Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-221-2017.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/221/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 81102 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. Č.. XXX, XXX XX J. Y., o zaplatenie sumy 347,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 347,84 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 21.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 347,84 eur, poštovné vo výške 1,45 eur a náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe Zák. č. 532/2010 Z.z. a žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby na súd nezaplatil úhradu za obdobie od 01.03.2008 do 31.05.2017. Žalobca výzvou zo dňa 18.05.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy je žalovaný povinný zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 347,84 eur, ktorá pozostáva z neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.03.2008 - 31.05.2017. Žalovaná suma vo výške 347,84 eur predstavuje istinu vo výške 330,84 eur a pokutu vo výške 17,- eur podľa § 10 zákona. Žalobca si uplatnil aj sumu 1,45 eur za zaplatené poštové služby.
2. Okresný súd Skalica vydal dňa 14.03.2018 pod č. k. 5Csp/221/2017 - 15 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 347,84 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50,45 eur a náhradu iných trov konania vo výške 20,50 eur a náhradu úhrad spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur. Keďže žalovaný doručil súdu dňa 17.04.2018 včas odpor s vecným odôvodnením, súd rozhodol v zmysle § 267 ods. 3 C.s.p. tak, že vyššie uvedený platobný rozkaz svojim uznesením č. k. 5Csp/221/2017 - 22 zo dňa 02.05.2018 zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v danom byte na adrese J. F. XX, P., za ktorú RTVS požaduje poplatky nebýva. Nemá tam ani prechodný pobyt, byt neprenajíma. Vo vyúčtovaní elektriny na uvedenej adrese má nulovú spotrebu, na adrese J. Y. Č.. XXX, kde má trvalý pobyt, majú poplatky za služby RTVS zaplatené a preto si myslí, že RTVS požaduje poplatky neoprávnene. K odporu pripojil kópie vyúčtovaní elektriny.
3. Žalobca sa vo svojom podaním, doručenom súdu dňa 20.06.2018, vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že vyberateľom úhrady v evidencii platiteľov neeviduje žalovaného ako platiteľa úhrady za odberné miesto J. Y. XXX, XXX XX J. Y.. Na odbernom mieste J. Y. XXX, XXX XX J. Y. eviduje vyberateľ úhrady ako platiteľa J.. E. J., a to pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX. Vyberateľ úhrady vychádza z evidencie dodávateľa elektrickej energie, pričom na odbernom mieste J. Y. XXX, XXX XX J. Y. je v evidencii dodávateľa elektrickej energie ako odberateľ elektrickej energie evidovaná p. E. J., nie žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že koncesionárske poplatky sú za toto odberné miesto zaplatené, považuje žalobca preto v tomto spore za bezpredmetné, vzhľadom k tomu, že ide o rozdielne odberné miesto ako i o rozdielneho platiteľa. Nedoplatok žalovaného na úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom, ktorý je predmetom tohto sporu, sa týka odberného miesta elektriny J. F. XX, XXX XX P. pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej uviedol, že pre vznik povinnosti platiť úhradu je relevantné, či je konkrétna fyzická osoba evidovaná v uvedenej evidencii ako odberateľ elektriny v domácnosti a nie, či elektrinu skutočne aj odoberá. Koncesionárske poplatky sa platia odo dňa zriadenia odberného miesta elektrickej energie. Teda povinnosť platiť úhrady vzniká platiteľovi, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny a nie je viazaná na to, či a koľko elektrickej energie platiteľ odobral. Na základe uvedeného námietku žalovaného ohľadom neodoberania elektrickej energie považuje za nedôvodnú. Žalobca žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Právny zástupca žalobcu a žalobca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa 26.11.2019 nedostavili, ich neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Na uvedené pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Výzvou na úhradu nedoplatku (č. l. 6), Prehľadom predpisov a platieb (č. l. 8 - 10), Potvrdením tarifnej ceny za úhradu zásielky (č. l. 12) , Dokladmi o úhrade elektriny (č. l. 20 - 21) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:
6. Žalovaný neuhradil žalobcovi za obdobie od 01.03.2008 do 31.05.2017 žiadnu platbu za poskytovanie služieb verejnosti zo strany žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.05.2017, na úhradu nedoplatku v sume 332,29 eur, pričom žalovaného upozornil, že ak nezaplatí danú sumu do 30 dní od doručenia tejto výzvy, žalobca si uplatní prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou 17,- eur a súdnym poplatkom. Podľa priloženej fotokópie doručenky žalovaný výzvu prevzal dňa 22.05.2007.
7. Z dokladov o úhradách elektrickej energie súd zistil, že žalovaný je odberateľom elektrickej energie v mieste spotreby J. F. XX, P. so zákazníckym číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný má bydlisko na adrese J. Y. Č.. XXX.
8. Podľa § 3 Zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska ( ďalej len zákon) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad 5) posudzuje ako zamestnávateľ.
9. Podľa § 4 ods. 1 zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
10. Podľa § 10 ods. 1 zákona platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
11. Podľa § 10 ods. 2 zákona ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
12. Podľa § 10 ods. 4 písm. b)zákona ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 17 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b).
13. Podľa § 10 ods. 5 zákona nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
15. Podľa § 10 ods. 2 zákona nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
16. Podľa § 6 ods. 5 zákona platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
17. Podľa § 6 ods. 6 zákona na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
18. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
19. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
21. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú zo zákona zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. za sledovanie určitých rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Fyzická osoba platí za vysielanie žalobcu formou koncesionárskych poplatkov, financuje verejnú službu. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu.
22. Žalovaný v konaní tvrdil, že v danom byte na adrese J. F. XX, P., za ktorú RTVS požaduje poplatky, nebýva, nemá tam ani prechodný pobyt, byt neprenajíma a vo vyúčtovaní elektriny na uvedenej adrese má nulovú spotrebu. Na adrese J. Y. XXX, kde má trvalý pobyt, majú poplatky za služby RTVS zaplatené. Dané tvrdenie súd považuje za bezpredmetné, nakoľko povinnosť platiť koncesionárske poplatky je viazaná na dodávku elektriny t. j. na odberné miesto elektrickej energie a odberateľa a platiteľom je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny, pričom na odbernom mieste na adrese J. Y. Č.. XXX, je touto osobou iný platiteľ úhrad - E. J. a nie žalovaný. Odberné miesto elektrickej energie na adrese J. F. XX, P. a odberné miesto na elektrickej energie na adrese J. Y. XXX sú dvomi rozdielnymi odbernými miestami s dvomi rozdielnymi odberateľmi a tým a dvomi rozdielnymi platiteľmi koncesionárskych poplatkov. Z tohto dôvodu nie je dôležité v súvislosti so zákonnou povinnosťou žalovaného, že na adrese trvalého pobytu žalovaného sú koncesionárske poplatky zaplatené, nakoľko platiteľom úhrad je iná osoba ako žalovaný, pričom táto osoba je evidovaná ako dodávateľ elektriny. Nie je ani možné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 1 Zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, nakoľko táto situácia sa vzťahuje na prípady, kedy je jeden a ten istý platiteľ evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a platí za úhradu len za jedno odberné miesto. Keďže v danom prípade vystupujú dvaja odberatelia elektrickej energie, t. j. dvaja platitelia koncesionárskych poplatkov a nie ten istý platiteľ za dve odberné miesta, z tohto dôvodu je žalovaný povinný platiť koncesionárske poplatky na adrese J. F. XX, P., nakoľko ide o odberné miesto elektrickej energie a je evidovaný dodávateľom elektriny, pričom nie je podstatné či elektriku žalovaný skutočne aj odoberá.
23. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je preto dôvodná. Žalovaný mal s poukazom na vyššie uvedené právne normy povinnosť uhradiť v čase od 01.03.2008 do 31.05.2017 titulom koncesionárskych poplatkov sumu 4,64 eur mesačne, t.j. celkovo sumu 347,84 eur. Keďže na základe výzvy túto sumu žalovaný neuhradil, je povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur a upomínacie trovy 1,45 eur, ktoré neuhradil ani na základe výzvy žalobcu, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a pohľadávku žalobcovi priznal v plnej výške 347,84 eur.
24. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
25. Žalovaný nepožiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach, preto súd rozhodol o splatnosti priznanej pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný. Do náhrady trov konania bude zahrnutá aj suma 1,45 eur za úhradu poštovného.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
30. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.)