naštiepané stanovil hodnotu 100,- €, kuka nádoba na smeti (kontajner)
- 21,65 €, kábel 4 x 50bm hodnota 74,43 €, predlžovací kábel 30 metrov - 11,63 €, predlžovací kábel 2 x 15 metrov - 9,30 €, t.j. celková hodnota daných hnuteľných vecí 217,01 €.
13. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalkyne K.. F. M. z odboru bytové zariadenie, drevospracovanie
- prvovýroba, z odvetvia nábytok, bytové doplnky, výrobky z dreva súd zistil, že všeobecná hodnota odcudzených hnuteľných vecí - drevený stolársky ponk, stoličky drevené masív, hokerlíky drevené masív, drevo tvrdé naštiepané 2003, drevené sudy 100 L, demižóny, sklo + kov 50 L, kukanádoba 2003, sklenené karafy gravírované 2 L, sklenené vázy gravírované 1 L, vinárske potreby, čajová súprava biela, čajová súprava porcelán, súprava pohárov - zelený motív, súprava pohárov na víno, obuvnička, džbány na víno sklené 2 L, predstavuje 1.139,66 € k dátumu odcudzenia predmetných vecí, t.j. február 2014.
14. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalca T.H.. M. H. z odboru starožitnosti, odvetvie - nábytok súd zistil, že všeobecná cena predmetu - starožitná komoda k dátumu ohodnotenia predstavuje 380,- €.
15. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že nehnuteľnosť odkúpil postupne jednotlivými kúpnymi zmluvami. Nehnuteľnosť sa skladala z dvoch častí, ktoré boli vzájomne oddelené, nakoľko v nich v minulosti bývali dve rodiny. Hnuteľné veci zmizli z prvej časti nehnuteľnosti, ktorú odkupoval od pani L., L. a pána L.. S nimi bol dohodnutí, že okrem nehnuteľností prevádzajú aj hnuteľné veci, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali. Hneď ako mu bola prevedená prvá časť nehnuteľnosti s hnuteľnými vecami, išiel na pobočku poisťovne, kde uzatvoril dve poistné zmluvy - jednak na samotný rodinný dom a jednak na poistenie domácnosti rodinného domu, ktoré zahŕňalo aj poistenie hnuteľných vecí v rodinnom dome. V rodinnom dome bol naposledy pred krádežou vo štvrtok XX.XX.XXXX a následne tam prišiel až XX.XX.XXXX, preto má za to, že ku krádeži muselo dôjsť cez víkend. Uvedená nehnuteľnosť bola zamknutá na visiaci zámok, všade v dome boli zámky, preto má za to, že sa jedná o násilné vniknutie do rodinného domu. Vstupné dvere do rodinného domu boli v dobrom stave, nakoľko v roku 1989 bola polovica domu zrekonštruovaná. Po krádeži sa pýtal susedov či si niečo nevšimli, avšak nikto nič nevidel.
Poistnú udalosť ihneď nahlásil na poisťovni, ktorá ho žiadala, aby predložil všetky doklady. Napriek tomu, že poisťovni predložil všetky doklady, ktoré od neho požadovali, poisťovňa odmietla plniť, resp. plnila len čiastočne. Zoznam hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti vytvoril spoločne s pánom L., ktorý mal vedomosť o tom, aké veci sa tam nachádzajú.
16. L. U. L. v konaní pred súdom uviedol, že rodinný dom previedli na žalobcu postupnými kúpnymi zmluvami, nakoľko mal viacerých vlastníkov. Nehnuteľnosť bola rozdelená na dva domy, ktoré mali jedno súpisné číslo XX. Uvedené domy mali jeden vchod, avšak následne sú v ňom dve chodby do dvoch častí nehnuteľnosti. Prvú časť nehnuteľnosti užíval on spolu s matkou R. L. a s pani L.. A druhú časť nehnuteľnosti užívali suseda s jej príbuznými. V čase predaja nehnuteľnosti v nej už nikto nebýval. On s matkou a pani L. vlastnil časť nehnuteľnosti, ktorú predtým obýval ich príbuzný T., ktorý bol klampiarom, preto po ňom ostalo veľa vecí. Okrem súpisu hnuteľných vecí, ktorý spísali so žalobcom zostala v nehnuteľnosti aj Singerka - starý šijací stroj z roku 1800, ako aj staré obrazy. Svedok odsúhlasil súpis vecí spísaných žalobcom, ktoré sa mali nachádzať v danej časti nehnuteľnosti a boli z nej odcudzené. K ohodnoteniu daných hnuteľných vecí žalobcom uviedol, že dané ohodnotenie sa mu zdá príliš nadhodnotené. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, so žalobcom sa dohodli, že mu tieto hnuteľné veci nechá, nehnuteľnosť sa predávala spolu s týmito vecami. So žalobcom boli dohodnutí, že im časť peňazí ešte doplatí, avšak žiadne ďalšie peniaze im nedoplatil a oni to už ďalej neriešili. Svedok vylúčil, že by išlo o časť kúpnej ceny za hnuteľné veci, nakoľko tieto sa predávali spoločne s nehnuteľnosťou.
17. Podľa § 788 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
19. Podľa § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.
20. Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
21. Podľa § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
23. Podľa § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.
24. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu poistnej zmluvy, ktorej predmetom bolo poistenie domácnosti v rodinnom dome na adrese F. L. XX v rozsahu poistenia EXCELENT, ktoré poistenie sa vzťahovalo aj na prípadnú krádež hnuteľných vecí tvoriacich domácnosť žalobcu v danej nehnuteľnosti. Celková poistná suma bola dojednaná na 15.000,- € a ročné poistné po zľave na 49,42 €. Súčasťou poistenia
bolo aj pripoistenie práčky, sušičky, umývačky riadu a elektromotorov. Predmetom poistenia nebolo pripoistenie skla, spotrebnej elektroniky, zbierok, klenot, šperkov, starožitností. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku občanov U. Y. XXX/X. Poistiteľ sa v danej poistnej zmluve zaviazal poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená (v danom prípade krádež) a žalobca ako poistený sa zaviazal platiť dojednané poistné. Predmetná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti v súlade s § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto súd konštatuje, že bola dojednaná platným spôsobom. Odcudzením hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu došlo k vzniku poistnej udalosti, teda práva na plnenie poistiteľa. Toto právo vo všeobecnosti vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. V danom prípade bola takouto skutočnosťou krádež hnuteľných vecí, ktorá skutočnosť bola konkretizovaná v poistnej zmluve. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX došlo ku krádeži hnuteľných vecí z nehnuteľnosti poistenej žalobcom. Rozsah odcudzených vecí bol ustálený súpisom hnuteľných vecí vykonaným samotným žalobcom a U. L., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti a stav danej nehnuteľnosti, ako aj rozsah ponechaných hnuteľných vecí v nehnuteľnosti dôverne poznal. U. L. v konaní ako svedok potvrdil, že predmetné hnuteľné veci uvedené v súpise hnuteľných vecí žalobcom, sa v danej nehnuteľnosti ku dňu ich odcudzenia skutočne nachádzali, preto súd uvedenú skutočnosť považoval za preukázanú a k výhradám žalovaného v danom smere neprihliadol, keďže žalovaný relevantným spôsobom dané tvrdenia nepreukázal a nepodložil ich žiadnymi prostriedkami procesnej obrany. Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalovaného v tom smere, že žalobca nebol vlastníkom predmetných hnuteľných vecí ku dňu ich odcudzenia z nehnuteľnosti, nakoľko z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom svedka U. L., ako aj čestnými prehláseniami R. L. E. H. L. a pripojenými kúpnymi zmluvami na danú časť nehnuteľnosti (kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a H. L. - podiel 4/15, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobcom a R. L. - podiel 2/15, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a U. L. - podiel 7/30) mal súd za preukázané, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzali v tej časti nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrila len daným podielovým spoluvlastníkom. Uvedený spoluvlastníci súčasne v súdnom konaní písomnou formou čestne prehlásili, že uvedené hnuteľné veci previedli do vlastníctva žalobcu súčasne s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (k podielom, ktoré sa nachádzali v ich podielovom spoluvlastníctve). Keďže uvedené osoby previedli svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti žalobcovi v čase pred vznikom poistnej udalosti, k danému dátumu jednoznačne, v zmysle ich čestných prehlásení, bol žalobca vlastníkom daných hnuteľných vecí. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že s prevodom danej časti nehnuteľnosti mu súčasne sprístupnili nehnuteľnosť a odovzdali od nej kľúče. Na tom nič nemôže meniť tá skutočnosť, že žalobca ku dňu vzniku poistnej udalosti nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti, avšak len jej časti, keďže predmetom konania bola škoda vzniknutá titulom krádeže hnuteľných vecí, ktoré boli preukázateľne ku dňu ich odcudzenia vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ aj svedok U. L. v konaní pred súdom uvádzal, že so žalobcom boli dojednaní na vyplatení nejakej časti kúpnej ceny mimo písomnej zmluvy, túto časť nijakým spôsobom nekonkretizoval (a to ani výškou kúpnej ceny, ani dobou jej splatnosti, ani predmetom, na ktorý mala byť poukázaná), a pred súdom vyslovene uviedol, že z uvedeného dôvodu nepristúpili k zrušeniu kúpnych zmlúv, uvedenú vec neriešili, a preto nie je možné aj z vyššie uvedeného dôvodu spochybňovať vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným, či nehnuteľným veciam.
25. K výhradám žalovaného v tom smere, že žalobca nemal na nehnuteľnosti inštalované potrebné bezpečnostné zariadenia súd uvádza, že poistná zmluva bližšie nekonkretizovala aký druh bezpečnostného zariadenia má žalobca v nehnuteľnosti použiť. Zo zmluvných dojednaní pre poistenie domácnosti „Bezstarostný domov“ A. - H. H. - X pritom vyplýva, že žalovaný poskytne plnenie iba vtedy, ak všetky vstupné otvory bytu, vnútorné priestory k nemu patriace boli v čase vzniku poistnej udalosti krádežou riadne uzamknuté. Keďže v danej zmluve nebol vymienený osobitný typ zabezpečovacieho zariadenia, súd má za to, že v danom prípade postačoval základný súbor poistenia, teda že nehnuteľnosť bola riadne uzamknutá. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že daná nehnuteľnosť bola uzavretá jednak visiacimi zámkami, ako aj fabkami, pričom páchateľ musel pri vstupe do nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali hnuteľné veci prekonať nie jednu, avšak viac prekážok. Z uvedeného dôvodu súd posúdil danú výhradu žalovaného za účelovú a ničím v súdnom konaní nepreukázanú. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom zabezpečil nehnuteľnosť proti krádeži, keďže nehnuteľnosť bola riadne uzamknutá a žalobca jej stav kontroloval niekoľkokrát do týždňa. Preto nemožno hovoriť ani o tom, že žalobca zanedbal svoje povinnosti plynúce mu z poistnej zmluvy ako na to poukazoval žalovaný.
26. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy neodpovedal pravdivo na otázku, či je budova trvalo obývaná viac ako 183 kalendárnych dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená výhrada žalovaného je síce pravdivá, (keďže samotný žalobca v konaní pred súdom potvrdil, že daná nehnuteľnosť minimálne posledné dva roky nebola obývaná), avšak žalovaný si z uvedeného titulu neuplatnil nárok na zníženie poistného plnenia. Poistné plnenie žalobcovi síce vyplatil v zníženej výške 309,75 €, avšak so zdôvodnením, že hnuteľné veci neboli v čase škody majetkom žalobcu a neslúžili potrebe jeho domácnosti, ako aj z dôvodu nepreukázania obstarávacej ceny vecí. Je síce pravda, že v súlade s ustanovením § 798 Občianskeho zákonníka je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť v prípade nepravdivej alebo neúplnej odpovede poisteného, avšak v súlade s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pokiaľ poistiteľ odmietne plniť čo i len sčasti, je povinný daný dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia uviesť, a tento dôvod nie je možné následne dodatočne meniť. Z uvedeného dôvodu súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný ako poistiteľ odmietol plniť poistné z dôvodu uvedeného vo svojom vyjadrení, predmetný dôvod nie je možné dodatočne meniť. Je potrebné uviesť, že taktiež žalovaný ako poistiteľ mal možnosť predtým ako poistil domácnosť žalobcu oboznámiť sa so stavom hnuteľných vecí, ich rozsahom, zabezpečením, ako aj obývateľnosťou priestoru, v ktorom boli dané hnuteľné veci umiestnené, daným spôsobom by značne eliminoval poistné riziko.
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikom poistnej udalosti (krádeže) vznikol nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného, a to v rozsahu hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli pre tento prípad poistené. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní rozporoval hodnotu ocenenia hnuteľných vecí žalobcom, na základe návrhu strán sporu, súd pristúpil k odbornému ohodnoteniu hnuteľných vecí znalcami. Súd zobral za nosnú všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu ich ohodnocovania (resp. odcudzenia), nie nadobúdaciu hodnotu daných vecí (ako požadoval žalobca), nakoľko žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi odcudzením daných vecí k dátumu ich odcudzenia, a nie k dátumu ich obstarania predchodcami žalobcu, čo by nemalo žiadny logický základ. Je zrejmé, a to aj bez odborného vyjadrenia znalcov, že dané hnuteľné veci (okrem starožitných vecí) podliehajú časom opotrebeniu, čo sa musí nutne prejaviť aj na ich hodnote. Pokiaľ ide o drevený stolársky ponk, tento si žalobca uplatnil v hodnote 350,- €, pričom znalkyňa F. M. ho ohodnotila na 352,58 €, keďže súd nemôže prekročiť rámec žalobou uplatneného nároku, súd zobral za základ hodnotu 350,- € uplatnenú žalobcom. Pokiaľ ide o stoličky drevené a hokerlíky drevené, tieto ohodnotila znalkyňa F. M. vyššou hodnotou, akú uplatňoval v samotnej žalobe žalobca, preto súd zobral do úvahy skutkové tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe a priznal náhradu za stoličky drevené vo výške 30,- € a hokerlíky drevené vo výške 30,- €. Taktiež drevo tvrdé štiepané si žalobca v žalobe uplatnil vo výške 100,- €, teda v nižšej hodnote ako bola stanovená odborným vyjadrením znalkyne F. M. vo výške 140,40 €, drevené sudy žalobca uplatnil v hodnote 100,- € a znalkyňa vo výške 142,94 €, taktiež obuvničku si uplatnil žalobca v nižšej hodnote 15,- € ako znalkyňa, ktorá ju ohodnotila na 47,68 €, preto súd aj pri týchto hnuteľných veciach vychádzal z hodnôt uplatnených žalobcom v žalobe. V ostatnom súd prihliadol na hodnoty stanovené znalkyňou F. M., a to vinárske potreby v hodnote 36,71 € (súd neprihliadol pri danej položke k ohodnoteniu znalcom K.. F.. K. V. vo výške 63,667€, nakoľko sa, podľa názoru súdu, nejedná o strojové zariadenia, ktoré spadajú do rozsahu činnosti znalca), čajová súprava v hodnote 30,55 €, súprava porcelán v hodnote 72,18 €. Pokiaľ ide o zariadenia, ktoré spadajú pod odbor strojárstvo a zariadenia, tieto ohodnocovali znalci K.. F.. K. V. E. K.. R. Š., vzhľadom k tomu, že ich ohodnotenie nebolo jednotné, súd pri daných veciach vychádzal z priemeru daných hodnôt stanovených znalcami, t.j. ohýbačka na plech hodnota 202,19 € (123,-€ + 281,38€/2), článkové čerpadlo - hodnota 36,60 € (45,01€ + 28,20€/2), dvojkotúčová brúska - hodnota 33,31 € (54,63€ + 12,-€), kliešte klampiarske - hodnota 7,37 € (13,54€ + 1,20€), kliešte ohýbacie - hodnota 13,- €, kliešte lemovacie - hodnota 21,66 €, nožnice na plech - 1,20 €, sada pilníkov - 5,48 € (9,76€ + 1,20€), sekery - hodnota 17,49 €, pílky na drevo - hodnota 10,12 € (15,44€ + 4,80€), fúriky - hodnota 8,30 € (11,79€ + 4,80,-€), ručné vŕtačky stolové - hodnota 31,07 € (47,15€ + 15€/2), dláta - 7,20 €, hoblíky drevené stolárske - 0,- €, kuka nádoba (priemer hodnôt stanovený znalcami K.. F.. K. V. E. K.. R. L. - priemer 13,83 € (6€ + 21,65€/2), sada hrncov a kuchynských nádob smaltovaných - 0,- €, káble 4 x 50 bm (priemerná hodnota stanovená znalcami K.. F.. K. V. E. K.. R. L. vo výške 58,52 € (42,60€ + 74,43€/2) , kábel predlžovací 2 x 15 (priemerná hodnota stanovená znalcami K.. F.. K. V. a K.. R. L. vo výške 13,65€ = 9,30€ + 18€/2) €, mlynček na mäso liatinový ohodnotený znalcom K.. R. Š. - 2,26 €, súprava príborov - 2,48 €, kábel predlžovací - priemerná hodnota stanovená znalcami K.. F.. K. V. E. K.. R. L. vo výške 13,02€ (11,63€ + 14,40€).
28. Ako už súd konštatoval vyššie, žalobcovi nepriznal nárok na náhradu škody za odcudzené sklenené veci - demižóny sklenené, sklenené karafy, sklenené vázy, súpravu pohárov tenkostenných, súpravu
pohárov na víno na stopkách, džbány na víno sklenené, ako aj za starožitnosti - starožitnú komodu, nakoľko dané hnuteľné veci neboli pre prípad ich odcudzenia pripoistené (v poistnej zmluve v oddieli II pod bodom D2 a D3 sú uvedené pripoistenia na sklenené predmety a starožitnosti, ktoré pripoistenie nebolo žalobcom akceptované v rozsahu poistenia danej poistnej zmluvy). Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovi prináleží z titulu náhrady škody za vzniknutú poistnú udalosť celková náhrada vo výške 1.263,19 €, od ktorej sumy je potrebné odrátať už realizovanú úhradu žalobcom v rozsahu sumy 309,75€, t.j. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovú sumu vo výške 953,44 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
29. Keďže žalobca žalobou požadoval vyššiu náhradu, súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
30. Súd nepriznal žalobcovi nárok na vyúčtovaný úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že až v súdnom konaní bola ustálená hodnota odcudzených vecí, a to na podklade odborných vyjadrení vypracovaných znalcami z príslušných znaleckých odborov. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol plniť skôr ako objektívne poznal výšku škody, ktorú musí žalobcovi zaplatiť. Pokiaľ žalovaný neuhradí uvedenú sumu v lehote stanovenej vo výroku rozhodnutia, až daným okamihom sa dostane do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu aj v uvedenej časti uplatneného úroku z omeškania zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania v súlade s § 255 CSP, vzhľadom k tomu, že v danom konaní bola výška náhrady, ktorú má žalovaný uhradiť žalobcovi stanovená až na podklade odborných vyjadrení, preto nemôže žalobca niesť zodpovednosť za to, že si v konaní uplatnil vyšší nárok, ako mu v skutočnosti patril, keďže v čase podania žaloby nedisponoval s odborným odhadom hodnoty hnuteľných vecí. I keď je súdu zrejmé, že nový procesný poriadok (Civilný sporový poriadok účinný od XX.XX.XXXX) nemá obdobné ustanovenie ako § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý priamo stanovoval súdu možnosť rozhodovať o trovách konania daným spôsobom v prípade aplikácie úvahy súdu, či existencie znaleckého dokazovania, avšak v zmysle ustálenej praxe súdov, je možné obdobne použiť aj vyššie citované ustanovenie CSP (§ 255 CSP), ktoré vychádza zo zásady úspechu vo veci. V danom prípade nejde totiž o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nakoľko ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe znaleckej činnosti. V prípade uplatnenia škody (ako tomu bolo v tomto prípade) je totiž základom rozhodnutie, že žalobcovi vznikla škoda, pričom jej výšku je potrebné upresniť vykonaním znaleckého skúmania v rámci súdneho konania. Vyčíslenie jej výšky je teda závislé od znaleckého dokazovania (či odborného skúmania), a preto je potrebné žalobcu považovať za úspešného, pokiaľ mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku na náhradu škody.
32. Súd súčasne uložil žalovanému v súlade s aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods.2 CSP s použitím ust. § 253 ods.1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť súdu trovy štátu v plnom rozsahu, ktoré vznikli vypracovaním odborných vyjadrení v konaní, a to nad rámec zložených preddavkov v súdnom konaní, t.j. u znalca T.. M. H.M. - znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov vo výške 57,22€, u znalca K.. R. L. - znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov vo výške 170,82€ a nakoniec u znalkyne K.. F. M. - znalečné vo výške 746,91€ vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Ostatné znalečné, ktoré bolo znalcami v priebehu konania vyúčtované (K.. F.. K. V., K.. R. Š. a časť trov T.. M. H.M.) bolo vyplatené z preddavkov zložených stranami sporu v priebehu súdneho konania a tvoria tak ich trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.