Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-24-2017.pdf
PDF · 127.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobkyne: Q. G., U.. XX.XX.XXXX, F. X, E., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: N.. A.. C. D.Á., D.., U.. XX.X.XXXX, M. X, R., zastúpenému NIELSEN MEINL, s. r. o., Seberíniho 9, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 49C/1/2014-467, zo dňa 12.10.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť odoslať žalobkyni list s nasledujúcim ospravedlnením: „Podpísaný doc. A.. C. D., D.T.., U.. XX.X.XXXX, R. D. X, XXX XX R.va sa týmto ospravedlňujem Q. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. X, XXX XX R. za zverejnenie diskusného príspevku v znení: „na právnickej fakulte si už aj vrabce čvirikajú, že biela vrana mala pomer a manžel sa s ňou kvôli tomu rozviedol, keďže podozrievala svoje kolegyne, že to vyzradili manželovi, spustila akciu „pomsta“, ktorý som dňa 05.01.2011 pod prezývkou „mjo je komunista“ uverejnil na internetovom portáli denníka SME v diskusii k článku „Biela vrana ide na ministerstvo“. Tvrdenia uvedené v tomto príspevku sú nepravdivé a neoprávnene som nimi zasiahol do práva Q. G. na ochranu osobnosti“. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 7.1.2014, doplnenou podaním z 11.11.2014, domáhala ochrany svojej osobnosti a žiadala, aby jej žalovaný zaslal list obsahujúci ospravedlnenie; na tom skutkovom základe, že žalovaný 5.1.2011 napísal v internetovej diskusii k článku „Biela vrana ide na ministerstvo práce“, uverejnenom na internetovom portáli SME (ďalej ako „Článok“), pod prezývku „mjo je komunista“, príspevok v znení: „na právnickej fakulte si už aj vrabce čvirikajú, že biela vrana mala pomer a manžel sa s ňou kvôli tomu rozviedol, keďže podozrievala svoje kolegyne, že to vyzradili manželovi, spustila akciu „pomsta“, už sa teším keď u mihala vytriezvejú z toho, koho prijal.“ (ďalej ako „Diskusný príspevok“). Žalobkyňa uviedla, že „Bielou vranou“, ktorá je spomínaná v príspevku je vzhľadom na kontext diskutovaného článku ona, keďže v roku 2010 jej bolo občianskymi združeniami VIA IURIS a Aliancia Fair-play udelené ocenenie Biela vrana. Tvrdila, že žalovaný týmto príspevkom šíril nepravdivé a dehonestujúce informácie dotýkajúce sa jej osobnosti, vytvoril o nej obraz nemorálnej osoby a tým neoprávnene zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti. V súvislosti s uverejnením nepravdivých skutočností došlo k vážnemu narušeniu jej rodinného vzťahu s dcérou Q., ktorá ju začala podozrievať z nevery a z rozbitia manželstva rodičov, čo vyústilo do odmietania vzájomného kontaktu; ich vzájomné vzťahy boli natoľko narušené, že bolo potrebné nanovo upraviť výkon rodičovských práv a povinností k dcére, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti svojho otca.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu ku skutkovému stavu za preukázané, že Článok sa týkal žalobkyne a jej pracovného života po skončení práce na Právnickej fakulte UK a okolností, pre ktoré podala podnet na Okresnú prokuratúru Bratislava I; Diskusný príspevok k tomuto článku sa týkal žalobkyne a predmetného podnetu; jednalo sa o podnet na prešetrenie postupu pri prijímacom konaní na rok 2008/2009 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde poukázala na skutočnosti, ktoré zistila ako študijná referentka, nasvedčujúce, že pri prijímacom konaní nebol dodržaný riadny postup.
3. Súd prvej inštancie mal z obsahu vyšetrovacieho spisu ORP - 405/1-OVK-BA-2011 za ustálené, že bolo vedené trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania žalobkyne podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona proti neznámemu páchateľovi z dôvodu napísania Diskusného príspevku; uznesením ČVS ORP - 405/1-OVK-BA-2011 z 1.2.2012 bolo trestné stíhanie vo veci prerušené, nakoľko pisateľ Diskusného príspevku nebol jednoznačne identifikovaný. Súd prvej inštancie ozrejmil, že zo zápisnice o výsluchu žalovaného ako svedka pred Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I z 12.10.2011 zistil, že žalovaný po vypuknutí kauzy tzv. daňovákov čítal o kauze články na internete, mal o nej informácie z titulu svojej funkcie na fakulte; nepoprel, že čítal i diskusie, pričom on osobne zvykol prispievať do diskusií k rôznym témam. Žalovaný ďalej vypovedal, že keď prispieva do diskusií a vyjadruje svoje oficiálne stanovisko, používa nick „R.“; pokiaľ diskutuje v anonymných diskusiách používa množstvo rôznych nickov. Nepoprel, že prispieval aj do diskusií o dotknutej kauze, avšak nevedel pod akým nickom, nakoľko kauza žalobkyne prebiehala takmer rok, použil niekoľko nickov; k nicku „mjo je komunista“ uviedol, že ho mohol používať. Žalovaný vo výpovedi skonštatoval, že si nespomína, či Diskusný príspevok písal a dodal, že čo v diskusiách na predmetnú tému napísal, tak to vždy vychádzalo z analýzy novinových článkov, vystúpení žalobkyne a jeho poznatkov z práce a vždy to považoval za pravdu. K počítačom v domácnosti sa vyjadril, že majú jeden stolný počítač a dva notebooky. Uviedol, že do diskusií zvykne prispievať keď je doma, nakoľko v práci nemá čas; doma býva iba s manželkou.
4. Súd prvej inštancie z protokolu o výsledku kontroly z 14.9.2010, vykonanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na Právnickej fakulte UK zistil, že bola konštatovaná nekompletnosť a administratívne nedostatky vedenia spisovej dokumentácie uchádzačov/študentov zo skupiny „daňoví poradcovia“, ktorí sa zúčastnili prijímacieho konania a boli prijatí na štúdium v študijnom programe právo v akademickom roku 2008/2009. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/167/2009 ustálil, že návrh na rozvod manželstva podala žalobkyňa a to dňa 5.6.2009; zo zápisnice o pojednávaní vo veci rozvodu jej manželstva, zhodne s výpoveďou jej bývalého manžela pred Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I, mal za preukázané, že príčinou rozvratu manželstva boli najmä názorové rozdiely manželov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/167/2009-27, zo dňa 10.11.2009, právoplatným dňa 23.11.2009, bolo manželstvo žalobkyne rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti Q. K. G. po rozvode zverené do starostlivosti žalobkyne. Následne, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/178/2011-49, zo dňa 28.11.2011, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola dcéra žalobkyne, maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti otca; v odôvodnení rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že maloletá Q. sa viac ako jeden rok nachádza v osobnej starostlivosti otca, pričom matka sa s dcérou stretáva a snaží sa získať dcérinu dôveru a náklonnosť, ktorá bola poznačená vzniknutou a následne medializovanou kauzou matky, ktorá vznikla po tom, čo matka verejne poukázala na korupciu u svojho vtedajšieho zamestnávateľa Právnickej fakulty UK v Bratislave.
5. Súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ sa jedná o pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorej nedostatok žalovaný v konaní namietal, mal za preukázané, že Diskusný príspevok písal užívateľ „mjo je komunista“, ktorý bol registrovaný s adresou G..E..V., s dátumom registrácie 17.11.2010 o 13:42 hod., naposledy s prihlásením dňa 20.01.2011 o 18:16 hod. Príspevok bol napísaný z IP: 92.60.60.22, ktorá bola evidovaná na manželku žalovaného v ich spoločnom bydlisku, avšak nebola pridelená konkrétnemu počítaču, ale slúžila ako wifi router na rozdelenie internetového pripojenia. Objasnil, že pri ustálení pisateľa príspevku vychádzal z toho, že žalovaný nepoprel používanie nicku „mjo je komunista“, ani prispievanie do diskusií na internetovom portáli SME k predmetnej kauze (daňových poradcov). Dodal, že aj keď žalovaný mal za to, že predmetný diskusný príspevok nenapísal, v konaní vypovedal, že si obsah všetkých diskusných príspevkov nepamätá pre ich množstvo a na nepodstatné veci sa snaží zabudnúť. Pri určovaní totožnosti pisateľa príspevku vzal súd prvej inštancie do úvahy aj skutočnosť, že v domácnosti žalovaného sa síce nachádza viacero zariadení, z ktorých sa dalo odoslať príspevok
a tieto zariadenia mohli využívať nielen členovia rodiny, ale i návštevy, avšak žiadna z týchto osôb príspevok podľa tvrdenia žalovaného neodoslala, čo potvrdila i manželka žalovaného. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný síce v konaní tvrdil, že jeho nick „mjo je komunista“ bol zneužitý neznámou osobou, ktorá prispievala do diskusií, avšak neuviedol, ktoré príspevky písal on sám pod uvedeným nickom. Skonštatoval, že vychádzal aj z funkcie žalovaného, ktorý bol od novembra 2011 prorektorom na UK pre študijné veci, mal vedomosť o prepuknutí kauzy „daňových poradcov“, ktorá začala na podnet žalobkyne a napriek tomu, že ju nepoznal, nepoprel, že sa o jej súkromnom živote bavili na pôde univerzity, a že mal mať vedomosť o tom, že mala priateľa kvôli ktorému sa rozviedla. Dodal, že Diskusný príspevok bol napísaný o 10.41 hod. a teda žalovaný by mal možnosť ho napísať aj v prípade, ak by išiel v dotknutý deň z Bratislavy do Smoleníc a späť sa vrátil o 13:10, tak ako vypovedala v konaní jeho manželka; v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by v čase napísania príspevku bol žalovaný mimo svojho bydliska. Súd prvej inštancie posudzoval aj obsah príspevkov zverejnených pod dotknutým nickom pred 5.1.2011 ako i po tomto dni a zistil, že diskutér sa vyjadroval k témam v oblastiach, v ktorých žalovaný pôsobil alebo mal vzdelanie (klimatológia, vedecké štúdie o otepľovaní, AGW, UK, zákon o vysokých školách, kauza daňových poradcov, osoba žalobkyne). Na uvedenom základe považoval súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného o zneužití jeho nicku, resp. napísaní Diskusného príspevku neznámou osobou za účelové a špekulatívne tvrdenia s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za anonymne napísaný príspevok. Po zhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne i v súvislostiach a s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, uzavrel, že pisateľom Diskusného príspevku bol žalovaný.
6. Pri posudzovaní spôsobilosti Diskusného príspevku zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne sa súd prvej inštancie zaoberal pravdivosťou jeho obsahu. Poznamenal, že príspevok pojednával o tom, že dôvodom podania podnetu žalobkyne na Okresnú prokuratúru Bratislava I na prešetrenie postupu pri prijímacom konaní na rok 2008/2009 na Právnickej fakulte UK v Bratislave, bola pomsta kolegyniam za prezradenie jej údajného mimomanželského pomeru s následkom rozvodu manželstva. Podotkol, že z vykonaného dokazovania, vrátane oboznámenia sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ORP - 405/1-OVK- BA-2011 nevyplynulo, že o tvrdenom mimomanželskom pomere žalobkyne a následnom rozvode by mali v čase rozvodu manželstva (v roku 2009) vedomosť jej kolegyne, voči ktorým mala pomsta smerovať. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že mal za ustálené, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR kontrolou vykonanou na Právnickej fakulte UK zistilo nekompletnosť a administratívne nedostatky vedenia spisovej dokumentácie uchádzačov/študentov zo skupiny „daňoví poradcovia“, ktorí sa zúčastnili prijímacieho konania a boli prijatí na štúdium v akademickom roku 2008/2009, čo nenasvedčuje motívu pomsty žalobkyne kolegyniam, ale snahu o prešetrenie uvedeného prijímacieho konania. Podčiarkol, že príčinou rozvodu manželstva na návrh žalobkyne nebol jej mimomanželský pomer, čo zhodne so zápisnicou o rozvode uviedol aj jej bývalý manžel. Súd prvej inštancie dodal, že motívu pomsty nenasvedčuje ani časové hľadisko, keď návrh na rozvod manželstva bol podaný 5.6.2009 a podnet žalobkyňa podala v júli 2010, pričom nezrovnalosti v spisoch daňových poradcov zistila v zime 2009, v čase po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v Diskusnom príspevku uviedol nepravdu o motíve žalobkyne na podanie podnetu na Okresnú prokuratúru Bratislava I; pričom ju vykreslil ako nemorálneho človeka, ktorý z osobných dôvodov podal podnet na prešetrenie prijímacích pohovorov s cieľom pomsty kolegyniam. Podotkol, že uvedeným konaním žalovaného došlo k zásahu do práva na česť a dôstojnosť žalobkyne. Ozrejmil, že v prejednávanej veci bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že k zásahu do práv žalobkyne došlo verejne; ako aj na to, že bola ocenená za občiansku statočnosť ocenením Biela vrana, ktoré sa udeľuje ľudom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, ktoré získala v roku 2010 v súvislosti s poukázaním na prijímacie pohovory daňových poradcov a na následky tejto kauzy na jej život; Diskusný príspevok svojím obsahom znevažuje i toto získané ocenenie. Dodal, že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie občana, ktoré zasahuje práva chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto nebral ohľad na skutočnosť, či žalovaný ako pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia zverejneného formou diskusného príspevku, alebo či išlo len o nedbalé preberanie poznatkov a ich šírenie. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie podľa § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko požadovanú formu satisfakcie zaslaním ospravedlňujúceho listu žalobkyni v znení výroku rozsudku súd prvej inštancie považoval za primeranú. O trovách konania rozhodol podľa § 252, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1; a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré platila, v rozsahu 100%.
8. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Bol názoru, že v konaní nebolo nesporne preukázané, že by pisateľom Diskusného príspevku bol on; v konaní bolo iba zistené, že príspevok bol napísaný z IP adresy, ktorá bola pridelená k wifi routeru vedenému na meno jeho manželky; a teda pisateľom príspevku mohol byť ktokoľvek v jeho domácnosti, ale aj mimo jeho domácnosti, nakoľko on aj jeho manželka spoločne potvrdili, že wifi router v ich domácnosti v tom čase nebol chránený heslom. Argumentoval, že v konaní jednoznačne uviedol, že on príspevok nenapísal, čo však súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a špekulatívne tvrdenie; vychádzajúc výlučne z toho, že príspevok bol napísaný z IP adresy pridelenej wifi routeru v jeho domácnosti a z jeho pracovnej pozície prorektora pre študijné veci UK v danom čase. Zdôraznil, že v konaní nepoprel, že mohol používať nick „mjo je komunista“, poprel však, že by bol pisateľom Diskusného príspevku. Uviedol, že nick „mjo je komunista" bol používaný aj inou osobou ako ním; mnohé príspevky zverejnené pod týmto nickom navodzujú dojem, že pisateľ je osobou s právnickým vzdelaním, čo on rozhodne nie je. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, že žalobkyňa pisateľa príspevku poznala, tykala mu a vedela o ňom, že je osobou s právnickým vzdelaním. Taktiež považoval za potrebné ozrejmiť, že v deň kedy bol Diskusný príspevok napísaný, bol zaviezť svokru do Smoleníc a teda nemohol o 10.41 hod. napísať príspevok, následne odviezť svokru do Smoleníc a vrátiť sa späť do Bratislavy, aby jeho manželka bola o 13.10 hod. v práci, tak ako v konaní vypovedala.
9. Žalovaný v odvolaní poznamenal, že nemal žiaden motív očierňovať žalobkyňu v diskusných príspevkoch na internete, keďže ju nepoznal, nemal k nej žiaden vzťah a nikdy sa s ňou nekontaktoval; túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa. Dodal, že svedkyne D. D. K. G. N. potvrdili, že on sa nikdy o žalobkyni dehonestujúcim spôsobom nevyjadroval, nemal teda žiaden dôvod činiť tak prostredníctvom internetu. Oponoval záveru súdu prvej inštancie, že v príspevku bola uvedená nepravda o motíve žalobkyne na podanie podnetu na prešetrenie prijímacieho konania v akademickom roku 2008/2009; domnieval sa, že z príspevku nie je zrejmé, čo je možné rozumieť pod slovným spojením „akcia pomsta“, t.j. či pisateľ myslel podanie podnetu na prešetrenie prijímacieho konania alebo iné konanie žalobkyne. Na záver skonštatoval, že žalobkyňa ako držiteľ ocenenia Biela vrana, ktoré je udeľované za občiansku statočnosť a udeľuje sa ľuďom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, sa stala verejne známou osobou; a v zmysle ustálenej judikatúry teda musí strpieť vyššiu mieru zásahu do svojho súkromia a prejavov svojej osoby ako osoba súkromná.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (vychádzajúc z jeho obsahu), žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní toho, či žalovaný je pisateľom Diskusného príspevku zohľadnil viaceré dôkazy a skutočnosti, napr. že sám žalovaný používanie diskusného konta „mjo je komunista“ nepoprel a nepoprel ani autorstvo príspevku; ďalej, že žalovaný v konaní vypovedal, že jeho diskusné konto je zabezpečené heslom, pričom heslo a prístup k jeho počítaču boli nevyhnutné na pridávanie diskusných príspevkov z konta „mjo je komunista“; príspevok teda síce mohol napísať ktokoľvek, kto mal prístup k počítaču, avšak je potrebné brať do úvahy, že počítač bol v byte žalovaného a nie na ulici. Mala za irelevantné tvrdenie žalovaného, že router vysielal nezabezpečený wifi signál umožňujúci pripojiť sa na internet aj z miesta mimo jeho domácnosti, nakoľko aj keby to bola pravda, neznamená to súčasne aj prístup k heslu k diskusnému kontu uloženému v počítači. Bola názoru, že nemožno rozumne predpokladať, že by niekto vyvinul také úsilie, aby prostredníctvom wifi siete, ktorá má dosah iba v malej vzdialenosti od vysielača (routera) prenikol až do počítača žalovaného a zistil uložené heslo k diskusnému kontu, aby prispel do diskusie plnej balastu a napísal, že žalobkyňa mala pomer a kvôli tomu sa s ňou manžel rozviedol. Domnievala sa, že ak by niekto chcel po prekonaní hesla wifi siete žalovaného písať diskusné príspevky využívajúc túto wifi sieť, mohol si jednoducho založiť vlastné diskusné konto bez námahy a potreby zložito zisťovať heslo k diskusnému kontu „mjo je komunista“, resp. ak by chcel niekto naopak žalovanému škodiť, tak by založil diskusné konto priamo s jeho menom, napr. „Ján Pekár“ a písal by explicitnejšie príspevky.
11. Žalobkyňa poukázala na rozpory vo výpovediach žalovaného, jeho manželky a tvrdeniach uvedených v odvolaní, keďže žalovaný v odvolaní uviedol, že sú aj iné osoby, ktoré mohli priamo v jeho byte použiť jeho počítač na napísanie Diskusného príspevku, avšak túto možnosť sám vo svojej výpovedi na pojednávaní 5.12.2014 vylúčil (č.l. 76), keď tvrdil, že po oznámení o podaní žaloby a po vypočutí v rámci
trestného konania sa svojich príbuzných pýtal, či príspevok napísali a každý z nich odmietol, preto po stanovisku poskytovateľa internetových služieb dospel k názoru, že jediná možnosť je, že na počítač sa pripojil niekto mimo domácnosti. Žalobkyňa podotkla, že táto výpoveď je ďalej v rozpore s výpoveďou jeho manželky, ktorá na pojednávaní 6.5.2016 uviedla, že nik iný 5.1.2011 príspevok napísať nemohol, keďže sa v tom čase nik iný v byte zdržiavať nemal; sám žalovaný naopak uvádza možnú prítomnosť viacerých osôb v byte, ktorých sa vraj dopytoval, či príspevok písali. Žalobkyňa zdôraznila, že v konaní úplne absentuje jednoznačné skutkové tvrdenie žalovaného, že nie je užívateľom diskusného konta „mjo je komunista“, ani autorom Diskusného príspevku. Naopak, žalovaný pri výsluchu pred Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I na otázku vyšetrovateľa, či mohol niekedy používať nick „mjo je komunista“ uviedol (č.l. 199), že taký nick mohol používať a následne na otázku, či mohol písať Diskusný príspevok odpovedal, že si nespomína; napísanie príspevku nepoprel ani v tomto konaní, keď na otázku súdu prvej inštancie, či písal príspevok uvedený v žalobe, odpovedal (č.l. 77/2), že si nie je vedomý, keďže napísal väčšie množstvo príspevkov, nie je možné si pamätať obsah všetkých. Žalobkyňa oponovala voči tvrdeniu žalovaného, že nemal motív písať osočujúci príspevok na jej osobu, pretože motívom mohla byť skutočnosť, že žalovaný bol v čase vypuknutia kauzy prorektorom UK pre študijné záležitosti a jeho manželka pred vyšetrovateľom uviedla (č.l. 190), že keď tá kauza vypukla, tak mal taký postoj, že treba to vyriešiť a očistiť univerzitu. Žalobkyňa na záver uviedla, že Diskusný príspevok nepozostával iba zo slov „akcia pomsta“, ale tieto slová boli zasadené do kontextu tvrdenia o jej mimomanželskom pomere ako dôvode jej rozvodu, pričom význam príspevku bol, že sa za vyzradenie tohto údajného mimomanželského pomeru chcela pomstiť svojim kolegyniam; obsah príspevku je tak jednoznačne difamujúci, najmä v situácii keď preukázala, že dôvodom jej rozvodu nebol mimomanželský pomer.
12. Žalovaný nevyužil možnosť podať odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobkyne napriek skutočnosti, že s predmetným vyjadrením bol oboznámený prostredníctvom svojho právneho zástupcu 24.2.2017, ktorému bolo doručené elektronicky cestou advokáta žalobkyne.
13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejedná o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi morálnej satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobkyne.
15. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti (§ 191 C.s.p.). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaním skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi).
16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu predovšetkým s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby, najmä pokiaľ ide o ustálenie pasívnej legitimácie žalovaného v konaní; súd prvej inštancie ho založil na úvahe, že Diskusný príspevok písal užívateľ „mjo je komunista“, ktorý bol registrovaný s adresou G..E..V., s dátumom registrácie 17.11.2010 o 13:42 hod. a bol napísaný z IP: 92.60.60.22, ktorá bola evidovaná na manželku žalovaného v ich spoločnom bydlisku, avšak nebola pridelená konkrétnemu počítaču,
ale slúžila ako wifi router na rozdelenie internetového pripojenia; pri ustálení pôvodcu neoprávneného zásahu (autora príspevku) vychádzal z toho, že žalovaný nepoprel používanie nicku „mjo je komunista“, ani prispievanie do diskusií na internetovom portáli SME k predmetnej kauze (daňových poradcov), vezmúc do úvahy, že samotný žalovaný v konaní vypovedal, že si obsah všetkých diskusných príspevkov nepamätá pre ich množstvo a ďalej skutočnosť, že v domácnosti žalovaného sa síce nachádza viacero zariadení, z ktorých sa dalo odoslať príspevok a tieto zariadenia mohli využívať členovia rodiny a návštevy, avšak žiadna z týchto osôb príspevok podľa tvrdenia žalovaného neodoslala, čo potvrdila i manželka žalovaného. A aj keď žalovaný v konaní tvrdil, že jeho nick „mjo je komunista“ bol zneužitý neznámou osobou, nedokázal ďalej upresniť, ktoré príspevky písal on sám pod uvedeným nickom. Pri určovaní totožnosti pisateľa príspevku vzal súd prvej inštancie veľmi správne do úvahy aj profesionálne zaradenie a funkciu žalovaného, ktorý bol od novembra 2011 prorektorom na UK pre študijné veci, mal vedomosť o prepuknutí kauzy „daňových poradcov“, ktorá začala na podnet žalobkyne a napriek tomu, že ju nepoznal, nepoprel, že sa o jej súkromnom živote bavili na pôde univerzity; posudzujúc samotný obsah príspevkov zverejnených pod dotknutým nickom pred 5.1.2011 ako i po tomto dni, súd prvej inštancie racionálne a adekvátne zhodnotil aj to, že diskutér sa vyjadroval k témam v oblastiach, v ktorých žalovaný pôsobil alebo mal vzdelanie (klimatológia, vedecké štúdie o otepľovaní, AGW, UK, zákon o vysokých školách, kauza daňových poradcov, osoba žalobkyne), z čoho súd prvej inštancie prirodzene a bez rozumných pochybností tvrdenia žalovaného o zneužití jeho nicku, resp. napísaní Diskusného príspevku neznámou osobou považoval za účelové a špekulatívne tvrdenia s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za anonymne napísaný príspevok. Preto po zhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne i v súvislostiach, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo správne uzavrel, že autorom Diskusného príspevku bol žalovaný.
17. V prejednávanej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať spôsob, akým hodnotenie dôkazov vykonal (výsledky jeho hodnotenia dôkazov zodpovedajú pravidlám logického myslenia, do úvahy vzal iba skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a neopomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), preto nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.
17.1. Žalovaný v podanom odvolaní napr. namietal, ako v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že predmetný diskusný príspevok nenapísal, avšak bez patričnej reakcie na to, ako sa vyjadril ako svedok v trestnom konaní. Ohľadom nicku „mjo je komunista“ pri výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní totiž nevylúčil, ergo nepoprel jeho možné používanie a na Diskusný príspevok z 5.1.2011 si akurát nespomenul. K výpovediam žalovaného a jeho manželky hodno poznamenať, že si vzájomne odporujú; manželka žalovaného A.. D. D., N.. ako svedkyňa pri výsluchu pred Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I po poučení podľa § 131 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať a o následkoch krivej výpovede (§ 346 Trestného zákona) uviedla, že nikto iný nepoužíval počítač u nich doma, iba na začiatku pracovník; žalovaný pritom vo výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že počítače v ich domácnosti sú dostupné pre návštevu, príbuzných, priateľov alebo susedov, ktorí majú možnosť ich hocikedy využiť....avšak na dopyt samotného žalovaného sa nikto z nich k napísaniu diskusného príspevku neprihlásil. Uvedené tvrdenia sú v zjavnom rozpore s textáciu podaného odvolania, že „žalovaný podrobne vysvetlil, a jeho manželka v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdila, akým spôsobom fungoval v ich domácnosti prístup k počítaču (počítač bol stále zapnutý a prístup k nemu mal každý, vrátane návštev príbuzných, priateľov či susedov) ako aj prihlasovanie sa do diskusií (t.j. prihlasovací systém do diskusií si na základe funkcie súborov „cookies“ pamätá prihlasovacie meno a heslo, ktoré automaticky vypĺňa; do diskusie sa tak pod kontom daného užívateľa mohol zapojiť ktokoľvek, kto mal prístup k počítaču). Pisateľom predmetného diskusného príspevku tak mohol byť ktokoľvek v domácnosti žalovaného, ale aj mimo jeho domácnosti .....wifi router v ich domácnosti v tom čase nebol chránený heslom.“
17.2. Preto, keď súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaného o zneužití jeho nicku, resp. napísaní Diskusného príspevku neznámou osobou za účelové a špekulatívne s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za anonymne napísaný príspevok, v plnej miere zohľadnil vierohodnosť poznatkov získaných výpoveďami žalovaného a jeho manželky v pozícii svedkov pred orgánmi činnými v trestnom konaní (vyšetrovanie prečinu ohovárania žalobkyne podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona) ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie (a teda aj ich význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení), hodnotiac ich jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním ostatných (zostávajúcich) dôkazov; presvedčivou argumentáciou zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania (§ 191 ods. 1 C.s.p.) pri súčasnom zachovaní pravidiel formálnej
logiky tak súd prvej inštancie dospel k jedinému rozumne prípustnému názoru o snahe žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za anonymne napísaný príspevok s jednoznačným záverom, že autorstvo Diskusného príspevku svedčí žalovanému. Týmto je vo všetkých súvislostiach zodpovedaná aj väčšina žalobcom prezentovaných „podstatných tvrdení“ v jeho odvolaní; posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
18. Odvolací súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti postupu súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o namietanú skutočnosť, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba dôkazy svedčiace v neprospech žalovaného, aj to iba nepriame dôkazy, keďže žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že by žalovaný bol pisateľom sporného diskusného príspevku, v konaní vykonaný nebol.
18.1. Právna otázka, kedy sústava nepriamych dôkazov tvorí vo svojom súrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, z ktorej je možné odvodiť len jeden skutkový záver a zároveň vylúčiť možnosť záveru iného a kedy ju netvorí, sa týka pravidiel hodnotenia dôkazov podľa 191 C.s.p. (Čl. 15 Základných princípov C.s.p.), podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Uvedená zásada plynie z ústavného princípu nezávislosti súdov a je súčasťou práva na spravodlivý proces a preto súdu nemožno predpísať pravidlá, z ktorých by mal pri hodnotení dôkazov vychádzať. Stanovenie hranice, kedy už je určitá skutočnosť preukázaná sústavou nepriamych dôkazov a kedy nie je, je otázkou posúdenia súdu v konkrétnom prípade pri rešpektovaní pravidiel § 191 C.s.p.
18.2. K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že rozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného k uznaniu viny obžalovaného v trestnom konaní.
18.3. V civilnom sporovom konaní nemožno učiniť záver, že nebolo unesené dôkazné bremeno preto, že určitá skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nad všetku pochybnosť. Pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú postačuje, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť (porov. uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 2.12.2004, sp. zn. II. ÚS 66/2003). Pretože v civilnom sporovom konaní neplatí zásada „in dubio pro reo“, nemusia nepriame dôkazy tvoriť úplne uzavretú sústavu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver ako ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou pravdepodobnosti tomuto záveru (na rozdiel od iných možných záverov) vedú; ostatne tak, ako tomu bolo aj v danom prípade ohľadom určenia žalovaného za pôvodcu zásahu do osobnostných práv žalobkyne napísaním nepravdivého Diskusného príspevku.
19. S uvedeným nepriamo súvisí aj ďalšia námietka žalovaného, že pisateľom predmetného diskusného príspevku mohol byť aj ktokoľvek mimo jeho domácnosti, nakoľko wifi router v ich domácnosti v tom čase nebol chránený heslom; v plnej miere sa možno stotožniť s názorom prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu, že aj keby k tomu (teoreticky) dochádzalo, neznamená to súčasne aj prístup k heslu k diskusnému kontu uloženému v počítači. Nemožno tiež racionálne predpokladať, že by niekto prostredníctvom wifi siete (iba v malej vzdialenosti od routera), prenikol až do počítača žalovaného a zistil uložené heslo k diskusnému kontu, prispel do diskusie a napísal, že žalobkyňa mala pomer a kvôli tomu sa s ňou manžel rozviedol. Ak by niekto chcel po prekonaní hesla wifi siete žalovaného písať diskusné príspevky využívajúc túto wifi sieť, mohol si založiť vlastné diskusné konto bez námahy a potreby zložito zisťovať heslo k diskusnému kontu „mjo je komunista“.
20. Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie sporu, súd prvej inštancie spoľahlivým spôsobom objasnil, že pri posudzovaní spôsobilosti Diskusného príspevku zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne bolo potrebné zaoberať sa pravdivosťou jeho obsahu; žalovaný v Diskusnom príspevku uviedol nepravdu o motíve žalobkyne na podanie podnetu na Okresnú prokuratúru Bratislava I a vykreslil ju ako nemorálneho človeka, ktorý z osobných dôvodov podal podnet na prešetrenie prijímacích pohovorov s cieľom pomsty kolegyniam. A po zohľadnení, že k zásahu do práv žalobkyne došlo verejne a že bola ocenená za občiansku statočnosť ocenením Biela vrana, ktoré sa udeľuje ľudom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, ktoré získala v roku 2010 v súvislosti s poukázaním na prijímacie pohovory daňových
poradcov a na následky tejto kauzy na jej život; súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na výstižnej úvahe, že Diskusný príspevok svojím obsahom znevažuje i toto získané ocenenie.
21. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie objektívnym spôsobom posúdil neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, vychádzajúc pri tom z celkovej povahy, ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, keď prihliadol na intenzitu, povahu a spôsob neoprávneného zásahu, na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a dôsledok vzniknutej nemajetkovej ujmy na postavenie žalobkyne v rodine a v spoločnosti. Správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pritom nebola spôsobilá zmeniť ani argumentácia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť dotknutá uverejneným príspevkom na svojich osobnostných právach, mala možnosť požiadať prevádzkovateľa o stiahnutie tohto príspevku; žalobkyni zo žiadneho ustanovenia hmotného práva takáto povinnosť nevyplývala a aj keď žalobkyňa uvedeným spôsobom mohla postupovať, takéto jej „opomenutie“ alebo „nekonanie“ nebolo prima facie žiadnou prekážkou pre jej úspech v predmetnom konaní.
22. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je forma morálneho zadosťučinenia navrhnutá žalobkyňou, vzhľadom na okolnosti prípadu primeraná, a teda požadovaná forma satisfakcie zaslaním ospravedlňujúceho listu žalobkyni v znení výroku rozsudku súdu prvej inštancie je teda nielen primeraná, ale aj postačujúca a tým aj účinná.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).