Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_42Csp-97-2019.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: B. O. X., X..H..E.., X. X. F. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: P. P., A..XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX E. XX, Š. E. X., o zaplatenie 2.078,44 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08.01.2019 a postúpeným Okresnému súdu Žilina dňa 09.08.2019 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.078,44 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.077,59 EUR od 07.09.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom S. W., Y..X.., X. X. M. A. X, XXX XX W., G.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.03.2014 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.078,44 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.077,59 EUR, z riadneho úroku vo výške 0,- EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,85 EUR a z poplatkov vo výške 0,- EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.078,44 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2.077,59 EUR a z úroku z omeškania vo výške 0,85 EUR. Žalobca
si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka počnúc dňom 07.09.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 01.03.2019 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XX/XXXX, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi uplatňovanú sumu a nahradiť trovy konania. Z dôvodu, že žalovanému nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.
4. Žalovanému bol žalobný návrh spolu s prílohami a procesnými poučeniami doručený do vlastných rúk dňa 21.08.2019 na adresu jeho súčasného pobytu v Českej republike: J. O. XXX/XX, XX XXX E.
- P.. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote k žalobnému návrhu nevyjadril, ani nepožil prostriedky procesnej obrany.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.11.2019, pričom vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 23.10.2019, žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas a ani z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore. 6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení žalobcu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
7. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný uzatvoril dňa 19.03.2014 so spoločnosťou N. W. Y. zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- EUR. Spoločnosť N. W. Y. uzatvorila zmluvu o predaji časti podniku dňa 02.06.2017, na základe ktorej nadobudla pohľadávku voči žalovanému S. W. Y..X.., ktorá uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 06.09.2018.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 (č.l. 11 a nasl.) postúpila S. W., Y..X.. (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.
9. Z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 27) mal súd zistené, že ku dňu 06.09.2018 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 2.078,44 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.077,59 EUR, z riadneho úroku vo výške 0,- EUR, z úroku z omeškania vo výške 0,85 EUR a z poplatkov vo výške 0,- EUR.
10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.09.2018 (č.l. 53) S. W., Y..X.. žalovanému oznámila, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
11. Listom zo dňa 23.11.2018 - pokus o zmier - (č.l. 50) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 2.100,64 EUR pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 2.077,59 EUR, zákonného/zmluvného úroku vo výške 22,20 EUR, úroku z omeškania vo výške 0,85 EUR.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril so N. W. Y. zmluvu o pôžičke Č.. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 19.03.2014, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver s úverovým limitom 2.000,- EUR na dobu trvania 72 mesiacov, ktorú sa zaviazal splácať v anuitných splátkach vo výške 53,75 EUR (č.l. 28 - 32 spisu).
13. Žalobca preukázal, že spoločnosť N. W. Y. zmluvou o predaji časti podniku previedla predmetnú pohľadávku na Tatra banku a.s., ktorá uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení, okrem iného, aj tejto pohľadávky.
14. Keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah a postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu na nebankovú spoločnosť z banky, súd skúmal z úradnej povinnosti, či boli splnené aj podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v rozhodnom čase (ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa tohto zákonného ustanovenia spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
17. Žalobca takúto výzvu nepredložil.
18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Z uvedených dôvodov súd považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.
22. Pokiaľ žalobca v tomto konaní predložil súdu ako výzvu listinu nazvanú „N. odstupuje od zmluvy“ (č.l. 33 spisu), túto výzvu súd nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Táto je len oznámením o zrušení zmluvy a žiadosťou o okamžité splatenie dlžnej sumy. Ani zaslanie tejto výzvy však žalobca nevedel relevantne nepreukázať.
23. Účelom výzvy podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o bankách musí byť riadne upozornenie dlžníka na to, že je v omeškaní so splácaním svojho dlhu, ako aj upozornenie na následok spočívajúci vo vôli banky postúpiť pohľadávku na iný subjekt (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 21.03.2019).
24. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
25. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé
splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V predmetnej veci ide o tzv. bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle zákona č. 483/2001 o bankách. Z dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka zrušila zmluvu o pôžičke a žalovaného vyzvala na okamžité splatenie dlžnej sumy listom zo dňa 12.01.2016. Žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázal súdu doručenie tohto oznámenia žalovanému. Predmetný jednostranný právny úkon banky je však podľa názoru súdu neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom konkrétne pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase mimoriadneho zosplatnenia, nakoľko banka žalovaného vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie tohto práva. Žalobca doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne splatný v celosti došlo najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za stavu, keď banka súčasne vopred, v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalovaného ako dlžníka na uplatnenie tohto práva. Oznámenie banky o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 12.01.2016 je potom neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o existencii takejto výzvy a jej doručení žalovanému, resp. že by mu bola čo i len odoslaná a teda ako doručenku alebo podací hárok alebo výpis poštovej knihy. Bez ohľadu na toto tvrdenie o neplatnosti zosplatnenia ani v súvislosti s týmto oznámením banky o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 12.01.2016 neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru, ktoré obsahovalo výzvu na splatenie celej pohľadávky zosplatnenej ku dňu 12.01.2016 nebolo preukázané vykázaním doručenia žalovanému. Uvedené zosplatnenie úveru je potrebné posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom, potom je bez právneho účinku aj výzva obsiahnutá v tomto oznámení, ktorá vyzývala žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, a teda táto nie je výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané osobitnými predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za splnenia určitých podmienok. Takýmto prípadom je aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená, ak je po prvé splatná a to až po predchádzajúcej, a to je druhá podmienka písomnej výzve a kumulatívne tretia podmienka, musia byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Čiže tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie týchto osobitných predpokladov bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom, teda mimo banky už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej je postúpenie podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov, teda toto postúpenie nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnenie zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o postúpenie neplatné od počiatku a teda túto neplatnosť nemožno zhojiť. Z týchto dôvodov v tomto prípade nemožno hovoriť o platnom postúpení, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka teda žalobcu neprešla pre neplatnosť zmluvy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. X I. XX/XXXX, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
26. Otázka neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bola judikovaná aj Najvyšším súdom SR pod sp. zn. XCdo/XXX/XXXX uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60.
27. Pre nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnil a v konaní mu ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.