Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/257/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. J., nar. XX.XX.XXXX,. Z.H. XXX., o zaplatenie 2.817,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -84 zo dňa 21. júna 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 482,07 eur, úroku vo výške 182,34 eur, úroku vo výške 19,53 % ročne zo sumy 2.917,79 eur od 22.03.2013 do 06.04.2013 a zo sumy 2.817,79 eur od 07.04.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 482,07 eur od 22.03.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 182,34 eur od 22.03.2013 do zaplatenia zamietol (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,78 % s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 31. januára 2012 úverovú zmluvu č. 31/2008/12 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe 19,53 %, RPMN 23,3 % a priemernej RPMN 18,29 %. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posudzoval ako spotrebiteľský v zmysle ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Nesporne tiež bolo preukázané, že žalovaný poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, žalovaný zaplatil žalobcovi na úver v splátkach do zosplatnenia dlhu spolu sumu 564,28 eur, z ktorej žalobca započítal na úroky z úveru sumu 482,07 eur a na istinu 82,21 eur a po zosplatnení sumu 100,- eur; spolu uhradil žalovaný sumu 664,28 eur. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu súd prvej inštancie skúmal, či predložená zmluva má všetky náležitosti v zmysle V poradí v prvom rozsudku č. k. -49 zo dňa 14. septembra 2018 konštatoval, že zmluva obsahuje len údaje o počte, termíne a výške splátok, avšak bez uvedenia rozčlenenia splátky na istinu, úrok a poplatky, a preto dospel k záveru, že poskytnutý úver sa v zmysle ust. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Voči predmetnému rozsudku žalobca podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudok okresného súdu zo dňa 14. septembra 2018 v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil

a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď došiel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje náležitosť vyžadovanú podľa , čo robí poskytnutý úver bezúročným a bezpoplatkovým. V poradí v druhom rozsudku zo dňa 21. júna 2019 okresný súd dospel, tak ako predtým, k rovnakému záveru, že poskytnutý úver je potrebný považovať za bezúročný a bez poplatkov, avšak z iného dôvodu, a síce preto, že výška RPMN v zmluve nebola žalobcom vypočítaná správne. Údaj RPMN v zmluve uvedený nie je správny. Z toho možno vyvodiť, že tento údaj v zmluve absentuje, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V podrobnostiach súd prvej inštancie uviedol, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť v 120 mesačných splátkach po 57,04 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 19,53 %. V bode 1.3 čl. I. zmluvy je uvedená nielen výška RPMN (23,3 %), ale i základné predpoklady, z ktorých žalobca v postavení veriteľa pri jej výpočte vychádzal. Preskúmaním tejto náležitosti správnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve súd dospel k záveru, že pokiaľ by žalobca skutočne vychádzal pri určovaní výšky RPMN zo všetkých predpokladov (parametrov), ktoré sám v bode 1.3 čl. I. zmluvy uviedol, dospel by k výške 25,16 %, nie k výške 23,3 %, ktorú v zmluve uviedol. Okresný súd pri výpočte RPMN zohľadnil v zmysle zmluvy výšku anuitnej splátky 57,04 eur, počet splátok 120, poplatok za poskytnutie úveru 238,80 eur a poplatok za správu úverového účtu 60,- eur (120 mesiacov x 1,99 eur; poplatky majúce povahu dodatočného nákladu), pričom vychádzal z doslovného znenia ustanovenia , keď pri výpočte použil údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Dospel však výške 25,16 %. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zotrval na svojom predchádzajúcom závere, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, hoci z iného dôvodu ako v predchádzajúcom rozhodnutí. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur, na ktorý reálne zaplatil v splátkach spolu sumu 664,28 eur (do zosplatnenia sumu 564,28 eur a po zosplatnení 100,- eur). Žalobcovi preto patrí nárok len na zaplatenie rozdielu toho, čo plnil a toho, čo mu žalovaný vrátil (3.000,- - 664,28 eur), v danom prípade ide o sumu 2.335,72 eur. V tomto rozsahu už ale okresný súd žalobe výrokom I. rozsudku č. k. -49 zo dňa 14.09.2018 vyhovel. V uvedenej časti zostal rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu nedotknutý. Vo zvyšku zostávajúcej časti nároku (ktorý sa týkal vyčísleného úroku z úveru, ako aj úroku z úveru od 22.03.2013 do zaplatenia, i úroku z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru) súd dospel k rovnakým záverom ako v pôvodnom rozsudku. Preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti opäť zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s (ďalej len „“), keď na základe pomeru úspechu a neúspechu tej-ktorej strany uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 65,78 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodu podľa . Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie v otázke výpočtu RPMN. Trval na tom, že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom, v ktorej súvislosti poukázal na to, že RPMN vypočítaval presne v zmysle zákona, avšak na rozdiel od okresného súdu pri výpočte zohľadnil aj dátum prvého čerpania úveru, čo je v súlade so zákonom. Presný dátum čerpania prostriedkov z úveru, t. j. 31. január 2012 súd nemá k dispozícii, ak k čerpaniu nedošlo v deň podpisu zmluvy. Kalkulačka uvádzaná okresným súdom nezohľadňuje minimálne presný deň čerpania a nie je zrejmé, či zohľadňuje dni pracovného pokoja. Z hľadiska uvedeného je rozhodnutie okresného súdu nedostatočne odôvodnené a neurčité. Na podporu správnosti svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia viacerých súdov SR. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie podľa potvrdil ako vecne správne.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne

správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

6. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

7. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

8. Žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. , a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke výpočtu RPMN. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

10. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie v časti žalobcom uplatneného nároku založil na závere, že výška RPMN nebola v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V dôvodoch rozhodnutia pritom prezentoval, na základe akých skutočností a akých zákonných ustanovení dospel k skutkovému zisteniu o nesprávnosti údaju RPMN. V tomto smere poukázal nielen na ustanovenie (účinné k času uzavretia zmluvy), ale aj tie parametre, ktoré zahrnul do výpočtu RPMN. Okresný súd pri výpočte RPMN zohľadnil výšku anuitnej splátky, počet splátok, poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za správu úverového účtu (išlo o poplatky majúce povahu dodatočného nákladu) a následne dospel k ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 25,16 % a nie 23,3 %, ako je uvedená v zmluve o úvere (č. l. 3 a nasl. spisu). Odvolací súd sa s vyššie uvedeným postupom súdu prvej inštancie pri výpočte RPMN v celom rozsahu stotožňuje, pretože z výpočtu uvádzaného okresným súdom je zrejmé, z akých údajov vychádzal a ktoré zákonné ustanovenia použil. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

11. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť ( ). Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s poukazom na ustanovenie a základných princípov . Žalovanému ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní vznikol v súlade s nárok na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnil, a preto mu nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. ).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )