Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-172-2019.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/172/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U. proti žalovanému: O., o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.apríla 2019, č.k. 19C/46/2014-65, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti, ktorou bolo rozhodnuté o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (výrok II.) a v závislej časti o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
Žalobca voči žalovanému má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur zastavil. Výrokom II. určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2013 uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal určenia (po zmene), že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2013 je bezúročná a bez poplatkov, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur a trov konania. Uviedol, že so žalovaným uzavreli dňa 13.08.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Výška úverového limitu bola dohodnutá na sumu 1.500,- eur, splatnosť úveru bola dohodnutá v splátkach po 80,37 eur na dobu 42 mesiacov. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Celková čiastka úveru, ktorú mal žalobca zaplatiť bola 3.375,54 eur, ročná úroková sadzba bola 70,01 %, RPMN úveru bola 69,75 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola 5,5 %. V zmluve o poskytnutí revolvingového úveru je uvedená suma poskytnutého revolvingu 790,84 €, celková čiastka, ktorá má byť zaplatená za revolving je 1.928,88 eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21%, RPMN po vykonaní revolvingu bola 70,01%. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa nachádzajú odlišné údaje o úvere a revolvingu. Schválená výšku revolvingu je 902,92 eur. Súčasťou predtlačeného formulára zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru bola v čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby, ktorej obsahom bola možnosť využiť odklad maximálne troch akýchkoľvek splátok za poplatok 215,75 eur. Z úverovej zmluvy reálne od žalovaného obdržal sumu 1.285,15 eur, teda žalovaný si z úveru automaticky započítal sumu 215,75 eur. Ku dňu 03.09.2014 bolo zaplatených 9 splátok po 80,37 eur spolu 723,33 eur. Od 15.05.2014 mu zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a vzťahujú sa na ňu predpisy o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že dohodnutá výška odplaty vo forme úroku 70,01 % podstatne prevyšuje odplatu, ktorá sa obvykle vyžaduje na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy v auguste 2013 bola obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za spotrebiteľský úver 15,77 %. V zmluve je dohodnutá RPMN 69,25 %, priemerná RPMN bola 16,42 %, a teda v zmluve vypočítaná RPMN je o 52,83% vyššia, ako je priemerná výška RPMN. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok dojednaný v bode 8.1. zmluvy, pričom po jeho započítaní bola RPMN vo výške 87,80 %. Uvedená praktika dodávateľa je podľa neho voči spotrebiteľovi klamlivá. Vzhľadom na uvedené je RPMN v zmluve uvedená nesprávne, v dôsledku čoho je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Ustanovením bodu 8.1. núti žalovaný ako dodávateľ spotrebiteľa platiť za službu bez reálnej hodnoty, čo je v neprospech spotrebiteľa, túto nezapočítava na RPMN, čím údaj o RPMN umelo znižuje, a teda žalovaný týmto konaním obchádza zákon. Mal za to, že ustanovenia čl. 14 zmluvných dojednaní sú neplatné, nakoľko sa jedná o niekoľkonásobný postih spotrebiteľa v prípade omeškania so splácaním dlhu, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Mal zato, že veriteľ neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver. V čase uzavretia zmluvy o úvere bol on aj jeho bývalá partnerka vo veľkej finančnej tiesni, kedy nezvládali splácať spotrebiteľské úvery. Žalovaný zneužil jeho nerovné postavenie, neinformovanosť, ľahkomyseľnosť, dôverčivosť a dobromyseľnosť za neprimeranú odplatu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2014 namietal, že žaloba je založená na neopodstatnených skutkových a právnych záveroch s tým, že podrobnejšie vyjadrenie predloží dodatočne. Následne oznámil, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Pred pojednávaním dňa 28.03.2019 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur späť a žiadal, aby súd v uvedenej časti konanie zastavil. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku súd konanie vo vyššie uvedenej časti zastavil (výrok I.)
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie v ďalšom zistil, že žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2013, že žalobca dňa 12.08.2013 v bode 5 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 1.500,- eur, ktoré by žalobca splácal žalovanému v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur so splatnosťou splátok k 15. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola vo výške 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN úveru mala byť 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) mala byť 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 76,21 %. Žalovaný v bode 6 vyplnil dňa 14.08.2013 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere tak, že poskytnutá čiastka úveru t.j. úverový limit bol vo výške 1.500,- eur splatná v 42 mesačných v splátkach po 80,37 eur so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, s tým, že celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 3.375,54 eur , RPMN za úver bola 69,75 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu bola 790,84 eur , celková čiastka, ktorú mal žalobca pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 70,01 %, ročná úroková sadzba za omeškanie bola 5,5 %. Podľa bodu 8.1. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca ako dlžník sa zaviazal za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 215,75 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok revolvingu zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 112,08 eur. Podľa bodu 8.6. zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Zmluva o revolvingovom úvere je žalobcom a žalovaným podpísaná pod bodom 8.6. a pod bodom 13 zmluvy. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že žalovaný žalobcovi schválil výšku úveru v sume 1.500,- eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, s výškou mesačnej splátky po 80,37 eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky úveru je 15.09.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru je 15.02.2017. Celková výška úveruje 1.500,- eur, RPMN úveru je 69,75 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere je 48,52 %, schválená výška revolvingu je 902,92 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu je 902,92 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu je 80,37 eur, RPMN po vykonaní revolvingovom je
70,01 %, úverový limit je 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) je 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle článku 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby je 215,75 eur, ročná úroková sadzba úveru je 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník pri každom revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) je 1.928,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania je 5,5 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere je 14.08.2013, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úver je 14.08.2013. Z platobnej histórie predloženej žalovaným vyplýva, že žalobca na úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zaplatil do 14.08.2014 sumu vo výške 497,68 eur.
4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 137 písm. d/ CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 53 ods. 4 písm. r/, § 551 ods. 1, § 44 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že túto uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako spotrebiteľom a na základe tejto zmluvy prenechal žalobcovi finančné prostriedky. Žalobca sa zmluvou zaviazal žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v lehote 42 mesiacov s dohodnutou odplatou spočívajúcou v úroku. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca dňa 12.08.2013 vypísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 žiadosti tak, že táto obsahovala niektoré z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to požadovanú čiastku úveru vo výške 1.500,- eur, ktorý by žalovanému vrátil v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 3.375,54 eur, ročná úroková sadzba úveru je 70,01 %, priemerná RPMN je 48,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu je 1.500,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu je 1.928,88 eur, ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobca ako žiadateľ o úver uviedol predpokladanú RPMN za úver vo výške 70,01 % a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Následne dňa 14.08.2013 žalobca vyplnil v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere, pričom údaj o poskytnutom úvere, počte, výške, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť, ročnej úrokovej sadzbe, priemernej RPMN za úver, poskytnutej čiastke revolvingu, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu rovnako ako navrhoval žalovaný v bode 5 žiadosti. Rozdielne však uviedol RPMN za úver vo výške 69,75 % (t.j. nie 70,01 %) a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 % (t.j. nie 63,32 %). Vyjadrenie žalovaného v časti RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ktoré je odlišné od návrhu žalobcu, nemožno považovať za bezvýhradnú akceptáciu návrhu, ale za nový návrh (resp. protinávrh) žalovaného pre žalobcu, preto v tejto časti k zmluvnému konsenzu zmluvných strán nedošlo. Súd tak nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bez ohľadu na to, či uvedená zmena je v prospech alebo neprospech spotrebiteľa. Súd ďalej zistil, že až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 14.08.2013 bol žalobcovi oznámený dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky a termíny splatnosti splátok. Vzhľadom k tomu, že návrh na uzavretie zmluvy neobsahoval žiaden údaj o splatnosti prvej a poslednej splátky a o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, ich oznámenie žalovaným zo dňa 14.08.2013 súd považoval v tejto časti za návrh na uzavretie zmluvy, ktorého akceptácia žalobcom z predložených listín žalobcom nevyplýva. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje dohoda zmluvných strán o RPMN, o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o termíne splatnosti splátok podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) a preto súd podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. určil poskytnutý úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX za bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože obe sporové strany boli v konaní úspešné približne v rovnakej miere. Žalobca zobral žalobu v časti (výrok I.) o zaplatenie zadosťučinenia späť, v tejto časti zavinil zastavenie konania a náhrada trov by patrila protistrane, vo výroku II. bol žalobca úspešný, žalovaný neúspešný.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu v jeho určujúcej vyhovujúcej časti, ako aj v súvisiacej časti o náhrade trov konania tak, že žaloba bude zamietnutá a bude žalovanému priznané právo na plnú náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil na základe čoho by si údaj o RPMN mali účastníci zmluvy vôbec legálne dohodnúť. Uvádza, že nedošlo k dohode o výške RPMN, ide však o údaj, ktorý nemôže byť predmetom konsenzu. Podľa neho to vyplýva priamo zo zákona a k obdobnému záveru prišla aj súdna prax. Zákonná úprava určenia RPMN nielen svojim textom v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Práve naopak, ak by RPMN bola dohodnutá, nebola by vypočítaná podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpokladom záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 je, že RPMN je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, nie že nedôjde k dohode medzi stranami o jej výške. RPMN nepredstavuje predmet záväzku. Je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že zmluvné strany sa nedohodli na hodnote RPMN, tento záver je vecne nesprávny.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že podľa jeho názoru je založený na správnych skutkových a právnych záveroch.
7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výrok III.), je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - zastavujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.
10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a ich existenciu tiež odvolateľ netvrdil.
11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 14.08.2013, ďalej len „ZoSÚ“) pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ - absencia údaju o termíne konečnej splatnosti úveru, termíne splátok úveru), v dôsledku čoho určovacej žalobe (§ 137 písm. d/ CSP) v tejto časti vyhovel. Rovnako správne je jeho rozhodnutie v časti trov konania, keď stranám nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže obe boli v spore úspešné v približne rovnakej miere (§ 255 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v rozsahu vyššie uvedených záverov a konštatuje správnosť jeho dôvodov v tomto smere (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:
16. Nemožno pochybovať (a nespochybňuje to v odvolaní ani samotný žalovaný) o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. OZ<https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> založeného medzi stranami sporu zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanému, súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, posúdiac, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či obsahovala zákonné náležitosti. V čase uzatvorenia zmluvy platila právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu uzatvorenia dotknutej zmluvy aj vychádzal. Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovanom pod č. 129/2010 Z.z.) vo vzťahu k § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí tiež údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a termíne splátok úveru. Z vyššie uvedenej dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere - ktorým účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.
17. V posudzovanej veci bola zmluva o úvere uzavretá dňa 14.08.2013, preto sa na ňu vzťahovali ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda do 30. 04. 2014. V zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, sú stanovené pod písm. a/ až y/ obligatórne náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka), aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola perfektným právnym úkonom. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, tiež r/ až y/. Takýmito obligatórnymi náležitosťami v zmysle písm. f/ a k/, sú tiež uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorých absenciu ako podstatných náležitostí v dotknutej zmluve o úvere považoval súd za jednu z rozhodujúcich skutočností pre záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Sankcionovanie povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru vyplývajúcej zo zákona 129/2010 Z.z. uvedenej v § 11 ods. 1, je primerané vzhľadom k závažnosti porušenia povinnosti poskytovateľa úveru, ktorou sa zabezpečí cieľ, t.j. ochrana spotrebiteľa a tento následok odradí poskytovateľa úveru od konania, ktoré nezodpovedá cieľu a to, aby spotrebiteľovi bolo umožnené poznať podmienky zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje a rozsahu povinnosti plniť (rozsudok Súdneho Dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Keď zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súdnou praxou akceptovaný výklad tohto ustanovenia jednoznačne smeruje k tomu (z hľadiska objasnenia významu právnych noriem), že týmto ustanovením chcel zákonodarca postihnúť skutočnosť absencie určitých obsahových náležitosti špecifickým následkom v podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to pri každom porušení uvedenom v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výklad z hľadiska sledovaného cieľa vyplýva aj z neskorších noviel tohto zákona.
18. Vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie o absencii náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ na ktorých tiež založil súd prvej inštancie svoj záver o tom, prečo považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov odvolateľ v zmysle odvolacích námietok nespochybnil. Keďže pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačí absencia čo i len jednej obligatórnej náležitosti zmluvy, bez dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti boli odvolacie námietky žalovaného vzťahujúce sa k záverom o absencii dohody o RPMN, s ktorými sa z dôvodu hospodárnosti už nemal dôvod za týchto okolností odvolací súd zaoberať.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie správne žalobe v dotknutej časti vyhovel a vzhľadom k približne rovnakej miere úspechu oboch strán týmto nepriznal náhradu trov konania.
20. Odvolacie námietky žalovaného tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (vyhovujúcej - výrok II.) je vecne správne (za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o náhrade trov konania - výrok III.), preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.
22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% vzhľadom k jeho plnému úspechu v odvolacom konaní.
23. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).