Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-169-2019.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/169/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, B., t. č. bytom G. XXX, o zaplatenie 4.971,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Csp/64/2018-105 zo dňa 29.04.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
II. V odvolaním nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 2Csp/64/2018-105 zo dňa 29.04.2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.971,71 eur, úroky vo výške 303,35 eur, úroky z omeškania vo výške 689,24 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.971,71 eur od 01.08.2018 až do zaplatenia, ako aj poplatky vo výške 14,65 eur, ktorú sumu súd povolil žalovanej splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 93,- eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia nedoplatku pod následkom straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, prvá splátka počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,48 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu I. E. A. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 17.04.2012 zmluvu o úvere. Na jej základe poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške 6.400,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 72, pri výške mesačnej splátky 163,50 eur, pričom dátum prvej platby bol do 17.05.2012 a dátum konečnej splatnosti bol 17.04.2018. Priemerná RPMN predstavovala 18,77 %, RPMN banky bola 21,22 % a úroková sadzba bola dohodnutá na 19 % ročne. Dátum splatnosti splátok bol stanovený k 17. dňu v mesiaci. Keďže žalovaná prestala úver splácať, právny predchodca žalobcu ju vyzval na úhradu dlžných splátok s upozornením, že ak bude meškať viac ako 3 mesiace so splatnosťou splátok, môže žalobca pristúpiť k zosplatneniu úveru. Žalovaná svoju platobnú disciplínu neobnovila, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.11.2015 jej oznámil, že zosplatnil úver k 02.11.2015 a úver sa stal predčasne splatným.
Dlžná suma predstavovala istinu vo výške 4.971,71 eur, úroky 303,35 eur a poplatky za upomienky 14,65 eur. Zároveň ju vyzval, aby do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy uhradila dlžnú sumu na účet právneho predchodcu žalobcu. Napriek tomuto oznámeniu žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok I. E. A. ako postupca postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť BENCONT COLLECTION a. s., ktorá sa stala novým vlastníkom pohľadávky voči žalovanej.
3. Právny vzťah medzi sporovými stranami bol založený na základe zmluvy o pôžičke, ktorá predstavovala spotrebiteľskú zmluvu, v rámci ktorej žalobca vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom žalovaná nemohla individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd pri posudzovaní platnosti zmluvných dojednaní preskúmal predmetnú zmluvu v zmysle ustanovení právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa (Občiansky zákonník, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov) a po preskúmaní uzatvorenej zmluvy a predložených listinných dôkazov mal preukázané, že uzatvorená zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré vyžadovala právna úprava platná a účinná v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná ako spotrebiteľka predmetnú zmluvu nerozporovala, nenamietala jej platnosť, potvrdila, že jej bol poskytnutý úver vo výške 6.400,- eur, ktorý spočiatku aj splácala, neskôr stratila zamestnanie, a preto prestala splátky splácať. Keďže žalovaná si neplnila svoje povinnosti, ktoré vyplývali zo zmluvy, t. j. neplnila riadne a včas dohodnuté mesačné splátky, právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že v prípade, že neobnoví platobnú disciplínu, môže pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Žalovaná na toto upozornenie nereagovala a platobnú disciplínu neobnovila, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.11.2015 pristúpil k zosplatneniu celého úveru a k 02.11.2015 zosplatnil celý úver. K 02.11.2015, teda ku dňu, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, predstavovala dlžná istina výšku 4.971,71 eur, úroky 303,35 eur, poplatky za upomienky 14,65 eur, a teda celá dlžná suma predstavovala sumu 5.289,71 eur. Súd priznal žalobcovi, ktorý sa po uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom žalobcu stal vlastníkom pohľadávky voči žalovanej, právo na dlžnú istinu vo výške 4.971,71 eur a úrok vo výške 303,35 eur. Súd mu ďalej priznal aj úroky z omeškania vo výške 689,24 eur, ktoré boli vyčíslené po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.07.2018, teda do dňa vyhotovenia posledného výpisu z úverového účtu žalovanej. Súd rovnako priznal žalobcovi aj sumu uplatnených poplatkov vo výške 14,65 eur.
4. Pokiaľ si však žalobca uplatnil aj zvyšok úrokov vo výške 2.593,19 eur a úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 4.971,71 eur vo výške 19 % ročne z tejto sumy od 01.08.2018 až do zaplatenia, súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podľa názoru súdu úroky z úveru (úrok za požičanie peňazí) prislúchajú veriteľovi do splatnosti dlhu. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej istiny a je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky spolu s istinou. Po nadobudnutí splatnosti úveru vzniká veriteľovi nárok na vrátenie požičanej sumy vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Súd v tejto skutočnosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline (rozhodnutie 9Co/158/2000), a teda prvostupňový súd má za to, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Súd potom priznal žalobcovi úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, t. j. do 02.11.2015 a úroky z omeškania. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tieto priznal aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru až do ich vyčíslenia, nakoľko na tieto úroky z omeškania má žalobca nárok. Od splatnosti celého dlhu je dlžník v omeškaní a žalobcovi vzniká nárok iba na úhradu úrokov z omeškania, a preto mu súd priznal, ako bolo vyššie uvedené, iba úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený po splatnosti úveru až do 31.07.2018. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a bola priznaná od 01.08.2018, teda po dni vyhotovenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa 31.07.2018, nakoľko nasledujúcim dňom sa dostala žalovaná ako dlžník do omeškania s peňažným plnením. Súd zároveň povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 93,- eur, nakoľko zohľadnil sociálnu situáciu žalovanej, ktorá má ešte dve maloleté deti, pričom výška jej príjmu neumožňuje, aby splatila celú sumu v prospech žalobcu naraz. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolateľ zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú sumu úveru a dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia,
a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vznikla zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok omeškania dlžníka so splatením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide, alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobca uvádza, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax niektorých krajských súdov Slovenskej republiky, z ktorých rozhodnutí citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16.08.2018 a rozsudok sp. zn. 43Co/1/2018 zo dňa 25.01.2018, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018 zo dňa 28.06.2018, z ktorých vyplýva, že nie je žiaden zákonný dôvod na to, aby dlžník neplatil úroky z úveru do splatenia úveru aj v prípade, keď od zmluvy odstúpil veriteľ zo spotrebiteľského úveru (žalobca). Preto vzhľadom na vyššie uvedený skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal k náhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP z dôvodov uvedených v § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
9. Záver súdu prvej inštancie, že zmluvné úroky z úveru prislúchajú žalobcovi len do doby splatnosti dlhu, resp. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je správny. Zodpovedá ustálenej súdnej praxi, ako aj judikatúre vyšších súdnych inštancií.
10. Čo sa týka predčasnosti zosplatnenia úveru, ide vo svojej podstate o jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenu záväzku, požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania platí dlžník veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny toho, že veriteľ, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednania záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a predstavuje nárok veriteľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde by veriteľovi vznikol nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa a na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky
nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa, keď nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navodil by sa tiež stav, v ktorom veriteľ by nebol nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky by mu nahrádzali stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa nemôže užívať právnu ochranu.
11. S poukazom na uvedené, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správny.
12. Výrok o trovách odvolacieho konania vychádza z ustanovenia § 396 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Z obsahu spisu však odvolací súd konštatuje, že žalovanej v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, preto jej nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)