Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-87-2018.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-6T/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Oľgy Béresovej a Margity Tragalovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2019 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
O. U., nar. XX.X.XXXX v C. trvale bytom C., M. XXX/X
j e v i n n ý , ž e
v Košiciach na ul. C. XX na notárskom úrade B.. O. V., O.., I. XX, C. dňa 30.9.2015 pod zámienkou obohatenia sa z majetku Q. A. zabezpečil nezisteným vplývaním na poškodeného M.. Q. A. uzatvorenie kúpnej zmluvy spísanej formou Notárskej zápisnice sp. zn. G na predaj nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisného č. XXX postaveného na parcele č. XXXX pod B2 v podiele 1-ica, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územia C., obec C.-C., okr. C. IV za kúpnu cenu vo výške 50.000,- Eur, pričom došlo len k fiktívnemu vyplateniu kúpnej ceny v objeme 34.000,- Eur, postupnými bezhotovostnými vkladmi a výbermi toho istého menšieho objemu finančných prostriedkov, čo bolo v rozpore so spôsobom zaplatenia kúpnej ceny uvedeným v predmetnej notárskej zápisnici a následne došlo k prevodu vlastníckych práv povolením vkladu č. Z dňa 22.10.2015 na inú osobu, čím takto svojím konaním spôsobil M.. Q. A., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, C. škodu vo výške 50.000,- Eur
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
t ý m s p á c h a l
- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), písm. k), písm. l) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá s tým, že podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť osobne sa verejne ospravedlniť poškodenému.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Košice II podal dňa 13.12.2018 na obv. O. U. obžalobu (sp. zn.: 1Pv 707/2015) pre skutok uvedený vo výroku, právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Po prednese obžaloby splnomocnenec poškodeného k nároku na náhradu škody uviedol, že k urovnaniu nezrovnalostí medzi poškodeným a obžalovaným došlo, o čom bola uzavretá aj dohoda. Škodlivý následok trestného činu spôsobený protiprávnym prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnosti bol odstránený. Poškodený je opäť vlastníkom svojho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, takže z uvedeného dôvodu si nárok na neuplatňuje. Obžalovaný O. U. po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Pritom bol poučený, že jeho vyhlásenie [v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku] je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním. Na otázky položené mu predsedom senátu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3, písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku obvinený odpovedal: " áno". Súd preto považoval za riadne preukázané, že obvinený:
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu;
- bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby;
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu;
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu;
- dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal v plnom rozsahu a jeho priznanie bolo v súlade s dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní. Tieto nasvedčujú tomu, že predmetný skutok sa stal a že ho obžalovaný spáchal. Právna kvalifikácia skutku uvedeného v obžalobe zodpovedá zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Dokazovanie skutkových okolností prípadu a vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania nebolo nevyhnutné. Po odpovediach obžalovaného na predpísané otázky súd dospel k presvedčeniu, že vyhlásenie obžalovaného bolo jednoznačné, určité a vážne. Súd vyhlásenie obžalovaného preto prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy súvisiace s hodnotením osoby obžalovaného a s výrokom o treste. Obžalovaný doteraz súdom trestaný nebol, čo vyplýva z odpisu z jeho registra trestov. Uviedol, že je konateľom spoločnosti N., s.r.o. C., ktorá podniká v oblasti stavebníctva. Je ženatý, má dve deti vo veku 21 a 12 rokov. Starší syn pracuje v jeho firme, mladší syn chodí do školy. Manželka pracuje ako učiteľka v základnej škole. Iné trestné stíhanie nemá. Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátorka navrhla prihliadnuť na vyhlásenie obžalovaného s tým, že jeho priznanie korešponduje s dôkazmi zhromaždenými v prípravnom konaní. Zároveň navrhla, aby súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a stanovením probačného dohľadu, ako aj povinnosti podrobiť sa sociálnemu výcviku zároveň povinnosti v zmysle ustanovenia uvedeného § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku). Obhajoba navrhla prihliadať na vyhlásenie obžalovaného pri rozhodovaní o treste. S poukazom na stanovisko NS SR publikované pod č. Tpj 55/2016, ktoré analogicky umožňuje pri vyhlásení obžalovaného, že je vinný, znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona. Pri aplikácii uvedeného stanoviska obhajca navrhol uložiť obžalovanému samostatný peňažný trest. V prípade trestu odňatia slobody alternatívne navrhol prihliadať na všetky poľahčujúce okolnosti, že sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal, úprimne ho oľutoval, poskytol súčinnosť pri odvrátení škodlivého následku a doposiaľ viedol riadny život.
Obžalovaný využil záverečnú reč na to, aby sa poškodenému M.. Q. A. ospravedlnil. Dodal, že obaja žijú v jednej obci, kde by chcel žiť aj naďalej a so spoluobčanmi by chcel aj naďalej riadne vychádzať. Spáchanie trestného činu opätovne úprimne oľutoval. Za spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 3 do 10 rokov. Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. sa vzťahuje iba k trestu odňatia slobody. Pri aplikácii uvedeného ustanovenia možno uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak vzťahuje sa iba na trest odňatia slobody. Okolnosti zníženia trestu u obžalovaného nedosahovali tak významnú mieru, aby automaticky opodstatňovali zníženie trestu pod zákonom stanovenú minimálnu trestnú sadzbu, keďže obžalovaný spáchanie trestného činu priznal až svojim vyhlásením na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Uloženie samostatného peňažného trestu je preto vylúčené.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Poľahčujúcimi okolnosťami bolo, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, že sa priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a (§ 36 písm. j), písm. k), písm. l) Trestného zákona Trestného zákona).
Vyhlásenie obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností súd zohľadnil uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s nariadením probačného dohľadu a skúšobnej doby v trvaní 4 rokov. Zároveň súd uložil obžalovanému pri stanovení probačného dohľadu aj povinnosť ospravedlniť sa poškodenému tak, ako je uvedené vo výroku. Uloženie prísnejšieho trestu navrhovaného prokurátorom podľa názoru súdu nie je potrebné, keďže nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti možno zabezpečiť aj trestom kratšieho trvania. Na uloženie povinnosti podrobiť sa sociálnemu výcviku, alebo inému výchovnému programu neboli splnené zákonné podmienky.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.