Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11P-29-2019.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., štátna občianka SR, Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. P. do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 150,- € mesačne splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 22.05.2019.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. P. za čas od 22.05.2019 do 30.11.2019 v sume 747,15 € súd povoľuje otcovi splácať v splátkach v sume po 50,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
III. Matka je oprávnená zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každý nepárny týždeň, a to od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., každý párny týždeň a to do 31.12.2019 vždy v pondelok od 12:00 hod. do 19:00 hod. a od 01.01.2020 vždy v pondelok od 15:00 hod. do 19:00 hod., pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, a otec je povinný maloletú prevziať a odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 22.05.2019 domáhala toho, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu v sume 200,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, neskôr žiadala až sumu 250,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa ukončili vzťah a vzájomne sa dohodli požiadať o úpravu práva a povinností k maloletej, dôvodom je aj podanie žiadosti o byt ku ktorej matka musí doložiť všetky doklady o svojom príjme vrátane výživného na maloletú.
2. Otec dieťaťa sa vyjadril písomne podaním zo dňa 24.06.2019 kde uviedol, že súhlasí s tým, aby mal P. bola zverená do osobnej starostlivosti matke, styk s maloletou sa bude uskutočňovať na základe vzájomnej dohody, pričom je ochotný platiť matke výživné. Pokiaľ ide o rodičovskú dohodu, kde sa zaviazal platiť na maloletú sumu 200,- €, túto dohodu podpísal najmä z toho dôvodu, že matka to
potrebovala doložiť k žiadosti o byt a až potom si uvedomil, že túto dohodu nebude môcť dodržať a tiež sa dohodli, že matka nepodá návrh na súd. On je SZČO, zdravotné poistenie platí z príspevku Úradu práce na rozvoj podnikania, sociálne poistenie si zatiaľ z príjmu nemusí a ani nedokáže uhrádzať. Býva u rodičov, kde musí prispievať na chod domácnosti, denne dochádza za prácou do V., pričom si musí uhradiť benzín a stravu, auto má zapožičané. Okrem toho platí telekomunikačné služby. Zo spolužitia s matkou dieťaťa mu zostal úver v banke. Matke dieťaťa nechal všetky veci, ktoré nadobudli počas spolužitia za pomoci jeho rodičov a starých rodičov a to najmä všetky osobné veci, veci maloletej, manželskú posteľ, chladničku, vybavenie kuchyne, Maimskú mývaliu mačku s PP ako i ďalšie veci. Na výchove maloletej sa chce podieľať podľa možností a chce prispievať k zdravému vývoju a rozvoju osobnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka, správami o príjmoch rodičov, dokladmi o ich pravidelných výdajoch, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, písomným vyjadrením otca aj matky, dokladmi o platení výživného a zistil tento skutočný stav veci: Mal. P. pochádza z mimomanželského pomeru jej rodičov. Rodičia dieťaťa od 22.03.2019 nežijú v spoločnej domácnosti po tom čo matka s dieťaťom odišla bývať k svoji rodičom a od 01.07.2019 býva s maloletou v obecnom byte v Q.. Za byt platí poplatok v sume 200,- €, z toho 30,- € elektriku a 30,- € plyn, zvyšok je nájom a poplatky do fondov. Maloletá navštevuje MŠ v Q., školné a ZRŠ je 55,- € ročne, strava je 25,- € mesačne, plienky na noc v sume 17,- € mesačne. Otec dieťaťa býva u rodičov, podľa jeho vyjadrenia rodičom na domácnosť neprispieva, títo mu zapožičali auto a kupujú mu aj pohonné hmoty. Na dieťa platí od 03/2019 výživné v minimálnej výške t. j. v sume 28,79 € mesačne, s maloletou sa stretáva po vzájomnej dohode.
4. Podľa správ o zárobkoch, matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 220,70 € mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 34,34 € mesačne. Privyrába si brigádou v sume 2,80 €/hod. Otec je SZČO, podľa daňového priznania za rok 2018 vykázal stratu, za rok 2018 predložil súdu doklady o príjme za sprostredkovanie obchodu a to faktúru č. 31122018 za obdobie od 01.08.2018 - 31.12.2018 v sume 900,- € a faktúru č. 31072018 za obdobie od 31.03.2018 do 31.07.2018 v sume 800,- €. Iné doklady o príjme nepredložil. Predložil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že mesačne platí sumu 63,84 €, zrejme za úver, ktorý spomínal v písomnom vyjadrení, iné pravidelné platby z tohto účtu nemá. Matka vypovedala ako aj z jej písomného vyjadrenia vyplýva, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti mesačne z podnikania zarobil cca 1.300,- € netto, pričom z tohto príjmu dokázal platiť nájom v sume 500,- € mesačne, tiež si hradil pohonné hmoty a väčšinu potravín, ona z materskej platila obom telefóny a zvyšok tiež použila do domácnosti. Teraz má matka vedomosť od jeho kamarátov, že toho času má otec príjem minimálne 1.400,- € netto mesačne. Otec dieťaťa toto tvrdenie matky poprel, trval na tom, že ho stále podporujú jeho rodičia tým, že mu poskytujú bezplatné bývanie a stravovanie, požičali mu auto, dokonca mu zakupujú aj pohonné hmoty.
5. Podľa správy od Sociálnej poisťovne otec deti za posledných 12. mesiacov ani jeden z rodičov nepoberal dávky nemocenského poistenia.
6. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky je zrejmé, že v čase šetrenia matka bývala s maloletou u svojich rodičov, ktorým prispievala na spoločnú domácnosť sumou 200,- € mesačne. Otec býval v rodinnom dome svojich rodičov, do domácnosti robí len nákupy asi 2x týždenne v sume 20 - 50 € Vyjadril sa, že je živnostník od 01.01.2017 v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb, pričom jeho príjem je cca 2.000,- € ročne. Ani jeden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti.
7. Okresný prokurátor návrhu matky vyhovieť s tým, že navrhol dieťa zveriť matke, styk upraviť podľa ich dohody a pokiaľ ide o výživné poukázal na skutočnosť, že otec dieťaťa pred podaním návrhu na súd uzatvoril s matkou dieťaťa rodičovskú dohodu, ktorou deklaroval ochotu platiť na dieťa výživné v sume 200,- €, pričom dôvody ktoré otec uviedol ako dôvody prečo túto uzatvoril považuje za nedôveryhodné. Tento by si mal byť vedomý svojej zodpovednosti prispievať na výživu dieťaťa a tomu prispôsobiť aj svoje pracovné zaradenie prípadne výkon živnosti.
8. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZR),rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa zák. opatrenia č. 183/2019 Z. z., účinného od 01.07.2019 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne.
17. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods. l Zákona o rodine preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 03/2019 pričom od tej doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje prevažne matka, otec jej dobrovoľne platí výživné len v minimálnej výške. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na neho výživné s účinnosťou od 22.05.2019 t. j. od podania návrhu ako matka dieťaťa aj žiadala.
18. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z úvahy, že otec má príjmy z inej než závislej činnosti, ktoré bol povinný preukázať súdu, avšak túto povinnosť si nesplnil a preto sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima t. j. sumu 4.204,- € (210,20 € x 20). Napriek tejto skutočnosti súd uložil otcovi výživné len v sume 150,- € mesačne, pretože má za to, že táto suma je vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby primeraná.
19. Podľa zák. opatrenia č. 196/2018 Z. z., účinného od 01.07.2018 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 95,96 € mesačne, pričom aspoň túto sumu by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby. Aj matka detí je povinná adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výžive dieťaťa, pričom jej príjmu zodpovedá minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 ZR a to momentálne v sume 28,79 € mesačne.
20. Pri takto určenom výživnom bude mať mal. Amália mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 178,79 €, ktorá suma prevyšuje výšku životného minima, navyše podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Takto určené výživné je primerané veku a potrebám dieťaťa, pričom treba tu zdôrazniť,
že zodpovedá aj majetkovým a sociálnym pomerom oboch rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Vzhľadom k spätnej úprave výživného od 22.05.2019 súd určil, že otec má nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 22.05.2019 do 30.11.2019 v sume 747,15 € (t. j. adekvátna časť za mesiac 05/2019 v sume 48,40 € a 6 mesiacov x 150 €). Z tejto sumy súd odrátala sumu, ktorú otec dieťaťa na výživnom za toto obdobie zaplatil dobrovoľne t. j. sumu 201,25 € (28,79 € x 7 mesiacov), pričom rozdiel predstavuje sumu 747,15 €. Otec výslovne uviedol, že okrem bežného výživného (28,79 €) nechce aby do nedoplatku boli zarátané plnenia z jeho strany (napr. zakúpenie oblečenia pre maloletú, zaplatenie stravného v škôlke...), ktoré dal matke dieťaťa nad rámec výživného, pretože to urobil dobrovoľne. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku a majetkové pomeru otca dieťaťa, súd určil, že otec je povinný zaplatiť tento v splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, teda ak otec spolu s bežným výživným nezaplatí čo len jednu z týchto splátok, stáva sa celý dlh, resp. jeho zvyšok splatným naraz.
22. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou v tejto časti sa rodičia dohodli, pričom túto ich dohodu súd len poňal do výroku tohto rozsudku. Takto upravený styk je v záujme maloletej, pretože je v záujme jej zdravého vývoja, aby sa na jej výchove podieľal pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu aj jej otec.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, lebo toto konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov a preto im žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Voči výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.