Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-24-2002.pdf
PDF · 72.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/24/2002
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 813 63 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: SOUND International, spol. s r.o., Kurská 20, Košice, IČO: 36 181 561, o vymoženie 74,35 € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1155/2002, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Košice I č. XXXX * XXXXXX. zo dňa 9.9.2002 č. k. 27Er/24/2002 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľných platobných výmerov Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, T. zo dňa 27.10.2000 a č. XXXX-XXXXa-XXXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“ Exekučný poriadok“) účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Platobné výmery, ktoré sú v danom konaní exekučnými titulmi, sa stali vykonateľným dňa 25.11.2000, preto je jednoznačne zrejmé, že v uvedenom prípade už uplynula dňom 25.11.2010, 10-ročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutia vykonať a nakoľko sa predmetné rozhodnutia po uplynutí prekluzívnej lehoty stali neúčinnými, je naplnený dôvod pre ktorý súd musí exekúciu zastaviť, a to práve s ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
7.Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 27Er/24/2002, ako aj z predložených dôkazov mal za preukázané, že podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky je dôvodný.
8. Keďže súd ex offo skúma či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie, zaoberal sa aj tým. Preklúzia ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a na neuplatnení práva.
9. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods. 1až3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v účinnom znení).
10.Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002 (Snj84/02)vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z. z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z. z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy.
11.V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno platobné výmery od nadobudnutia ich právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 25.11.2010 čím sa platobné výmery, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, stali neúčinnými. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných ustanovení zastavil. Súdny exekútor dňa 2.1.2019 predložil podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písmeno g) Exekučného poriadku s poukázaním na skutočnosť, že povinný bol dňa 24.1.2018 vymazaný z Obchodného registra a žiadal náhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 1,2,3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
17. Exekúcia nebola zastavená zavinením oprávneného, ani z dôvodu nemajetnosti povinného či vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Z toho dôvodu nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného v súlade s § 203 ods.1,2,3 Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, preto k náhrade trov exekúcie by mal súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať povinného. Nakoľko v danom prípade povinný bol z
Obchodného registra Okresného súdu Košice I Oddiel: Sro, vložka číslo :10101/V, dňa 24.1.2018 vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 28CbR/72/2016 zo dňa 25.9.2017 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, v exekučnom konaní bola preukázaná jeho nemajetnosť a teda súd nemohol zaviazať na náhradu trov exekúcie zaniknutý nemajetný subjekt. Preto súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.).
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.