Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-78-2017.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v sporovej veci žalobcu: Économy spol. s.r.o., so sídlom Staškov 666, 023 53 Staškov, IČO: 47 412 151, zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom s miestom výkonu advokácie Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Varuna s.r.o., so sídlom Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 48 235 423, zast. Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom s miestom podnikania Tomášikova 26, Bratislava o zaplatenie 11.894,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 9.464,- EUR zastavuje.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 2.430,- EUR zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 59 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia, v ktorom súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.894,- EUR spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pre žalovaného vykonal elektromontážne práce v Nemecku, ktoré vyfakturoval 2 faktúrami označenými v žalobe, a to faktúrou na sumu 5.670,- EUR (ďalej tiež ako "Faktúra 1") a faktúrou na sumu vo výške 7.224,- EUR (ďalej tiež ako "Faktúra 2"). Zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade druhej faktúry, vzhľadom na čo predstavuje dlh žalovaného sumu vo výške 11.894,- EUR.
3. Dňa 27.06.2017 bol súdu doručený odpor žalovaného, v ktorom v súvislosti s Faktúrou 1 za práce vo Frankfurte na sumu 5.670,- EUR uviedol, že medzi sporovými stranami síce bola uzatvorená Zmluva o dielo, predmetom ktorej boli elektroinštalačné práce na stavbe vo Frankfurte, ale žalobca pre neho žiadne práce nevykonal. Z uvedeného dôvodu považuje nárok žalobcu za práce vo Frankfurte za nedôvodný. K Faktúre 2 za práce vo Wertheime žalovaný uviedol, že tú už čiastočne žalobcovi uhradil, a to platbou sumy vo výške 1.700,- EUR dňa 18.04.2016 (t.j. pred podaním žaloby), platbou sumy vo výške 1.000,- EUR dňa 20.07.2016 (t.j. pred podaním žaloby), platbou sumy vo výške 1.000,- EUR dňa 16.08.2016 (t.j. pred podaním žaloby) a platbou sumy vo výške 2.444,- EUR dňa 26.06.2017. Zvyšná časť zanikla započítaním s faktúrou na sumu 1.080,- EUR, ktorou žalovaný vyfakturoval žalobcovi cenu za ubytovanie, a to ešte pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pohľadávka žalobcu za práce vo Wertheime podľa Faktúry 2 zanikla.
4. Dňa 02.11.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade Faktúry 1 za práce vo Frankfurte vo výške 3.240,- EUR. Žalobca práce vo Frankfurte síce naozaj nevykonal, ale po vzájomnej dohode so žalovaným vystavil predmetnú faktúru, nakoľko práce neboli vykonané z dôvodu na strane žalovaného. Žalobca sa so svojimi pracovníkmi na miesto výkonu práce na pokyn žalovaného dostavil a čakal, kedy bude môcť začať vykonávať práce, čo mu však nebolo umožnené. Za uvedený čas uhradil svojim pracovníkom mzdu. Čo sa týka Faktúry 2 za práce vo Wertheime, ta je uhradená v plnej výške, avšak čiastočná úhrada vo výške 2.444,- EUR bola zo strany žalovaného vykonaná po podaní žaloby. Žalovaný k tomuto uviedol, že z jeho strany nedošlo k čiastočnému plneniu Faktúry 1 za práce vo Frankfurte. Platbou, na ktorú poukazuje žalobca, uhrádzal faktúru za práce v Hamburgu, ktorá ale nesúvisí s predmetom tohto konania. Žalovaný sa so žalobcom nedohodol, že mu uhradí cenu za vykonanie diela vo Frankfurte aj keď žiadne práce neboli vykonané a žalobca existenciu takej dohody nepreukázal.
5. Po predbežnom prejednaní sporu žalobca uviedol, že svoj nárok opiera o právo na náhradu škody v súvislosti so Zmluvou o dielo. Škoda mu mala vzniknúť tým, že pracovníci žalobcu nastúpili v zmysle tejto zmluvy na práce vo Frankfutre nad Mohanom v dňoch 26.01. - 30.01.2016 na výkon prác, avšak zo strany žalovaného v uvedenom termíne nedošlo k zabezpečeniu prác pre žalobcu v zmysle Zmluvy o dielo. Na žiadosť žalovaného pracovníci žalobcu zotrvali na mieste výkonu prác s tým, že žalovaný mal uviesť, že žalobcovi bude preplatená náhrada mzdy pracovníkov ako aj ubytovanie. Bez zavinenia žalobcu teda nedošlo k výkonu dohodnutej práce a žalobcovi vznikla škoda vo výške dohodnutej mzdy, ktorú musel svojím zamestnancom vyplatiť a nákladov za ubytovanie. Dňa 02.10.2019 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to vo výške 9.464,- EUR, pričom trval na nároku z titulu náhrady škody vo výške 2.430,- EUR spolu s príslušenstvom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom p. A. a výsluchom p. Š., pričom súd z vykonaného dokazovania a prednesov právnych zástupcov sporových strán ustálil skutkový stav nasledovne:
Dňa 12.01.2016 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať dielo - kompletné elektroinštalačné práce na stavbe vo Frankfurte (ďalej tiež ako "Zmluva o dielo").
Podľa článku II ods. 1 Zmluvy o dielo, na základe dohody zmluvných strán zaplatí objednávateľ na účet zhotoviteľa za vykonané dielo fakturovanú sumu. Výpočet sumy: 14,- EUR x počet odpracovaných hodín.
Podľa článku II ods. 6 Zmluvy o dielo, objednávateľ (žalovaný) zabezpečí ubytovanie v okruhu do 10 km od miesta výkonu práce. Cenu za ubytovanie hradí zhotoviteľ (žalobca). Úhrada sa uskutoční zápočtom faktúr, a to faktúry objednávateľa za ubytovanie a zhotoviteľa za vykonané dielo.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že práce podľa Zmluvy o dielo neboli vykonané, nakoľko žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť a nezabezpečil práce tak, aby zamestnanci žalobcu, ktorí sa na dojednané miesto výkonu práce riadne dostavili, mohli dojednané práce vykonať.
Žalobca napriek nevykonaniu žiadnych prác podľa Zmluvy o dielo vystavil faktúru č. OF - 2016/004 zo dňa 31.01.2016 na sumu 5.670,- EUR, ktorá bola splatná dňa 01.03.2016 a vyúčtoval ňou žalovanému 405 hod. elektroinštalačných prác za cenu 14,- EUR za hodinu.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie faktúry č. OF - 2016/009 zo dňa 29.02.2016 na sumu 7.224,- EUR, ktorá bola splatná dňa 30.03.2016. Nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy zanikol v plnom rozsahu, a to nasledovne: a) uhradením sumy vo výške 3.700,- EUR v čase pre podaním žaloby; b) jednostranným započítaním s faktúrou č. 20160018 vystavenou zo strany žalovaného na sumu 1.080,- EUR; c) úhradou sumy vo výške 2.444,- EUR v čase po podaní žaloby.
Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 3/2016 súd zistil, že žalovaný dňa 08.03.2016 uhradil žalobcovi sumu vo výške 3.240,- EUR s variabilným symbolom: I. a s účelom platby: fa za Hamburg mínus ubytovanie. Súd pri hodnotení predloženého výpisu vychádzal aj z e-mailu zástupkyne žalovaného
(p. Š.) adresovaného žalobcovi (p. A.) zo dňa 07.03.2016, v ktorom okrem iného žalovaný informoval žalobcu, že dnešného dňa (t.j. 07.03.2016) mu uhradil sumu vo výške 3.240,- EUR (suma 3.780,- EUR - 540,- EUR ubytovanie) za faktúru OF-2016/003. Z uvedeného e-mailu je zrejmé, že táto úhrada vykonaná dňa 07.03.2016 sa netýkala Faktúry 1, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že uvedená platba žalovaného síce bola označená variabilným symbolom zhodným s číslom Faktúry 1, avšak z poznámky a označeného e-mailu je jasné, že sa malo jednať o úhradu inej faktúry (t.j. faktúry OF-2016/003 za Hamburg).
Žalobca tiež predložil čestné prehlásenie p. X. S. a p. Z. K., z ktorých súd zistil, že v dňoch 26.01.-30.01.2016 spolu s ostatnými zamestnancami žalobcu nastúpili na výkon prác vo Frankfurte nad Mohanom, avšak zo strany zástupcu žalovaného boli informovaní, že je potrebné počkať, kým im nemecký objednávateľ zadelí prácu, k čomu však nedošlo. Napriek tomu, že žiadnu prácu nevykonali, žalobcu im vyplatil ušlú mzdu za čas strávený vo Frankfurte. P. K. uviedol, že ho žalobca ako aj p. Š. (zástupkyňa žalovaného) ubezpečovali, že za prácu dostanú zaplatené.
Z výsluchu p. A. súd zistil, že sa jedná o manželku spoločníka a konateľa žalobcu. Svedkyňa uviedla, že ich zamestnanci riadne nastúpili na práce, keď zistili, že nemajú zadelenú žiadnu prácu. Vzhľadom na uvedené jej manžel kontaktoval žalovaného (konkrétne p. A.), ktorá ich požiadala, aby tam zamestnanci žalobcu ostali a uviedla, že budú mať všetko zaplatené ako keby pracovali 10 hod.
P. Š. pri výsluchu uviedla, že je manželkou jediného spoločníka a konateľa žalovaného. Ohľadom prác vo Frankfurte komunikovala s p. A. a p. A.. Svedkyňa uviedla, že neuzavrela zo žalobcom žiadnu dohodu o tom, že mu budú preplatené všetky náklady tak ako uvádza žalobca. K e-mailovej komunikácii uviedla, že sa jedná o všeobecnú komunikáciu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bolo viacero otvorených prípadov, informovala žalobcu, že hneď ako prídu peniaze z Nemecka, tak žalobcovi uhradí ďalšie nezaplatené faktúry.
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 536 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako "Obchodný zákonník"), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
Podľa § 371 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
8. Súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto ju súd, po tom, ako rozhodol o späťvzatí žaloby zo strany žalobcu vo výške 9.464,- EUR a konanie v časti o zaplatenie 9.464,- EUR zastavil, vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy vo výške 2.430,- EUR zamietol.
9. Z návrhu žalobcu vyplýva, že si v tomto konaní uplatnil svoj nárok s odôvodnením, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo a nezabezpečil práce podľa predmetnej zmluvy, a to napriek tomu, že žalobca zabezpečil svojich zamestnancov na mieste dojednaného výkonu práce vo
Frankfurte. Žalobca musel zaplatiť svojím zamestnancom za čas pobytu na dojednanom mieste výkonu práce mzdy, ako aj cenu ubytovania.
10. Žalobca tvrdil, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o tom, že žalovaný uhradí žalobcovi dojednanú cenu za práce podľa Zmluvy o dielo vo výške, ako by boli práce skutočne vykonávané v čase 10 hodín denne od 26.01.do 30.01. zamestnancami žalobcu, ktorí mali byť prítomní vo Frankfurte na dojednanom mieste výkonu prác. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uvedené tvrdenie. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení okrem iného navrhol vypočuť svedkyňu, p. A., ktorá pri svojom výsluchu uviedla, že sa takto mala dohodnúť so zástupkyňou žalovaného, p. Š.. P. Š. však túto skutočnosť pri svojej výpovedi poprela. Vzhľadom na to, že p. A. je manželkou žalobcu a p. Š. je manželkou žalovaného, ako aj s ohľadom na protichodné výpovede týchto svedkýň nebolo možné ustáliť jednoznačný záver o existencii takejto dohody. Uvedené nebolo preukázané ani predloženou e-mailovou komunikáciou, nakoľko v žiadnom z predložených e-mailov nebolo zo strany žalovaného (alebo jeho zástupkyne) výslovne potvrdené, že zo strany žalovaného bude uhradená dojednaná cena tak ako to tvrdí žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné dospieť k inému záveru ako ku konštatácii, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a existencia dohody tvrdenej žalobcom v tomto konaní nebola preukázaná.
11. Nakoľko právne posúdenie prejednávanej veci je na strane súdu, súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného posúdil nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Navyše, na uvedené právne posúdenie poukázal po predbežnom prejednaní sporu aj samotný žalobca. Z uvedeného dôvodu súd skúmal splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi vyššie uvedeným konaním. Pre vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tieto podmienky: (i) porušenie povinnosti, (ii) vznik škody, (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň platí, že náhrada škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. S poukazom na uvedené súd konštatuje, a to bez skúmania splnenia ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, že žalobca nepreukázal vznik škody resp. jej výšku. Žalobca na preukázanie spôsobenej škody predložil súdu iba pôvodne vystavenú faktúru s popisom za elektroinštalačné práce na sumu 5.670,- EUR, na ktorej bol rukou dopísaný údaj: 330 x 14 = 4.260,- EUR a 1.050,- EUR - náklady na ubytovanie. K tomu žalobca priložil zoznam zamestnancov, ktorý nebol nikým podpísaný. Pokiaľ ide o sumu 4.260,- EUR, podľa vyjadrenia žalobcu sa má jednať o dojednanú cenu 14,- EUR/hod. vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo, pričom žalobca požadoval preplatenie 330 hodín (za 9 zamestnancov žalobcu, ktorých zabezpečil žalobca za účelom výkonu práce podľa Zmluvy o dielo). Avšak v konaní nebolo preukázané, že žalobca skutočne mal takého náklady na mzdy zamestnancov, tak ako tvrdil. Žalobca v tejto súvislosti neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že svojim zamestnancom v súvislosti s ich pobytom vo Frankfurte týkajúcim sa tohto prípadu uhradil mzdu za 330 hodín a v uvedenej výške. Čo sa týka nákladov na ubytovanie, žalobca síce uviedol sumu 1.050,- EUR ako výšku nákladov na ubytovanie, avšak tieto náklady a ani to, že uvedenú sumu skutočne uhradil, žiadnym spôsobom nepreukázal. V tejto súvislosti súd navyše poukazuje na to, že podľa článku II ods. 6 Zmluvy o dielo, náklady na ubytovanie znáša zhotoviteľ, teda žalobca.
12. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že zo strany žalovaného malo dôjsť k čiastočnej úhrade Faktúry 1 súd uvádza, že ani táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Žalobca k uvedenému tvrdeniu predložil výpis z účtu žalobcu za obdobie 3/2016, z ktorého bolo zrejmé, že žalovaný dňa 08.03.2016 uhradil žalobcovi sumu vo výške 3.240,- EUR. Pri tejto platbe bol síce uvedený variabilný symbol: VS20160004, ktorý sa zhodoval s číslom faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v tomto konaní, avšak ako účel platby bola označená fa za Hamburg mínus ubytovanie. K tomuto z priloženej e- mailovej komunikácie (e-mail p. Š. adresovaný p. A. dňa 07.03.2016) je zrejmé, že tohto dňa žalovaný uhrádzal inú faktúru (t.j. faktúru za Hamburg, tak ako bolo uvedené v poznámke uvedenej platby), nie faktúru, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal čiastočnú úhradu žalovanej Faktúry 1 zo strany žalovaného.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené súd považuje za potrebné uviesť, že sporové strany majú nie len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, pričom platí, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.
14. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní úspech v časti o zaplatenie 9.450,- EUR a žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 2.444,- EUR (v tejto časti bolo konanie zastavené z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany žalovaného, avšak až po začatí konania), súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 59 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).