Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-156-2019.pdf
PDF · 65.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/156/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného F. F., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 9.10.2019, sp. zn. 1PP/84/2019, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. F., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného F. F., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 06.09.2017 sp. zn. 8T/29/2017 zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Prvá materiálna podmienka, že odsúdený preukázal polepšenie plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa javila byť tiež splnená. Splnená nebola druhá materiálna podmienka - dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného F. F. bolo podľa názoru prvostupňového súdu riziko recidívy príliš veľké. Odsúdený F. Malík dostal v minulosti možnosť preukázať, že po výkone v poradí prvého nepodmienečného trestu odňatia slobody sa už nedopustí úmyselnej trestnej činnosti a je schopný viesť riadny život, avšak túto možnosť nevyužil. Práve opakované problémy odsúdeného s požívaním alkoholu, napriek tomu, že mu bolo už skôr uložené ústavné protialkoholické liečenie, ho opätovne v nechránenom prostredí viedli k tomu, že sa dopustil ďalšej závažnejšej a úmyselnej trestnej činnosti pod jeho vplyvom, a to na svojej družke, ku ktorej sa chce vrátiť aj po prepustení na slobodu, a to i napriek tomu, že je s ňou len v občasnom kontakte. Tejto trestnej činnosti sa dopustil aj v období krátko po tom, ako vykonal „alternatívny“ trest povinnej práce uložený mu pre inú úmyselnú trestnú činnosť. Odsúdený tiež absolvoval iba osobitnú základnú školu a počas výkonu trestu odňatia slobody neprejavil záujem o žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, aby sa prípadne lepšie zaradil do spoločnosti a nedopúšťal sa už neprijateľného konania. V celom kontexte tak skutočnosti zistené o jeho osobe viedli prvostupňový súd k tomu, že sa stotožnil aj s konštatovaním riaditeľa ústavu, že resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania u neho nepriaznivá, keď zistené skutočnosti nedávali dostatočnú záruku, že by odsúdený na slobode viedol riadny život a nedopustil by sa opätovne ďalšej trestnej činnosti. Prvostupňový súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter (povahu) spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného F. F. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva podať sťažnosť. Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd z obsahu spisového materiálu zistil, že okresný súd, po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, postupoval procesne správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného a rozhodol spôsobom, ktorý krajský súd považuje za správny a zákonný. Podľa § 66 ods.1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený nesplnil druhú materiálnu podmienku, teda, že vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho trestnú minulosť odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. S odôvodnením napadnutého uznesenia ohľadom nesplnenia druhej materiálnej podmienky zo strany odsúdeného sa sťažnostný súd plne stotožňuje a bez potreby opakovania na prvostupňovým súdom uvedené dôvody poukazuje. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.