Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/486/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 47 967 692 proti žalovanému: S. N., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX Z. v konaní o zaplatenie 4.293,86 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.608,57 eur, úroky z úveru vo výške 94,83 eur do zosplatnenia a od zosplatnenia do 7.6.2017 v sume 2.684,71 eur a úrok z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 1.608,57 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania v celom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu celkom 4.293,86 eur, úroky do zosplatenia úveru v sume 94,83 eur a od zosplatnenia úveru do 7.6.2017 v sume 2.684,71 eur. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia úrokov z úveru vo výške 19% zo sumy 4.293,86 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15% zo sumy 4.293,86 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2013 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere Dostupná pôžička a v zmysle tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 6.000,- eur pri úrokovej sadzbe 19% ročne a RPMN 20,74%. Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v mesačných splátkach po 228,07 eur od 19.5.2016 do 19.4.2019, t.j. po dobu 36 mesiacov s tým, že celkové náklady na takto poskytnutý úver budú predstavovať 1.919,56 eur. K takto podanej žalobe sa žalovaný nevyjadril, súd preto v zmysle konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

2. V predmetnej veci rozhodol súd prvého stupňa dňa 22.5.2018 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.685,29 eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 8.6.2017 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči zamietavému výroku podal odvolanie žalobca a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.685,29 eur s úrokom z omeškania 5,15% od 8.6.2017 až do zaplatenia sa stal právoplatným dňa 27.7.2018. V dôsledku podaného odvolania voči zamietavému výroku rozsudku Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením vo veci zo dňa 14.6.2019 tak, že zrušil rozsudok o zamietnutí žaloby a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

3. Predmetom konania je preto zaplatenie istiny v sume 1.608,57 eur, t.j. rozdiel medzi žalovanou čiastkou 4.293,86 eur a čiastkou, priznanou pôvodným rozsudkom v sume 2.685,29 eur (4.293,86 - 2.685,29 eur) a tiež úroky z poskytnutého úveru vo výške 94,83 eur za obdobie do zosplatnenia úveru

a naďalej od zosplatnenia úveru do 7.6.2017 v sume 2.684,71 eur, ako aj úrok z úveru vo výške 19% ročne zo sumy 4.293,86 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia, a tiež úrok z omeškania z istiny 1.608,57 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere Dostupná pôžička dňa 19.4.2013 a v zmysle uzavretej úverovej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému čiastku 6.000,- eur pri úrokovej sadzbe 19%, RPMN 20,74% a priemernej RPMN v tom čase 19,53%. Žalovaný sa tento úver zaviazal vrátiť po dobu 36 mesiacov, a to od 19.5.2013 do 19.4.2016 s tým, že celkové náklady na takto poskytnutý úver činia 1.919,56 eur. K zmluve o pôžičke bol zároveň uzavretý aj súbor základného poistenia, pričom výška mesačnej splátky činila 228,07 eur. Žalovaný doposiaľ vykonal úhrady na tento úver v celkovej sume 3.314,71 eur.

5. Žalovaný teda nedodržal podmienky zmluvy a úver riadne a včas nesplácal. V dôsledku toho bol vyzvaný žalobcom na zaplatenie nedoplatkov jednotlivých splátok a zároveň upozornený, že ak pohľadávku nevyrovná a naďalej bude v omeškaní, pristúpi žalobca k zosplatneniu celého úveru. Žalovaný napriek takto zaslanej výzve nezaplatil dlžnú istinu, z tohto dôvodu preto žalobca zosplatnil celý úver a vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť dňom 13.10.2014. Po zosplatnení úveru žalovaný ďalšie splátky neuhrádzal.

6. Žalobca k 7.6.2017 vyhotovil aktuálny stav úveru, z ktorého zistil, že nedoplatok na istine predstavuje čiastku 4.293,86 eur, úroky do zosplatnenia úveru, t.j. do 13.10.2014 činia 94,86 eur a od zosplatnenia úveru do vyhotovenia aktuálneho stavu úveru, t.j. do 7.6.2017 sumu 2.684,71 eur.

7. Podľa ust. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

8. Podľa ust. Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa ust. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle , a následne dospel k záveru, že strany v konaní uzatvorili spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ktorá má všetky náležitosti v zmysle Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom. Na vznik takéhoto záväzkového právneho vzťahu postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Za tieto podstatné náležitosti treba považovať záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

11. Pokiaľ sa týka celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, tieto podľa úverovej zmluvy činia celkom 7.919,56 eur, pričom výška mesačnej splátky činí 228,07 eur, v čom je započítané aj poistné vo výške 8,07 eur, takže splátka bez poistenia činí 220,- eur a pri takejto výške splátok sú celkové náklady spotrebiteľa 7.920,- eur, teda v súlade s uzavretou úverovou zmluvou. Súd mal teda za to, že v danom prípade nie je možné považovať úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.608,57 eur, t.j. rozdielu medzi právoplatne priznanou sumou 2.685,29 eur rozsudkom zo dňa 22.5.2018 a žalovanou istinou 4.293,86 eur (4.293,86 -2.685,29).

12. Podľa ust. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

13. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, súd úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých finančných prostriedkov sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú ( ). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.

14. Ustanovenie ani iné ustanovenia , prípadne iného právneho predpisu neustanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť pri peňažnej pôžičke sa na týchto úrokoch dohodnúť a o dobe, na ktorú tak možno učiniť, mlčí. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy rozhodujúci obsah zmluvy, ako si ich zmluvné strany upravili.

15. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že medzi stranami bola dojednaná výška úroku z poskytnutého úveru vo výške 19% ročne. Z uzavretej zmluvy však nevyplýva, aby medzi stranami sporu došlo k dohode o tom, že žalobca má nárok na úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, keďže takúto dohodu nemožno vyvodiť zo žiadnych ustanovení uzavretej zmluvy. Zo zmluvy nevyplývajú ani žiadne dojednania, v zmysle ktorých by sa strany sporu dohodli o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvný úrok iba do predčasnej splatnosti úveru. Keďže neexistuje dohoda o dobe splatnosti úrokov, súd mal za to, že je potrebné vychádzať zo záveru o dojednaní platenia zmluvných úrokov do konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola medzi stranami v konaní dohodnutá dňom 19.4.2016. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z úveru do jeho zosplatnenia v sume 94,83 eur, t.j. do 13.10.2014 a za obdobie od 13.10.2014 do vyhotovenia žaloby v sume 2.684,71 eur.

16. Pokiaľ sa týka úrokov vo výške 19% ročne od 8.7.2017 do zaplatenia, ktoré žalobca požaduje, vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd v tejto časti žalobu zamietol, keďže mal za to, že medzi stranami v konaní nedošlo k dohode o tom, že úroky má žalovaný platiť až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.

17. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie

18. Podľa ust. Vládneho nariadenia výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalovaný s úhradou úveru je v omeškaní, súd ho preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Úroky z omeškania činia 5,15% ročne a v

tejto výške súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania z istiny 1.608,57 eur od 8.6.2017 až do zaplatenia. Prihliadal pritom k skutočnosti, že žalovaný zo sumy 2.685,29 eur bol už zaviazaný na zaplatenie týchto úrokov rozsudkom zo dňa 22.5.2018.

20. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24. Podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. V danom prípade žalobca mal v konaní plný úspech, súd preto zaviazal žalovaného aj na náhradu trov konania pred prvostupňovým súdom v celom rozsahu a keďže bol úspešný aj v odvolacom konaní, tak ak náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.