Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-435-2015.pdf
PDF · 131.9 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/435/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Dopravné stavby, a.s., Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00 003 328, o zaplatenie 3.166.613,51 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne s obchodným menom HANT BA DS, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2015 domáhal voči žalovanému súdneho určenia, že odstúpenie od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.5.2012 vykonané listom žalovaného zo dňa 8.10.2015 je neplatné. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako objednávateľ a združenie HANT BA DS & ANIK ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu o dielo dňa 23.5.2012, predmetom ktorej bolo uskutočnenie stavebných prác - Cesta I/68 Prešov od. Škultétyho - ZVL. Žalovaný listom zo dňa 8.10.2015 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, čo odôvodnil tým, že k dokončeniu realizácie diela malo dôjsť dňa 7.10.2015 a teda združenie je v omeškaní s riadnym a včasným splnením zmluvnej povinnosti. Z čl. 2 bod 2.2.2. uzatvorenej zmluvy o dielo vyplýva, že čas plnenia - dokončenia realizácie diela bol dohodnutý do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom v bode 2.2.3 zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na odovzdaní staveniska po častiach, teda odovzdanie staveniska predstavovalo postupný proces, ku ktorého ukončeniu teda samotnému odovzdaniu staveniska došlo až 4.11.2013. Termín 40 mesiacov odo dňa odovzdania staveniska, do ktorého mal žalobca ukončiť realizáciu stavebných prác, v čase odstúpenia žalovaného od zmluvy ešte neuplynul, preto sa žalobca nemohol dostať do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti. Okrem toho nie je v omeškaní ani v dôsledku nesúčinnosti žalovaného, keďže projektová dokumentácia na realizáciu diela nezohľadňovala nevyhnutnú mieru protipovodňovej ochrany a ani statické prepočty diela neboli v súlade s reálnou seizmickou mapou SR. Z uzavretej zmluvy o dielo, ani jej dodatkov nevyplýva, že by jej súčasťou bol harmonogram prác obsahujúci záväzné míľniky pri realizácií stavebných prác, ktoré by bol žalobca povinný plniť. Odstúpenie žalovaného od uvedenej zmluvy je podľa názoru žalobcu fiktívne a vykonštruované, keďže sa žalobca nedostal do omeškania so splnením zmluvných povinností a žalovanému tak nemohlo vzniknúť právo odstúpiť od zmluvy o dielo.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.2.2017 výslovne poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že v liste žalobcu zo dňa 18.7.2014 vo veci Predloženia revidovaného harmonogramu -
nárok na predĺženie lehoty výstavby, je okrem iného konštatované, že termín ukončenia prác bol do Harmonogramu postupu prác zapracovaný a to na 7.10.2015. Listom zo dňa 12.1.2015 žalobca predložil Harmonogram postupu prác - revízia č. 4, ktorý žalovaný listom z 19.1.2015 zobral na vedomie bez výhrad. Bol zároveň žalobca upozornený, že neplnenie Harmonogramu bude považované za neplnenie zmluvných povinností žalobcu. V apríli 2015 došlo na stavenisku zo strany žalobcu k rapídnemu zníženiu personálnych a strojných kapacít, čo možno považovať za opustenie staveniska s úmyslom nepokračovať v plnení zmluvných povinností. Aj stavebný dozor v liste z 1.7.2015 konštatoval, že nebol dodržaný míľnik stavby v zmysle Harmonogramu č. 4.
3. Žalobca ďalej k veci uviedol, že za rozhodujúce považuje znenie bodu 2.2 zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 3, v ktorom sa strany sporu dohodli, že dielo má byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska. V konanie nebude sporné, že stavenisko bolo odovzdávané po častiach, pričom odovzdaní poslednej časti staveniska s príslušným právoplatným stavebným povolením sa skompletizovalo odovzdanie staveniska. Bolo to dňa 4.11.2013, kedy mohol žalobca na základe právoplatných stavebných povolení, na základe toho, že mu bolo odovzdané celé stavenisko, stavbu v dohodnutej 40 mesačnej lehote realizovať. Od okamihu odovzdania stanoviska začala plynúť lehota a mala uplynúť v marci 2017. Žalobca z tohto dôvodu nemohol byť už dňa 8.10.2015 v omeškaní s dokončením celého diela, ako to nesprávne uvádzal žalovaný. Pokiaľ však žalovaný začal tvrdiť, že lehota na dokončenie celého diela mu začala plynúť už od odovzdania prvej časti staveniska, teda plynula mu aj napriek tomu, že na štyri časti staveniska nebolo v tom čase vydané stavebné povolenie ani neprávoplatne, keď tvrdí žalovaný, že mal stavať žalobca celé dielo, že mu plynula lehota na jeho dokončenie, zmluva pripúšťa dva výklady. Výklad žalobcu je taký, že nemohla plynúť lehota na výstavbu diela v čase, keď žalobca ako dodávateľ nemal stavenisko odovzdané a nemal ani právo stavať na ňom, nakoľko žiadna stavebná firma „na čierno“ stavať cesty, diaľnice a obchvaty nemôže. V tom prípade sú dva výklady na posúdenie výkladu tejto zmluvy a v takomto prípade treba zmluvu vykladať podľa zákona na ťarchu toho, kto takýto dvojzmyselný údajný výklad zmluvy predložil k podpisu. V tomto prípade by nemalo byť sporné, že zmluvu k podpisu predložil žalovaný. Nakoľko od podania žaloby nastala skutková zmena a jedna právna zmena, došlo k prijatiu CSP, podľa ktorého už nie je možné sa domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov, navrhol pripustiť zmenu žaloby a doplnil skutkový obsah žaloby o skutočnosť, že dňa 17.6.2016 bola uzatvorená nová zmluva o dielo na to isté dielo medzi žalovaným a zhotoviteľom Doprastav a.s.. K tejto zmluve bolo následne uzatvorených 5 dodatkov, pričom zmena v skutkovom stave nastala tá, že iný dodávateľ i napriek platnej zmluve, v prípade ak sa preukáže neplatnosť odstúpenia, zakontrahované dielo dostaval. Navrhol preto pripustiť zmenu petitu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.166.613,51 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166.613,51 EUR od 24.1.2018 do zaplatenia“. Dostavanie diela iným dodávateľom počas platnej zmluvy pôvodného dodávateľa spôsobuje stratu naliehavého právneho záujmu na rozhodovaní, či je odstúpenie platné alebo neplatné. K zániku pôvodnej zmluvy teda medzi sporovými stranami došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia. Tento zánik spôsobil žalovaný, ktorý porušil svoju povinnosť umožniť žalobcovi dielo dokončiť, za čo by inak mal žalobca nárok na odplatu. Žalobca sa na základe tohto domáha náhrady škody vo forme ušlého zisku. V zmysle ustanovenia § 381 ods. 1 Obch. zák. sa žalobca namiesto skutočného ušlého zisku domáha obvyklého zisku. Žalobca za obvyklý zisk v stavebníctve z vlastných skúseností považuje 10% z hodnoty zákazky. Za relevantnú hodnotu zostávajúcej časti diela považuje žalobca cenu, ktorá bola dohodnutá s novým zhotoviteľom Doprastav a.s., čo podľa dodatku č. 5 tejto zmluvy predstavuje sumu 31.666.135,07 EUR. Keby žalovaný poskytoval žalobcovi súčinnosť, na čo bol povinný podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, v tejto hodnote by žalobca dielo dostaval. Žalobca bol odborník a keď videl, že pri realizovaní diela treba doriešiť vznikajúce technické problémy, napr. vyriešenie problémov so 100-ročnou vodou, s nedostatočnou seizmicitou v projektoch a iné, upozorňoval na tieto problémy, žiadal o súčinnosť žalovaného, ktorý mu ju však prestal poskytovať. Žalobca keď vidí, že v projekte je chyba, ako odborník, stavebná firma nemá právo dielo dokončiť s touto chybou, resp. chybami, ale je povinný na ne upozorniť objednávateľa a objednávateľ, aby bolo možné dielo riadne a včas dokončiť je povinný poskytovať súčinnosť zhotoviteľovi. Pokiaľ by boli námietky, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca zmluvná cena, podľa zmluvy o dielo zo dňa 23.5.2012, tak z tejto zostala nevyčerpaná suma 19.331.090,62 EUR. Obvyklé zisky 10 % z tejto sumy činí 1.933.109,06 EUR. Opodstatnená výška ušlého zisku je tá, ktorá vyplýva zo zmluvy so zhotoviteľom Doprastav. Pri realizovaní zmluvy vznikali technické problémy, z ktorými nepočítal projekt, že zhotoviteľ tieto prenášal na objednávateľa a objednávateľ zmenil svoj postoj, začal poskytovať súčinnosť zhotoviteľovi, čo sa prejavilo v postupným uzatváraní dodatkov, čo navyšovalo cenu diela, lebo len takýmto spôsobom bolo možné technické problémy odstrániť. Ak by žalovaný poskytoval súčinnosť žalobcovi, na čo sa zaviazal
ako na zmluvnú povinnosť, nepomýlil sa vo vypočítaní termínu dokončenia diela - 40 mesiacov, takéto isté dodatky by musel uzatvárať zo žalobcom, lebo v dodatkoch sa riešili technické problémy vznikajúce na stavbe, s ktorou projekt nepočítal. Takéto dodatky by potom v záujme riadneho dokončenia diela uzatváral so žalobcom, z čoho obvyklý zisk by činil 10 %. Bližšie sa k priebehu upozornení na nedostatky projektu vedia vyjadriť členovia predstavenstva žalobcu, ako i k neposkytovaniu súčinnosti na strane žalovaného a to L.. M. M., predseda predstavenstva žalobcu a L.. M. Š. - G., člen predstavenstva žalobcu. Ako písomné dôkazy predložil súdu záruku za vykonanie prác zo dňa 17.12.2014 č. XXX XXX XXX/XX z dôvodu, že ak by si reálne žalovaný myslel, že žalobca spôsoboval škodu žalovanému, nepoužíval by to len ako formu jeho obrany v tomto súdnom spore, ale by listom požiadal poisťovňu Allianz o vyplatenie škody. Poisťovňa by okamžite vyplatila žalovanému všetky údajné škody do výšky 1.334.664,47 EUR, lebo žalobca ako dodávateľ do tejto sumy kryl svoju prípadnú zodpovednosť za škodu. Z tohto dôkazu vyplýva, že žalovaný mohol uplatňovať škodu, ak by vznikla. Škodu však nikdy neuplatnil a nechal záruku uplynúť bez čerpania čo i len jedného eura. Žalobca neobviňuje štatutárov žalovaného, že neuplatnením škody porušili povinnosti pri správe cudzieho majetku, poukázal len na dôkaz, že žiadna škoda pričinením žalobcu nevznikla a teda štatutár žalovaného nemal čo uplatňovať v poisťovni Allianz.
4. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že došlo k legitímnemu odstúpeniu od zmluvy o dielo na základe jednostranného právneho úkonu, ktorý spĺňa všetky procesnoprávne náležitosti kompletného a perfektného právneho úkonu. Občiansky ani Obchodný zákonník nepožadujú uvedenie dôvodov pri odstúpení od zmluvy. Napriek tomu žalovaný mal min. 2 zásadné dôvody k odstúpeniu od zmluvy od dielo. Žalovaný predložil žalobcovi výzvu k náprave a žalovaný nepovedal žalobcovi ako má túto nápravu zjednať, ako má odstrániť sklz v dokončení diela. Ponechal žalobcovi voľný priestor, aby priniesol vlastnú predstavu o odstránení tohto sklzu z hľadiska svojich možností a to už či pracovných alebo technických. Žalobca predložil návrh, ktorý žalovaný prijal bez výhrad. Napriek tejto skutočnosti žalobca nedodržal svoje povinnosti, čo konštatoval aj stavebný dozor, čím v zmysle zmluvy v znení zvláštnych a všeobecných zmluvných podmienok vznikol žalovanému legitímny nárok na odstúpenie od zmluvy o dielo - rovnako by postupoval každý iný ekonomicky uvažujúci subjekt. Druhý dôvod, ktorý mal žalovaný na odstúpenie od zmluvy spočíva v tom, že žalobca v podstate opustil stavenisko. Stavebný dozor niekoľkokrát poukázal na zníženie technického a personálneho zabezpečenia stanoviska. Žalobca vo svojich vyjadreniach neustále prízvukuje, že by bol schopný dokončiť dielo riadne a včas v stanovenej lehote. Ako to chcel urobiť, keď na stavbe zostal jeden človek - stavbyvedúci? Žalobca neustále poukazuje na určite seizmologické aktivity, ku ktorým sa žalovaný vyjadril kvalifikovaným stanoviskom projektanta diela, v ktorom konštatoval, že riziko seizmologickej hrozby tu nehrozí. Ďalej poukazuje žalobca na nedostatočnú súčinnosť žalovaného. Pokiaľ by žalobca dielo vykonával riadne a včas počas celej doby, nemusela by takáto situácia nastať. Žalovaný preukázal dostatočnú súčinnosť, neuplatnil si voči žalobcovi sankcie, ktoré si uplatniť mohol a dával prednosť dialógu. Čo sa týka termínu, alebo lehoty dokončenia stavby, poukázal na dva písomné dôkazy, ktoré preukazujú, že žalobca o termíne dokončenia stavby vedel a bol si ho vedomý. Po odovzdaní 1. časti staveniska mal žalobca objektívnu možnosť a povinnosť dodať dielo riadne a včas v stanovenej lehote. Mal objektívnu možnosť začať vykonávať tieto činnosti tak, aby túto lehotu stihol. Odovzdávanie staveniska s lehotou na konečné dokončenie diela stavby nesúvisí. Už na začiatku pri verejnom obstarávaní je záujmom každého záujemcu poznať termín dokončenia stavby, aby vedel nastaviť ponuku v zmysle týchto preferencií. K vyjadreniu ohľadom nedostatkov projektu žalovaný dodáva, že bolo vydané stavebné povolenie, ktoré vychádza z projektu a nebolo by vydané, pokiaľ by projekt nebol v poriadku. Tak isto tento moment súvisí s termínom začatia stavebnej činnosti. So stavebnou činnosťou sa musí začať v stanovenej lehote, pokiaľ sa tak nestane, má to určité právne konzekvencie. Preto ak by bolo pravdou, to čo tvrdí žalobca, tak by ani po odovzdaní 1. časti staveniska nemohol začať s činnosťou, pretože by čakal na odovzdanie stanoviska. Poukázal na avizované písomné dôkazy o tom, že žalobca vedel o termíne konečného dokončenia stavby a bol s nimi uzrozumený. Tieto listinné dôkazy sú žalobcovi veľmi dobre známe. Jedná sa o list zo dňa 18.7.2014, v ktorom žalobca uvádza „Termín ukončenia prác bol zapracovaný na 7.10.2015.“. Druhý písomný dôkaz je list zo dňa 28.9.2015, v ktorom žalobca výslovne uvádza: „Zhotoviteľ požaduje rozhodnutie stavebného dozoru ohľadne predĺženia lehoty výstavby ešte pred ukončením súčasnej platnej lehoty výstavby, t.j. do 8.10.2015.“. Uvedené preukazuje legitímnosť odstúpenia od zmluvy o dielo a vyvracia vykonštruované tvrdenie o lehote konečného dokončenia diela. Žalobca si bol vedomý termínu ukončenia diela, ale zrejme pod vplyvom svojho PZ prijal nesprávnu konštrukciu o plynutí lehôt na dokončenie diela. Bol to práve žalobca, ktorý neposkytol potrebnú súčinnosť, hoci mal k tomu priestor. Tento záver prijal aj stavebný dozor, štatutári oboch strán na svojich
pracovných stretnutiach, kontrolných dňoch a vo vzájomnej korešpondencii. Táto situácia eskalovala až do stavu, kedy v dôsledku nedokončených stavebných prác tieto uplynutím času stratili svoj dočasný charakter, stali sa kontraproduktívnymi, spôsobilými vyvolať nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia a majetku osôb. Žalovaný v snahe eliminovať takúto hrozbu, ktorá kulminovala až do vyhlásenia mimoriadneho stavu, musel uskutočniť nové verejné obstarávanie, v ktorom vybral iného záujemcu, ktorý bol však so situáciou oboznámený, nakoľko vystupoval v pozícii subdodávateľa žalobcu. Táto skutočnosť je diametrálne odlišná od skutočnosti, ktorá tu bola v čase podpisovania zmluvy o dielo so žalobcom. Jedná sa o úplne inú právnu skutočnosť a preto aj nárok žalobcu na ušlý zisk, ktorý žalovaný odmieta, žalobca nemôže odvíjať od súčasne platnej zmluvy so spoločnosťou Doprastav.
5. Súd na pojednávaní dňa 10.4.2018 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.166.613,51 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166.613,51 EUR od 24.1.2018 do zaplatenia“.
6. Člen predstavenstva žalobcu L.. M. G. - Š. vo výpovedi k veci uviedol, že bol zástupcom zhotoviteľa a hlavný stavbyvedúci na tejto stavbe, pričom termín dokončenia diela bol 40 mesiacov. Zmluva bola výsledkom verejnej súťaže obstarávateľa a táto lehota bola uvedená v súťažných podmienkach. Odovzdanie staveniska prebiehalo po častiach, prvá časť bola odovzdaná v júni 2012 a posledná takmer o 2 roky. Podľa jeho názoru išlo o 40 mesiacov od odovzdania staveniska a nie iba jeho časti. Po odovzdaní prvej časti osobne avizoval žalovanému v priebehu prvého mesiaca, že akékoľvek odovzdávanie ďalších častí staveniska bude mať dopad na dobu realizácie diela. Rovnako tak, ak v prípade zhotovenia diela a jeho odovzdania dochádza až okamihom odovzdania poslednej časti a spísaním protokolu, pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak. Žalovaný mu nato oznámil, že to berie na vedomie a že do konca septembra 2012 bude odovzdaná aj zostávajúca časť staveniska, čo sa však nestalo. Informačná tabuľa pre verejnosť bola zhotovená na začiatku slávnostného odovzdania staveniska a vtedy sa nepredpokladalo, že by ten termín mohol byť iný. Čo sa týka listu z októbra 2015, tento smeroval k tomu, aby sa dohodli a vyhli sa prípadnému súdnemu sporu. Realizácia prekládok trvala dlhšiu dobu s tým, že fakticky nebolo zatiaľ vidieť nejaký viditeľný výsledok nad zemou. Rovnako boli problémy aj s realizovaním subdodávok a problémy spôsobovalo aj postupné odovzdávanie staveniska, keď bolo potrebné sa k jednotlivým častiam opätovne vracať. Ďalšie problémy im spôsoboval nesúlad projektovej dokumentácie so skutočným stavom, čo bolo potrebné následne riešiť buď projektom alebo zmenou situácie. Niektoré inžinierske siete sa nachádzali inde ako to bolo uvedené v projekte. Bolo potrebné zmeniť niektoré trafostanice z dôvodu zmeny filozofie Východoslovenskej distribučnej, ktoré sa museli riešiť za pochodu a spôsobovalo to určité problémy. Ďalšia vec bola zmena európskej legislatívy, kedy došlo k zmene použitia niektorých betónových zmesí na určité konštrukcie. Ďalšou zmenou bolo, že v roku 2013 došlo k prehodnoteniu seizmickej mapy, kde mesto Prešov bolo zaradené do inej seizmickej oblasti, z ktorého dôvodu bolo opätovne preveriť, prípadne doplniť statické požiadavky na uvedené dielo. O tejto skutočnosti obstarávateľa informovali. 100-ročná voda má najväčší vplyv na samotné mosty, kedy je potrebné v prípade takejto zmeny hladiny 100-ročnej vody upraviť konštrukciu - jednak samotného mostu, resp. koryta rieky v okolí mostu, a to zdvihnutím mostovky, zvýšením mostných pilierov, upravením koryta nábehových hrán na piliere a podobne. Sami od seba to nemohli urobiť, muselo by tam prebehnúť rad iných procesov, od zmeny stavebného povolenia, zmeny projektovej dokumentácie, na základe súhlasov príslušných správcov. O zmeny žiadali žalovaného, ale žiadna odpoveď neprišla. Zhotoviteľ realizoval práce v rôznej intenzite a rôznymi pracovnými kapacitami, pričom každý mesiac až do septembra 2015 vykonané práce fakturoval. Zhotoviteľ vykonával zabezpečenie niektorých častí diela aj potom, čo mu bolo doručené oznámenie o vypovedaní zmluvy, a to až do júna 2016, aby sa predišlo k vzniku škôd na týchto objektoch. Počas realizácie sa museli vracať k iným častiam a pokiaľ by bolo stavenisko odovzdané ako celok, práce sa mohli vykonávať plynule. Dali vypracovať znalecký posudok, v ktorom je uvedené, že je potrebné prehodnotiť seizmologickú aktivitu v danej oblasti, čo automaticky neznamená, že seizmologická činnosť má nulový vplyv. Predpokladaný harmonogram nebolo možné napĺňať z toho dôvodu, že počas realizácie dochádzalo k jeho zmene v nadväznosti na poskytované spolupôsobenie obstarávateľa, ako i odovzdávanie staveniska.
7. Svedok L.. O. G., ktorý vykonával nezávislý technický stavebný dozor na predmetnej stavbe, vo výpovedi k veci uviedol, že činnosť vykonávali na základe zmluvy o poskytovaní služby, boli tím externý, nikto z nich nepatril do personálu zhotoviteľa alebo objednávateľa. Stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý jednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavebných objektov. V prípade sklzov vo vecnosti vo finančnom plnení
alebo v časových sklzoch oproti harmonogramu prác stavebno-technický dozor vyzval zhotoviteľa na revidovanie tohto zmluvného dokumentu - stavba mala počas realizácie sklzy časové, o čom nasvedčujú aj revízie harmonogramu prác. Počas realizácie bol harmonogram revidovaný 3x. Harmonogram sa prvýkrát revidoval v roku 2013. Posledná revízia, ktorú eviduje bola revízia harmonogramu č. 3, ktorá sa vykonala v 09/2014 a táto revízia bola súčasťou dodatku zmluvy o dielo a zároveň určovala lehotu ukončenia celej stavby na 10/2015. K predloženým revíziám harmonogramu prác prikladal zhotoviteľ dôvodovú správu. Dôvodom bol pomalý rozbeh stavby - pomalé rozvinutie stavebných prác, kvôli prekladom inžinierskych sietí a zmeny organizácie dopravy v meste Prešov. Spolupráca so žalovaným bola korektná, riadila sa zmluvou o dielo, vrátane príloh. Lehota výstavby bola 36 mesiacov. Neskôr dodatkom ku zmluve č. 3 sa lehota predlžila o 4 mesiace na celkovú lehotu 40 mesiacov. Pochybnosti ukončenia prác v lehote výstavby vznikli v jarných mesiacoch roku 2015, kde stavebnotechnickému dozoru bolo jasné, že dielo nebude dokončené v 10/2015, nakoľko technologické postupy výstavby stavby si vyžadujú čas a nadväznosť. V apríli až v októbri 2015 sa na stavbe realizovali len udržiavacie práce minimálneho rozsahu, ako napríklad čerpanie vody zo stavebných jám, obnova dopravného značenia, ale z tohto pohľadu stavba opustená nebola. Harmonogram prác uvažoval s finančným plnením zhotoviteľa za obdobie 04/2015 až 10/2015 vo výške cca 13,9 mil. EUR. Skutočnosť bola cca 780 tisíc EUR. Čiže sklz bol viac ako 13 mil. EUR. Odovzdávanie staveniska prebiehalo protokolárne a po častiach. Takto bolo zadefinované aj v zmluvných podmienkach. V zmluve nebola určená lehota na odovzdávanie jednotlivých častí staveniska. Stavba bola rozčlenená na niekoľko desiatok stavebných objektov. Po odovzdaní jednotlivých častí staveniska zhotoviteľ mohol začať realizovať stavebné práce. Ukončenie stavebných prác na všetkých objektoch bolo možné až po odovzdaní poslednej časti staveniska. Nesúlad v projektovej dokumentácii so skutočnou realizáciou stavby zaznamenal, je to bežná stavebná prax. Jedná sa hlavne o preklady inžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu geológie. Neboli to veľké zmeny, ale drobné zmeny stavby pred dokončením. Realizačný projekt hlavných stavebných objektov bol spracovaný na základe maximálnych hladín storočných vôd. Počas realizácie stavby v roku 2014 zaznamenali vyliatie rieky Torysa. Zásadný vplyv na termín dokončenia diela táto skutočnosť nemala. Realizačná dokumentácia bola spracovaná na ochranu objektov na hladinu 100-ročnej vody, práce sa realizovali v zmysle platného stavebného povolenia, čiže musela byť táto otázka v projektovej dokumentácii posudzovaná. Približné časové rozpätie medzi prvým a posledným odovzdaním časti staveniska bolo asi v rozmedzí do dvoch rokov. Práce mohol žalobca realizovať iba na stavenisku, kde bolo právoplatné stavebné povolenie. Objednávateľ a autorský dozor dostal informáciu o 100-ročnej vode dostal, počas realizácie prác projektant prehodnocoval protipovodňové opatrenia na mostných objektoch. Nie všetky prípady, ktoré boli obsiahnuté v správach o nedostatkoch, boli aj skutočne odstránené, konkrétne zatekanie vody do podjazdu pod železnicou. Neeviduje, že by si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nejaké sankcie z titulu omeškania.
8. Svedok L.. F. Š., námestník investičnej výstavby u žalovaného, vo výpovedi k veci uviedol, že dôvodom pre odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo najmä to, že zo strany zhotoviteľa dochádzalo k hrubému porušovaniu zmluvy a nebol dodržaný termín ukončenia stavby. O samotnom priebehu stavby bol informovaný a evidoval celý priebeh stavby. V roku 2014 začali vznikať prvé problémy, nakoľko nebol plnený harmonogram prác. Záverom roka 2014 sa konal na stavbe kontrolný deň za účasti štatutárnych zástupcov a zhotoviteľ bol vyzvaný na dodržiavanie plnenia harmonogramu prác a na ich ukončenie v dohodnutom termíne. Stavenisko bolo odovzdávané po častiach, tak ako bolo dohodnuté v zmluve. Počas realizácie zhotoviteľ požiadal o predĺženie termínu odovzdania diela, pričom uviedol dôvody svojej žiadosti, ktoré mali spočívať najmä v tom, že stavenisko bolo odovzdávané po častiach, potreby vykonania archeologického prieskumu nad rámec pôvodne uvažovaného rozsahu a zmeny technického riešenia na základe zistenia skutkového stavu. Následne bol podpísaný dodatok k zmluve, ktorým bol termín zhotovenia predĺžený o 114 dní, t.j. z 36 mesiacov na 40 mesiacov, k ukončeniu tak malo dôjsť v 10. mesiaci roku 2016. Najmarkantnejšie sa problémy zhotoviteľa prejavili v roku 2015, kde harmonogram bol v najrozhodnejšom období plnený len v rozsahu 1-2 %, pričom za celý rok 2015 bol plnený iba vo výške 9,7 %. Keďže k ukončeniu prác nedošlo v dohodnutom termíne a nebol ani predpoklad že práce budú dokončené v dohodnutom termíne, došlo k odstúpeniu od zmluvy. V zmysle zmluvy nebol stanovený dátum ukončenia, ale bola stanovená lehota výstavby. Lehota začala plynúť dňom odovzdania staveniska, t.j. 6. mesiac 2012 a ukončenie bolo v 7. mesiaci 2015. Zhotoviteľ z celkového počtu 91 stavebných objektov neodovzdal ani jeden ukončený stavebný objekt. Pokiaľ ide o 100-ročnú vodu, objednávateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel až počas realizácie diela, boli vyvolané rokovania so správcom toku, pričom boli dohodnuté drobné stavebné úpravy,
ktoré nemali vplyv na zmenu stavebného povolenia, ale tieto boli iba prerokované. Stavebný dozor sa zúčastňoval týchto rokovaní a zhotoviteľovi vydával pokyny k týmto zmenám. Zhotoviteľ upozornil objednávateľa na možné problémy v súvislosti so zmenou seizmologickej mapy, na základe čoho objednávateľ požiadal zodpovedného projektanta o stanovisko a posúdenie tejto skutočnosti, pričom v jeho písomnom stanovisku konštatoval, že objekty vyhovujú požiadavkám na seizmologickú odolnosť. Povinnosťou zhotoviteľa bolo umiestniť informačnú tabuľu týkajúcej sa stavby, na ktorej boli uvedené informácie týkajúce sa jednak účastníkov stavby, ceny stavby, spôsobu financovania, termínu začatia a termínu ukončenia stavby. Táto sa nachádzala na stavenisku. Konkrétny dátum ukončenia diela sa v zmluve neuvádza z jediného dôvodu, a to že objednávateľ nikdy nevie, kedy dôjde k ukončeniu verejného obstarávania a k odovzdaniu staveniska zhotoviteľovi. Preto sa uvádza iba lehota výstavby od termínu začatia. Žalobcovi sa stavenisko odovzdávalo po častiach, lebo to tak bolo uvedené v zmluve a dôvodom bolo aj postupné vydávanie stavebných povolení na časti stavby. Medzi prvým a posledným odovzdaním staveniska bolo obdobie 5 mesiacov, okrem odovzdania 4 objektov (prekládka inžinierskych sietí - vysoké napätie a rozvod plynu), ktoré boli odovzdané v 11. mesiaci 2013, ktoré však neovplyvnili začatie prác na stavbe ako takej. Počítalo sa s tým, že stavenisko bude odovzdávané po častiach, ale v akých termínoch a ako dlho to bude trvať, nebolo známe. To, že to trvalo taký dlhý čas bolo predmetom nároku zhotoviteľa voči objednávateľovi. Zhotoviteľ zrevidoval harmonogram a na základe toho predložil nárok na predĺženie lehoty výstavby o 114 dní, čomu bolo zo strany žalovaného vyhovené. Zo strany zhotoviteľa boli predložené nároky na ďalšie predĺženie lehoty dokončenia, avšak po posúdení stavebným dozorom a zistení, že na to nie sú dôvody, bol tento nárok zamietnutý. Zhotoviteľ neopustil stavenisko na jar 2015, ale práce nevykonával. Na drobné zmeny v súvislosti so zmenou seizmicity a 100-ročnej vody bol zhotoviteľ upozorňovaný stavebným dozorom, na základe vydaných pokynov k zmene. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene v súvislosti so seizmicitou, sa stavba realizovala podľa pôvodnej dokumentácie. V tomto smere nedošlo k vydaniu žiadneho pokynu. Čo sa týka 100-ročnej vody, bol zo strany stavebného dozoru vydaný pokyn na úpravu opôr lávky pre peších, čo bolo zhotoviteľom aj realizované. Dielo je dnes ukončené a je v prevádzke. Dokončil ho Doprastav, a.s. podľa pôvodného projektu, s drobnými úpravami. Cena Doprastavu za dokončenie bola vyššia o 13 mil. EUR zrejme z toho dôvodu, že cena pôvodného zhotoviteľa bola podhodnotená.
10. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
11. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
12. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
13. Podľa bodu 2.2.1 Zmluvy o dielo, začatie realizácie diela nastane po odovzdaní staveniska zhotoviteľovi.
13. Podľa bodu 2.2.2 Zmluvy o dielo, dokončenie realizácie diela nastane do 36 mesiacov od odovzdania staveniska.
14. Podľa bodu 2.2.3 Zmluvy o dielo, stavenisko bude odovzdané po častiach. Prvé odovzdanie staveniska nastane do 30 dní od podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami.
15. Podľa bodu 2.2.2 Dodatku č. 3 k Zmluve o dielo, dokončenie realizácie diela nastane do 40 mesiacov od odovzdania staveniska.
16. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
18. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
19. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
20. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený. Predmetom konania je nárok na náhradu škody vo výške 3.166.613,51 EUR s prísl. v súvislosti s odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo zo dňa 23.5.2012. Na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, musí preukázať existenciu troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu. Žalobca v danom prípade vidí porušenie povinnosti v neplatnom odstúpení žalovaného od predmetnej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená na základe verejného obstarávania. Odstúpením žalovaného od zmluvy bolo žalobcovi v zmysle žaloby znemožnené dokončiť predmetné dielo, čím bol ukrátený o zisk, ktorý mu mala táto zákazka priniesť. Na preukázanie výšky škody žalobca predložil súdu znalecký posudok (č. XX/XXXX Ú. Z. I., Z..F..P..), v ktorom je uvedené, že vyčíslenie náhrady zisku na nedokončenej časti diela dosahovaného spravidla za podmienok obdobných podmienkam predmetnej zmluvy o dielo, predstavuje hodnotu vo výške 7,5 % z celkových nákladov nedokončenej časti diela. Keďže hodnota diela, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a spoločnosťou Doprastav, a.s. predstavuje sumu 31.666.135,07 EUR, výsledná suma ušlého zisku žalobcu je v sume 2.374.960,13 EUR. Žalobca preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel aspoň v časti tejto sumy s príslušenstvom. Je preto potrebné posúdiť, či odstúpenie žalovaného od zmluvy možno posudzovať ako porušenie zmluvy o dielo. Z listinných dôkazov založených do spisu - predmetnej zmluvy o dielo s dodatkami a zo vzájomnej komunikácie medzi sporovými stranami vyplynulo, že dielo malo byť dokončené do 40 mesiacov od odovzdania staveniska, pričom konkrétny dátum odovzdania diela bol stanovený na deň 7.10.2015. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebol dodržaný harmonogram prác, ktorý bol súčasťou zmluvy, čo podľa žalobcu nebol dokument, ktorý by mal váhu a o ktorý by bolo možné sa opierať. V tomto sa však súd s argumentáciou žalobcu nestotožňuje, nakoľko v kontraktačnom procese, ako aj po ňom sa počíta s týmto dokumentom ako smerodajným pre postup prác na diele, pričom dôležitosť tohto dokumentu vyplýva už zo samotných podmienok verejnej obchodnej súťaže. Účastníci tejto súťaže boli totiž povinní predložiť harmonogram realizácie prác vo svojich ponukách, čo malo podstatný vplyv na výber konečného zhotoviteľa predmetného diela. Spor medzi stranami nastal aj v otázke, kedy došlo k odovzdaniu staveniska zo strany žalovaného žalobcovi, čo je podstatné pre odvodenie dátumu dokončenia diela. Z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že stavenisko nebolo odovzdané žalobcovi naraz, ale v niekoľkých etapách, čo odzrkadľovalo skutočnosť, že aj dielo malo byť realizované na etapy a v tej časti, kde bolo stavenisko odovzdané, mala byť aj stavba realizovaná a riadne odovzdaná. Z listinných dokumentov založených v spise je zrejmé, že žalovaný opakovane zasielal žalobcovi výzvy na dodržiavanie harmonogramu prác, pričom skutočný
stav realizácie diela mal byť v značnom sklze oproti dohodnutému času v zmysle harmonogramu. Žalobca tento sklz odôvodňoval zmenou pomerov realizácie diela v súvislosti so 100-ročnou vodou a seizmickou činnosťou v danej lokalite, čo nebolo zohľadnené pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Žalobca tvrdil v liste žalovanému, že prehodnotenie seizmickej mapy malo byť známe už dňa 1.3.2012, teda viac ako 2 mesiace pred uzatvorením zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ ako odborne zdatná osoba mala so zmenami seizmickej mapy počítať a premietnuť ich do vzájomných rokovaní v rámci kontraktačného procesu, čo by sa zároveň odrazilo aj v stanovení lehoty na dokončenie diela. Súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a dospel k záveru, že žalobca porušenie právnej povinnosti (či už zmluvnej alebo zákonnej) zo strany žalovaného pri odstúpení od zmluvy nepreukázal. Žalovaný od zmluvy platne odstúpil listom zo dňa 8.10.2015, pričom nemal žiadnu právnu povinnosť uviesť dôvody tohto odstúpenia. Preto je irelevantné, či a aké dôvody žalovaný v odstúpení od zmluvy uviedol. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný odstúpil od zmluvy jeden deň pred dohodnutým termínom odovzdania diela, nakoľko zo skutkového stavu veci a značného rozsahu nedokončenej časti diela bolo zrejmé, že dielo by fakticky nebolo dokončené a odovzdané riadne a včas v súlade s uzavretou zmluvou. Každý zhotoviteľ diela musí byť uzrozumený s tým, že pri realizácii diel obdobného charakteru, kde je vyšší spoločenský záujem na včasnú realizáciu a kvalitu diela, je potrebné svedomito dodržiavať postup prác na stavbe a riadne plniť všetky dohodnuté harmonogramy prác, čo sa v danom prípade zo strany žalobcu nestalo. Aj z výpovede svedka, ktorý vykonával v danej veci nezávislý technický stavebný dozor jednoznačne vyplynulo, že stavba sa riadila zmluvou o dielo, ktorej prílohou bol aj harmonogram prác, ktorý jednoznačne určoval lehotu začatia, resp. ukončenia diela ako celku a jednotlivých stavebných objektov. Potvrdil, že pochybnosti ukončenia prác v dohodnutej lehote vznikli už v jarných mesiacoch roku 2015, kde stavebnotechnickému dozoru bolo jasné, že dielo nebude dokončené v októbri 2015, nakoľko technologické postupy výstavby si vyžadujú čas a nadväznosť. Nesúlad v projektovej dokumentácii so skutočnou realizáciou stavby svedok zaznamenal, považoval to však za bežnú stavebnú prax. Išlo najmä o preklady inžinierskych sietí, podzemné vedenia, zmeny pri zakladaní stavebných objektov z titulu geológie. Boli to však len drobné zmeny stavby pred dokončením. Potvrdil, že ani vyliatie rieky Torysa počas realizácie stavby v roku 2014 nemalo zásadný vplyv na termín dokončenia diela. Z uvedeného, ako aj ostatných dôkazov založených v spise súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to porušenie právnej povinnosti pri odstúpení od zmluvy o dielo, preto súd nárok žalobcu na náhradu škody považuje za nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.