Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Pc/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľa Š.A. D., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. A., Š. Č.. XXXX/X, A.. Č.. U., Č. Č.. X, právne zast. JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom AK Rimavská Sobota, Fučíkova č. 795/15 proti výživou povinnému Š. D., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. D. P. Č.. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti výživného 150,- € mesačne od 06.09.2019 - 08.09.2019 zastavuje.

II. Rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 06.11.2006, č. k. - 18, sa vo výroku týkajúcom sa vyživovacej povinnosti k Š. D., M.. XX.XX.XXXX mení tak, že výživou povinný je povinný prispievať na výživu Š. D., M.. XX.XX.XXXX sumou 80,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, počnúc dňom 09.09.2019.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IV. Zameškané výživné za obdobie od 09.09.2019 do 30.11.2019 vo výške 218 €, je výživou povinný, povinný zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že s omeškaním čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh zameškaného výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2019 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k otcovi ako výživou povinnému zo sumy 22,60 € (681,- Sk) na sumu 250,- € mesačne. V odôvodnení návrhu uviedol, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti otca k nemu rozhodnuté rozsudkom zo dňa 06.11.2006, č.k. . Odvtedy vyživovacia povinnosť upravovaná nebola. Nakoľko je už plnoletý, od poslednej úpravy sa podstatným spôsobom zmenili pomery na jeho strane. Je študentom tretieho ročníka vysokej školy - Prešovskej univerzity a štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie. V návrhu špecifikoval jeho výdavky. Uviedol, že počas školského roka sa zdržiava v Prešove, býva v podnájme, inak žije v Tornali so svojimi starými rodičmi. Uviedol, že otec sa znova oženil a podľa jeho vedomostí žije s novou manželkou v spoločnej domácnosti. Otec je vyučený murár a vykonáva stavebné práce. Nevie uviesť či t.č. otec pracuje a nemá vedomosť o jeho príjmoch. Jeho matka žije v spoločnej domácnosti so svojím terajším partnerom. Po rozvode manželstva s jeho otcom sa jej narodilo ešte jedno dieťa, o ktoré sa matka v súčasnosti stará. Matka nepracuje, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 134,80 € a prídavky na dve deti vo výške 48,68 €. Mama prispieva na jeho výživu sumou 50,- € mesačne a vypláca mu aj prídavky na dieťa v sume 24,34 € mesačne. V návrhu ďalej špecifikoval ostatné výdavky jeho matky. Uviedol, že otec na jeho výživu prispieva nepravidelne. V roku 2019 v mesiaci január a február výživné

neuhradil, v marci uhradil celkovo 50,- €, v apríli 30,- €, v máji 30,- €, v júni 25,- €, v júli a auguste neuhradil nič. Je mu vyplácané sociálne štipendium vo výške 265,- € mesačne. Zvykne dostať aj jednorazové motivačné štipendium vo výške 200,- € na školský rok. K návrhu pripojil rodný list, potvrdenie o štúdiu, rozsudok, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo strany jeho matky a prídavkov na deti a poštové poukážky o úhradách výživného v r. 2019.

2. Na pojednávaní dňa 24.10.2019 návrh špecifikoval tak, že vyživovaciu povinnosť žiadal zvýšiť odo dňa podania návrhu, teda od 09.09.2019. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti tiež zobral späť vo výške 150,- € a výživné žiadal zvýšiť len na sumu 100,- € mesačne. Výživou povinný s čiastočným späťvzatím nevyjadril nesúhlas.

3. Výživou povinný na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko výživné v takejto výške nie je schopný zaplatiť. Má nepravidelný príjem, len občas chodí na pár dní niekde niečo vypomôcť, preto nemá každý mesiac k dispozícii toľko peňazí aby vedel výživné v takejto výške uhrádzať. Uviedol, že keď občas chodí niekde vypomôcť, tak takto zarobené peniaze dá dcére a vnukom.

4. Dokazovanie súd vykonal výsluchmi navrhovateľa a výživou povinného a listinnými dôkazmi a to najmä: rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. - 18, potvrdeniami UPSVaR Revúca o vyplácaní dávky v hmotnej núdzi a prídavkov na deti matke navrhovateľa, poštovými poukážkami o vyplatení výživného v r. 2019, výsledkami lustrácie výživou povinného v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenského registra výživou povinného a jeho súčasnej manželky, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. Rimavská Seč, výsledkami lustrácie manželky výživou povinného v katastri nehnuteľností, daňovými priznaniami podnikateľského subjektu V. D. za r. 2016 - 2018, oznámením ORPZ, ODI na výživou povinného a jeho manželku, nájomnou zmluvou navrhovateľa, faktúrou O2, pokladničnými bločkami, mzdovým listom výživou povinného za r. 2018 a 2019, potvrdením UPSVaR v Rimavskej Sobote o evidencii výživou povinného v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odpoveďou UPSVaR Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2019 na žiadosť súdu, odpoveďou Centra právnej pomoci v Rimavskej Sobote zo dňa 07.11.2019 na žiadosť súdu, správou Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, oznámením Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota zo dňa 11.11.2019, rozsudkami Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 02.05.2014, č.k. - 19 a zo dňa 14.04.2008, č.k.

- 29, pracovnou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi výživou povinným a jeho manželkou ako dlžníkmi a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a výsledkami lustrácie voľných pracovných miest v portály voľných pracovných miest na stránke ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny www.istp.sk <http://www.istp.sk/> a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Z rodného listu mal súd preukázané, že navrhovateľ je synom výživou povinného Š. D., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. -18 mal súd preukázané, že ním bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené. Vtedy mal. deti pochádzajúce z manželstva, navrhovateľ a J. D.vá, nar. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k vtedy maloletému navrhovateľovi vo výške 22,60 € (681,- Sk).

7. Z nesporného tvrdenia navrhovateľa vyplynulo, že vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi odvtedy menená nebola.

8. Z potvrdenia Prešovskej univerzity v Prešove mal súd preukázané, že v akademickom roku 2019/2020 je navrhovateľ študentom 3. ročníka dennej formy štúdia bakalárskeho študijného programu - Učiteľstvo biológie a pedagogiky.

9. Z výsluchu navrhovateľa a listinných dôkazov ním predložených mal súd preukázané, že navrhovateľ sa prevažnú časť kalendárneho roka zdržiava v Prešove, kde žije v podnájme. Inak býva u starých rodičov v Tornali. Jeho mesačné výdavky predstavujú platby nájomného vo výške 150,- € mesačne, v ktorých sú zahrnuté aj úhrady vody a energií. Navrhovateľ nebýva na internáte, v prvom ročníku

sa mu internát získať nepodarilo, preto si našiel podnájom. V ďalších rokoch si už žiadosť o internát nepodal, pretože sa, podľa jeho vyjadrenia obával, že príde o podnájom. Výdavky na stravu navrhovateľ deklaroval vo výške cca 300,- € mesačne. Podľa vyjadrenia navrhovateľa výdavky na raňajky predstavujú priemerne 2,- € denne, výdavky na obed počas pracovného týždňa 1,80 € denne, pričom navrhovateľ sa stravuje v školskej jedálni a obedy si zakupuje cez isic kartu a cena večere predstavuje približne 4,- € denne. Večeru si navrhovateľ pripravuje buď sám, alebo si ju objednáva, večere v školskej jedálni neponúkajú. Pokiaľ navrhovateľ zostáva cez víkend v Prešove, stojí ho obed približne 5,- €/deň. Medzi ďalšie mesačné výdavky navrhovateľa patria: výdavky na cestovné z miesta bydliska (Tornaľa) do školy (Prešov) vo výške 14,- € mesačne, čo je cena jedného zľavneného spiatočného lístka. Cestovné na MHD v Prešove vo výške 10,- € mesačne, výdavky na školské potreby vo výške 30,- € mesačne, ktoré zahŕňajú výdavky na zošity, písacie potreby, tlač a kopírovanie skrípt, hrebeňové väzby, ďalšie školské pomôcky ako sú štetce, pastelky, farby, ceruzky a pod., výdavky na hygienické potreby a kozmetiku, ktoré deklaroval vo výške 30,- € mesačne, výdavky na obuv a oblečenie vo výške 60,- € mesačne, mobil a internet 15,- € mesačne a lieky a vitamíny 15,- € mesačne. Z výpovede navrhovateľa a potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca mal súd preukázané, že matka na jeho výživu prispieva sumou 50,- € mesačne. Každý mesiac mu odovzdáva aj prídavok na dieťa, ktorý na navrhovateľa poberá vo výške 24,34 € mesačne. Matka navrhovateľa je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá jej bola vyplácaná vo výške naposledy vo výške 134,80 € mesačne. Spoluposudzovanými osobami pre účely vyplácania dávky sú navrhovateľ a maloleté dieťa matky navrhovateľa, V. Y., nar. XX.XX.XXXX.

10. Z výsluchu výživou povinného a listinných dôkazov mal súd preukázané, že od 01.10.2019 je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti nemá žiadny stabilný príjem. Naposledy bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2018 u zamestnávateľa V. D., ako pomocný pracovník na stavbe budov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.09.2019. Posledným zamestnávateľom výživou povinného bola jeho manželka, ktorá ako vyplynulo zo živnostenského registra, bola živnostníčkou s predmetom podnikania, okrem iného: prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácie exteriérov a interiérov. Z výsluchu výživou povinného na pojednávaní dňa 24.10.2019 mal súd preukázané, že hoci manželka výživou povinného mala živnosť vedenú na vlastné meno, činnosť spojenú s výkonom živnosti fakticky vykonával výživou povinný. S ohľadom na skutočnosť, že zamestnávateľom výživou povinného bola v období posledných 12-tich kalendárnych mesiacov (a ešte aj pred týmto obdobím) jeho manželka, ktorá je živnostníčkou a na skutočnosť, že faktickú činnosť spojenú s vykonávaním živnosti uskutočňoval výživou povinný, súd zisťoval aký bol príjem z tejto živnosti. Z daňových priznaní daňového subjektu V. D. v rokoch 2016 - 2018 vyplynulo, že čistý zisk zo živnosti bol v r. 2016 3 800,60 €, čo predstavuje 316,66 € mesačne, v r. 2017 5 338,70 €, čo predstavuje 444,90 € mesačne a v r. 2018 2 502,87 €, čo predstavuje 208,50 € mesačne. Výživou povinný v súčasnosti pracuje len príležitostne, keď ho niekto zavolá, chodí vypomáhať na stavby. Z takýchto výpomocných prác má nepravidelný a len minimálny príjem. Z jeho výpovede mal súd tiež preukázané, že mu odo dňa poslednej evidencie zo strany úradu práce, nebolo ponúknuté žiadne zamestnanie. Výživou povinný uviedol, že prácu si hľadá sám a to osobne tak, že sa chodí pýtať po známych, či nemajú nejakú robotu týkajúcu sa stavebných prác, avšak zatiaľ úspešný nebol. Písomné žiadosti o zamestnanie, výživou povinný zatiaľ nerozposlal. Výživou povinný mal, podľa jeho vlastného vyjadrenia, záujem len o práce v stavebníctve, o iné druhy prác, najmä o zamestnanie v závodoch sa nezaujímal, pretože mu práca, kde musí stále pracovať 12 hodín denne nevyhovuje.

11. Z lustrácie voľných pracovných miest na internetovom portály Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny www.istp.sk <http://www.istp.sk/> mal súd preukázané, že ku dňu 26.11.2019 bolo v okrese Rimavská Sobota evidovaných minimálne 110 voľných pracovných miest, z ktorých minimálne desať by bolo s ohľadom na dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti vhodných pre výživou povinného. Jedná sa o nasledujúce pracovné miesta: operátor výroby v Malackách - výroba okien, pracovník logistiky v Bratislave, v Devínskej Novej Vsi, expedient v spoločnosti KORO, s.r.o. s ponúkanou hrobu mesačnou mzdou 700,- €, technický špecialista spoločnosti TTA, s.r.o. s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 832,- €, práca robotníka v Lehote nad Rimavicou s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 600,- €, pomocný pracovník pri spracovaní dreva spoločnosti Vizanob, s.r.o. s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 520,- €, skladník v spoločnosti Cosmos flowers, s.r.o. za ponúkanú hrubú mesačnú mzdu 520,- €, pracovník obsluhy strojov v Devínskej Novej Vsi s ponúkanou hrubou mesačnou mzdou 830,- €.

12. Ohľadne ďalších majetkových pomerov výživou povinného mal súd preukázané, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a pozemkov, ležiacich v kat. úz. Rimavská Seč, zapísaných na LV č. XXX spolu so svojou bývalou manželkou, matkou navrhovateľa J. D.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedené nehnuteľnosti je na LV zapísaných množstvo príkazov na vykonanie exekúcie a zriadených množstvo exekučných záložných práv. Podľa tvrdenia výživou povinného, práve z tohto dôvodu, výživou povinný s predchádzajúcou manželkou ich bezpodielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nevyporiadavali (pozn. súdu: v zmysle platí fikcia, že ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, sú nehnuteľné veci v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a ich podiely sú rovnaké). Zo správy ODI Rimavská Sobota mal súd preukázané, že výživou povinný je vedený ako držiteľ dvoch motorových vozidiel Ford Escort SW a Škoda Favorit 136l. Na uvedených motorových vozidlách je spolu 24 exekútorských blokácií. Výživou povinný na pojednávaní uviedol, že uvedené motorové vozidlá už nevlastní. Súčasná manželka výživou povinného je vedená ako držiteľka motorového vozidla BMW 320d, prívesu BAN - PV. Na uvedených nie sú žiadne exekútorske blokácie.

13. Z výsluchu výživou povinného mal súd preukázané, že žije v spoločnej domácnosti so svojou súčasnou manželkou a jej synom z predchádzajúceho vzťahu. Žijú v rodinnom dome, ktorý pôvodne vlastnila jeho manželka. Tento rodinný dom previedla na jej syna, ktorý je v súčasnosti vedený ako jeho vlastník. Výživou povinný má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. R. W., nar. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 04.09.2013 vo výške 50,- € mesačne. Následne výživou povinný žiadal o zníženie vyživovacej povinnosti, pričom jeho návrh bol rozsudkom zo dňa 07.05.2014 , č.k. - 19 zamietnutý. Mesačnými výdavkami výživou povinného sú podľa jeho vyjadrenia bežné výdavky, ktoré má v súčasnosti v minimálnej výške, pretože si s ohľadom na jeho nepravidelný a nízky príjem nemôže dovoliť tieto výdavky vynakladať vo vyššej výške. Výdavky na domácnosť výživou povinného predstavujú platby elektriny vo výške 140,- € mesačne, poplatky za vodu vo výške 17 - 20,- € mesačne a splátky hypotekárneho úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ktoré podľa zmluvy o úvere predstavujú 291,60 € mesačne. Tieto výdavky hradia spoločne s manželkou. Manželka v septembri 2019 ukončila živnosť a je tiež nezamestnaná. Okrem úveru v Prvej stavebnej sporiteľni má súčasná manželka výživou povinného na svoje meno ďalšie tri úvery, ktoré zobrala na podnikanie a tieto sú tiež uhrádzané zo spoločných príjmov oboch manželov. V súčasnosti tieto úvery nie sú schopní splácať.

14. Z výsluchu výživou povinného a potvrdení Daňového úradu Banská Bystrica a Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že v súvislosti s predchádzajúcou živnostenskou činnosťou výživou povinného (živnostníkom bol od 28.07.2008 do 03.09.2013) mu vznikol daňový nedoplatok v súhrnnej výške 8 573,49 € a nedoplatky na povinnom poistnom a príspevkoch do Sociálnej poisťovne vo výške 5 890,32 € a vyrubené penále 949,95 €. Tieto dlhy vznikli z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti výživou povinného, do ktorej sa dostal, nakoľko mu spoločnosti, pre ktoré vykonával stavebné práce, neuhrádzali faktúry. Z uvedeného dôvodu výživou povinný prostredníctvom Centra právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, podal návrh na osobný bankrot, pričom vec je v štádiu vybavovania.

15. Z výsluchu výživou povinného a potvrdenia jeho ošetrujúcej lekárky mal súd preukázané, že v poslednom roku došlo k zhoršeniu zdravotného stavu výživou povinného, ktorý je ambulantne liečený neurológom pre diagnózy: Spaznofilná neuropatia, Tietzov syndróm a Cervikokraniálny syndróm. Podľa vyjadrenia výživou povinného by s ohľadom na tieto diagnózy nemal dvíhať ťažké predmety, párkrát sa mu stalo že odpadol, má bolesti, na ktoré však neberie lieky, pretože si ich finančne nemôže dovoliť. Taktiež má poruchy s pamäťou. Z lekárskeho potvrdenia predloženého výživou povinným nevyplynulo, či, do akej miery a akým spôsobom zdravotný stav obmedzuje výživou povinného v pracovnej činnosti.

16. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

18. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Navrhovateľ sa domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti od svojho otca ako výživou povinného. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, navrhovateľ je synom Š. D., M.. XX.XX.XXXX. Pán Š. D. ako rodič navrhovateľa má v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, ktorá trvá až do času, kým navrhovateľ nenadobudne schopnosť sám sa živiť. Navrhovateľ sa v súčasnosti štúdiom na vysokej škole dennou formou sústavne pripravuje na budúce povolanie, teda schopnosť sám sa živiť ešte nenadobudol. Preto vyživovacia povinnosť otca voči nemu trvá. Vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2006, č.k. - 18, keď mal navrhovateľ 10 rokov. Od posledného určenia vyživovacej povinnosti sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane navrhovateľa. Navrhovateľ má v súčasnosti 23 rokov, nadobudol plnoletosť a ako bolo vyššie uvedené, študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska. Tým sa podstatne zvýšili mesačné náklady na zabezpečovanie životných potrieb navrhovateľa.

21. Navrhovateľ svoje mesačné náklady v konaní deklaroval v celkovej výške 609,- €. Všetky náklady na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré navrhovateľ v konaní uvádzal boli v konaní preukázané, súd však nie všetky výdavky považoval za odôvodnené a nevyhnutné. S ohľadom na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) bolo potrebné považovať za odôvodnené len tie náklady navrhovateľa, ktorých uspokojovanie zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca ako výživou povinnej osoby a ktoré sú porovnateľné so životnou úrovňou výživou povinných osôb. S ohľadom na uvedené súd za odôvodnené náklady navrhovateľa nepovažoval náklady na bývanie vo výške 150,- € mesačne. Ide o výdavky za podnájom v byte, v ktorom má navrhovateľ sám k dispozícii jednu izbu a s majiteľom bytu zdieľa kuchyňu a príslušenstvo bytu. U študentov vysokých škôl je pritom štandardné ubytovanie na vysokoškolskom internáte, cena ktorého je podstatne lacnejšia (podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa platba za internát predstavuje okolo 60,- € mesačne). O to viac, ak financovanie drahšej formy ubytovania nie je v možnostiach a schopnostiach výživou povinného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predmetnom akademickom roku sa navrhovateľ ani nepokúsil o získanie lacnejšej formy ubytovania na internáte, hoci mu v tom nebránili žiadne prekážky. Preto súd za odôvodnené výdavky navrhovateľa na ubytovanie považoval len sumu zodpovedajúcu cene internátu, teda 60,- € mesačne.

22. Za odôvodnené výdavky navrhovateľa súd tiež (s ohľadom na možnosti a schopnosti výživou povinného) nepovažoval výdavky na stravu vo výške 300,- € mesačne. Forma stravovania a výdavky na stravu výživou oprávneného musia zodpovedať finančným možnostiam výživou povinnej osoby za súčasného predpokladu, že potreba stravovania oprávnenej osoby bude uspokojená v primeranom v rozsahu a v požadovaných nutričných hodnotách. Podľa názoru súdu je v možnostiach navrhovateľa zabezpečiť si potrebné množstvo nutrične vyváženej stravy aj za nižšiu sumu ako je 300,- € mesačne. Vo vzťahu k navrhovateľovi je odôvodnená požiadavka, aby si stravu nezabezpečoval prevažne v reštauráciách, ale vlastnou prípravou, čo je finančne podstatne lacnejšie, prípadne počas pracovného týždňa v školskej jedálni. Pri takomto spôsobe stravovania je podľa názoru súdu na zabezpečenie vyváženej stravy postačujúca nasledujúca výška stravných jednotiek: raňajky - 1,50 € denne (t.j. 45,- € až 46,50 € mesačne), obedy v školskej jedálni 1,80 € denne (t. j. 36,- 37,80 € mesačne berúc do úvahy počet pracovných dní), večera 3,- € denne (t.j. 90,- € až 93,- € mesačne), pripočítajúc 30,- € na zabezpečenie obedov v hodnote približne 5,- € počas víkendov strávených v Prešove. (Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní implicitne vyplynulo, že sa do miesta bydliska v Tornali vracia jedenkrát za mesiac, keď si cestovné na cestu z miesta bydliska do Prešova uplatnil vo výške 14,- €, čo je cena za jeden spiatočný lístok. Z toho vyplýva, že tri víkendy v miesiaci, teda 6 víkendových dní strávi v Prešove). Pri takýchto stravných jednotkách predstavujú odôvodnené výdavky navrhovateľa na stravu v mesiaci s 30 dňami 201,- € a v mesiaci s 31 dňami 207,30 €.

23. Ostatné výdavky uvádzané navrhovateľom na dopravu v súhrnnej výške 24,- € mesačne, školské potreby vo výške 30,- € mesačne, hygienické potreby a kozmetiku vo výške 30,- € mesačne, oblečenie a obuv vo výške 60,- mesačne, výdavky na lieky a vitamíny vo výške približne 15,- € mesačne a výdavky na mobilný telefón a internet vo výške 15,- € mesačne súd považoval nielen za preukázané ale aj opodstatnené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd za opodstatnené považoval výdavky navrhovateľa vo výške približne 444,- € mesačne. Výška odôvodnených potrieb navrhovateľa jednoznačne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti výživou povinného otca voči navrhovateľovi.

24. Pri určení výšky výživného súd okrem odôvodnených potrieb dieťaťa prihliadne aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery výživou povinného rodiča (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). V konaní mal preukázané, že výživou povinný je od októbra 2019 nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a je bez pravidelného príjmu. Príjem má len z občasných výpomocných stavebných prác. Výživou povinný nevlastní žiaden nehnuteľný resp. hnuteľný majetok vyššej hodnoty, ktorý by mohol speňažniť a z neho plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Rodinný dom, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, matkou navrhovateľa, je prakticky nepredajný, nakoľko je zaťažený množstvom exekútorských blokácií. Výživou povinný má značné dlhy z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti vo výške nad 15 000,- €. Z tohto dôvodu požiadal o osobný bankrot. Je opätovne ženatý. Jeho manželka je v súčasnosti tiež nezamestnaná. V novembri 2019 ukončila podnikateľskú činnosť, pretože sa jej v podnikaní nedarilo. Z daňových priznaní manželky výživnou povinného mal súd preukázané, že v roku 2015 mala z podnikateľskej činnosti čistý mesačný príjem 316,66 €, v r. 2017 444,90 € a v r. 2018 208,50 € mesačne. Od februára 2018 do konca septembra 2019 bol výživou povinný zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u svojej manželky. V roku 2018 mal z pracovného pomeru dosahovať priemernú mesačnú mzdu vo výške 410,46 € a v roku 2019 431, 43 €. Podľa jeho vlastného vyjadrenia však bol reálne vyplácaný podľa toho koľko a akých mali zákaziek, pričom v roku 2019 ich bolo veľmi málo. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na nevyhnutné mesačné výdavky výživou povinného a to výdavky na bývanie vo výške 80,- € (polovica z mesačných zálohových platieb na elektrinu a vodu, ktoré vyplácajú spolu s manželkou) ako aj ďalšie výdavky na zabezpečenie základných potrieb (strava, oblečenie, obuv, hygiena), ktoré bližšie nedokazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosti všeobecne známe a ktoré ustálil v sume okolo 250,- € a na vyživovaciu povinnosť voči mal. R. W., ktorú výživou povinný plní vo výške 50,- € mesačne.

25. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (napr. R74/1969, R 76/1968). Napriek tomu, že výživou povinný dlhšie časové obdobie vedel, že si zo stavebnej činnosti nedokáže zabezpečiť pravidelný a dostatočný príjem, neurobil žiadne kroky na to, aby si našiel iné zamestnanie. Pritom je všeobecne známe, že situácia na trhu práce v Slovenskej republike mu umožňuje nájsť si prácu prakticky vo všetkých odboroch a bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Z vykonaného dokazovania, prehľadom voľných pracovných miest v okrese Rimavská Sobota, v ktorom má výživou povinný bydlisko vyplynulo, že v čase rozhodnutia súdu bolo k dispozícii niekoľko pracovných miest zodpovedajúcich dosiahnutému vzdelaniu a pracovným skúsenostiam výživou povinného, v ktorých mohol dosahovať hrubú mzdu od 520,- do 830,- € mesačne, čo predstavuje približne od 452,50 € do 666,- € mesačne v čistom. Výživnou povinný v konaní poukazoval na zdravotné problémy s chrbticou, ktoré mu v súčasnosti podľa jeho vyjadrenia znemožňujú vykonávať prácu v stavebníctve v takom rozsahu, ako predtým. Zo samotných tvrdení výživou povinného však súd nevedel posúdiť či, akým spôsobom a v akom rozsahu zdravotné problémy výživou povinného reálne obmedzujú v pracovnej činnosti a či mu znemožňujú reálne pracovať a akých, aké pracovné činnosti nemôže vykonávať. Uvedené nevyplynulo ani z lekárskeho potvrdenia ošetrujúceho lekára výživou povinného, ktoré v konaní predložil (potvrdenie obsahovalo len zistené diagnózy a nevyjadrilo sa k tomu či a akým spôsobom tieto výživou povinného obmedzujú v pracovnej činnosti). Preto súd na zdravotné problémy výživou oprávneného nemohol prihliadnuť ako na také, ktoré by mu znemožňovali zamestnať sa na zistených dostupných pracovných miestach.

26. Súd mal za to, že napriek tomu, že je výživou povinný momentálne nezamestnaný, je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať čistý mesačný príjem vo výške minimálne 452,50 € až okolo 666,- € a to priamo v mieste jeho bydliska alebo blízkom okolí. Je tiež zrejmé, že pri vycestovaní mimo miesta bydliska, najmä do okolia Bratislavy alebo Trnavy alebo pri vycestovaní za prácou do zahraničia

by výživou povinný mohol dosahovať aj vyšší mesačný príjem. Je zrejmé, že nepriaznivá finančná situácia spočívajúca v značnom zadlžení u výživou povinného trvá už niekoľko rokov. Z jeho vyjadrení tiež vyplynulo, že sa do tejto situácie nedostal vlastným zavinením, ale v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti. Aj keby však samotné zadlženie sa nebolo možné pričítať na ťarchu výživou povinného, možno mu pričítať skutočnosť, že svoju situáciu dlhodobo neriešil takým spôsobom, že by si našiel riadne zamestnanie na základe pracovnej zmluvy, hoci pracovných ponúk je na Slovensku a mimo Slovenska dostatok. Svoju situáciu riešil tak, že sa zamestnal u svojej manželky, kde však prakticky ďalej pokračoval v tej istej činnosti, ktorá už v minulosti viedla k jeho zadlženiu. Prácu v inej oblasti u stabilného zamestnávateľa si nehľadal, alebo si ju hľadal nedostatočne. Ako sám na pojednávaní uviedol, na prácu v závode sa neorientoval, lebo mu práca pri ktorej musí 12 hodín stáť „za pásom“ nevyhovuje. Pritom však opomenul, že má dve vyživovacie povinnosti voči nezaopatreným deťom. Aj pri najväčšom pochopení náročnej finančnej situácie výživou povinného, súd takýto jeho postoj hodnotí ako ľahkovážny a nezodpovedný.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené a zohľadniac odôvodnené potreby navrhovateľa ako výživou oprávneného mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach výživou povinného, aby navrhovateľovi prispieval na výživu sumou 80,- € mesačne.

28. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa súd zaoberal aj zistenou skutočnosťou, že navrhovateľ je poberaním sociálneho štipendia. Sociálne štipendiu navrhovateľa, pre účely rozhodnutia o výživnom, súd nezohľadňoval ako jeho pravidelný príjem, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred vyplácaním sociálneho štipendia. Vzťah vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu a sociálneho štipendia, ktoré sa poskytuje študentom vysokých škôl je taký, že pri určovaní nároku na sociálne štipendium a výšky sociálneho štipendia sa zohľadňuje výživné, ktoré je rodič povinný plniť, nie naopak. Existencia a výška vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktoré je študentom vysokej školy sa neodvíja od skutočnosti, či sa dieťaťu poskytuje alebo nie sociálne štipendium. Podmienky vyplácania sociálneho štipendia si stanovujú jednotlivé vysoké školy, pričom normatívny základ pre posúdenie vzniku nároku a výšky sociálneho štipendia je daný o vysokých školách v účinnom znení a vykonávacou vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl, ktorá upravuje príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl. Podľa ustanovenia Zákona o vysokých školách pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb, pričom za príjem študenta sa podľa Vyhlášky považuje príjem ako ho vymedzuje a o životnom minime v účinnom znení, podľa 4 ods. 1 písm. b/ ktorého je za príjem považované aj výživné podľa Zákona o rodine).

29. Za obdobie od 09.09.2019 do 30.11.2019 vznikol výživou povinnému dlh na výživnom vo výške 218,- € (58 € za obdobie od 09.09.2019 do 30.09.2019, 80,- € za mesiac 10/2019 a 80,- € za mesiac 11/2019), keďže si výživou povinný v tomto období vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec. Zameškané výživné súd v súlade s súd výživou povinnému umožnil zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne, ktorých splatnosť určil pod sankciou výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky zameškaného výživného. Zohľadnil pritom skutočnosť, že výživou povinný je nezamestnaný a v súčasnosti nemá žiadny stabilný príjem. To, že súd umožnil zameškané výživné výživou povinnému splácať, neohrozí uspokojovanie potrieb navrhovateľa, ktoré sú v dostatočnom rozsahu uspokojené z výživného, ktoré mu poskytuje matka, vyplácaného sociálneho štipendia a budú uspokojované aj z bežného výživného, ktoré bude platiť výživou povinný zvýšeného o splátku zameškaného výživného.

30. V zmysle v spojení s súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by priznanie trov konania odôvodňovali. Účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.