Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/109/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Michala Antalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.novembra 2019 prejednal odvolanie obžalovanej

B. F.,

nar. XX.XX.XXXX v T. P., trvale bytom T. P. č.XX, okres Považská Bystrica,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 21.08.2019 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovanej B. F. zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.12T/7/2019, zo dňa 21.08.2019 bola obžalovaná B. F. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 20.05.2017, asi o 10.00 hod., vo dvore rodinného domu č. XX, v obci T. P., okres F. W., dostatočne nezabezpečila svojho psa, nemeckého ovčiaka menom Harino, proti jeho voľnému pohybu v intraviláne obce, v dôsledku čoho tento presne nezisteným spôsobom ušiel z dvora rodinného domu a následne vošiel do dvora susediaceho rodinného domu č. XX, a pritom ako majiteľ tohto domu F. W. chcel ísť do svojej hospodárskej budovy, ho nemecký ovčiak majiteľky B. F. napadol tak, že ho najmenej dvakrát pohrýzol do oblasti predlaktia a zápästia pravej ruky, v dôsledku čoho poškodený F. W., bytom T. P. č. XX, okres F. W., utrpel viaceré hryzné rany na pravom predlaktí a zápästí a nalomenie vzdialenej časti vretennej kosti pravého predlaktia s dobou práceneschopnosti v trvaní najmenej 4 týždne, pričom uvedené zranenia ho obmedzovali v bežnom spôsobe života po dobu najmenej 4 týždne, a to naložením sadrovej dlahy, dodržiavaním kľudového režimu bez nadmernej záťaže ako aj bolestivosťou, obžalovaná B. F. tým porušila ustanovenie , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, v spojení s ustanovením ods. l a Všeobecne záväzného nariadenia Obce Dolná Mariková č. 4/2010 o podmienkach držania psov.

Bola za to odsúdená podľa § 158 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace s tým, že podľa Tr. zák. sa jej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa Tr. zák., sa jej určuje skúšobná doba 1 /jeden/ rok. Podľa bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. č. XX, okres F. W., celkovo vo výške 823,30 Eur (bolestné 820,80 Eur a košeľa 2,50 Eur ).

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote odvolaním napadla obžalovaná. V písomných dôvodoch uviedla, že rozhodnutie súdu bolo vydané len na základe oznámenia poškodeného. Pri napadnutí psom neboli svedkovia. Namietla lekársky posudok vypracovaný na poškodeného. Ani košeľu, ktorú si uplatnil v náhrade škody poškodený nepredložil. Jej pes nikdy nikoho neohrozil, a nebol bez dozoru púšťaný. V predmetný deň utiekol z dvora. Prostredníctvom obhajcu obžalovaná napísala súdu tiež vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zo spisu nie je zrejmý priamy dôkaz preukazujúci či už porušenie dôležitej povinnosti obžalovanou, teda nezabránenie voľnému pohybu psa. Nikto nevidel, ako sa pes obžalovanej dostal do dvora poškodeného. Na plote pritom bola diera, ale nie zo strany obžalovanej. Obžalovaná iba našla svojho psa u poškodeného, vina jej však musí byť preukázaná reťazou dôkazov. Počas toho poškodený mal na sebe košeľu, krvácanie však na ňom obžalovaná nevidela, košeľu mal ako zakrvavenú vyhodiť, prečo ju však nepredložil na znalecké skúmanie, či na rozsah poškodenia? Záznamy o ošetreniach poškodeného sú veľmi strohé, nikto neskúmal, či hryzné rany a nalomenie vretennej kosti vznikli v príčinnej súvislosti s pohryznutím psom. Neobstojí záver o RTG, že sa na ňom nenašli stopy starého zranenia. Nebolo tiež zohľadnené, či sa stopy zubov na ruke poškodeného zhodujú s odtlačkom chrupu psa obžalovanej. Tvrdenie, že útočil jej pes je teda iba domnienkou. Neobstojí ani znalecké hodnotenie poškodenej veci bez jej predloženia. Nie je teda zrejmé aký predpis obžalovaná svojim konaním porušila, je otázne, či možno aplikovať VZN, pričom odôvodnenie rozsudku cituje VZN „ pohyb psa bez vôdzky a náhubku po obci je zakázaný“, takúto úpravu VZN neobsahuje, náhubok tam nie je uvádzaný. Zo spisu nie je zrejmé, ani koľko trvala liečba poškodeného, predpokladá sa, že rehabilitáciu prerušil. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil . Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej táto na dôvodoch odvolania zotrvala. Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

K odvolaním obžalovanej napadnutému výroku o vine uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie vo veci, a dôkazy ním vykonané podrobne zhodnotil tak jednotlivo, ako aj v celku.

Obžalovaná je zo skutku usvedčovaná podrobnou a dostačujúcou výpoveďou svedka a poškodeného, ktorý od začiatku prípravného konania, až po konanie na súde zotrval na svojej výpovedi, že pes obžalovanej nemecký ovčiak ho napadol v jeho dvore, pričom mu spôsobil zranenia v dôsledku ktorých mal 4-5 týždňov ruku v dlahe, a zranenie ho obmedzovalo v bežnom živote. Poškodený zároveň uviedol, že uvedená udalosť nebola ojedinelou, a pes poškodenej behal po dedine a aj po dvore poškodeného v minulosti už viac krát. Výpoveď svedka a poškodeného je súladná so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva, ktorý uviedol, že poškodený utrpel viaceré hryzné rany na pravom predlaktí a zápästí, nalomenie vzdialenej časti vretennej kosti pravého predlaktia. Tieto zranenia najpravdepodobnejšie vznikli prudkým silným stiskom proti sebe pôsobiacej hornej a dolnej čeľuste psa väčšieho plemena. Poškodeného obmedzovali na bežnom spôsobe života 4 až 5 týždňov, a to nosením dlahy, sťažením hygieny, nemožnosťou vykonávať rôzne práce. Znalec z odboru zdravotníctva teda jednoznačne určil koľko bol poškodený obmedzený na bežnom spôsobe života. Znalec z odboru kynológia kategoricky vylúčil možnosť vzniku zranení psom menšieho plemena typu, akého je vlastníkom matka poškodeného.

Spáchanie skutku verziou uvedenou poškodeným preukazujú aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály popisujúce zranenia poškodeného, či už viaceré lekárske správy, alebo znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, resp. znalecký posudok znalca z odboru kynológia. Nejedná sa teda o jediný dôkaz, ako to namietala obžalovaná. Vo vec boli vykonané tak priame, ako aj nepriame dôkazy, ktoré tvoria spolu ucelenú, logickú a ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcu k jedinému záveru a tým je, že obžalovaná je vinná zo skutku tak, ako jej bol kladený za vinu obžalobou.

Prvostupňový súd preto správne považoval výpoveď obžalovanej, v ktorej poprela napadnutie poškodeného jej psom za účelovú obranu, urobenú v snahe obžalovanej vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za žalovaný skutok. Nie je ani pravdivé tvrdenie obžalovanej, že súd založil svoje rozhodnutie na jedinom dôkaze s poukazom na všetky vyššie uvedené vo veci vykonané dôkazy.

Obžalovaná uviedla, že poškodeného mohol napadnúť pes jeho matky. Takáto verzia priebehu skutku je vyvrátená znaleckým posudkom znalca z odboru kynológia, ktorý sa ňou zaoberal, a jednoznačne ju vylúčil. Obžalovaná pritom v prípravnom konaní priznala vinu z toho, že jej pes ušiel. Ak na dvore poškodeného boli len dvaja psy, čo zhodne uvádza aj poškodený aj obžalovaná, a podľa znalca pes matky poškodeného zranenia poškodenému jednoznačne spôsobiť nemohol, zodpovedá potom priebeh skutku tomu, ako to uvádzal poškodený.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní po vyhodnotení jeho výsledkov súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky trestného činu podľa Tr.zák, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ublíženie na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona. Konkrétne porušila ustanovenie , ktorým sa upravujú všeobecné podmienky na držanie psov a ustanovenia a Všeobecne záväzného nariadenia /ďalej len VZN/ obce Dolná Maríková č. 4/2010, podľa ktorého je na území obce voľný pohyb psov bez dozoru držiteľa psa alebo osoby, ktorá psa vedie zakázaný, povolený je len na vodítku. Taktiež voľný pohyb psa bez vôdzky a náhubku je po obci podľa tohto VZN zakázaný. Samotné VZN zároveň upravuje zodpovednosť za psa, ktorú má jeho držiteľ, alebo osoba, ktorá psa vedie, či vykonáva nad ním dohľad. Zároveň je potrebné uviesť, že porušenie tejto dôležitej povinnosti malo za následok nebezpečenstvo pre zdravie poškodeného, a aj došlo k následku na jeho zdraví. Medzi porušením dôležitej povinnosti obžalovanou a následkom trestného činu bola vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť. Nepravdivou je preto aj námietka obžalovanej, spočívajúca v tom, že súd nesprávne odcitoval VZN, ktoré neobsahuje úpravu o náhubku, keď v tomto VZN náhubok vyslovene spomenutý je, a to konkrétne v ustanovení .

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj náležite právne a logicky odôvodnil, na ktoré odôvodnenie krajský súd v celom rozsahu odkazuje. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona a VZN obce Dolná Maríková krajský súd nad rámec rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že chovateľ psa (obžalovaná) nesie zodpovednosť za správanie svojho psa, z ktorej sa môže vyviniť iba v prípade ak preukáže, že nezanedbal dohľad na ním, ale že toto spôsobil niekto iný. V danom prípade však nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by iná osoba zanedbala svoje povinnosti a umožnila psovi obžalovanej vyjsť na ulicu, resp. následne do dvora poškodeného a spôsobiť mu tam zranenia. Vychádzajúc z dokazovania, ktoré súd I. stupňa vykonal dospel tento k správnemu záveru, že to bola obžalovaná, ktorá ako majiteľka psa zanedbala svoje povinnosti, pretože nevykonala všetky potrebné opatrenia na zamedzenie prístupu svojho psa na ulicu, či do dvora poškodeného, kde tento napadol a zranil poškodeného. Navyše obžalovaná mala vedomosť o tom, že jej pes už v minulosti viac krát ušiel na ulicu aj do dvora poškodeného, bola teda uzrozumená s tým, že tak môže urobiť opätovne. Vhodnými opatreniami na zamedzenie úniku psa z pozemku obžalovanej by bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné zabrániť dôsledku tohto trestného činu, nakoľko by sa pes nedostal na ulicu, resp. do dvora poškodeného. Spôsob, akým sa pes dostal z dvora obžalovanej, podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatný, pretože povinnosťou obžalovanej bolo v tomto mu zabrániť takým opatrením, aby sa tam bez jej dozoru nedostal. Obhajoba obžalovanej vzhľadom na vyššie uvedené preto nie je opodstatnená, pretože v čase skutku sa jej pes jednoznačne na dvore poškodeného nachádzal, a túto skutočnosť ani ona samotná nepopiera. K výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, ani uznaná vinnou z priestupku. Z miesta bydliska je pozitívne hodnotená. Do úvahy teda u nej pripadal za správneho priznania poľahčujúcej okolnosti uvedenej v Tr.zák. trest podľa Tr.zák. v upravenej trestnej sadzbe vo výmere až na 8 mesiacov. Krajský súd sa na rozdiel od súdu prvého stupňa zaoberal aj možnosťou uložiť obžalovanej niektorý z alternatívnych trestov uvedených v , s poukazom na vyjadrenia obžalovanej o nemajetnosti, či jej nepriaznivom zdravotnom stave neboli na uloženie týchto splnené zákonné podmienky.

Senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok zodpovedá osobe obžalovanej, okolnostiam skutku kladeného

jej za vinu, ako aj všetkým kritériám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., či zásadám generálnej a individuálnej prevencie, pričom nejaví znaky neprimeranosti. Zároveň je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu obžalovanej, pretože je zrejmé, že obžalovaná už dlhšiu dobu nezvláda svojho psa, ktorý jej pravidelne uteká, a behá voľne po obci, či dvore poškodeného a hrozí teda, že by mohol napadnúť aj iné osoby.

K obžalovanou namietanom výroku o náhrade škody je potrebné uviesť, že poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas. Táto škoda bola aj verifikovaná jednak znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, ktorý vyčíslil bolestné za zranenie poškodeného, ale aj odborným vyjadrením, ktoré určilo hodnotu košele zničenej poškodenému. Preto správne súd prvého stupňa postupoval, ak nárok na náhradu škody poškodenému v uplatnenom rozsahu priznal, pretože k výške náhrady škody vzhľadom ku jej znaleckému určeniu, či odbornému vyjadreniu vyhotovenému kompetentnou osobou nevznikli žiadne pochybnosti. Na tieto nestačil len ničím nepodložený pocit obžalovanej.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.