Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-153-2018.pdf
PDF · 112.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/153/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: N. H., r.č. XXXXXX/ XXXX, L. K. XXXX/X, XXX XX R. 1 proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín s adresou pracoviska Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o zrušenie zmluvy t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 12.07.2018 domáhal toho, aby súd na základe § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka zrušil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6605046287 vo výške 1.600 Eur od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia, zmluva sa ruší od začiatku, kde návrh žalobkyne má oporu v zákone a to v ust. § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.05.2016 uzatvorila so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zmluvu o spotrebiteľskom úvere- revolving č. 6605046287. Podľa žalobkyne zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré považuje za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, kde podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti, odboru ochrany spotrebiteľa JUDr. Idou Takáčovou, obsahuje zmluva o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.600 Eur neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle hlavy 5, § 6 Zmluvy sú poplatky, ktoré zaväzujú spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu agendu, kde sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len k záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na § 7 ods. 5 zák. č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení účinného od 10.06.2013, kde Stavebnej sporiteľni zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľ, úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidovanie alebo správu stavebného úveru. Ďalej poukázala na ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, kde jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu, pričom spotrebiteľ má právo prehodnotiť svoju ďalšiu viazanosť zmlúv a o zmene týchto zmluvných podmienok má byť spotrebiteľ náležitým spôsobom informovaný. Ďalej poukázala na odplatu, kde podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje vykonávací predpis ako Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. platné a účinné v čase podpísania zmluvy, § 1 ods. 4 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytovaných spotrebiteľských úverov. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom, a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným úkonom úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie. Žalobkyňa zároveň pripojila aj tabuľku priemerných úrokov stanovených bankou pre rok 2016 a tabuľku úrokov RPMN. 2. Dňa 30.11.2018 žalovaná doručila konajúcemu súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobou a popiera ju v celom rozsahu nakoľko ju považuje za nedôvodnú, zavádzajúcu a dôkazmi nepodloženú. Žaloba žalobcu je formulárová a všeobecná z ktorej nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by žalobca namietal a spochybňoval. Žalobca v žalobe popisuje jednotlivé položky úverovej zmluvy, ktoré bez ozrejmenia prepočítava s inými hodnotami, pričom dôvod podania svojej žaloby bližšie neuvádza ani nešpecifikuje. Podľa žalovanej žaloba musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 132 a137 CSP. Žaloba absolútne neobsahuje úplné popísanie rozhodujúcich skutočnosti ani dôkazov v zmysle odseku 3, § 132 CSP a žalobca je povinný pripojiť k žalobe aj dôkazy okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Žalovaný spochybňuje v tomto konaní aj naliehavý právny záujem žalobcu na zrušení úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 24.05.2016. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukazovať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nie len v čase začatia konania ale aj v čase, keď bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v merite veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP a rozsudok NSSR č.k. 3Cdo/112/2004. Osobitným predpisom vo vzťahu k spotrebiteľovi je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v §11 ods. 4 upravuje v prípade spotrebiteľských vzťahov možnosť podať žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade neplatnosti úverovej zmluvy. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených skutočnosti žalobca vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. V skutočnosti žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočnosti určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Žalovaný poukázal aj na výšku odplaty a úrokovú sadzbu, kde v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 24.05.2016 bolo v platnosti Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravovalo výšku odplaty, konkrétne v § 1a ods. 1 ods. 3 a 4. V prípade žalovanej úverovej zmluvy ide o revolvingový úver, ktorý sa opakovane čerpá a dopĺňa. Na základe podkladov Ministerstva financií SR o súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2016 je stanovená výška priemernej RPMN pre príslušný typ úveru- kreditnej karty na hodnotu 24,34%. V zmysle § 1a ods. 1 je prípustná odplata vo výške dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov stanovenej podľa § 1 ods. 4. Zmluva obsahuje odplatu vo výške 24,88%, teda prípustná v zmysle citovaného ustanovenia by bola až do výšky 48,68%. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že výška odplaty je v zákonnom rozmedzí a preto nespĺňa žalobcom definované kritérium rozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na to, že pokiaľ ide o vyhodnocovanie výšky úrokovej sadzby žalobcom, ktorý ju považuje za úžernícku, dal do pozornosti odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice I. v konaní 13C/380/2015 zo dňa 04.07.2018. Žalovaný ďalej uviedol, že v neposlednom rade je si potrebné uvedomiť, že v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý žalobca čerpá prostredníctvom kreditnej karty a každý mesiac sa dopĺňa. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver a držiteľ revolvingového úveru má k dispozícií finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať a to bez akýchkoľvek zbytočných papierovačiek. 3. Konajúci súd vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 30.11.2018 doručoval na vyjadrenie žalobkyni uznesením 2Csp/153/2018 zo dňa 19.12.2018, ktoré si žalovaná prevzala dňa 04.01.2019. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila. 4. Konajúci súd nariadil pojednávanie na deň 28.05.2019, kde žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 27.05.2019 a žalobkyňa svoju neprítomnosť neospravedlnila žiadnym spôsobom.
5. Konajúci súd predmetné pojednávanie nariadené na deň 28.05.2019 odročil s tým, že opätovne doručil žalobkyni uznesenie na doplnenie žaloby, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 10.10.2018 ako aj zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.05.2019, aby svoju žalobu doplnila v zmysle ust. § 132 a § 137 CSP a vyjadrila sa k podaniu žalovanej doručenému súdu dňa 30.11.2018. Žalobkyňa sa nevyjadrila, v konaní ostala nečinná. 6. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie skutočnosti uvedených v žalobe a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 24.05.2016. 7. Medzi stranami konania nie je sporné, že uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere dňa 24.05.2016. 8. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere- revolvingovom úvere zo dňa 24.05.2016 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške úverového rámca 1.600 Eur. 9. Z obsahu spotrebiteľského úveru - revolvingového úveru vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá výška úverového rámca 1.600 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 24,50%, RPMN 27,5%, priemernou hodnotou RPMN 24,34%. 10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použije ustanovenie Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. 12. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 13. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. 14. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 16. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 17. Žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere č. 6605046287, zrušil od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia. 18. Po vykonaní dokazovania ohľadne určenia, že revolvingový úver zo dňa 24.05.2016, uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je neplatný, dospel súd k tomuto právnemu záveru: 19. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
22. Podľa § 53 ods. 2 občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) b) d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 24. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 26. Konajúci súd opätovne nariadil pojednávanie na deň 26.11.2019, kde u žalobcu mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 12.09.2019, u žalovaného dňa 05.09.2019. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil žiadnym spôsobom a žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 22.11.2019. 27. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 28. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 29. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 30. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 31. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 32. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 33. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 34. Uvedené ustanovenia CSP upravujú tzv. procesné bremená, resp. povinnosti a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. Žalovaného dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia nezaťažuje vtedy, ak iba žiada nevyhovieť žalobe. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „čo nie je dokázané, neexistuje“ nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 35. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. 36. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, nakoľko v nej absentujú relevantné dôkazy, o ktoré žalobkyňa opiera svoj návrh. Žaloba obsahuje len všeobecné formulácie a odkazy na právne normy a ustanovenia a zo žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne žalovaný pochybil. Žalobca v konaní o zrušenie zmluvy neuniesol dôkazné bremeno. 37. Z vykonaného dokazovanie ďalej súdu vyplynulo, že medzi stranami konania vznikol záväzkovo právny vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere -revolvingovom úvere č. 6605046287 zo dňa 24.05.2016. Zmluva o spotrebiteľskom úvere- revolvingovom úvere č. 6605046287 zo dňa 24.05.2016 obsahuje všetky zákonné náležitosti a neodporuje právnej úprave. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že uzavretím uvedenej revolvingovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v žalobe namietal, že ide o vysokú výšku RPMN za úver v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a že zmluvu treba zrušiť, že je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok.
38. Podľa názoru súdu je potrebné uviesť, že zmluvný formulár zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingom úvere, ktorý žalovaný použil je jasný, priehľadný, keď na dokumentoch formátu A4 sú uvedené všetky zákonné náležitosti s priehľadným a zrozumiteľným členením a má sa za to, že každý zákazník si tento zmluvný formulár dokáže ľahko a rýchlo prečítať. K žalobcom namietanej nesprávnej hodnote RPMN súd uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je jasne uvedená výška RPMN, ktorá slúži ako porovnávací údaj za účelom posúdenia vyhodnotenia jednotlivých spotrebiteľských úverov z hľadiska celkových nákladov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že údaj o RPMN nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere správne uvedený, neuviedol však v čom je tento údaj chybný. Podľa názoru súdu výpočet RPMN je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. ako aj prílohou podľa ktorej sa určí presná hodnota RPMN. 39. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na zrušenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nariadenie, aby každá zmluvná strana bola povinná si vrátiť vzájomné plnenia a zmluva sa ruší od začiatku, že zmluva je neplatná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom a že sa priečia dobrým mravom súd dodáva, že žalobca neprijateľné zmluvné podmienky neoznačil a neuviedol súdu, že v čom vidí rozpor revolvingovej zmluvy s dobrými mravmi na jednej strane a na druhej strane súd konštatuje, že v danej veci nevzhliadol ani jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku a nevidí rozpor revolvingového úveru s dobrými mravmi. 40. Pokiaľ ide o predmet sporu a to, aby súd zrušil zmluvu o spotrebiteľskom úvere- od začiatku a nariadil, že každá zmluvná strana si je povinná vrátiť vzájomné plnenia a zmluva sa ruší od začiatku pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa v žalobe poukázala, súd dodáva, že tento revolvingový úver, ktorý žalobca so žalovaným uzavrel má zákonné náležitosti. Súdu zo žaloby vôbec nie je zrejmé na základe čoho žalobca dospel k tomu, že revolvingový úver je neplatný právny úkon, keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov a neuniesol dôkazné bremeno. 41. Na základe vykonaného dokazovania preto súd žalobu zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku I. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 46. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a keďže bol žalovaný v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.