Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6To-106-2019.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného N. A., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 26. júna 2019, č. k. 18T/65/2019-73, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave 26. novembra 2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný N. A., nar. XX.X.XXXX v A. I., trvalé bydlisko A. XXX/XX, U. J. - W., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, odsudzuje podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste
- rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 5. decembra 2018, sp. zn. 0T/123/2018, právoplatným a vykonateľným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. marca 2019, sp. zn. 6To/21/2019,
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo 17. júla 2019, sp. zn. 6T/72/2019, právoplatného a vykonateľného 21. augusta 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 26. júna 2019, č. k. 18T/65/2019-73, bol obžalovaný N. A. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30.08.2018 v čase o 19.50 hod. v meste Šamorín, okres Dunajská Streda, na Bratislavskej ceste, v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru Šamorín, vo svojej krabici od cigariet značky L&M neoprávnene prechovával papierovú skladačku obsahujúcu biely kryštalický materiál s hmotnosťou 75 mg, ktorú dobrovoľne vydal v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP- 2018/11996
uvedený materiál obsahoval účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 10 mg, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 1 bežnú jednotlivú dávku drogy, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno h/, písmeno m/, § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu (správne rozsudku - pozn. súdu) Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018 z 5. decembra 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/21/2019 z 19. marca 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne obžalovanému podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 26. júna 2019 prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, preto vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorého vypočul obžalovaného a oboznámil čítaním správy a relácie na jeho osobu. Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným, na jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a ich pomer, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súhrnný trest obžalovanému ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, v tomto prípade podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri ukladaní trestu vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 38 odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov, ktorý považoval za zákonný, primeraný a dostatočný vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúci život a s poukazom aj na individuálnu a generálnu prevenciu. Okresný súd nepovažoval za vhodné a dostačujúce ukladať pri zrušení výroku o treste vo veci sp. zn. 0T/123/2018 trest rovnaký (18 mesiacov), resp. iný druh trestu, práve vzhľadom na osobu obžalovaného, na ktorého zjavne žiadne z predchádzajúcich 18-tich trestných konaní nemalo prevýchovný účinok. Obžalovaný bol prepustený z prechádzajúceho výkonu trestu 17. júla 2018 a ďalšej trestnej činnosti sa dopustil už 30. augusta 2018. Okresný súd zároveň postupom podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018 z 5. decembra 2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/21/2019 z 19. marca 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovanému zároveň podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 roky, ktorý mu bol uložený vo výroku o treste zrušeným rozsudkom. Výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia okresný súd odôvodnil poukazom na ust. § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s tým, že obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný si ponechal lehotu na podanie odvolania. Dňa 9. júla 2019 bolo súdu doručené písomné odvolanie obžalovaného, ktoré stručne odôvodnil tým, že žiada o upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Ellingera písomným podaním doručeným súdu 11. júla 2019. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o treste nepovažuje za správny, ani dôvodný. Uložený trest je podľa jeho názoru neprimerane prísny a neadekvátny spáchanému prečinu. Poukázal na ním realizované vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Je toho názoru, že vyhlásením o vine uľahčil
súdu postup, no ten to nezohľadnil. Poukázal na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, ktoré odcitoval. Ďalej zdôraznil, že majetkovej (zrejme drogovej - pozn. súdu) trestnej činnosti sa dopustil prvý krát. S poukazom na cit. stanovisko a uvedené skutočnosti sa v konečnom návrhu domáhal, aby odvolací súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol tak, že mu uloží primeranejší trest, alebo iný alternatívny trest. Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Na verejnom zasadnutí súd doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho registra trestov obžalovaného a podstatného obsahu spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/105/2018, 6T/72/2019 a Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/43/2018, ako aj Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018. V rámci konečných návrhov žiadal obžalovaný odvolaniu vyhovieť a prokurátor odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď z iných ako ním namietaných dôvodov. Z aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného krajský súd zistil, že obžalovaný bol medzičasom odsúdený Okresným súdom Bratislava III v trestných veciach sp. zn. 6T/72/2019 a sp. zn. 6T/105/2018 a Okresným súdom Bratislava V v trestnej veci sp. zn. 3T/43/2018, preto krajský súd na verejnom zasadnutí oboznámil podstatný obsah týchto spisov. Z obsahu spisových materiálov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/105/2018 a Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 3T/43/2018 bolo zistené, že trestné činy, za ktoré bol obžalovaný v uvedených veciach právoplatne odsúdený, netvoria zbiehajúcu sa trestnú činnosť s aktuálne súdenou trestnou činnosťou. Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/72/2019 bolo zistené, že obžalovaný bol trestným rozkazom vydaným 17. júla 2019 uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Oba skutky spáchal 20. augusta 2018. Za tieto trestného činy okresný súd podľa § 44 Trestného zákona obžalovanému upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018 z 5. decembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/21/2019 z 19. marca 2019 považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Trestný rozkaz bol doručený obžalovanému do vlastných rúk 12. augusta 2019. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 21. augusta 2019. Keďže okresný súd postupoval nedôsledne pri oboznamovaní spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018, krajský toto pochybenie na verejnom zasadnutí napravil a predmetný spisový materiál riadne oboznámil. Z obsahu daného spisu bolo zistené, že obžalovaný bol trestným rozkazom vydaným 1. septembra 2018 uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, pričom skutok spáchal 30. augusta 2018. Tento trestný rozkaz bol obžalovanému doručený pri výsluchu 1. septembra 2018. Voči tomu trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, v dôsledku čoho súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na 5. decembra 2018, na ktorom rozsudkom uznal obžalovaného za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona spáchaného na skutkovom základe tam uvedenom a odsúdil ho podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno m), § 38 odsek 4 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky. Voči tomu rozsudku zahlásil obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že ho uznesením z 19. marca 2019, sp. zn. 6To/21/2019, ako nedôvodné zamietol. Rozsudok okresného súdu tak nadobudol právoplatnosť 19. marca 2019. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktuálne súdený skutok sa zbieha s iným skutkom spáchaným obžalovaným toho istého dňa, t. j. 30. augusta 2018, za ktorý bol obžalovaný odsúdený vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018. Taktiež sa súdený skutok zbieha so skutkami spáchanými 20. augusta 2018, za ktoré bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 6T/72/2019. Zbiehajú sa preto, lebo prvý trestný rozkaz bol obžalovanému doručený do vlastných rúk (s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku - pozn. súdu) vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018 až 1. septembra 2018, ergo všetky skutky spáchané pred týmto dátumom tvoria u obžalovaného zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú mu patrí jeden súhrnný trest ukladaný podľa tej trestnej sadzby, ktorá sa vzťahuje zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov na ten trestný čin, ktorý je najprísnejšie trestný. V tomto prípade je takým činom prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý je možné obžalovaného potrestať odňatím slobody v rozpätí až na tri roky. K trestu je treba uviesť, že je právnym následkom trestného činu, preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Vychádzajúc z ust. § 34 odsek 1 Trestného zákona účelom samotného trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd aj v tomto prípade prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného poľahčujúce okolnosti nezistil, no zistil dve priťažujúce okolnosti a síce, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), túto nebolo možné obžalovanému priznať, nakoľko obžalovaný popieral časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Konkrétne tú časť, za ktorú bol odsúdený vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018. Na priznanie danej poľahčujúcej okolnosti
je pritom nevyhnutné, aby obžalovaný priznal (a úprimne oľutoval) celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, v opačnom prípade nie je možné danú okolnosť priznať. Je tomu tak z dôvodu, že sa mu za celú zbiehajúcu trestnú činnosť ukladá len jeden (súhrnný) trest. To isté platí aj vo vzťahu k aplikácii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, ktorej priznania sa obžalovaný v odvolaní domáhal, čím je daná odpoveď na túto jeho sťažnostnú námietku. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností (2:0), čo viedlo postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Odvolací súd tak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v rozpätí od jedného roka do troch rokov s tým, že musel reflektovať aj na ust. § 42 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, teda v tomto prípade nesmel byť miernejší ako nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uložený vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018. Z odpisu registra trestov GP SR obžalovaného je zrejmé, že tento bol pred spáchaním súdeného skutku (30. augusta 2018) až sedemnásťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Opakovane bol vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy bol prepustený z výkonu trestu na slobodu 17. júla 2018. Z časových súvislostí je zrejmé, že trestnej činnosti sa začal dopúšťať už krátko po tomto dátume. S poukazom na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy odvolací súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda v strede upravenej trestnej sadzby s tým, že na výkon uloženého trestu ho zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákon do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti už bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Pokiaľ sa obžalovaný odvolaním domáhal upustenia od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/123/2018 z 5. decembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/21/2019 z 19. marca 2019, tento postup podľa názoru krajského súdu neprichádzal do úvahy. Trest uložený skorším rozsudkom nebolo možné považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného vzhľadom na fakt, že obžalovaný je recidivista, u ktorého dosiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody zjavne neviedli k jeho náprave a nemali na neho ani odstrašujúci účinok, ktorý záver možno vyvodiť z faktu, že sa obžalovaný už krátko po svojom ostatnom prepustení z výkonu trestu na slobodu dopustil hneď štyroch úmyselných trestných činov, za ktoré mu je ukladaný v tejto veci súhrnný trest. Len absencia odvolania prokurátora bránila krajskému súdu v tom, aby obžalovanému uložil prísnejší súhrnný trest, ktorý by bol u takéhoto recidivistu namieste. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku o treste pre obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.