Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5C/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Dr. B. W. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom A. M. XX, U., D., adresa na doručovanie Nám A. Hlinku 59, Ružomberok štátny občan Talianska/SR, zast.: JUDr. Ján Bartánus, advokát, so sídlom: A. Bernoláka 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 48411884, proti žalovanému: D. W., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom K. O. XXX/X, U., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., IČO: 36862304, Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, v spore o náhradu škody na zdraví vo výške 41.286,07 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorých výška bude uvedená v samostatnom uznesení vydanom súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.07.2019 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 41.286,07 eur titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť tým, že dňa 10.12.2016 došlo k ublíženiu na jej zdraví v dôsledku konania žalovaného, ktorý prišiel do jej rodinného domu vykonávať dohodnuté práce, došlo medzi nimi k hádke, predmetom ktorej bol neoprávnený vstup žalovaného na poschodie a vráteniu peňažnej sumy, ktorú si vzal žalovaný od žalobkyne. Žalovaný začal žalobkyňu fyzicky napádať, dal jej dve facky, udrel ju päsťou do pravej strany tváre, na ucho, stále jej nadával, následne, ako sa žalobkyňa ocitla na betóne, žalovaný zdvihol vrece omietky, ktoré držal nad jej hlavou a stál s ním nad žalobkyňou. Žalovaná sa po celý čas nachádzala na okraji priepasti, kde jej v prípade pádu z cca 4 metrov na betónovú terasu hrozili smrteľné následky. Žalovaný sa po celý čas pozeral žalobkyni do očí a následne hodil vrece ponad hlavu žalobkyne na terasu, následne odišiel. Žalobkyňa kontaktovala telefonicky políciu, následne bola vyšetrená na traumatológii v ÚVN v Ružomberku, kde ležala 4 dni, v predmetnej veci podala trestné oznámenie, vec bola postúpená na prejednanie priestupku. Žalobkyni bol diagnostikovaný otras mozgu zapríčinený úderom do pravej strany hlavy, uvedená udalosť vyústila do posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa rozvinula do reaktívnej úzkostnej depresie. Žalobkyňa bola ústavne liečená na psychiatrickom oddelení v ÚVN Ružomberok od 02.01. do 05.01.2017, v októbri 2017 psychodiagnostické vyšetrenie verifikovalo osobnosť determinovanú traumatickou udalosťou. Od novembra 2017 do mája 2018 bola žalobkyňa v individuálnej psychoterapeutickej starostlivosti, no jej stav sa nepodarilo zvládnuť. Žalobkyňa bola nútená vycestovať za lekárkou pomocou do Talianska, a to v mesiacoch júl, november 2018 a január 2019. Stav žalobkyne bol v náleze zhodnotený ako trvalý so znakmi chronicity. Lekárske správy potvrdzujú zdravotný stav žalobkyne. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla žalobkyňa poveriť znalca vypracovaním posudku, skúmaním jej zdravotného stavu a jej reakcií pri spomienke na predmetnou udalosť. Žalobkyňa si uplatňuje náklady na lieky a pomôcky vo výške 3.829,39 eur, administratívne

výdaje 171,28 eur (náklady na preklad správ, poštovné), prepravné náklady na cestu na vyšetrenia do Talianska vo výške 15.505,90 eur, teda celkové náklady na liečenie a dopravu predstavujú 19.506,57 eur. Ďalej si uplatňuje ohodnotené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 21.779,50 eur, ktoré pozostáva z bodového ohodnotenia 500 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia (posudok primára psychiatrického oddelenia ÚVN MUDr. W. B. - diagnóza č. 255), bodové ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 525 bodov (lekársky posudok MUDr. A. B. Phd. za diagnózu 271), bolestné stanovené na 50 bodov (lekársky posudok MUDr. Q. L. diagnóza 223), jeden bod za kalendárny rok 2019 predstavoval sumu 20,26 eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.08.2019 (č.l.41-45 spisu), žalobkyňa nepreukázala vznik škody na jej majetku či zdraví v konkrétnej výške, nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti a ani zodpovednosť žalovaného za ním údajne tvrdenú škodu. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keď v danej veci mala nastať škodová udalosť podľa tvrdenia žalobkyne už dňa 10.12.2016, pričom dvojročná premlčacia doba nároku na náhradu škody uplynula už 10.12.2018, pričom žaloba v danej veci bola podaná až 17.07.2019, teda zjavne po márnom uplynutí premlčacej doby. Ďalej poukázal na to, že nie je pravda, že by dňa 10.12.2016 akýmkoľvek spôsobom fyzicky napadol žalobkyňu. V tomto smere poukazuje na to, že v danej veci žalobkyňa podala oznámenie, o ktorom bolo meritórne rozhodnuté v rámci priestupkového konania Okresným úradom Ružomberok č. P 418/2017-MK zo dňa 12.04.2018 tak, že daná vec bola podľa o priestupkoch odložená, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňovalo začať konanie o priestupku. Žalovaný trvá na tom, že dňa 10.12.2016 fyzicky nenapadol žalobkyňu, pričom pokiaľ ide o udalosti z uvedeného dňa z výsledkov iného priestupkového konania je zrejmé, že to bola práve žalobkyňa, ktorá 10.12.2016 v rodinnom dome č. XX v U.alovanému z podkrovia vyhádzala na dvor pracovné náradie, pričom toto sa poškodilo a žalovanému vznikla škoda vo výške 52,28,-Eur. Zo spáchania tohto skutku bola žalobkyňa uznaná vinnou Rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok č. P 36/2017-MK z 12.05.2017, pričom jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté Rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OÚ-ZA-OOPI-2017/031607/Zan zo dňa 12.07.2017. Je na mieste poukázať na to, že hoci žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, túto úradne určenú povinnosť napriek tomu, že ide o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, si nesplnila doteraz ani len sčasti. Na margo ničím nepreukázaných a z pohľadu žalovaného nepravdivých tvrdení o tom, že tento mal žalobkyňu napadnúť, si žalovaný dovoľuje poukázať aj na to, že už dňa 10.12.2016 žalovaný trpel závažnými zdravotnými ťažkosťami - poškodenie chrbtice, ktoré mu objektívne znemožňovalo už v tom čase zdvihnúť nad hlavu vrece omietky. Potvrdením tejto okolnosti je, že žalovaný sa musel následne podrobiť operácii chrbtice. Žalovaný popiera, že by si od žalobkyne zobral nejaké finančné prostriedky ako aj to, že by vošiel do jej domu bez jej súhlasu. Je pravda len to, že žalobkyňa mu nezaplatila za ním odvedenú prácu, a keď si pýtal, aby mu táto zaplatila za odvedenú prácu, vznikol verbálny konflikt, vyplývajúci z neochoty žalobkyne uspokojiť oprávnené nároky žalovaného. Tvrdenie žalobkyne o vzniku posttraumatickej stresovej poruchy rozvinutej do úzkostnej depresie nie je ničím exaktne preukázané, a už vôbec z dokladov predložených žalobkyňou nevyplýva, že by tieto následky nejako súviseli s konaním žalovaného. Žalovaný vznik tohto stavu ako dôsledku svojho správania sa z opatrnosti popiera a neuznáva ho v celom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenie o údajnej pracovnej neschopnosti žalobkyne doposiaľ, treba uviesť že podľa informácií dostupných žalovanému toto nie je pravdivé. Žalobkyňa totiž vykonáva práce okolo domu, pričom bola viackrát a opakovane videná jej susedmi. Žalovaný popiera príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a stavom žalobkyne, pričom v tomto smere je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa doteraz nepredložila súdu žiadny dôkaz, ktorý by takýto záver potvrdzoval. Pokiaľ ide o poukaz na výšku spôsobnej škody, nakoľko žalobkyňa v tomto smere nepredložila súdu žiadne doklady nie je možné sa k nim hodnoverne vyjadriť, ale nakoľko zdravotná starostlivosť je hradená zo zdravotného poistenia, je nanajvýš nehodnoverné, že žalobkyňa mala vynaložiť na lieky a pomôcky sumu 3.829,39 eur. Rovnako tak nie je zrejmé, v čom majú spočívať prepravné náklady v sume 15.505,92 eur, ani to kedy a kde, a či vôbec mali byť prepravy vykonané a prečo, a akú majú mať súvislosť v posudzovanou udalosťou, resp. s uplatňovanými nárokmi. Výpočet cestovných náhrad v zmysle právneho predpisu Talianskej republiky je nenáležité a nemôže mať pre všeobecný súd SR žiadnu právnu relevanciu obzvlášť, ak žalobkyňa ako sama priznáva v žalobe je štátnou občianskou Slovenskej republiky. Viazanosť žalovaného právnymi predpisy Talianska nebola medzi stranami dohodnutá, a žalovaný s uplatnením práva Talianskej republiky na území SR nesúhlasí, nakoľko to odporuje princípu právnej istoty. Ak aj sama žalobkyňa tvrdí, že k udalosti, ktorá má zakladať jej nárok došlo na území SR, potom nie je možné túto udalosť posudzovať podľa iných ako v SR platných právnych predpisov.

Pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaný neuznáva ani jeden z týchto nárokov a to ani len sčasti. Žalovaný nespôsobil žalobkyni žiadnu škodu, pričom pokiaľ ide o ňou tvrdené následky, tieto jednak nie sú žiadnym spôsobom preukázané a ani dôkazne osvedčené, už vôbec nie sú právne odôvodnené. Pokiaľ ide o predložené lekárske posudky, tieto obsahovo nezodpovedajú a žalovaný ich obsah namieta, pričom s ich obsahom nesúhlasí. Pokiaľ ide o posudok z 27.02.2019, tento nie je podpísaný ošetrujúcim lekárom zdravotníckeho zariadenia, navyše nezodpovedá kritériám posudku v zmysle podľa ktorého: Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Vo vzťahu k posudku z 11.03.2019 je treba uviesť, že tento posudzuje diplopiu - dvojité videnie, ako údajný stav po úraze mozgu. Takéto hodnotenie odporuje imperatívu v zmysle citovaného predpisu podľa ktorého : Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. Stav poškodenia mozgu je obsiahnutý už v položke 255 posudku z 27.02.2019, preto vo všeobecnosti nemôže byť rovnako hodnotený v posudku z 11.03.2019 ako samostatný nárok. Navyše podľa posudku z 11.03.2019 bolo určené zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle daného predpisu, pričom z posudku a ani žaloby nie je zrejmé, že by v prípade žalobkyne bol naplnený niektorý zo zákonných dôvodov takéhoto zvýšenia, pričom podľa žalovaného existencia ani jedného zákonného dôvodu na zvýšenie bodového ohodnotenia nebola v danom prípade daná a ani je tvrdená a ani preukázaná. Súčasne poukazujeme na to, že zvýšenie bodového ohodnotenia je spôsobilý učiniť jedine súd a nie ošetrujúci ani iný lekár. Z týchto dôvodov považujeme predložené lekárske posudky za procesne nespôsobilé byť použité ako dôkaz v danom konaní. 4 Súčasne poukazujeme na to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí že škodová udalosť nastala v roku 2016, ale pri určení bodového ohodnotenia vychádza z hodnoty bodu určenej pre rok 2019, potom ide o postup nepožívajúci právnu ochranu a postup vo všeobecnosti nesprávny. Vo všeobecnosti platí, že určenie bodového ohodnotenia musí zodpovedať dobe vzniku škodovej udalosti.

3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.10.2019 (č.l.78-79 spisu) reagovala na vyjadrenie žalovaného, pričom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu a má za to, že v žalobe riadne vymedzila skutkový stav. K námietke žalovaného, že žaloba, ktorú podala sama žalobkyňa nebola právne odôvodnená, dala do pozornosti, že sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobkyňa sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že jej nároky na náhradu škody, sú premlčané. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného podľa ustanovenia sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu na sťaženie spoločenského uplatnenia. Taký nárok treba posudzovať z hľadiska premlčania samostatne, ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou, a s rozdielnym začiatkom jej plynutia. Nemožno tu paušálne vychádzať z toho, že premlčacia doba na vykonanie práva na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia začína plynúť prvý deň po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného (R 9/1986). Vypracovanie lekárskeho posudku, na ktorý je začiatok plynutia premlčacej lehoty na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priamo naviazaný sa vypracováva po roku od udalosti, čo vyplýva aj z ustanovenia : Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

4. Žalobkyňa ďalej uvádza, že v jej prípade sa lekári začali zaoberať posttraumatickou stresovou poruchou až v októbri v roku 2017, preto ustálenie tohto stavu nemohlo nastať skôr. Rovnako aj cesty za lekárskou starostlivosťou v Taliansku boli vykonávané až následne, preto nemožno považovať ani tento nárok za premlčaný. Žalobkyňa už v ňou podanej žalobe navrhla na preukázanie zavinenia žalovaného za ním spôsobenú škodu, ako aj existencie príčinnej súvislosti, poveriť znalca vypracovaním znaleckého posudku, ktorý by skúmal jej zdravotný stav a jej reakcie pri spomienke na predmetnú udalosť. Znaleckým posudkom možno preukázať to, ako sa táto porucha prejavuje, a že ju nemohla vyvolať žiadna iná udalosť. Uvedeným by znalec vylúčil, že porucha vznikla zapríčinením inej osoby ako žalovaného. Dala do pozornosti, že o vypracovanie obdobného posudku sa snažila aj sama žalobkyňa už pred podaním žaloby, avšak znalci ju odmietali. Žalobkyni sa nakoniec podarilo nájsť znalca MUDr. Q. A. s ktorým sa najskôr dohodla na zaslaní podkladov, no následne na to jej to všetko vrátil späť s tým, že posudok nevypracuje. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby na vypracovanie posudku poveril znalca konajúci súd. Manžel žalobkyne môže rovnako potvrdiť to, v akom stave sa nachádzala žalobkyňa predtým, ako odišiel venčiť psa a po tom, ako sa po krátkej prechádzke vrátil, a teda že ihneď vyhľadala lekársku pomoc. Žalovaná prikladá na dokreslenie úvod z článku Vojenských rozhledov, kde je uvedené, že posttraumatická stresová porucha môže byť spôsobená buď činnosťou človeka, alebo živelnou katastrofou. Žalobkyňou uvedený stav nemohol byť spôsobený nikým iným ako žalovaným, keďže sa v dome nachádzal v tom čase len on. Žalobkyňa tak chce preukázať príčinnú súvislosť medzi jej stavom a konaním žalovaného, ako aj jeho zavinenie. Zároveň si súdu dovoľujeme uviesť, že na výsluch svedka manžela žalobkyne bude potrebné prizvať tlmočníka z talianskeho do slovenského jazyka. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že mu žalobkyňa poškodila pracovné náradie. Toto tvrdenie žalovaného, ako aj Záznam zo služby polície zo dňa 10.12.2016 priložený vo vyšetrovacom spise, podľa ktorého si žalovaný poranil ruku na dlani preukazuje, že medzi sporovými stranami došlo ku konfliktu. Skutkové tvrdenie žalovaného, podľa ktorého trpel v čase poškodenia zdravia žalobkyne ťažkosťami

- poškodením chrbtice ničím nepreukázal. Prepúšťacia správa z roku 2019 nepreukazuje, že týmto trpel už v roku 2016, keď spôsobil škodu žalobkyni. Žalobkyňa má za to, že vznik posttraumatickej stresovej poruchy rozvinutej do úzkostnej depresie riadne preukázala preloženými lekárskymi správami z talianska. Na preukázanie uvedeného žalobkyňa rovnako navrhuje ako dôkaz lekárske správy od slovenských lekárov, súvisiace s predmetnou udalosťou a následne rozvinutou posttraumatickou stresovou poruchou.

5. Žalobkyňa rovnako trvá na náhradách za cestovné, ktoré sama uviedla v žalobe. Uvedené sa malo vzťahovať na cesty za lekármi do miesta jej trvalého bydliska v Taliansku, nakoľko jej na Slovensku nevedeli poskytnúť lekársku starostlivosť vzhľadom na jej špecifický stav a rovnako aj pre to, že jej na Slovensku odmietli vykonať iné, ako akútne liečenie, čo je potvrdené aj v správe nemocnice pre políciu pripojenej vo vyšetrovacom spise. Cesty do miesta trvalého bydliska v Taliansku, kde si žalobkyňa platí zdravotné poistenie boli teda nevyhnutné a v príčinnej súvislosti s poškodeným zdravím. Uvedené cesty preukazujú aj Lekárske správy o vyšetreniach žalobkyne v Taliansku. Pokiaľ žalovaný namieta formu lekárskych posudkov, uviedla, že žalobkyni nemôže byť na ťarchu to, ako vyhotovili lekárske posudky samotní lekári. Žalobkyňa si svoj nárok riadne uplatnila žalobou, a preto navrhuje, aby znalec v rámci už navrhnutého znaleckého posudku obodoval bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a ustálil náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhla, aby boli vypočutí lekári, ktorí posudky vyhotovovali za účelom objasnenia ich postupu pri vyhotovovaní predmetných posudkov. Na záver uviedla, či je potrebné vypočuť aj žalovaného, a teda či bude na tomto výsluchu a jeho účasti trvať, keďže žalobkyňa zažíva zdravotný kolaps už len pri spomienkach na predmetnú udalosť, a preto stret so žalovaným môže mať pre žalobkyňu obzvlášť nepriaznivé následky.

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 (č.l.112-114 spisu) opätovne zotrval na doterajšej argumentácii. So žiadnym zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v podaní zo dňa 04.10.2019 sa žalovaný nestotožnil a poprel ich skutkovú aj právnu relevanciu v celom rozsahu. Žalobkyňa k žalobe priložila fotokópie pokladničných dokladov, ale ani v samotnej žalobe a ani v doplňujúcim vyjadrení nevysvetlila, aký majú mať tieto doklady súvis s prejednávanou vecou. Žalovaný preto z opatrnosti popiera skutkovú relevanciu týchto pokladničných dokladov a zastáva názor, že tieto z pohľadu žalovanej sumy nič nepreukazujú a nemajú s vecou žiadny súvis. Pokiaľ ide o predložené správy ÚVN SNP Ružomberok tieto dokazujú, že žalovaná dňa 10.12.2016 neutrpela žiadne také zranenia, ktoré by mohli viesť k poškodeniu mozgu žalobkyne. U

žalobkyne ako sama udáva v žalobe malo dôjsť v dôsledku udalosti z 10.12.2016 k mechanickému poškodeniu centrálnej časti mozgu, čo mal konštatovať MUDr. Ďurej v správe z 04.03.2019 (strana č. 3 žaloby posledná veta v ods. I). Z dôkazov, ktoré k doplňujúcemu vyjadreniu žalobkyňa predložila ale vyplýva úplne jednoznačne, že pri vyšetreniach dňa 10.12.2016 na CT mozgu bolo zistené, že jej stredové štruktúry sú bez stranovej dislokácie, mozgové tkanivo je bez ložiskových a expanzívnych zmien; intrakraniálnu hemografiu vrátane hemoragie pod a nad obaly mozgu nevidno, liquorové cesty majú veku zodpovedajúcu šírku aj vzhľad, infratentoriálne PC uhly voľné, vnútorné zvukovody nerozšírené, bez expanzie, skelet neurokrania včítane báze lebečnej a pyramíd sú bez chorobných a traumatických zmien. Priamo z uvedeného dôkazu je viac než zrejmé, že žalobkyňa po údajnej udalosti z 10.12.2016 nemala žiadnym spôsobom poškodený mozog a žiadnu jeho časť, čo zjavne vylučuje jej tvrdenia o vzniku posttraumatickej stresovej poruchy v dôsledku uvedenej udalosti. Z uvedenej lekárskej správy je viac než zrejmé, že žalobkyňa neudávala žiadne poruchy zrakového videnia. Ani v doplnení žaloby žalobkyňa nepreukázala základné skutočnosti ktorými sa preukazuje existencia nároku na náhradu škody, a to je porušenie právnej povinnosti, konanie škodcu, príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody a ani výšku škody. Žalovaný preto trvá na všetkých svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe. V bodovom ohodnotení údajných zranení sa udáva ako dátum vzniku jej zdravotných komplikácií 10.12.2016, teda odvtedy nerušene plynula doba premlčania, ktorej plynutie nemôže byť závislé od svojvôle poškodeného a toho, kedy sa tento rozhodne nechať si vyhotoviť bodové ohodnotenie jeho zranení. Žalobkyňa de facto priznáva, že o základnej skutkovej udalosti nevie predložiť žiadny relevantný dôkaz, a priznáva aj to, že nie je vylúčené že jej zdravotné problémy boli spôsobené inou než ňou tvrdenou okolnosťou, a za tým účelom navrhuje do konania pribrať znalca. Pokiaľ žalobkyňa nepreukáže základnú skutkovú okolnosť, ktorú žalovaný naďalej popiera a trvá na tom, že žalobkyňu nikdy nenapadol, potom je priberanie znalcov do konania právne nadbytočné. Poranenie ruky žalovaného spôsobila samotná žalobkyňa, pretože keď jej tento oznámil že nebude pokračovať vo vykonávaní stavebných prác pre žalobkyňu, táto začala vyhadzovať jeho pracovné náradie, pričom žalovaný zachytil krabicu ktorú takto žalobkyňa chcela vyhodiť a porezal ho hoblík ktorý bol v tejto krabici. Uvedená zranenie dokazuje že agresívne sa dňa 10.12.2016 správala samotná žalobkyňa. Žalovaný trvá na tom, že mal zdravotné komplikácie s chrbtom, ktorých závažnosť dokumentuje ním predložená zdravotná dokumentácia. Žalovaný nespôsobil žalobkyni žiadnu škodu a táto to doteraz ničím nepreukázala. Náhrady na cestovné nemajú žiadny súvis z prejednávanou vecou, nakoľko zo správ zariadení v Taliansku, že žalovaná trpela zdravotnými komplikácia mi duševného charakteru už dlhodobo. Z dokladov ktoré žalobkyňa predložila nevyplýva, že by si zdravotný stav žalobkyne vyžadoval takéto návštevy a ani to, že by nebolo možné rovnaké lekárske výkony absolvovať na území SR.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe ako aj na písomných vyjadreniach s tým, že žalobkyňa vzhľadom na svoj špecifický zdravotný stav nebola schopná sa zúčastniť pojednávania za prítomnosti žalovaného, keďže stred žalobkyne sa žalovaným v nej vyvoláva posttraumatickú stresovú poruchu. Výšku škody žalobkyňa preukazovala obodovaním na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nákladmi na lieky, potvrdeniami a lekárskymi vyšetreniami. Pokiaľ ide o výsluch žalobkyne, analogicky by bolo možné použiť ustanovenie a vylúčiť žalovaného z určitej časti procesu vzhľadom na závažné zdravotné dôvody žalobkyne. Pokiaľ ide o poškodenie mozgu a akútne zranenia uvádzané v žalobe, tieto boli preukázané lekárskymi správami. Pri posttraumatickej stresovej poruche dochádza k progresívnemu postihu celého organizmu a jednotlivých orgánov, v príčinnej súvislosti so vzniknutou posttraumatickou stresovou poruchou dochádza k poškodeniu aj ostatných orgánov.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojej doterajšej argumentácii s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie samotnej škodovej udalosti, vzniku škody. Pokiaľ dňa 10.12.2016 bol niekto agresívny a správal sa v rozpore s pravidlami občianskeho spolunažívania, bola to práve žalobkyňa, dôkazom čoho je aj rozhodnutie priestupkových orgánov, v zmysle ktorých bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, respektíve proti majetku a bola jej uložená sankcia 30,- eur a zároveň bola zaviazaná nahradiť poškodenému - žalovanému škodu vo výške 52,28 eur, ktorú doposiaľ neuhradila. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia ohľadne útoku na žalobkyňu. Práve z jednej predloženej lekárskej správy vyplýva, že žalobkyňa bola vyšetrená na CT mozgu, pričom podľa popisu nemá žiadne traumatické zmeny, v dôsledku udalosti z 10.12. teda nenastali u nej žiadne poruchy mozgu. Z predložených správ o návšteve lekárov v Taliansku nevyplýva, z akých dôvodov navštívila lekárov, práve skôr sa javí, že žalobkyňa mala duševné problémy už predtým, ktoré si tam liečila.

9. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že dňa 10.12.2016 bol v nehnuteľnosti žalobkyne, mal poopravovať nejaké veci, ako aj opraviť lepenku na garáži, ktorú p. žalobkyni lepila iná partia, prišiel si tam aj po svoje náradie, ktoré si chcel odniesť domov. Pani žalobkyňa mu začal nadávať a náradie vyhadzovať von oknom. Potom ako sa snažil zachytiť papierovú krabicu, kde mal naukladané platové a nerezové hoblíky, došlo k rozrezaniu jeho dlane. Následne zišiel dolu, buchol dverami na ktorých vypadli kľučky, ktoré boli možno 50 ročné, nebola tam ani originál šróbka, žalobkyňa stále kričala, že ide volať policajtov. Žalovaný počkal do príchodu policajtov a potom išiel na lekárske ošetrenie. Žalobkyňa po príchode hliadky rozprávala policajtom, že ju žalovaný napadol, sadla si do auta a bez problémov odšoférovala. Žalovaný poprel, že by žalobkyňu fyzicky napadol, že by jej dal facku a päsťou do tváre, že by ju hodil na zem a podobne, žalobkyňa nemala na tvári podliatiny, nič. Pokiaľ by mal na nej spôsobiť ňou popísaný útok, mala by modriny, podliatiny alebo niečo podobné. K jedinému kontaktu medzi nimi došlo vtedy, keď žalobkyňa mu vyhadzovala krabicu s náradím.

10. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predloženými stranami sporu, a to žalobkyňou:

- posudok na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 11.03.2019 (č.l.7 spisu),

- lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (č.l.8 spisu),

- lekársky posudok na ohodnotenie sťaženého spoločenského uplatnenia zo dňa 27.02.2019 (č.l.9 spisu),

- preklad z jazyka talianskeho do jazyka slovenského (č.l.10-14 spisu),

- preklad z talianskeho jazyka do slovenského jazyka číslo prekladu 130-2/2018 (č.l.15-16 spisu),

- preklad z talianskeho jazyka do slovenského jazyka číslo prekladu 130-1/2018 (č.l.19-22 spisu),

- pokladničné doklady o zakúpení liekov a iných produktov (č.l.81-95 spisu),

- lekársky predpis (č.l.96 spisu), predpis očnej pomôcky (č.l.97 spisu), doklady o zakúpení liekov (č.l.98-103 spisu),

- lekárske správy žalobkyne (č.l.104-107 spisu),

ako aj s obsahom listín predložených žalovaným:

- uznesenie Okresný úrad Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.04.2018 o odložení priestupkovej veci (č.l.48 spisu),

- rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.05.2017 (č.l.49-51 spisu),

- rozhodnutie Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov zo dňa 12.07.2017 (č.l.52-54 spisu),

- prepúšťacia správy žalovaného (č.l.55-56 spisu).

11. Súd sa ďalej oboznámil i s obsahom pripojeného spisu ČVS:ORP-602/OO-RK-2016. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 14.12.2016 podala na Obvodnom oddelení policajného zboru Ružomberok trestné oznámenie na žalovaného, ktorý mal dňa 10.12.2016 fyzicky napadnúť a spôsobiť ublíženie na zdraví. Na základe uvedeného oznámenia bolo v uvedenej veci začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa , , pričom uznesením OOPZ v Ružomberku ČVS:ORP-602/OO-RK-2016 zo dňa 04.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.11.2017 bola predmetná vec postúpená Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy v Ružomberku na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa Zákon č. 3721990 zb.

12. Okresný úrad Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č.P418/2017-MK, OU-RK-OVVS-2018/631-2 zo dňa 12.04.2018 v zmysle odložil priestupkovú vec č.418/2017 týkajúcu sa podozrivého Ľubomír Jurky, lebo došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Konajúci správny orgán na základe šetrenia a získaných podkladov dospel k záveru, že okruhy dôkazov o konaní podozrivého sú vzájomne protichodné a odporujúce si, v prípade oznamovateľke nastal stav tzv. dôkaznej núdze. Lekárska správa o zranení oznamovateľky je len nepriamym dôkazom, ktorý nemôže s istotou potvrdiť, že poranenia oznamovateľke vznikli práve konaním podozrivého. Preto správny orgán dospel k záveru, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. Žalobkyňa poukázala na predložené lekárske správy, ktoré sú založené v spise tunajšieho súdu (č.l.104-106 spisu), vypracované posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (č.l.7-9 spisu), kópie pokladničných dokladov o

nakúpení liekov, ďalších výrobkov ako aj preklady listín z talianskeho jazyka a slovenského jazyka , lekárske správy, nálezy a znalecký posudok č.13/2017 vypracovaný znalcom MUDr. Tiborom Letkom z odboru zdravotníctvo a farmácia sú obsiahnuté i v pripojenom vyšetrovacom spise OO PZ v Ružomberku ČVS:ORP-602/OO-RK-2016. Z predložených správ vyplýva, že žalobkyňa dňa 10.12.2016 bola vyšetrená v ambulancie ORL Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok (č.l.104 spisu), pričom podľa objektívneho nálezu „vľavo negat., vpravo vo zvukovode koža s drobným hematómom, viditeľný bubienok vpravo sivý, konturovaný. Rhinoskopický: vľavo stopy po predchádzajúcom krvácaní, t.č. bez čerstvej krvi, o f kľudný, bez zatekania, krk palp. negat., za uchom vpravo palp. bolesti, bez opuchu, bez krvácania. Orientovaná, zrenice izokorické, reagujú na osvit normálne. Lavičkové skúšky - mení odpovede.“ Následne dňa 10.12.2016 bola prijatá na traumatologické oddelenie ÚVN, prepustená 13.12.2016. Súčasťou vyšetrení okrem iných bolo aj CT mozgu, ktoré nekonštatuje žiadne chorobné a traumatické zmeny, v závere sa konštatuje prepúšťacia diagnóza S06.0 - otras mozgu, Y33.9 - iné bližšie určené udalosti s neurčeným úmyslom - nešpecifikované miesto. Pacientka bola ďalej odoslaná na psychiatrickú ambulanciu z neurologickej ambulancie, pričom podľa vyjadrenia primára psychiatrického oddelenia (č.l.70 pripojeného vyšetrovacieho spisu) obšírne popisovala utrpenie spôsobené po údajnom napadnutí cudzou osobou, pri vstupnom psychiatrickom vyšetrení bola v kontakte spontánna, s celkovo akcentovaným dramatizujúcim prejavom, so živou gestikuláciou, s dramatizáciou nevoľnosti. Zo psychiatrického hľadiska stav nevyžadoval dlhšiu psychiatrickú ústavnú liečbu. Podľa správy prednostu neurologickej kliniky MUDr. A. B. (č.l.97-98 pripojeného vyšetrovacieho spisu), pacientka od 02.01.2017 do 02.04.2017 nebola na neurologickej ambulancii na kontrole, nebol predložený ani výsledok z vyšetrenia MR, pritom pacientke bola žiadanka na MR vydaná 02.01.2017. Pacientka za inkriminované obdobie od 10.12.2017 (správne má byť 2016) - 02.01.2017 bola neurológom vyšetrená celkom 4-krát opakovane s negatívnym nálezom + negatívne CT mozgu. Prednosta neurologickej kliniky ďalej konštatuje, že pacientka tým, že neabsolvovala MR vyšetrenie, na ktoré z neurológie bola odoslaná ešte 02.01.2017 vedome bráni vo vyšetrení svojho zdravotného stavu a zodpovedá za prípadné omeškanie za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z neurologického hľadiska nie je objektívny dôvod k práceneschopnosti u pacientky. Znalecký posudok č.13/2017 vypracovaný znalcom MUDr. Tiborom Letkom v trestnej veci prečinu ublíženia na zdraví konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie u poškodenej boli po incidente zo dňa 10.12.2016 zistené zranenia popísané v bode 1 záveru Znaleckého posudku, pričom doba liečenia a obmedzenie obvyklého spôsobu života bolo v trvaní do 7 dní, obmedzenie spočívalo v krátkodobej hospitalizácii za účelom sledovania a v miernej bolestivosti zranených častí tela poškodenej. Znalec sa nevyjadril jednoznačne, či zranenia boli spôsobené konaním inej osoby alebo pádom, mechanizmus zranení znalec popísal, pričom sú možné všetky mechanizmy, prípadne ich kombinácia.

13. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa , , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

14. Žalobkyňa sa voči žalovanému podanou žalobu domáha náhrady škody - bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nákladov na liečenie a dopravu, a to v celkovej výške 41.286,07 eur, ktorá škoda jej mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného dňa 10.12.2006. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej zodpovednosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou musí byť vzťah príčiny a následku, zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku musí mať jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že za spôsobenú škodu zodpovedá žalovaný, a to svojim protiprávnym konaním, v dôsledku ktorého vznikla škoda, a ďalej súd musí mať za preukázaný príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne za preukázané splnenie všetkých atribútov pre posúdenie vzniknutej škody, a to najmä porušenie právnej povinnosti žalovaným, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa podala dňa 14.12.2016 na príslušnom Obvodnom oddelení Policajného zboru Ružomberok trestné oznámenie na žalovaného, v rámci prebiehajúceho konania boli vo veci realizované výsluchy žalobkyne, žalovaného, svedkov p. W., p. L., znalec, bol vypracovaný Znalecký posudok znalcom MUDr. Tiborom Letkom (č.13/2017), boli predložené lekárske správy (č.l.36-40, 68-70 pripojeného vyšetrovacieho spisu, č.l.96, č.l.97-98), pričom výsledkom prebiehajúceho konania bolo vydanie uznesenia ČVS:ORP-602/ OO-RK-2016 zo dňa 04.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.11.2017 a ktorým bola predmetná trestná vec postúpená Okresnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy v Ružomberku na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa . Príslušný správny orgán vo veci vykonal šetrenie, pričom dňa 12.04.2018 rozhodnutím č. P 418/2017- MK, OU-RK-OVVS-2018/631-2 predmetnú priestupkovú vec, týkajúcu sa podozrivého D. W. odložil, lebo došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku. V danom prípade teda neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak ako to bolo vyššie konštatované. S poukazom na ustanovenie je súd viazaný (okrem iných) aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. V zmysle súd môže otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, ako orgán podľa posúdiť aj sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Obdobne ako príslušné orgány, ktoré preverovali skutočnosti uvádzané žalobkyňou v súvislosti s poškodením jej zdravia, ku ktorému malo dôjsť konaním žalovaného dňa 10.12.2016 okolo deviatej hodiny v jej rodinnom dome, aj konajúci súd zistil nezrovnalosti a pochybnosti, a to najmä v tom, či k poškodeniu zdravia p. žalobkyne došlo práve v dôsledku konania žalovaného, čo jednoznačne preukázané nebolo. Je nesporné, že v uvedený deň sa v nehnuteľnosti žalobkyne nachádzal žalovaný za účelom vykonania opravy, ktorý žalovaný vykonával u žalobkyne práce viac ako rok, podľa tvrdení žalobkyne v uvedený deň išiel svojvoľne opravovať lepenku, pričom však z vyjadrenia uvedeného v žalobe vyplýva, že pri prácach s lepenkou pomáhal žalovanému aj manžel žalobkyne. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa a jej manžel museli byť uzrozumení s tým, že žalovaný ide vykonávať práce na ich nehnuteľnosti a tieto nevykonával svojvoľne, ako sa na to snaží poukázať žalobkyňa. Žalobkyňa, ako aj žalovaný boli vypočutí v rámci prebiehajúceho trestného konania, pričom z výpovedí vyplynulo, že došlo k roztržke medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom žalobkyňa bola rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.05.2017 č. P 36/2017-MK, OU-RK-OVVS-2017/1374-7 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa , ktorého sa dopustila tým, že dňa 10.12.2016 v čase okolo 11:15 hod. v rodinnom dome č.XX na C. A. N. v U. po predchádzajúcej slovnej hádke s D. W.m tomuto z podkrovia rodinného domu vyhádzala na dvor pracovné náradie, ktoré sa poškodilo a uvedením konaním mu spôsobila škodu vo výške 52,28 eur, za uvedený priestupok jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30,- eur a zároveň povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 52,28 eur, ktorá doposiaľ, ako vyplynulo z tvrdení sporových strán, nebola uhradená. Odvolanie obvinenej voči vyššie uvedenému rozhodnutiu bolo Okresným úradom Žilina, odbor opravných prostriedkov zo dňa 12.07.2017 odmietnuté a predmetné rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 15.05.2017 bolo potvrdené. Súd má za to, že predmetné konanie bolo preskúmavané príslušnými orgánmi a vzhľadom na výsledky konania bola priestupková vec odložená, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňovalo začať konanie o priestupku, pre súd už ani v ďalšom nevykonával dokazovanie na preukazovanie protiprávneho konania žalovaného, ktoré bolo už hodnotené v rámci prebiehajúceho trestného konania. Taktiež pokiaľ ide o vznik škody, z predloženým listinných dokladov vyplynulo, že žalobkyňa po údajnej udalosti z 10.12.2016 nemala žiadnym spôsobom poškodený mozog, ani jeho časť, nakoľko pri CT mozgu bolo zistené, že nie sú

zaznamená chorobné ani traumatické zmeny, preto v dôsledku údajnej udalosti zo dňa 10.12.2016 nemohla vzniknúť posttraumatická stresová porucha, na ktorú poukazuje žalobkyňa v podanej žalobe, ako aj v ďalších vyjadreniach. Rovnako zo správy prednostu neurologickej kliniky MUDr. A. B. vyplýva, že pacientka bola v období od 10.12.2017 do 02.01.2018 neurológom vyšetrená 4-krát a vždy opakovane s negatívnym nálezom plus negatívne CT mozgu. Pokiaľ sa i konštatovali u žalobkyne zranenia (Znalecký posudok č.13/2017), znalec sa nevyjadril jednoznačne k mechanizmu vzniku týchto zranení, prichádzali do úvahy rôzne mechanizmy, prípadne ich kombinácia.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd nemal jednoznačne za preukázané protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého by vznikla žalobkyni škoda na zdraví, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a nepreukázanú zamietol. Opätovne súd poukazuje na absenciu zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu. Nebolo jednoznačne preukázané konanie žalovaného spočívajúce v ublížení na zdraví žalobkyni, nakoľko samotná priestupková vec bola odložená, podľa názoru súdu je možné analogicky vychádzať i zo záverov rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17.09.2008 sp. zn. ), v zmysle ktorého „tým, že trestné stíhanie bolo voči odporcovi zastavené, nie sú splnené dôležité atribúty pre posúdenie vzniknutej škody, a to porušenie právnej povinnosti odporcu, jeho zavinenie a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou“.

16. Z uvedených dôvodov súd potom zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to jednak výsluchom žalobkyne, ktorá žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa na prvom pojednávaní a vypovedať ku skutkovým okolnostiam, súd však tento výsluch ani nepovažoval za potrebný, nakoľko žalobkyňa bola vypočutá v rámci trestného konania. Rovnako súd zamietol i návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania, a to nariadením znaleckého dokazovania znalcom v zmysle návrhu žalobkyne, ktorý by mal preskúmať jej zdravotný stav a jej reakcie pri spomienke na predmetnú udalosť, a to najmä z ohľadom na vyššie uvádzané závery, keď nebolo preukázané zavinenie žalovaného a teda nariadenie takéhoto dôkazu by bolo neefektívne a nehospodárne.

17. Záverom súd ešte poznamenáva, že ide o sporové konanie, v ktorom strany zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť v podobe prehry sporu. Sporové konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti konania a zásadou koncentrácie, teda strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas ( ), pričom strane žalobcu nič nebránilo poskytnúť dôkazy už pri podaní žaloby, resp. najneskôr na pojednávaní.

18. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.