Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: HKS - horninové konštrukcie a stavby, s.r.o., Novozámocká 2, Banská Štiavnica, IČO: 44 248 288, zast. JUDr. Mgr. Erich Štepánek, advokát, L. Svobodu 15, Banská Štiavnica, IČO: 42 304 458, proti žalovanému: COLAS Slovakia, a.s. (predtým Inžinierske stavby, a.s.), Priemyselná 6, Košice, IČO: 31 651 402, zast. Mgr. Matej Košalko, advokát, spolupracujúci s Dentons Europe CS LLP, Pribinova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 356 393, o zaplatenie 485.227,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -836 z 12.11.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalujúca strana je povinná nahradiť žalovanej strane 100% trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou (upresnenou 6.5.2014) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 485.227,88 eur, úroku z omeškania vo výške 9% p.a. z uvedenej sumy od 17.6.2012 do zaplatenia a zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobca dôvodil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (ako zhotoviteľ) vykonával pre žalovaného (ako objednávateľa) práce a výkony motorovými vozidlami na stavbe diaľnice D 47, stavba 4705 Bělotín - Hladké Životice s tým, že na základe Dodatku č. 1 prešli všetky práva a záväzky na žalobcu. Pre práce a výkony bola dohodnutá pevná jednotková cena, určená ako násobok pevnej ceny a počtu merných jednotiek. Dodatkom č. 2 a 3 došlo k úprave jednotkových cien, pričom z Dodatku 2 vyplýva, že ustanovenia zmluvy o dielo nedotknuté týmto dodatkom zostávajú nezmenené. Z uvedenej dikcie vyplýva, že úmyslom zmluvných strán bolo dodatkami zmeniť dojednané ceny na dielo ako celok. Žalobca pre žalovaného dojednané práce a dodávky riadne vykonal a ich cenu vyúčtoval, pričom vychádzal geodetického zamerania, ktoré podľa ZOD mala vykonať spoločnosť GEOCENTRUM spol. s r.o. Olomouc. Pri kontrole účtovníctva žalobca zistil, že vykonal viac ako účtoval a preto listom zo 4.1.2012 požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo tým, že žalovanému bolo plnené viac ako zaplatil a z účtovného hľadiska bolo dielo už odovzdané. Keďže žalovaný uvedenú skutočnosť odmietol a vyzval žalobcu, aby tieto skutočnosti zdokladoval, žalobca zadal spoločnosti GEOCENTRUM objednávku za účelom hodnoverného určenia skutočného objemu prác a dodávok. Z Technickej správy o výpočte kubatúr a plôch z 25.4.2012 jednoznačne vyplýva objem skutočne vykonaných prác a dodávok a teda je zrejmé, že nekorešponduje s množstvo skutočne

uhradených prác a je v neprospech žalobcu. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca spracoval cenový rozdiel, ktorý vznikol na jeho úkor (rozdiel súm skutočných nárokov mínus skutočne zaplatených prác a výkonov t.j. sumu 485.227,88 eur) a keďže bezdôvodné obohatenie žalovaného nie je možno riešiť jeho vydaním, požiadal náhradu bezdôvodného obohatenia v peniazoch. Keďže žalovaný uvedenú sumu neuhradil, uplynutím lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká žalobcovi aj právo na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobcom uplatňovaný nárok neexistuje. Má za to, že žalobca nevie hodnoverne preukázať vykonanie prác v požadovanom rozsahu v prospech žalovaného a ním predložené dôkazy nepotvrdzujú túto skutočnosť. K Technickej správe o výpočte kubatúr a plôch z 25.4.2012 žalovaný nemá námietky, avšak je zrejmé, že výkony a množstva uvedené v tomto dokumente nerealizoval výlučne žalobca (boli vykonávané aj inými poddodávateľmi). Žalobca nepredložil dôkaz z účtovníctva, ktorý by hodnoverne preukázal tvrdené skutočnosti. Totiž pri porovnaní fakturovaných výkonov s geodetickými meraniami, projektom a výkazom výmer v úseku diaľnice km 115,55 - 119,82 boli zistené rozdiely v množstvách. Navyše v niektorých prípadoch boli pri fakturácii použité jednotkové ceny, ktoré neboli zmluvne dohodnuté, resp. boli navýšené bez toho, aby zvýšenie jednotkovej ceny bolo zmluvnými stranami dohodnuté a upravené dodatkom k zmluve. Je nesporné, že medzi žalovaným (ako objednávateľom) a spoločnosťou STEIGER TRANS s.r.o. (ako zhotoviteľom) 27.6.2008 bola uzatvorená písomná Zmluva o dielo č. ZoD , ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 zo 17.3.2009, Dodatkom č. 2 zo 14.5.2009 a Dodatkom č. 3 z 13.10.2009. Na základe uvedenej zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného určité zemné práce v období od mája 2008 do marca 2009. Z čl. IV. bod 5 zmluvy vyplýva, že žalobca bol povinný vystavovať faktúry za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný bol povinný tieto faktúry priebežne platiť (čl. IV. bod 4 zmluvy). Žalovaný v súlade so svojimi uvedenými povinnosťami zo zmluvy, platil cenu diela priebežne počas zhotovovania diela na základe čiastkových faktúr vystavovaných žalobcom raz za mesiac, keďže cena diela podľa zmluvy predstavuje odmenu za skutočne realizované práce v príslušnom kalendárnom mesiaci. Preto má žalovaný za to, že nárok žalobcu uplatnený v návrhu neexistuje. V prípade, ak by aj existoval žalobcom uplatnený nárok žalovaný vzniesol námietku premlčania. Totiž, aj keď žalobca nepreukázal kedy a či vôbec vykonal práce, ktorých zaplatenie si uplatňuje žalobou, tieto práce museli byť vykonané nejneskôr v novembri 2009, keďže z faktúr predložených súdu spolu s podaním z 19.6.2015 vyplýva, že v zime 2009-2010 žalobca nevykonával žiadne práce a v marci 2010 vykonával len drobné práce spočívajúce v dosypávke zeminy, úprave krajníc a deliaceho pruhu. Z čl. IV. bodu 5 zmluvy vyplýva, že žalobca bol oprávnený žiadať úhradu vykonaných prác priebežne každý mesiac a teda ak by existovali akékoľvek práce, tie mali byť žalobcom fakturované najneskôr v októbri/ novembri 2009, na základe čiastkovej faktúry splatnej do 70 dní, teda najneskôr do 8.2.2010. Žaloba bola podaná na súd až 31.3.2014 t.j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty ( v spojení s ust. ). Taktiež žalovaný namietal, že by v danom prípade malo ísť o bezdôvodné obohatenie, keď na jednej strane (v žalobe) uviedol, že „odobratím a nezaplatením skutočne vykonaných objemov došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu...“ a na pojednávaní uviedol, že „pripomínam, že bezdôvodné obohatenie u žalovaného nevzniklo tým, že nezaplatil, ale tým, že zinkasoval finančné plnenie od spoločnosti Ředitelství silníc a dálnic, ktorým podľa tejto technickej správy zúčtoval, ale výsledky plnenia žalobcu v spore tomuto žalobcovi teda neuhradil“. Plnenie, ktoré žalovaný získal od štátnej príspevkovej organizácie Ředitelství silnic a dálnic bolo plnením podľa platnej a účinnej zmluvy uzatvorenej medzi uvedenou organizáciou a žalovaným. Toto plnenie nespĺňa ani jeden z kvalifikačných znakov uvedených v ust. , a preto nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Avšak ani plnenie z „odobratí a nezaplatení skutočne vykonaných objemov“, nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie, nakoľko toto plnenie (ktoré žalovaný popiera v celom rozsahu) je plnením zo zmluvy, a preto nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Ak by z akéhokoľvek dôvodu bolo prípustné kvalifikovať údajný nárok ako „bezdôvodné obohatenie“, nárok by bol taktiež premlčaný, keďže všeobecná (objektívna lehota) uplynula najneskôr 8.2.2014, resp. 30.11.2013, pretože, ak by existovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ten by ho bol povinný vydať ihneď po vzniku, nie po uplynutí lehoty platnosti a subjektívna dvojročná lehota s poukazom na ust. uplynula najneskôr 4.1.2017, pretože žalobca listom zo 4.1.2012 požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia a žaloba bola podaná až 31.3.2014.

4. Rozsudkom z 25.4.2016 súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na žalovaným odôvodnenú a preukázanú námietku premlčania žalobcovho nároku.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 16.12.2016 č.k. -498 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu:

- žalobca uplatňuje svoju pohľadávku na tom skutkovom základe, že vykonával práce a dielo pre žalovaného podľa zmluvy, avšak „nedopatrením sa však stalo, že pri fakturácii diela zhotoviteľ nevyúčtoval nepochybne vykonané práce a výkony, ktoré odovzdal žalovaný investorovi bez toho, aby ich zaplatil žalobcovi“, pričom možno jednoznačne konštatovať, že nezaplatenie časti ceny diela nemožno v žiadnom prípade považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Skutočnosť, že investor platil žalovanému za práce, ktoré pre žalovaného vykonal žalobca neznamená, že žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu a teda išlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov;

- posudzovanie bezdôvodného obohatenia v obdobných veciach sa riadi , avšak dĺžka lehoty v obchodných vzťahoch podľa t.j. 4 roky;

- z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela a teda nebola splnená základná podmienka pre to, aby bolo možné záverečnú faktúru vystaviť. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť okolnosti dôležité pre správne posúdenie toho, či boli alebo neboli splnené podmienky, dohodnuté v zmluve o dielo pod čl. IV. bodmi 4 až 8 a v súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku aj v prípade nároku na plnenie zo zmluvy o dielo, posúdiť, či výkon tohto subjektívneho práva je v súlade s ust. , ktoré je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy. Totiž, ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.

6. Súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie (písomnými a ústnymi vyjadreniami na pojednávaniach žalobcu a žalovaného, Zmluvou o dielo č. ZoD z 27.6.2008; Dodatkom č. 1 zo 17.3.2009; Dodatkom č. 2 zo 14.5.2009; Dodatkom č. 3 z 13.10.2009; Súpisom vykonaných prác a dodávok za obdobie 1.5.2008 - 30.3.2010, rok 2010 na stavbe Dál. D47, stavba 4705 Bělotín

- Hl.Životice, Dálnice km 115,500 - 119,520, obj. 5101, 102, 111, 183, 184; Súpisom vykonaných prác a dodávok za obdobie 1.5.2008 - 30.3.2010, na stavbe Dál. D47054 Bělotín - Hl.Životice, Dálnice km 115,500 - 119,520, obj. 5101, 5.102, 5.111, 5.183, 5.184; listinnou žalobcu zo 4.1.2012, 9.2.2012, 16.5.2012; listinou žalovaného z 5.3.2012 15.6.2012; listinnou z 25.4.2012 - Technická správa o výpočte kubatúr a plôch vypracovanej spoločnosťou GEOCENTRUM, spol. s r.o. zeměměřická a projekční kancelář, Olomouc; objednávkou č. K09/08-01610 z 3.4.2008; rekapituláciou vystavených faktúr spoločnosťou STEIGER TRANS na celkovú cenu diela 129.850.710,62 Kč; faktúrami č. 20080046, č.20080049, č.20000061, č.20080076, č.20080084, č.20080096, č.20080109, č.20080143, č.20080144, č.20090001 vystavených spoločnosťou STEIGER TRANS s.r.o. žalovanému; faktúram č. 290100018, č.2901000119, č.290100020, č.290100035, č.290100039, č.290100049, č.290100061, č.290100077, č.290100080, č.290100092, č.290100099, č.201000028, č.201000029 vystavených žalobcom žalovanému; Protokolom o předání a převzetí dokončených staveb nebo ucelených častí zo 14.12.2012; listinou - Protokol o kontrolním měření spoločnosti GEOCENTRUM spol. s r.o. zeměměřická a projekční kancelář, Olomouc; časťou Stavebného denníka žalobcu - zápisom zhotoviteľa 3.8.2010; faktúrami č.79920007, č.79920005, č.79920012, č.79920016, č.79920018 vystavených COLAS SZ a.s. žalovanému; faktúrou č. 2802010 vystavenou spol. KOPULETÝ s.r.o. žalovanému; výpoveďou svedka C.) a mal za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným k protokolárnemu odovzdaniu diela podľa Zmluvy o dielo č. ZoD a jej dodatkov, nedošlo. Protokolárne odovzdanie a prevzatie diela je upravené v článku IV. bod 7. Zmluvy z ktorého jasne vyplýva, že je nepochybne podmienkou na vystavenie záverečnej faktúry žalobcom ako zhotoviteľom. Dňa 3.8.2010 bol žalovaný vyzvaný žalobcom

k prevzatiu diela a teda s poukazom na čl. VIII. bod 2 zmluvy je zhotoviteľ povinný písomne oznámiť objednávateľovi najneskôr 14 dní vopred, kedy bude predmet plnenia pripravený na odovzdanie a prevzatie, z čoho jednoznačne vyplýva, že k protokolárnemu odovzdaniu diela malo a mohlo dôjsť 28.8.2010. Z článku IV. bod 7 zmluvy, okrem iného vyplýva, že záverečná faktúra bude vystavená do 14 dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom a podľa čl. VIII, túto záverečnú faktúru mal a mohol vystaviť žalobca 12.9.2010 s tým, že jej splatnosť mala byť do 70 dní odo dňa doručenia objednávateľovi. Objednávateľ mal pritom právo v prípade, že záverečná faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené v bode 6. a 7. tohto článku zmluvy, alebo bude obsahovať nesprávne uvedené údaje, vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie alebo doplnenie s tým, že nová lehota splatnosti začne plynúť dňom doručenia takto opravenej alebo doplnenej faktúry. Súd prvej inštancie zo spisového materiálu zistil, že žalobca žiadnu záverečnú faktúru nevystavil. Zmluvnou podmienkou pre jej vystavenie pritom nebolo, že má vychádzať „zo zamerania zhutnenej figúry telesa diaľnice“. Záverečná faktúra mala totiž obsahovať: a/ vyúčtovanie celého rozsahu prác tvoriacich predmet zmluvy podľa čl. II. tejto ZoD - na základe súpisov vykonaných prác a dodaných materiálov podpísaných zástupcom objednávateľa oprávneným konať vo veciach zmluvných; b/ započítanie všetkých čiastkových faktúr a platieb objednávateľa v priebehu výstavby; c/ vyúčtovanie zádržného a zábezpeky; d/ vyúčtovanie všetkých odsúhlasených prác naviac, resp. zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác podľa jednotkových cien uvedených v prílohe č. 1 (cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa); e/ vyúčtovanie všetkých zmluvných pokút podľa čl. VI. tejto ZoD ako aj oprávnených zákonných a zmluvných nárokov objednávateľa na náhradu škody, vyúčtovanie nárokov na náhradu zvýšených nákladov spôsobených objednávateľovi činnosťou zhotoviteľa; f/ vyúčtovanie zľavy z ceny diela, t.j. ak vznikne objednávateľovi podľa zákona alebo tejto zmluvy nárok na zľavu z ceny diela je zhotoviteľ povinný o túto zľavu znížiť konečnú faktúru; g/ vyúčtovanie prípadných služieb a prác, ktoré objednávateľ zhotoviteľovi poskytol resp. pre zhotoviteľa vykonal počas realizácie prác zhotoviteľom; h/ označenie: Záverečná faktúra. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienky na vystavenie záverečnej faktúry žalobcom, žalobca absenciu protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom podľa čl. VIII. a následné nevystavenie záverečnej faktúry ani žalovanému žiadnym spôsobom nevytkol, resp. o tom súdu nepredložil žiaden dôkaz. Dokonca žalobca listom zo dňa 4.1.2012 žalovanému oznámil, že „práce na uvedenom diele sme Vám odovzdali a obchodný prípad sme účtovne uzavreli.“ Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že ani žalobca, ani žalovaný nakoniec nepovažovali neuskutočnenie protokolárneho odovzdania diela a nevystavenie záverečnej faktúry žalovaným za prekážku, aby tento obchodný prípad uzavreli. Dokonca v konaní bolo stranami sporu zhodne uvedené, že zádržné aj zábezpeka boli žalobcovi vyplatené. Pričom zádržné malo byť podľa článku IV. ods. 10 písm. a) Zmluvy uvoľnené po uplynutí 30 dní od prevzatia diela žalovaným ako objednávateľom podľa Zmluvy.

7. Súd prvej inštancie sa opätovne zaoberal aj žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Konštatoval, že Zmluvou o dielo č. ZoD 29/2008/09 uzatvorenou dňa 27.6.2008 (ZOD) žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou STEIGER TRANS, s.r.o. ako zhotoviteľom sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa vykonať realizáciu zemných prác, ktoré boli podrobne špecifikované v rozpočte - ocenenom výkaze výmer, na stavbe: „Dialnica D47, stavba Bělotín - Hladké Životice“. Z článku IV. bodu 1 okrem iného vyplýva, že cena za dielo bola pevne stanovená na pevnú cenu za m3, resp. m, pričom DPH bude účtovaná v zmysle platných predpisov v čase fakturácie. Z článku IV. bodu 2 okrem iného vyplýva, že naviac práce sa zhotoviteľ zaväzuje pre objednávateľa vykonať na základe písomnej objednávky objednávateľa a to bezodkladne v objednávateľom stanovených termínoch a zhotoviteľom odsúhlasených termínoch. Každá písomná objednávka sa jej potvrdením stáva podkladom pre zmenu tejto zmluvy. Z článku IV. bodu 4 okrem iného vyplýva, že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo nasledovne: čiastkovými faktúrami (daň. dokladmi, záverečnou faktúrou, daň. dokladom). Z článku IV. bodu 5 okrem iného vyplýva, že čiastkové faktúry (daň. doklady) budú zhotoviteľom vystavované 1x mesačne na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne realizovaných prác, ktoré budú doložené geometrickými meraniami, resp. zabudovaných materiálov (ďalej len Súpis prác). Kubatúra násypov bude meraná v zhutnenom stave. Zhotoviteľ je oprávnený po odsúhlasení Súpisu prác vystaviť čiastkovú faktúru. Objednávateľ uhradí čiastkovú faktúru zníženú o výšku zádržného a zábezpeky podľa tejto zmluvy. Splatnosť čiastkových faktúr - daň. dokladov na zemné práce je 70 dní odo dňa doručenia faktúr objednávateľovi. Čiastkové faktúry bude zhotoviteľ vystavovať postupne až do hodnoty 90% z celkovej ceny diela, podľa

čl. IV. tejto zmluvy. Zostávajúcich 10% ceny diela bude vysporiadaných v záverečnej faktúre. Z Dodatku č. 1 zo dňa 17.3.2009, vyplýva, že na základe tohto dodatku sa zhotoviteľom stal žalobca. Z Dodatku č. 2 zo 14.5.2009 uzavretého žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vyplýva, že na základe vzájomnej dohody zmluvných strán sa čl. II. Predmet zmluvy rozširuje o realizáciu prác na objekte 5102 Dálnice v km 119,500 - 122,700, medzi objektmi 5212 a 5215. Z dôvodu rozšírenia predmetu zmluvy sa cena diela zvyšuje v zmysle nižšie uvedenej cenovej špecifikácii. Cena za dielo bola pevne stanovená na pevnú cenu za m3, resp. m. Z Dodatku č. 3 zo dňa 13.10.2009 uzavretého žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vyplýva, že na základe vzájomnej dohody zmluvných strán sa čl. II. Predmet zmluvy rozširuje o realizáciu prác, ktoré sú nižšie špecifikované v čl. IV., na objekte 5102. Z článku IV. cit. dodatku okrem iného vyplýva, že z dôvodu rozšírenia predmetu zmluvy sa cena diela zvyšuje, a to za práce tam špecifikované Cena za toto špecifikované dielo bola pevne stanovená na 199,00 Kč/ m3. Z Objednávky č. K09/08-01610 zo dňa 3. 4. 2008 súd zistil, že objednané zemné práce žalovaným adresovanej spoločnosti STEIGER TRANS, s.r.o., budú fakturované na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác. Splatnosť faktúry je 70 dní odo dňa doručenia faktúry za podmienky obdržania finančných prostriedkov od investora stavby. Z rekapitulácie vystavených faktúr doručenej žalobcom súd zistil jednak čísla faktúr vystavených spoločnosťami STEIGER TRANS a žalobcom žalovanému, na celkovú cenu diela 129.850.710,62 Kč. Z faktúr č. 20080046, č. 20080049, č. 20000061, č. 20080076, č. 20080084, č. 20080096, č. 20080109, č. 20080143, č. 20080144, č. 20090001 vystavených spoločnosťou STEIGER TRANS, s.r.o. žalovanému súd zistil, že za práce špecifikované v týchto faktúrach bol žalovaný povinný zaplatiť tam uvedené ceny, pričom prílohami týchto faktúr boli Súpisy vykonaných prác a dodávok. Z faktúr: č. 290100018, č. 2901000119, č. 290100020, č. 290100035, č. 290100039, č. 290100049, č. 290100061, č. 290100077, č. 290100080, č. 290100092, č. 290100099, č. 201000028, č. 201000029 vystavených žalobcom žalovanému súd zistil, že za práce špecifikované v týchto faktúrach bol žalovaný povinný zaplatiť tam uvedené ceny, pričom prílohami týchto faktúr boli Súpisy vykonaných prác a dodávok. Žalobca na pojednávaní dňa 25.1.2016 potvrdil, že sa jedná o faktúry, ktoré boli vystavené jednak právnym predchodcom žalobcu ako aj žalobcom pre žalovaného, a tieto faktúry boli aj žalovaným uhradené.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (, , , , , , , , , , , , , , , , , , - 4, ) ako aj čl. IV. bodu 2, 5, 7, 10, čl. VIII. bodu 2, 4 a čl. X. ods. 1 Zmluvy o dielo č. ZoD 29/2008/09 uzavretej dňa 27.6.2008, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca vystavoval pre žalovaného čiastkové faktúry obsahujúce Súpisy vykonaných prác a dodávok na základe článku IV. bodu 5 ZOD. Bolo preto povinnosťou žalobcu riadne si viesť evidenciu ním uskutočnených prác a výkonov na danej stavbe, pretože práve Súpis vykonaných prác a dodávok bol podkladom pre odsúhlasenie týchto prác žalovaným a následne podkladom na vystavenie čiastkových faktúr žalobcom a následne bolo povinnosťou žalovaného tieto čiastkové faktúry v ZOD dohodnutej lehote splatnosti žalobcovi aj uhradiť. Aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že takto vystavené faktúry boli žalovaným aj uhradené. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný (zrejme žalobca - poznámka odvolacieho súdu) tento zmluvne dohodnutý postup nedodržal, nakoľko považoval ním vykonané práce a dodávky zo svojej strany za riadne vykonané, čo potvrdil v jednotlivých súpisoch prác a dodávok a zároveň považoval aj ním vykonané práce zo strany žalovaného za riadne uhradené. Vyplýva to aj z listiny žalobcu zo dňa 4.1.2012 adresovanej žalovanému a označenej ako: Žiadosť o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde v tomto liste žalobca výslovne uvádza, že práce na predmetnom diele žalovanému odovzdal a obchodný prípad žalobca účtovne uzavrel. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na čl. IV. bod 5 ZOD uviedol, že žalobca bol oprávnený žiadať úhradu vykonaných prác priebežne každý mesiac. Teda, ak by aj existovali akékoľvek ďalšie práce, tie mali byť žalobcom fakturované najneskôr v novembri 2009, na základe čiastkovej faktúry splatnej do 70 dní, najneskôr do 8.2.2010. S poukazom na ust. v spojení s ust. premlčacia doba v danej veci uplynula najneskôr 8.2.2014. Žaloba bola podaná na súd až 31.3.2014, a preto možno uzavrieť, že nárok žalobcu uplatnený touto žalobou bol uplatnený na súde po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, a teda je premlčaný. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie v súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku posúdil, či výkon tohto subjektívneho práva žalovaného je v súlade s ust. . Dospel k záveru, že žalovaným neboli naplnené a preukázané okolnosti v natoľko výnimočnej

intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. V konaní nebolo nepochybne preukázané, žeby žalovaný zavinil, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela s úmyslom poškodiť žalobcu uplatnením neskoršej námietky premlčania. Uvedená skutočnosť nebola žalobcom preukázaná ani časťou stavebného denníka (zápis zhotoviteľa 3.8.2010), ani výsluchom svedka pána Ing. L.. Žalovaný totiž nemohol predvídať, či a kedy, prípadne aké nároky si žalobca voči nemu uplatní z danej zmluvy. Za oneskorené uplatnenie svojho práva žalobou v danom prípade je zodpovedný práve žalobca, ktorý v samotnej Žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia výslovne uviedol, že „nedopatrením sa však stalo, že pri fakturácii diela zhotoviteľ nevyúčtoval nepochybne poskytnuté práce a výkony, ktoré žalovaný následne odovzdal v rámci diela investorovi bez toho, aby žalovaný tieto uhradil žalobcovi“. Výkonom svojho práva namietať premlčanie údajného nároku uplatneného žalobou preto žalovaný nezneužíva toto subjektívne právo na úkor žalobcu, a teda uplatnenie danej námietky premlčania žalovaným nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie i na rozsudok Najvyššieho súdu SR z , podľa ktorého „Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, vznesenie námietky premlčania nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .“

9. Keďže mal súd prvej inštancie za to, že žalovaným vznesená námietka premlčania je dôvodná, upustil od vykonania ďalšieho dokazovania navrhnutého stranami sporu a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

10. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. , a úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

12. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že jeho nárok je premlčaný, pričom prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. S poukazom na body 58. a 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že závery súdu prvej inštancie si odporujú. Totiž nie je sporná skutočnosť, že dochádza k premlčaniu nároku na úhradu faktúr - čiastkových plnení za jednotlivé mesiace, ktoré mohol žalobca uplatniť v tom ktorom kalendárnom mesiaci. V tejto časti odvolateľ prisvedčil správnosti argumentácie súdu ohľadom premlčania. Nesúhlasí však so záverom, že premlčaný je aj nárok na zaplatenie prác a dodávok, ktoré mali a mohli byť zistené len po záverečnom zameraní, protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela (ako uviedol svedok Ing. L.) a ktoré mali byť vyúčtované až v záverečnej faktúre. Termín „Protokolárne odovzdanie“ nemožno vykladať inak, než že podmienkou odovzdania a prevzatia diela je existencia obojstranne podpísanej zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Pokiaľ je spôsob odovzdania diela špecifikovaný v zmluve napr. tak, že dielo sa odovzdáva protokolárne, obojstranne podpísanú zápisnicu nemožno chápať len ako jeden z možných dôkazov o tom, že dielo bolo odovzdané, ale existencia protokolu tvorí hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela. Ak teda odovzdávací protokol v takomto prípade neexistuje, dielo nemožno považovať za odovzdané a prevzaté. Nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle ustanovenia vzniká vykonaním diela a to bez ohľadu, že sa vystavovali počas realizácie diela čiastkové faktúry. Za vykonanie diela v zmysle Zmluvy o dielo možno stranami považovať „Protokolárne odovzdanie a prevzatie diela“.

13. Zdôraznil, že list zo 4.1.2012, v ktorom žalobca uviedol, že predmetné práce považuje za odovzdané a obchodný prípad za účtovne uzavretý nemožno považovať za akýkoľvek dôkaz v konaní, ktorý by preukazoval resp. nahradzoval „protokolárne odovzdanie diela“. Keďže podpísanie Protokolu o

odovzdaní a prevzatí diela zmluvy považuje za hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela, nie je možné zo strany súdu chápať nečinnosť žalovaného ako akceptáciu odovzdania diela. Podmienkou vystavenia záverečnej faktúry žalobcom malo byť „protokolárne odovzdanie diela“ (čl. VIII. zmluvy). Teda absencia Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela podľa zmluvy neumožňovala žalobcovi vystaviť Záverečnú vyúčtovaciu faktúru. Úhrada zádržného a zábezpeky zo strany žalovaného nepreukazuje splnenie všetkých zmluvných povinností žalovaného, keďže uvedené úhrady (stranami dohodnuté v % výške) mohli byť uhradené vo výške prislúchajúcej k výške žalobcom vystavených faktúr, t.j. v prípade vystavenia záverečnej faktúry žalobcom, by sa aj z uvedenej faktúry zadržala tiež suma v % vyjadrení podľa Zmluvy o dielo a za podmienok zmluvy by sa následne uvoľnila. V tejto súvislosti žalobca poukázal na správne konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý aj citoval.

14. Ďalej odvolateľ poukázal na čl. IV. bod 7 písm.d/ Zmluvy o dielo, podľa ktorého „vyúčtovanie všetkých odsúhlasených prác naviac, resp. zníženie ceny diela vyplývajúce z nerealizovaných prác podľa jednotkových cien uvedených v prílohe č. 1 (cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa)“ a mal za to, že samotná textácia tohto zmluvného ustanovenia predpokladala skutočnosť, že naviac práce môžu existovať, teda aj čo sa týka objemu uloženej horniny. Súd a ani žalovaný pritom nemá možnosť posúdiť, či a koľko horniny žalobca uložil, pokiaľ nedisponuje zameraním východiskovej hodnoty, nie je s čím porovnať výsledok, najmä ak absentuje hmotnoprávny podklad - Protokol o odovzdaní a prevzatí. Preto je možné túto skutočnosť verifikovať len a výlučne zameraním figúry telesa diaľnice.

15. Zo samotného záveru súdu je pritom zrejmé, že nároky zo záverečnej faktúry mohli byť uplatnené najskôr 12.9.2010 (moment práva žalobcu vystavením záverečnej faktúry uplatniť svoje nároky) so splatnosťou 70 dní. Tak či tak nároky zo záverečnej faktúry pri aplikácii ust. by sa premlčali až v novembri 2014. Právo teda v čase jeho uplatnenia na súde premlčané nebolo a záver súdu prvej inštancie nie je správny. Pochybný je aj spôsob počítania času zo strany súdu prvej inštancie, keď je zrejmé, že k protokolárnemu odovzdaniu teda mohlo dôjsť najskôr 17.8.2010 a následne k vystaveniu záverečnej faktúry v lehote do 14 dní od protokolárneho odovzdania diela, t.j. záverečná faktúra mohla byť najneskôr vystavená dňa 31.8.2010. Toto pochybenie však nič nemení na skutočnosti, že nárok premlčaný nie je.

16. Súd prvej inštancie sa pritom jednoznačne vyrovnal so skutočnosťou, že došlo k uloženiu horniny nad účtovaný rozsah v objeme 38 068 m3 (deklarované ako nesporná skutočnosť) a s cenou takéhoto uloženia vo výške 199,00 Kč za 1 m3 (deklarované ako nesporná skutočnosť). Pokiaľ sa teda odvolací súd stotožní s argumentáciou odvolateľa ohľadom premlčania nároku, nič mu nebráni bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vo veci rozhodnúť minimálne v rozsahu násobku 38 068 x 199,00 Kč, teda 7.575.532,00 Kč čo činí 276.529,73 eur. Pokiaľ bude mať odvolací súd za preukázané, že aplikácia priemernej ceny za 1 m3 uloženej horniny, vyplývajúce zo spôsobu výpočtu uplatneného nároku žalobcom je správna a použiteľná, potom nie je sporný nárok čo do výšky v rozsahu podanej žaloby teda 485.227,88 eur. V oboch prípadoch nie je sporná ani výška uplatneného úroku z omeškania 9% p.a.

17. Žalovaný vo vyjadrení k argumentácii žalobcu v čl. I. odvolania uviedol, že žalobca len zotrváva na svojom tvrdení, že „záverečné zameranie“ malo byť „vyúčtované až v záverečnej faktúre“. Toto tvrdenie je nepochybne nesprávne a zavádzajúce, pretože žiadne ustanovenie zmluvy ani čl. IV. bod 7 zmluvy, ktorý upravuje náležitosti záverečnej faktúry, neupravuje „záverečné zameranie“, ako to tvrdí žalobca. Počas celého konania, ktoré trvá už takmer 5 rokov, žalobca nijako nepreukázal dve základné skutkové okolnosti, bez ktorých nemôže mať vo veci úspech, a to či vykonal práce, ktorých dodatočne zaplatenie si žalobou uplatňuje a kedy dané práce vykonal. K tejto zásadnej skutkovej okolnosti sa žalobca dokonca ani raz nevyjadril, a to ani písomne ani ústne. Keďže počas celého konania netvrdil ani nedokazoval, kedy vykonal práce, ktorých dodatočné zaplatenie si žalobou uplatňuje, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca musel tieto práce v súlade so zmluvou vykonať v termíne, ktorý stanovuje zmluva. Tieto práce mali byť odsúhlasené stranami zmluvy a mali byť predmetom čiastkových faktúr v súlade s čl. IV. body 4 a 5 zmluvy.

18. S poukazom na ust. , žalovaný mal za nepochybné, že právo žalobcu na zaplatenie ceny za práce vykonané podľa zmluvy je vymáhateľné na súde a pre takýto typ práce neustanovuje žiaden osobitný začiatok premlčacej doby. Navyše pre práva vyplývajúce zo zmluvy neustanovuje ani žiaden iný osobitný zákon ani inú ako štvorročnú premlčaciu dobu. Podľa zmluvy bol žalobca povinný vykonať práce v termíne najneskôr do 31. októbra 2009. Keďže žalobca netvrdil ani nedokazoval, že by práce, ktorých dodatočné zaplatenie si uplatňuje, vykonal neskôr, je vecne správny záver súdu prvej inštancie, že prvý raz mohla byť cena za akékoľvek sporné práce uplatnená na súde 9. februára 2010 (tzn. ak by všetky sporné práce boli vykonané v októbri 2009, v novembri 2009 by bola vystavená čiastková faktúra, ktorá by bol splatná najneskôr 8. februára 2010). Podľa ust. a je teda akýkoľvek nárok žalobcu na zaplatenie ceny za práce vykonané podľa zmluvy premlčaný najneskôr 9. februára 2014 bez ohľadu na to, či takýto nárok mohol byť následne predmetom vyúčtovania v záverečnej faktúre. 19. Úvahy žalobcu o tom, že protokolárne odovzdanie a prevzatie diela tvorí „hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela“, bez splnenia ktorej nie je možné považovať dielo „za odovzdané a prevzaté“ sú nesprávne a v rozpore s nárokom uplatneným žalobou. Ak totiž žalobca tvrdí, že sporné práce mohli byť zistené len „po záverečnom zameraní, protokolárnom odovzdaní a prevzatí diela“, pričom nárok na zaplatenie ceny diela „vzniká vykonaním diela a to bez ohľadu, že sa počas realizácie diela vystavovali čiastkové faktúry“ a „za vykonanie diela v zmysle Zmluvy o dielo možno stranami považovať „Protokolárne odovzdanie a prevzatie diela“, pričom by bolo potrebné žalobu odmietnuť v celom rozsahu ako podanú predčasne, pretože bez ohľadu na to, či nejaké sporné práce boli vykonané žalobcom alebo nie, k formálnemu protokolárnemu odovzdaniu diela doteraz nedošlo. Neodovzdanie diela (v zmysle žalobcovej interpretácie uvedenej v odvolaní) znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu podľa zmluvy vôbec nevznikol. Rozsudok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, by teda bol vecne správny aj v tomto prípade, len z iných dôvodov, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia a výklad uvedený v odvolaní je nesprávny, pretože jeho akceptácia odporuje tomu, aby mohol byť akýkoľvek nárok žalobcu zo zmluvy uplatnený na súde skôr, ako dôjde k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný opätovne zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pretože

- súd prvej inštancie musel skúmať, kedy si mohol žalobca prvý raz uplatniť na súde akýkoľvek svoj nárok podľa zmluvy (začiatok premlčacej doby podľa );

- ak by aj hypoteticky existovali akékoľvek práce vykonané žalobcom podľa zmluvy, za ktoré žalobcovi nebolo zo strany žalovaného zaplatené (pričom žalovaný existenciu takýchto prác popiera v celom rozsahu), mohli a mali byť predmetom čiastkovej faktúry (čl. IV. body 4 a 5 zmluvy);

- čiastková faktúra za údajné práce, zaplatenie ktorých si žalobca uplatňuje žalobou, mohla a mala byť vystavená najneskôr v novembri 2009 a splatná mohla a mala byť najneskôr 8. februára 2010;

- žaloba podaná 31. marca 2014 je teda podaná po uplynutí štvorročnej premlčacej doby ( );

- žalovaný námietku premlčania vzniesol vo svojom písomnom vyjadrení zo 17. decembra 2015;

- samotný žalobca v odvolaní uznáva, že nároky z čiastkových faktúr sú premlčané;

- čiastkové faktúry predstavujú prvú možnosť, kedy si žalobca mohol a mal uplatniť svoj údajný nárok na zaplatenie za práce, ktorý je uplatnený žalobou (bez ohľadu na to, či by bol/mohol byť tento nárok následne aj predmetom vyúčtovania v záverečnej faktúre);

- záverečné zameranie, na ktoré sa odvoláva žalobca, nie je vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je upravený zmluvou, právne významné a z časového hľadiska od neho nezávisí vznik žiadnych nárokov žalobcu podľa zmluvy, pretože a/ zmluva neupravuje akékoľvek záverečné zameranie; b/ ani ustanovenie o záverečnej faktúre neodkazuje na záverečné zameranie; c/ keďže žalobca netvrdil ani nedokazoval, kedy boli vykonané práce, zaplatenie ktorých si uplatňuje žalobou, nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že išlo o naviac práce, ktoré neboli výslovne dohodnuté v zmluve; d/ svedecká výpoveď Ing. J. L. je všeobecná a nemá vplyv na jasné, určité a zrozumiteľne dohodnuté práva a povinnosti žalobcu a žalovaného uvedené v zmluve a e/ samotný žalobca považoval dielo podľa zmluvy za odovzdané a obchodný prípad za účtovne uzavretý (list žalobcu zo 4.1.2012).

21. Teda je nepochybné, že odôvodnenie rozsudku nie je vnútorne rozporné.

22. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nevysvetľuje, na základe ktorých bodov odôvodnenia rozsudku dospel k záveru o „deklarovaných a nesporných skutočnostiach“, avšak z obsahu súdneho spisu je nepochybné (vyjadrenie žalovaného zo 17.12.2015, z 18.4.2016, z 26.3.2018 a z 21.9.2018), že žalovaný opakovane rozporoval skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom množstva horniny, ktoré údajne uložil na predmetnej stavbe žalobca; a rovnako ako nejasné, nelogické a neustále v priebehu konania sa meniace výpočty žalobcu ohľadom jeho údajného nároku uplatneného žalobou.

23. Hrubé zavádzanie zo strany žalobcu o údajne „nesporných skutočnostiach“ a o údajnej možnosti odvolacieho súdu rozhodnúť „bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vo veci“ jednoznačne vyplýva aj z bodu 60. odôvodnenia rozsudku. Je nepochybné, že súd prvej inštancie sa v doterajšom konaní vôbec nezaoberal výškou údajného nároku žalobcu tvrdeného v žalobe a tento nárok je naďalej medzi žalobcom a žalovaným sporný v celom rozsahu.

24. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu konštatoval, že strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách prezentovaných počas pojednávania, pričom vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu neprinieslo žiadne nové právne skutočnosti, ktoré by mali a mohli mať vplyv na rozhodovanie odvolacieho súdu. Preto žalobca v celosti zotrval na obsahu odvolania.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa , a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

28. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

29. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vec posúdil v súlade so zákonom a správne rozhodol. Správne a úplné sú aj dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a dodáva:

31. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

32. Podľa čl. IV. bod 7 zmluvy o dielo, podmienkou pre odovzdanie a prevzatie diela bolo protokolárne odovzdanie, ktoré je podmienkou na vystavenie záverečnej faktúry.

33. Zhotoviteľ bol povinný písomne oznámiť objednávateľovi najneskôr 14 dní vopred, kedy bude predmet plnenia pripravený na odovzdanie a prevzatie (čl. VIII. bod 2 zmluvy). Žalobca vyzval písomne na prevzatie diela žalovaného 3.8.2010, a teda k protokolárnemu odovzdaniu malo dôjsť 28.8.2010.

34. K protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo a žalobca žiadnu záverečnú faktúru nevystavil. Podmienkou pre jej vystavenie nebola povinnosť vychádzať zo zamerania zhutnenej figúry telesa diaľnice.

35. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak objednávateľ bez právneho dôvodu nepodpísal zápisnicu o prevzatí diela, mohol zápisnicu vyhotoviť zhotoviteľ a uviesť v nej dôvod nepodpísania objednávateľom.

36. Žalobca však písomne dňa 4.1.2012 oznámil žalovanému, že práce na uvedenom diele mu odovzdal a obchodný prípad účtovne uzavrel.

37. Žalovaný a aj samotný žalobca teda považovali dielo za odovzdané a protokolárne odovzdanie a nevystavenie záverečnej faktúry nepovažovali za potrebné. Dokonca bolo žalobcovi vyplatené aj zádržné i zábezpeka do 30 dní po uplynutí 30 dní od prevzatia diela podľa čl. IV. ods. 10 písm.a/ zmluvy o dielo.

38. Žalobca ani do dnešného dňa žiadnu záverečnú faktúru nevystavil, iba žalobou v tejto veci pôvodne žiadal vydať bezdôvodné obohatenie.

39. Ak teda nebola vystavená záverečná faktúra, uplatnený nárok na doplatenie ceny diela je predčasný a nie je splatný.

40. Podľa zmluvy o dielo žalobca bol oprávnený žiadať úhradu vykonaných prác priebežne každý mesiac. V takomto prípade mali byť fakturované práce najneskôr v novembri 2009 na základe čiastkovej faktúry, splatnej do 70 dní, teda najneskôr 8.2.2010.

41. Žaloba bola podaná na súde 31.3.2014, teda po uplynutí 4 ročnej premlčacej lehoty.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

43. Žalovaná strana mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalujúca strana povinná jej nahradiť trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu ( ).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).