Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: F.I.M. Finance, a.s., Podzáhradná 60/L, Bratislava, IČO: 35 813 385, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS s.r.o., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 35 977 272, proti žalovanému: ÚSVIT pri Dunaji, Poľnohospodárske družstvo, Podnikateľská 758, Dunajská Lužná, IČO: 00 190 616, zastúpeného Lanikova Group, s. r. o., Grösslingova 8, Bratislava, IČO: 36 858 439, o zaplatenie 23.533,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. -172, zo dňa 23.3.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.10.2011 domáhal proti žalovanému zaplatenia 23.533,36 eura s 10,50 % ročným úrokom z omeškania od 3.1.2009 do zaplatenia titulom vrátenia kúpnej ceny na tom skutkovom základe, že ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim 18.9.2008 kúpnu zmluvu za účelom kúpy nehnuteľností - spoluvlastníckeho podielu žalovaného na pozemkoch uvedených na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Kalinkovo a to parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3.178 m2, parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4.189 m2 a parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 8.285 m2. V rámci geodetických prác pri príprave geometrického plánu na rozdelenie týchto pozemkov zistil geodet Ing. Peter Šturcel - Geokart nesúlad vo výmerách uvedených na liste vlastníctva č. XXX; po dôkladnom prešetrení týchto zistení a získaní podkladov z operátu KN prišiel k záveru, že na liste vlastníctva č. XXX sú uvedené nesprávne výmery parciel č. XXX/X, X, X, na základe čoho bola 4.11.2008 podaná žiadosť o opravu chyby v operáte KN na príslušnej správe katastra, ktorá následne na základe tejto žiadosti vykonala opravu KN. Vykonaným meraním bolo preukázané, že parcela č. XXX/ X má výmeru 3.055 m2, parcela č. XXX/X výmeru 4.068 m2 a parcela č. XXX/X výmeru 7.961 m2, čo predstavuje rozdiel 568 m2; z tejto skutočnosti vyplýva, že predmet prevodu má faktickú vadu, nakoľko zistená výmera prevádzaných parciel podľa zmluvy je menšia o zistený rozdiel a teda nezodpovedá skutočnému stavu, čo je v rozpore s čl. III bod 2. kúpnej zmluvy, v ktorom predávajúci ubezpečil kupujúceho, že predmet prevodu nemá vady. Mal za to, že splnením povinnosti zaplatiť kúpnu cenu 19.636.500 Sk (651.812,39 eura) za predmet prevodu, ktorý podľa zmluvy mal predstavovať 15.652 m2, pričom reálna výmera predstavuje iba 15.084 m2, mu preukázateľne bola spôsobená škoda, nakoľko skutočná výmera bola o 568 m2 menšia; celková dlžná suma, ktorú mu je žalovaný povinný vrátiť je 23.533,36 eura. Žalovaný rozdiel časti kúpnej ceny žalobcovi na základe žiadosti z 3.12.2008 nevrátil.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli 18.9.2008 písomnú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Kalinkovo a to parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3.178 m2, parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4.189 m2 a parcely č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 8.285 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného o veľkosti 22647/22680. V čl. I bod 3. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predmete kúpy ani na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne práva (vecné bremená, záložné práva alebo iné ťarchy), predmet kúpy nie je predmetom výkonu rozhodnutia, exekučného konania, nedošlo k uplatneniu reštitučných nárokov, začatiu súdneho, správneho alebo rozhodcovského konania a pre prípad, že sa preukáže, že na predmete kúpy alebo hociktorej nehnuteľnosti viazne ďalší záväzok, je kupujúci oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť. V čl. II bod 1. bola dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy vo výške 19.536.500 Sk, splatná vo výške 7.000.000 Sk pri podpise kúpnej zmluvy a zostatok z úveru zložený do notárskej úschovy, ktorý bude vyplatený na účet predávajúceho do 5 dní od predloženia novozaloženého listu vlastníctva predávajúcim notárskemu úradu, na ktorom bude ako vlastník bez tiarch uvedený kupujúci, spolu s originálom kúpnej zmluvy s vyznačením rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. V čl. III bod 1. kúpnej zmluvy kupujúci prehlásil, že sa so stavom predmetu kúpy oboznámil na mieste samom a z predložených dokladov predávajúcim. Predávajúci prehlásil, že mu nie sú známe žiadne vady predmetu kúpy, na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť, že predmet kúpy odovzdáva v stave zodpovedajúcom obvyklým požiadavkám na jeho kvalitu (čl. III bod 2.). V čl. III bod 7. sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci je oprávnený domáhať sa zľavy z ceny alebo od zmluvy odstúpiť v prípade, ak sa preukáže, že vyhlásenia predávajúceho sú nepravdivé a predávajúci si nesplní riadne a včas niektorú zo svojich zákonných a v zmluve dohodnutých povinností. Z čl. III bod 5. zmluvy (záväzok žalovaného podať žiadosť o zmenu druhu pozemku parcely č. XXX/X, aby bolo možné realizovať stavebnú činnosť) možno usúdiť pravdepodobný účel kúpy tohto pozemku a jeho ďalšieho využitia kupujúcim. Ďalej uviedol, že vklad vlastníckeho práva žalobcu bol Správou katastra Senec povolený v katastrálnom konaní č. V 6075/2008 zo dňa 22.9.2008 a jeho spoluvlastnícke právo v rozsahu nadobudnutom podľa kúpnej zmluvy bolo zapísané na list vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie Kalinkovo. Listom zo dňa 4.11.2008 Ing. Peter Šturcel - GEOKART, požiadal Správu katastra Senec o opravu chyby v operáte KN s odôvodnením, že pri príprave geometrického plánu na rozdelenie parciel č. XXX/X, X, X v katastrálnom území Kalinkovo na základe polohopisného a výškopisného zamerania parciel a blízkeho okolia a po prešetrení podkladov zistil nesúlad vo výmerách uvedených v liste vlastníctva č. XXX a grafickým výpočtom a zároveň prekročenie krajných odchýlok na výpočet výmer pre mapy miery 1:2880; na základe uvedeného navrhol vykonať opravu výmery parcely č. XXX/X na novú výmeru 3.055 m2, parcely č. XXX/X na novú výmeru 4.068 m2 a parcely č. XXX/X na novú výmeru 7.961 m2. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec dňa 18.11.2008 pod č. X- 291/2008 rozhodol o oprave údajov v katastri nehnuteľností tak, že na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Kalinkovo, vymaže parcelu č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3.178 m2, parcelu č. XXX/ X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4.189 m2 a parcelu č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 8.285 m2 a zapíše parcelu č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 3.055 m2, parcelu č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 4.068 m2 a parcelu č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 7.961 m2 s odôvodnením, že výmery pozemkov parcely č. XXX/X, X, X určené zo súradníc bodov geometrického plánu č. S-240/1962 na vyvlastnenie pozemkov pre Veľkodunajskú hrádzu číselne určenej katastrálnej hranice a súradníc bodov určených digitalizáciou z katastrálnej mapy, boli v nesúlade s výmerami týchto pozemkov evidovanými na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Kalinkovo.

3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca si listom z 3.12.2008, odvolávajúc sa na a čl. III bod 7. kúpnej zmluvy z 18.9.2008, uplatnil voči žalovanému nárok zo zodpovednosti za faktické vady predmetu prevodu, ktoré mali spočívať v menšej výmere scudzovaného spoluvlastníckeho podielu žalovaného na predmete prevodu o výmeru 568 m2, čo zistil na základe geodetických prác pri príprave geometrického plánu na rozdelenie parciel č. XXX/X, X, X s tým, že na túto vadu v čase prevodu nebol predávajúcim upozornený; v dôsledku dodatočne zistenej vady predmetu prevodu utrpel škodu tým, že bol ukrátený o nie zanedbateľnú časť na nadobúdanom pozemku a žiadal vrátenie primeranej časti kúpnej ceny, zodpovedajúcej reálne chýbajúcej časti výmery predmetu prevodu, v sume 708.965,72 Sk, po zaokrúhlení 708.966 Sk, do 30 dní od doručenia žiadosti s upozornením, že ak nebude žiadosť akceptovaná, od kúpnej zmluvy odstúpi. Žalovaný v písomnom stanovisku k žiadosti uviedol, že pokiaľ predmet prevodu mal mať vady, nemohol a ani nemal o tom vedomosť; požiadal žalobcu o

poskytnutie podkladov z meraní s tým, že dá vyhotoviť znalecký posudok, nakoľko sú indície, že geodet Ing. Šturcel pri príprave geometrického plánu použil nesprávne podklady, ktoré spôsobili rozdiel medzi jeho grafickým výpočtom a výmerou parciel uvedenou v kúpnej zmluve. Rozhodnutím o oprave v konaní č. X-291/2008 vedenom na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, nedošlo k zmene geometrického a polohového určenia parciel č. XXX/X, X, X s tým, že opravy sa netýkali žiadnych iných pozemkov a podľa nemali vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

4. Ozrejmil, že upravuje právo zodpovednosti za vady existujúce v dobe plnenia, na ktoré predávajúci neupozornil. Pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne obecne platné pravidlo. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. , podľa ktorého výška zľavy z kúpnej ceny v zmysle závisí podľa ustálenej judikatúry súdov na povahe a rozsahu vady vzhľadom k dohodnutej kúpnej cene veci, na znížení funkčných vlastností veci alebo jej estetickej hodnoty, na ďalšom možnom spôsobe a rozsahu užívania veci, na cene nutných opráv veci a iných podobných hľadiskách.

5. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil s poukazom na , veta prvá, , , . Uviedol, že lehota upravená v je prekluzívnou lehotou, čo znamená, že ak kupujúci v tejto lehote neuplatní u predávajúceho právo zo zodpovednosti za vady, toto právo mu zanikne a predávajúci mu nemôže ani dobrovoľne poskytnúť plnenie titulom zľavy z kúpnej ceny, nakoľko u kupujúceho by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu); kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18.9.2008 a žalobca vytkol vadu žalovanému listom z 3.12.2008, doručeným žalovanému najneskôr 29.12.2008, ktorým dňom žalovaný na list žalobcu reagoval a žaloba bola podaná na súd 13.10.2011, teda včas; námietka premlčania vznesená žalovaným tak nebola dôvodná.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmet kúpy v čase kúpy vytýkanou faktickou vadou (menšia výmera predmetu prevodu) netrpel (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona) a žalobca v konaní nijak nepreukázal opak. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Kalinkovo z 2.9.2008 mal naopak preukázané, že žalovaný na žalobcu odplatne previedol spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parcely č. XXX/X, X, X vo výmerách iba/až v rozsahu v akom bol sám zapísaný ako ich podielový spoluvlastník v KN na liste vlastníctva č. XXX a v tomto rozsahu katastrálny orgán aj vlastnícke právo žalobcu zapísal do katastra nehnuteľností. Argument žalobcu, že išlo o faktickú vadu, ktorá vyšla najavo dodatočne a zodpovednosť žalovaného je v tomto prípade objektívna, bez ohľadu na to či mal o nej vedomosť, považoval za nedôvodný, nakoľko rozhodnutím katastrálneho orgánu nedošlo iba k zápisu menšej výmery týchto pozemkov na liste vlastníctva, ale k ich reálnemu zmenšeniu v teréne (teda zmene hraníc pozemkov) s vytvorením ďalšieho pozemku pozdĺž pozemkov, ktoré boli predmetom prevodu, na ktorý bol novozaložený tzv. hluchý list vlastníctva a podľa informácie katastrálneho orgánu z 15.3.2017, vykonaná oprava v operáte KN nemala vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, teda ani na zmenu alebo zánik vlastníckeho práva žalobcu k výmere 568 m2.

7. Právny úkon žalobcu „Žiadosť o vrátenie časti kúpnej ceny“ z 3.12.2008 posúdil ako absolútne neplatný právny úkon podľa , nakoľko nespĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu - uplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady predanej veci; žalobca v nej, okrem uvedenia menšej výmery scudzených pozemkov a ako sa mala zistiť, neuviedol ako sa mala vytýkaná vada navonok prejavovať, ale najmä aké nároky zo zodpovednosti za vady voči žalovanému uplatňuje, keď uviedol len, že žiada vrátiť časť kúpnej ceny, ktorý nárok by prichádzal do úvahy, ak by žalovaný odstúpil v časti od kúpnej zmluvy alebo či žiada primeranú zľavu z kúpnej ceny, čo však nekorešponduje s požadovanou výškou plnenia alebo náhrady škody, ako sám v závere žiadosti uvádza. Až v písomnom podaní z 19.6.2013, doručenom súdu 22.1.2016, po opakovaných námietkach žalovaného, žalobca ustálil, že sa domáha nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny titulom zodpovednosti za vady predanej veci. Pokiaľ sa aj v „Žiadosti“ žalobca odvolával na a čl. III bod 7. kúpnej zmluvy z 18.9.2008, v oboch prípadoch je daná alternatívna možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy ako aj nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny.

8. Uviedol, že žalobca v konaní nijak nepreukázal tvrdenie o primeranosti požadovanej zľavy z kúpnej ceny; primeranou zľavou v žiadnom prípade nemohla byť žalobcom požadovaná suma, ktorá sa rovná púhemu matematickému výpočtu, vychádzajúcemu z celkovej kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve

vo výške 19.536.500 Sk za celok, pripadajúcej na „zníženú výmeru“ pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel žalovaného (568 m2) a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.5.214, sp. zn. .

9. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle , , , žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, že predmet kúpy - nehnuteľnosti netrpeli faktickou vadou, pričom v tejto časti je aj nedostatočné, nezrozumiteľné a zmätočné, nakoľko mu nebolo zrejmé, z akých právnych úvah, resp. zákonných ustanovení súd prvej inštancie vychádzal; rovnako mu nebolo zrejmé, čo mal na mysli konštatovaním, že vykonaná oprava v operáte KN nemala vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, teda ani na zmenu, alebo zánik vlastníckeho práva k výmere 568 m2. Mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal, že prevádzané nehnuteľnosti trpeli vadou; Katastrálny úrad, Správa katastra Senec, v rozhodnutí č. X-291/2008, zo dňa 18.11.2008, jednoznačne konštatoval, že výmera sporných pozemkov je v skutočnosti menšia o 568 m2 a v tomto smere vykonal i opravu v katastrálnom operáte; teda existenciu vád predmetných nehnuteľností, t.j. že tieto mali v skutočnosti menšiu výmeru potvrdil aj samotný Katastrálny úrad. Skutočnosť, že nehnuteľnosti trpeli touto vadou znásobuje i fakt, že žalovaný v konaní predložil písomné vyjadrenie P. C., konateľky spoločnosti FENCL s.r.o., na základe ktorého žalovaný požiadal o opravu výmer predmetných nehnuteľností späť na pôvodné hodnoty, ale Katastrálny úrad, Správa katastra Senec žiadosti nevyhovel; súd prvej inštancie však túto skutočnosť odignoroval. Podľa čl. II bod 1. kúpnej zmluvy z 18.09.2008 zaplatil žalovanému za predmetné nehnuteľnosti v pôvodnej výmere kúpnu cenu vo výške 19.536.500 Sk (648.493 eur) teda pred vydaním rozhodnutia Katastrálneho úradu č. X-291/2008 zo dňa 18.11.2008; žalovanému tak zaplatil za výmeru pozemkov o 568 m2 väčšiu ako v skutočnosti nadobudol.

10.1 Poukázal na ustálenú prax, že zodpovednosť za vady podľa má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade predávajúci vedel alebo nie; okrem toho v čl. III bod 2. kúpnej zmluvy žalovaný ubezpečil žalobcu, že prevádzané nehnuteľnosti netrpia žiadnou vadou a podľa čl. III bod 7. v prípade, ak sa ukáže, že vyhlásenia predávajúceho sú nepravdivé alebo predávajúci si riadne a včas nesplní niektorú zo svojich zákonných a v zmluve dohodnutých povinností, je kupujúci oprávnený domáhať sa zľavy z ceny alebo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný sa teda okrem citovaných zákonných ustanovení zaviazal i zmluvne, že objektívne zodpovedá za vady prevádzaných nehnuteľností, ktoré vyjdú dodatočne najavo; napriek tomu súd prvej inštancie tieto okolnosti nevzal do úvahy, v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a celú vec i nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie konštatovaním, že strata výmery kupovaných nehnuteľností nemala vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, teda ani na zmenu alebo zánik vlastníckeho práva žalobcu k výmere 568 m2, de facto absolútne poprel aplikáciu .

10.2 Žalobca v odvolaní ďalej poprel, že by jeho žiadosť o vrátenie časti kúpnej ceny z 3.12.2008 napĺňala kritériá neurčitosti a nezrozumiteľnosti a teda bola absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko už zo samotného označenia právneho úkonu je úplne jasné, určité a zrozumiteľné, čoho sa právnym úkonom domáha, pričom v žiadosti ďalej jasne, zrozumiteľne (a to i pre osoby bez právneho vzdelania) vysvetlil skutkový stav, t.j. že od žalovaného zakúpil nehnuteľnosti, ktoré presne a nezameniteľné označil na základe konkretizovanej kúpnej zmluvy, pričom na základe žiadosti geodeta Ing. Petra Šturcela vykonal kataster nehnuteľností dodatočne zmeny vo svojom operáte v zmysle zmenšenia výmer predmetných nehnuteľnosti a dokonca presne vymedzil pôvodné výmery nehnuteľnosti a nové výmery po ich oprave v operáte katastra nehnuteľností; ako dôkaz priložil i žiadosť geodeta Ing. Petra Šturcela o zmenu, resp. preskúmanie výmer predmetných nehnuteľností. Podstatné však je, že v závere žiadosti odcitoval .

10.3 V tejto súvislosti pripomenul doktrinálne východiská, podľa ktorých sa rozlišuje absolútna nezrozumiteľnosť (voči všetkým) a relatívna nezrozumiteľnosť (voči niekomu) a nezrozumiteľnosť neadresovaného úkonu a nezrozumiteľnosť adresovaného právneho úkonu; za nezrozumiteľný sa považuje prejav, ak je nejasne vyjadrený jeho obsah a ani pomocou výkladu uskutočneného pomocou § 35 ods. 2 a ods. 3 nemožno zistiť, čo sa ním malo vyjadriť. Ďalšou náležitosťou je určitosť, ktorú treba odlišovať od zrozumiteľnosti; neurčitosť prejavu sa na rozdiel od nezrozumiteľnosti týka jeho obsahovej stránky; neurčitý prejav je zrozumiteľný z výrazovej stránky, ale jeho obsah nie je určitý (R 25/1993); aj neurčitosť prejavu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu a poukázal aj na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR (rozsudok zo dňa 30.11.2000, sp. zn. ; rozsudok zo dňa 22.6.2000, sp. zn. ; zo dňa 2.6.2014, sp. zn. a ďalšie) či Ústavného súdu ČR (nález zo dňa 28.2.2013, sp. zn. ; nález zo dňa 14.4.2015, sp. zn. ). Právny úkon je pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť neplatný len vtedy, ak sa súdu napriek riadne vykonanému výkladu (gramatickému, logickému, systematickému či teleologickému) ustanovení zmluvy bez toho, aby obsah zmluvy nahrádzal, napriek posúdeniu správania zmluvných strán (vrátane správania následného, nielen pri uzavretí zmluvy), prihliadnutí na zásadu, že zmluvy sa majú dodržiavať a pri uprednostnení platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, naďalej nepodarí odstrániť jej neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť; len takto podrobne súdom posúdený úkon bude možno považovať podľa za neplatný. Nakoľko v žiadosti jednoznačne uviedol, že žiada primeranú zľavu z kúpnej ceny, tak ako mu to umožňuje , tento jeho právny úkon spĺňal jednoznačne kritérium určitosti i zrozumiteľnosti.

10.4 Žalobca poukázal v odvolaní na skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.5.2014, sp. zn. , na ktorý odkázal vo svojom rozsudku súd prvej inštancie sa týka skutkovo odlišnej situácie a to konkrétne vady v podlahovej výmere prevádzaného bytu; primeranú zľavu z ceny v tomto prípade nemožno vyrátať matematickým výpočtom vychádzajúcim z celkovej kúpnej ceny a to z dôvodu, že predmetom prevodu bol byt spolu s hnuteľnými vecami - zariadením, pričom žalobca (v danej veci) nezohľadnil výšku jeho podielu na spoločných častiach domu, ale ani cenu hnuteľných vecí, ktoré sa predávali spolu s bytom a ktorých cena je započítaná v kúpnej cene bytu. Mal za to, že v posudzovanej veci však žalovaný previedol na neho pozemky, ktoré boli v katastri nehnuteľností špecifikované ako orná pôda; pri tomto druhu pozemku, ktorého hodnota je v každej jeho časti rovnaká (keďže ide o ornú pôdu) predsa nemožno uplatniť primeranú zľavu z kúpnej ceny iným spôsobom ako pomerným výpočtom medzi prevádzanou výmerou pozemkov a ich skutočnou výmerou (po vykonaní opráv katastrom nehnuteľností). Nebolo mu preto zrejmé, aký iný výpočet primeranej zľavy z kúpnej ceny mal pri uplatnení svojho nároku použiť.

10.5 Vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 8.9.2016 a 12.1.2017 jasne vyplýva, že v priebehu celého konania nebola otázka uplatnenej výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny spornou. Inštitút tzv. predbežného právneho posúdenia veci pritom slúži práve na účely oboznámenia strán sporu, ktoré skutočnosti má súd za sporné, aby strany sporu mali vedomosť, akým smerom sa v ďalšom dokazovaní uberať. Zdôraznil, že v priebehu celého konania sa na pojednávaniach spôsob, resp. metóda výpočtu uplatnenej výšky škody neprejednávala a súd prvej inštancie ho ani nijak neoboznámil so svojimi pochybnosťami ohľadom spôsobu tohto výpočtu, teda i ohľadom výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny; ak by ho o týchto pochybnostiach upovedomil, mohol využiť niektoré zo svojich dispozičných oprávnení a upraviť predmet sporu; v dôsledku tohto zavádzajúceho postupu súdu prvej inštancie má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení veci postupoval zavádzajúcim spôsobom, nakoľko vyslovené predbežné právne posúdenie vychádzalo z dôkazov v tom čase súdu známych, pričom žalobca nemôže týmto odôvodňovať svoj neúspech v konaní; prioritne bolo jeho povinnosťou včas predložiť súdu všetky skutkové tvrdenia a dôkazy, ako aj uplatniť prostriedky procesného útoku, resp. obrany s tým, že súd nemá voči žalobcovi poučovaciu povinnosť, keďže je zastúpený advokátom. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu ako navrhovali strany a skutkové zistenia považoval za správne; žalobca v odvolaní navyše ani neuvádza žiadne konkrétne skutkové zistenie, ktoré by považoval za nesprávne a rozpor je medzi stranami iba v právnom posúdení zisteného skutkového stavu. Žalovaný sa stotožnil s argumentmi prezentovanými súdom prvej inštancie, t.j. že predmet kúpy v čase prevodu faktickou vadou netrpel,

žiadosť žalobcu o vrátenie časti kúpnej ceny je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom žalobca nepreukázal primeranosť uplatnenej zľavy. Opätovne namietal, že uplatnená zľava je výpočtom rozdielu výmer nehnuteľností, avšak nezohľadňuje, že predmetom prevodu bol iba spoluvlastnícky podiel a nie celá nehnuteľnosť; uplatnená zľava taktiež nezohľadňuje skutočnú hodnotu pozemku po zmene výmer, nakoľko pozemok, ktorý ostal vo vlastníctve žalobu má podstatne vyššiu hodnotu ako pozemok, ktorý zostal po údajnej oprave.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny ( ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2019 ( ).

13. Podľa z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

14. Podľa ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

15. Podľa ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

16. Ustanovenie ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť kupujúceho na určité konkrétne vady (na vady faktické i na vady právne) predmetu kúpy a to skryté i zjavné. Faktickou vadou sa rozumie neexistencia takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu veci alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto povinnosť za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostané vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v zmluve. Z hľadiska , je rozhodujúce, či a aké informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne.

17. Zodpovednosť za vady uplatňuje kupujúci u predávajúceho jednostranným právnym úkonom a účinky tohto právneho úkonu nastávajú okamihom, kedy predávajúcemu prišiel prejav vôle kupujúceho. Ak kupujúci nenotifikuje vady veci včas, jeho práva z vád veci zanikajú; ide o prekluzívnu lehotu.

18. síce pojem „vady“ nedefinuje, ale obsah tohto pojmu je možné určiť pomocou , podľa ktorého povinná osoba zodpovedá za to, že vec má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, možno ju použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy, alebo podľa toho, čo účastníci dojednali a nemá právne vady.

19. Odvolací súd uvádza, že rozhodujúcim pre právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu na primeranú zľavu z kúpnej ceny v zmysle titulom faktickej vady predmetu kúpy, bolo identifikovať, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej 18.9.2008 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim; premetom kúpnej zmluvy v zmysle článku I bod 1. bol spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 22674/22680 na pozemkoch parcela č. XXX/X o výmere 3.178 m2, č. XXX/X o výmere 4.189 m2 a č. XXX/X o výmere 8.285 m2.

20. Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec, rozhodnutím č. X-291/2008, zo dňa 18.11.2008, opravil údaje v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Kalinkovo tak, že vymazal parcelu č. XXX/X o výmere 3.178 m2, č. XXX/X o výmere 4.189 m2, č. XXX/ X o výmere 8.285 m2 a zapísal parcelu č. XXX/X o výmere 3.055 m2, č. XXX/X o výmere 4.068 m2 a č. XXX/3 o výmere 7.961 m2 s odôvodnením, že výmery týchto pozemkov určené zo súradníc bodov GP č. 80/2007, úradne overeným dňa 23.7.2007 pod č. 1231/07, číselne určenej katastrálnej hranice a súradníc bodov určených digitalizáciou z katastrálnej mapy, boli v nesúlade s výmerami pozemkov evidovanými na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Kalinkovo.

21. Pretože predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2008 bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 22674/22680 na pozemkoch parcely č. XXX/X o výmere 3.178 m2, č. XXX/X o výmere 4.189 m2, č. XXX/X o výmere 8.285 m2 a nie celková výmera jednotlivých parciel, ktorá bola opravená (zmenšená) vyššie citovaným rozhodnutím Správy katastra Senec, t.j. predmetom prevodu nebolo výlučné vlastníctvo k týmto parcelám, nejedná sa o faktickú vadu predmetu kúpy; spoluvlastnícky podiel o veľkosti 22647/22680 na predmetných parcelách nebol dotknutý neskoršími zmenami, teda na žalobcu bolo titulom kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2008 prevedené právo v rozsahu v akom je a aj bolo zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Kalinkovo.

22. Odvolací súd vzápätí dodáva, že žalobca ako kupujúci bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy 18.9.2008 podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXX/X, X, X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Kalinkovo, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 33/22680 (žalovaný mal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 21191/22680 + 208/3240, t.j. 22647/22680); s poukazom na textáciu , že „Ak dodatočne vyjde najavo vada ...“ preto nemožno dospieť k inému záveru, že žalobca, nakoľko bol v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy spoluvlastníkom parciel č. XXX/X, X, X mohol a teda aj mal vedieť, že ich výmera zapísaná na liste vlastníctva č. XXX nezodpovedá skutočnosti; v danom prípade žalobca nenadobúdal cudziu vec, ale iba zvyšnú časť spoluvlastníckeho podielu na týchto parcelách, aby sa stal ich výlučným vlastníkom a preto žalovaný nebol v zmysle povinný upozorniť žalobcu na tento nedostatok pod následkom vzniku práva na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny.

23. V súvislosti s uplatnenou zľavou z kúpnej ceny záverom odvolací súdu dodáva, že iba podčiarkuje nesprávne právne východiská žalobcu pri uplatnení svojho nároku; žalobou si uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 23.533,36 eura, ktorá však nie je zľavou z kúpnej ceny prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, t.j. predmetu kúpnej zmluvy, ale je vyjadrením ceny výmery 568 m2 o ktorú sa na základe rozhodnutia Správy katastra Senec zo dňa 18.11.2008 spolu parcely č. XXX/X, X, X zmenšili. Suma 23.533,36 eura je totiž ekvivalentom sumy 708.965,75 Sk, ktorá je výsledkom súčinu výmery 568 m2 a ceny za 1 m2 v sume 1.248,18 Sk (vypočítanej z pôvodnej celkovej výmery parciel 3.178 m2 + 4.189 m2 + 8.285 m2 = 15.652 m2 a kúpnej ceny 19.536.500 Sk); uvedené zistenie podľa názoru odvolacieho súdu iba potvrdzuje nemožnosť určenia zľavy z kúpnej ceny v danej veci, nakoľko predmetom prevodu nebola celková výmera parciel, ale iba ich spoluvlastnícky podiel.

24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie vyslovením dvoch odlišných predbežných právnych posúdení na pojednávaní dňa 8.9.2016 a 12.1.2017 ho zavádzal a pokiaľ by vyniesol jednoznačné a nepochybné predbežné právne posúdenie, mohol prípadne reagovať formou ďalších návrhov na doplnenie dokazovania a to najmä vo vzťahu k spornej výške zľavy z kúpnej ceny, v dôsledku čoho má konanie inú vady, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; iná vada konania musí predstavovať nesprávnosť, teda rozpor (nedovolenú odchýlku) procesného postupu súdu od určitého ustanovenia príslušného procesného predpisu, a preto pokiaľ si súd prvej inštancie splnil povinnosť v zmysle , konal v súlade s procesnou normou, pričom bolo na výlučnej procesnej zodpovednosti žalobcu akým spôsobom využije dostupné prostriedky procesného útoku a obrany za účelom unesenia dôkazného bremena a tým aj úspechu v spore.

25. Keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v prospech niektorého z odvolateľa.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).