Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-61-2018.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu : SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, IČO : 35 910 739, 825 11 Bratislava, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanej : X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Ž., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, o zaplatenie 961,70,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobu podanou na súde dňa 12.10.2015 domáhal proti žalovanej X. J. (pôvodne žalovaná v rade 1/), S. O. (pôvodne žalovanému v rade 2/) a G. Y. (pôvodne žalovanej v rade 3/), aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ až 3/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 961,70,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 961,70,- eur od 13.10.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluva o dodávke plynu na odbernom mieste Y. XX/XXX, Ž., bola ukončená a od 02.07.2013 žalovaní 1/, 2/ a 3/ odoberali plyn bez zmluvy, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu. Žalovaného v rade 2/ žalobca vyzval na ukončenie neoprávneného odberu výzvou zo dňa 04.09.2013, na ktorú výzvu žalovaný v rade 2/ nereagoval hoci ju prevzal dňa 09.09.2013. Dňa 13.01.2014 žalovaná v rade 3/ neumožnila demontáž plynomera, ale len odpísanie aktuálneho stavu z číselníka meradla. O tom bol vyhotovený zápis a montážny list. Získaný údaj o stave počítadla je údajom o množstve neoprávneného odobratého plynu v období od 02.07.2013 do 13.01.2014. Nový odberateľ na danom odbernom mieste plynomer sprístupnil dňa 25.11.2014. Z plynomera bol odpísaný aktuálny stav číselníka meradla, tým bol aj ukončený neoprávnený odber trvajúci od 02.07.2013. Bol o tom vyhotovený montážny list. Získaný údaj stave počítadla je údajom o množstve neoprávnene odobratého plynu v období od 14.01.2014 do 25.11.2014. Žalovaná v rade 1/ je vlastníčkou bytu č.X, prízemie, vchod č. XX, v obytnom dome súp. číslo XXX, ktorý je dom je postavený na parcele č. KNC XXXX/X, ul. Y. T. Ž., zap. na LV č. XXXX pre okres Ž., obec Ž., kat. územie Ž.. V zmysle ust. § 82 ods.1 písm. a/ bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu. V zmysle § 82 ods.2 cit. zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný prevádzkovateľovi distribučnej siete uhradiť vzniknutú škodu. Skutočnou škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu v danej veci 1.083m3+1.146m3 zaznamenané na číselníku plynomera. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom za určené obdobie je stanovený Vyhl. č. 449/2012 Z.z. . Žalobca žalovanej v rade 1/ vyfakturoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom vypočítanú podľa cit. vyhlášky faktúrou č. 9000172496 zo dňa 20.01.2014 splatnou dňa 03.02.2014 na sumu 531,08,- eur a faktúrou č. 9000191540 zo dňa 18.12.2014
splatnou dňa 01.01.2015 na sumu 430,62,- eur. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 13.10.2015 do zaplatenia.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/463/2015 - 121 zo dňa 03.07.2018 tak, že pôvodne žalovaným v rade 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 961,70,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 961,70,- eur od 13.10.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi proti žalovaným v rade 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vec žaloby žalobcu proti žalovanej v rade 1/ vylúčil na samostatné konanie. Konanie sp. zn.13C/463/2015 je právoplatne skončené.
3. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že označený rozsudok je rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný podľa § 274 Civilného sporového poriadku. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
4. Následne súd pokračoval v prejednávaní veci, t.j. rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcu proti žalovanej X. J..
5. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že na základe zákona o energetike vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody zo zákona proti žalovanej, ktorá bola preukázateľne vlastníčkou nehnuteľností, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu. To, že striedala viacerých nájomníkov a uzatvárala nájomnú zmluvu, ktorá bola nejednoznačná, nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov prvej inštancie a odvolacích súdov, z ktorých má vyplývať jednoznačná zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu bez zmluvného vzťahu bez ohľadu na to, či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník resp. iný nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti teda zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom s tým, že ak v danom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu.
6. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla žalobu zamietnuť, poukázala najmä na to, že žalobca nepreukázal právny základ žalovanej pohľadávky ani jeho výšku. Nebola preukázaná relevantne ani tá zákonná skutočnosť, či sa zo strany žalovanej jedná o neoprávnený odber plynu alebo nie. Zo strany žalovanej nedošlo k neoprávnenému odberu plynu vzhľadom na tie skutočnosti, že síce žalovaná uzavrela nájomnú zmluvu s G. Y., avšak táto nájomná zmluva bola medzi žalovanou ako prenajímateľom a Y. G. ako nájomcom ukončená až v januári 2014 konkrétne 21.01.2014. Po túto dobu žalovaná nemala uzatvorený žiadny nájomný vzťah s inou osobou k tomuto bytu, kde malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu. Pokiaľ sa preukazovala osoba pána O. u SPP nájomnou zmluvou, ktorá však v tomto konaní ani nebola zo strany žalobcu preukázaná, tak ako tvrdí žalobca, táto okolnosť resp. jej následky nemožno pripísať na vrub žalovanej. Pokiaľ sa aj pán O. preukázal nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou ako prenajímateľom a jeho osobou ako nájomcom, jedná sa o neplatný právny úkon, nakoľko takýto prejav vôle na strane žalovanej nikdy nebol a nie je ani zo strany žalobcu preukázaný. To znamená, že 02.07.2013 nemohol účinne pán O. ukončiť zmluvu o dodávke zemného plynu s SPP. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Nájomný vzťah v predmetnom byte vo vlastníctve žalovanej trval až do 21.01.2014, kedy bola aj riadne uzavretá zmluva medzi G. Y. a SPP o dodávke plynu. Táto zmluva je aj súčasťou spisu na č.l. 98 pripojeného spisu sp. zn.13C/463/2015. Od 21.01.2014 do 25.11.2014 predmetný byt nebol obývaný a využívaný vôbec, preto je sporné aj vyúčtovanie za obdobie od 25.01.2014 do 25.11.2014. Nie je teda naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej za tvrdenú škodu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že G. Y. mala s SPP, a.s. Bratislava uzatvorenú Zmluvu č. 9104992797 s dátumom prihlásenia od 23.02.2013, dodávka ukončená dňa 23.05.2013 (č.l. 96 a 98).
8. Ďalej bolo nesporne preukázané, že S. O. mal uzatvorenú s SPP, a.s. Bratislava uzatvorenú Zmluvu č. 9105082507 s dátumom prihlásenia od 24.05.2013, dodávka ukončená dňa 02.07.2013 (č.l. 96 a 99). V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaná poprela existenciu nájomného vzťahu, ktorý mal vzniknúť na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a S. O.. Pokiaľ teda došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu na dodávku plynu s G. Y., následne k uzatvoreniu zmluvného vzťahu na dodávku plynu S. O.
a tiež k jeho následnému ukončeniu dňom 02.07.2013 bez vedomosti a súhlasu žalovanej X. J. ako vlastníka predmetného bytu, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovanej a žalovaná teda nemôže niesť zodpovednosť za túto skutočnosť.
9. V žalovanom období, t.j. v období od 02.07.2013 do 25.11.2014 žalovaná predmetný byt neužívala, a teda žalovaná ani neodoberala dodávaný plyn.
10. Podľa § 82 os.1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
11. Podľa odseku 2, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
12. Z uvedeného je zrejmé, že zákon rozoznáva medzi neoprávneným odberom plynu odberateľom a inou osobou. Žalobca žalobu skutkovo vymedzoval tak, že žalovaní sa mali dopustiť neoprávneného odberu plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu teda sa jednalo o odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu podľa § 82, písm. a/ 1. Zákona č. 251/2012 Z.z. . Takýto neoprávnený odber plynu sa môže vzťahovať/môže sa ho dopustiť tak vlastník nehnuteľnosti, kde sa faktická možnosť odberu plynu nachádzala, t.j. aj žalovaná ako vlastníčka predmetného bytu, ale aj iné osoby, t.j. užívatelia nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na vedomosť žalovanej v rade 1/ o prípadnej neexistencii oprávnenia odoberať plyn.
13. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie Čl.8 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
14. V konaní nebolo sporné a bolo bezpečne preukázané, že pôvodne žalovaná v rade 3/ - G. Y. užívala predmetný byt od 01.03.2013 až do 21.01.2014 a v období od 24.01.2014 do 25.11.2014 bol predmetný byt neobývaný. Bolo teda preukázané, že žalovaná v žalovanom období, t.j. v období od 02.07.2013 do 25.11.2014 predmetný byt neužívala.
15. Podľa názoru súdu na to, aby súd mohol konštatovať zodpovednosť konkrétneho subjektu, a to bez ohľadu na to, či sa jedná a objektívnu alebo subjektívnu zodpovednosť a následne uložiť povinnosť zaplatiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom, musí byť preukázané, kto konkrétne odoberal plyn. S poukazom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu tak dôkazné bremeno na preukázanie, kto v skutočnosti v žalovanom období odoberal plyn zaťažovalo v konaní žalobcu. Žalobca však dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti kto fakticky v žalovanom období odoberal plyn neuniesol. Inými slovami : žalobca nepreukázal, že žalovaná v žalovanom období teda od 02.07.2013 do 25.11.2014 aj fakticky plyn odoberala.
16. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že okrem iných náležitostí a podmienok konania, skúma súd ex offo - z úradnej povinnosti na začiatku konania aj tzv. vecnú legitimáciu účastníkov konania (strán sporu). Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie strany sporu.
17. Keďže žalobca dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti kto fakticky v žalovanom období odoberal plyn neuniesol, teda nepreukázal, že žalovaná v žalovanom období teda od 02.07.2013 do 25.11.2014 aj fakticky plyn odoberala, súd žalobu zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.