Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8Co-106-2019.pdf
PDF · 93.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému: V. D., T. D. D. XX, Z., W., Š. V. W., o zaplatenie 2.457,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. septembra 2017, č. k. 52C/125/2015 - 142, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.457,07 eura spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,25% zo sumy 856,16 eura od 07.03.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25% zo sumy 689,24 eura od 08.06.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% zo sumy 852,74 eura od 02.02.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% zo sumy 56,93 eura od 22.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 147 eur na účet Slovenskej pošty, a.s., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou právomoci na prejednanie a rozhodnutie daného sporu, pričom dospel k záveru, že táto je daná, a to s poukazom na článok 7, bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý zakladá osobitnú právomoc tak, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Miestne príslušným je v tejto sporovej veci Okresný súd Bratislava II s poukazom na skutočnosti, že žalovaný nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a žalobca má sídlo v Bratislave na Pažítkovej 4. 3. Vykonaným dokazovaním mal z obsahu faktúry č. 4031400090 zo dňa 04. 02. 2014, splatnej dňa 06. 03. 2014 prvoinštančný súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému služby zdravotnej starostlivosti pozostávajúce z vyšetrenia na chirurgickej a neurologickej klinike, CT hlavy a filmu v celkovej sume 858,16 €, pričom faktúra bola expedovaná žalovanému dňa 05. 02. 2014. Z faktúry č. 4031400447 zo dňa 08. 05. 2014, splatnej dňa 07. 06. 2014 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému služby zdravotnej starostlivosti pozostávajúce z vyšetrenia, CT, PACS, USG a RTG v celkovej sume 689,24 €, pričom faktúra bola osobne prevzatá žalovaným dňa 08. 05. 2014. Z faktúry č. 4031500053 zo dňa 18. 01. 2015, splatnej dňa 01. 02. 2015 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému služby zdravotnej starostlivosti pozostávajúce z vyšetrenia, CT a CT snímky v celkovej sume 852,74 €, pričom faktúra bola expedovaná žalovanému dňa 19. 01. 2015. Z faktúry č. 4031400447 zo dňa 08. 05. 2014, splatnej dňa 07. 06. 2014 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému
služby zdravotnej starostlivosti pozostávajúce z vyšetrenia, CT, PACS, USG a RTG v celkovej sume 689,24 €, pričom faktúra bola osobne prevzatá žalovaným dňa 08. 03. 2015. Z doručeniek vyplýva, že žalovanému boli od žalobcu riadne doručená faktúra a upomienka dňa 26. 02. 2014 a dňa 30. 06. 2014. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 18. 01. 2015 zistil, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na chirurgii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu. Z uznania dlhu zo dňa 18. 01. 2015 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznal dlh voči žalobcovi ako veriteľovi spočívajúci v nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou a zaviazal sa ho zaplatiť. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 08. 05. 2014 vyplýva, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na chirurgii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu. Z uznania dlhu zo dňa 08. 05. 2014 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznal tento dlh voči žalobcovi ako veriteľovi spočívajúci v nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou a zaväzuje sa ho zaplatiť. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 04. 02. 2014 vyplýva, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na chirurgii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu a z lekárskej správy - nálezu zo dňa 04. 02. 2014 vyplýva, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na neurológii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu. Z uznania dlhu zo dňa 04. 02. 2014 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznáva predmetný dlh voči žalobcovi ako veriteľovi spočívajúci v nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou a zaväzuje sa ho zaplatiť. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 07. 03. 2015 vyplýva, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na chirurgii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu. Z lekárskej správy - nálezu zo dňa 07. 03. 2015 vyplýva, že žalovaný absolvoval v tento deň vyšetrenie na neurológii - ústavná pohotovostná služba u žalobcu. Z uznania dlhu zo dňa 07. 03. 2015 vyplýva, že žalovaný ako dlžník tento dlh voči žalobcovi ako veriteľovi spočívajúci v nákladoch spojených so zdravotnou starostlivosťou taktiež uznal a zaviazal sa ho zaplatiť. 4. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 558, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca totiž poskytol žalovanému služby zdravotnej starostlivosti, za ktoré mu vystavil faktúry v celkovom súčte vo výške 2.457,07 €. Žalovaný faktúry neuhradil a nepreukázal, že bol v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti zdravotne poistený, preto mu nevznikol nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou. Poukázal na to, že procesná obrana žalovaného spočívala len v tvrdení iných skutočností, pričom nijakým spôsobom nespochybnil samotný nárok, jeho výšku a ani skutočnosť, že sa predmetné vyšetrenia uskutočnili. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom a povinnosť zaplatiť odplatu za poskytnuté služby žalovaným. Žalovaný je tak povinný uhradiť vzniknuté náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Napokon poukázal na to, že nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a teda je žalobcovi povinný uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania ročne vo výške 5,25% zo sumy 856,16 € odo dňa 07. 03. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,25% zo sumy 689,24 € odo dňa 08. 06. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% zo sumy 852,74 € odo dňa 02. 02. 2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% zo sumy 56,93 € odo dňa 22. 03. 2015 do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu strán sporu. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 147 € rozhodol v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení. Nakoľko bol žalobca od platenia súdneho poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, keďže ide o vec poskytovania zdravotnej starostlivosti a v konaní bol voči žalovanému úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 147 €. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., avšak hoci bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa (podľa obsahu) jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že v preskúmavanej veci nebol v spore vypočutý, nebola mu v konaní poskytnutá žiadna právna pomoc, nesúhlasia časy, miesta a obsah, pričom zástupca žalobcu sa zúčastňuje pojednávaní na súde prvej inštancie, zrejme ho tam každý pozná a tvrdil mu, že určite bude odsúdený. Namietal tiež, že tlmočník spravil vo svojom preklade už na prvej strane chyby, ktoré sa rozšírili do celého prekladu, pokiaľ ide o nemecký jazyk a gramatiku a nemôže ich akceptovať. Vytkol súdu prvej inštancie, že rozsudok je plný formálnych chýb, nezodpovedá skutočnosti a nemôže ho akceptovať, a to aj preto, že nemal možnosť sa brániť a byť vypočutý. Už od začiatku pritom namieta právomoc Okresného súdu Bratislava II. Zástupca žalobcu mu aj telefonicky tvrdil, že má dobré vzťahy s Okresným súdom Bratislava II, takmer s každým si tyká, a preto je tento súd
zaujatý (predpojatý). Pojednávania boli viackrát odročené kvôli jeho žiadosti o pomoc pri konaní, ktorá dodnes nebola riadne spracovaná a schválená, a zrazu mu prišiel rozsudok, ktorý neakceptuje. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V celom rozsahu sa stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku i s jeho odôvodnením, keďže riadne poskytol žalovanému služby zdravotnej starostlivosti. Konštatoval, že napadnutý rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci a ani konanie nevykazuje žiadne procesné vady. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha priznania odplaty za uskutočnené výkony zdravotnej starostlivosti a po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov, vychádzajúc z ich obsahu, správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci, keď mal nepochybne preukázané poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom žalovanému v rozsahu úkonov, za ktoré žiadal žalobca priznať odplatu podanou žalobou. 9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní (podľa obsahu) namieta, že zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú skutočnosti, tieto jeho námietky sú v rozpore s obsahom spisu a vykonaných listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovaný dokonca nároky uplatnené žalobcom písomne uznal, pričom ani v odvolaní svoj uznávací prejav v žiadnom smere nespochybňuje. Za daného stavu, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne a správne ustálil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v spore, vrátane uznania uplatnených nárokov žalovaným, odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa správnosti ustálenia skutkového stavu veci, nemôžu obstáť, keď naviac žalovaný v doterajšom priebehu konania neprezentoval ani žiadne svoje konkurenčné tvrdenia, ktoré by mohli pravdivosť tvrdení žalobcu spochybniť. 10. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu správne vec posúdil i po právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu za uskutočnené úkony zdravotnej starostlivosti, pričom nakoľko tento peňažný nárok žalovaný uznal a doposiaľ neuspokojil, má žalobca právo požadovať od neho aj úroky z omeškania v zákonnom stanovenej výške; a preto boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu. 11. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutia tohto sporu. Správne i prvoinštančný súd poukázal na to, že právomoc slovenských súdov je v tomto prípade vzhľadom na predmet sporu (úhrada odplaty za poskytnutie zdravotnej starostlivosti) nepochybne daná v zmysle článok 7, bod 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, no podľa odvolacieho súdu tiež v zmysle článku 7, bod 1, písm. b) citovaného Nariadenia, keď miestom poskytnutia zdravotnej starostlivosti, teda miestom poskytnutia služby, za ktorú žalovaný neuhradil žalobcovi odplatu, je Bratislava, teda Slovenská republika. 12. Pokiaľ žalovaný v odvolaní prezentoval výhrady ku kvalite prekladu zabezpečovaného súdom v prípade každej z listín zasielaných žalovanému, ak by aj jeho výhrady týkajúce sa nesprávnej gramatiky boli vecne opodstatnené, takéto chyby, ktoré však nespôsobujú nezrozumiteľnosť preloženého textu (a to žalovaný netvrdil) nemôžu mať za následok porušenie práv žalovaného. 13. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné vo vzťahu k námietkam žalovaného, ktorý v odvolaní naznačuje existenciu dôvodov na vylúčenie konajúcej sudkyne, uviesť, že odhliadnuc od toho, že táto námietka nespĺňa náležitosti riadnej námietky zaujatosti v zmysle ust. § 52 ods. 1 C.s.p. (a preto na ňu nemožno prihliadať), odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli zakladať čo i len náznak pochybností o nezaujatosti konajúcej sudkyne. Sám žalovaný sa pritom obmedzuje iba na všeobecné, no najmä ničím nepodložené, tvrdenie, že právny zástupca žalobcu (ktorý v konaní ani nie je zastúpený) mu v rámci telefonického rozhovoru tvrdil, že má dobré vzťahy s Okresným súdom Bratislava II a takmer s každým si tyká. Vychádzajúc z uvedeného potom niet pochýb o tom, že v preskúmavanej veci nedošlo k žiadnemu pochybeniu ani pokiaľ ide o rešpektovanie práva žalovaného na zákonného sudcu. 14. Napokon, pokiaľ ide o námietku žalovaného, že mu v konaní nebola riadne poskytnutá práva pomoc (zrejme mal na mysli služby advokáta), ani táto nie je opodstatnená. Z obsahu spisu (č.l. 114) vyplýva, že žalovaný v priebehu konania požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, a to dňa 08.12.2016, pričom zjavne (zo strany Centra právnej pomoci ani žalovaného v tomto smere súdu prvej
inštancie nebol oznámený výsledok) žalovanému právny zástupca pridelený nebol. Súd prvej inštancie (ani odvolací súd) sám už na ustanovenie advokáta strane sporu podľa Civilného sporového poriadku nie je oprávnený, a preto ak aj za daného stavu nebol žalovaný zastúpený advokátom, neboli porušené jeho procesné práva a postupom súdu nedošlo ani k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V priebehu konania (trvajúceho viac, než tri roky) pritom nepochybne bol žalovanému zo strany súdu prvej inštancie poskytnutý viac než dostatočný priestor na prezentáciu všetkých dostupných prostriedkov procesnej obrany, ktorý však žalovaný nevyužil. 15. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a správne vec posúdil i po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že sú splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní nepochybne žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).