Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/63/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: COM 2 BIZ spol. s r.o., Lipová 4987/1, 080 01 Prešov, IČO: 36 757 101, proti žalovanému: Jozef Bogdan - COM2 BIZ, Hertník 116, 086 42 Hertník, IČO: 45277460, zastúpený JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, o zaplatenie sumy 7.773,60 eur s príslušenstvom, o odovlaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. -37 zo dňa 29.5.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:

„Konanie zastavuje.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica súdu dňa 27.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.773,60 eur s príslušenstvom a trov konania titulom záväzku uznaného žalovaným Dohodou o uznaní dlhu z 19.3.2015.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. z 22.1.2019, ktorý bol v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zrušený podaním odporu žalovaného z 19.3.2019. Podaným odporom žalovaný okrem iného vzniesol námietku nedostatku právomoci podľa , a to pre existenciu rozhodcovskej doložky, poukazujúc zároveň na uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. z 24.1.2017 a uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. z 29.11.2018. Žalobca vo svojom návrhu na pokračovanie v konaní s poukazom na o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) argumentoval tým, že už nie je viazaný rozhodcovskou zmluvou, pretože dohodnutý rozhodcovský súd - D. O., D.. O.. M.. nespĺňa podmienky ustanovené zákonom pre stále rozhodcovské súdy podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2017 a nie je zapísaný ani v zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom C. D. D. O., pričom do 31.12.2016 nebolo pred ním zahájené žiadne rozhodcovské konanie.

4. Následne aplikujúc ustanovenia , , , všetko (ďalej len „“) a , , , , a , , , všetko zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie uzavrel, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2. To isté platí, ak ide o postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa a stály rozhodcovský súd, ktorý by mal vo veci rozhodovať, bol zrušený.

5. Podľa čl. II bod 2 Dohody o uznaní dlhu z 19.3.2015, ktorej uzavretie medzi stranami sa ukázalo v priebehu konania ako nesporné, spory, vznikajúce z tohto zmluvného vzťahu a/alebo v súvislosti s ním budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní, podľa pravidiel rozhodcovského konania vydaných D. O., D.. O.. M.., D. D. E. J., K. Q. X, XXX XX J., W.M.: XX XXX XXX (ďalej len „Spolok“), zverejnených na internetovej adrese F..D..D. (ďalej len „Pravidlá“). Rozhodca bude určený podľa vyššie citovaného zákona a Pravidiel „vybranou osobou“ - Správcom zoznamu.

6. Okresný súd v danej veci dospel k záveru, že čl. II. bod 2 Dohody o uznaní dlhu z 19.3.2015 obsahuje rozhodcovskú doložku majúcu povahu rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní. Z prvej časti citovanej rozhodcovskej doložky nepochybne vyplýva, že právomoc rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami bola zmluvným dojednaním obsiahnutým v označenom ustanovení Dohody o uznaní dlhu zverená rozhodcovi v rozhodcovskom konaní. Strany v tomto konaní platnosť dojednania o právomoci rozhodcu rozhodovať spory medzi stranami v rozhodcovskom konaní právne relevantne nespochybnili. Argumentácia žalobcu o nevyhnutnosti aplikácie § 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože podľa neho dohodnutý stály rozhodcovský súd nie je oprávnený uskutočniť rozhodcovské konanie však nezodpovedá obsahu rozhodcovskej zmluvy. Z jej obsahu totiž nevyplýva dohoda zmluvných strán o tom že, právomoc rozhodovať vzájomné spory z Dohody o uznaní dlhu je zverená obchodnej spoločnosti D. O., D.. O.. M.., ale len, že tieto spory má rozhodnúť rozhodca v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že sa v ďalšej časti tejto rozhodcovskej doložky spomína obchodná spoločnosť D. O., D.. O.. M.., v súvislosti s pravidlami rozhodcovského konania, resp. že odkazuje na použitie § 6 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní konkrétne neoznačujúc „vybranú osobu“, ktorá má rozhodcu ustanoviť, nemôže viesť k vyhodnoteniu rozhodcovskej doložky ako neurčitej, pretože dohoda zmluvných strán o zverení právomoci rozhodovať spory medzi stranami v rozhodcovskom konaní je dostatočne určitá a skôr súdom citované zákonné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú aj ustanovenie rozhodcu, pokiaľ „vybraná osoba“ neexistuje, či z iných dôvodov nemôže takáto osoba rozhodcu ustanoviť.

7. Keďže v konaní nebolo preukázané vyhlásenie zmluvných strán, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú a žalovaný pri svojom prvom úkone pred súdom vzniesol námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu podľa , posúdiac zistené skutočnosti dospel konajúci súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu sa v čl. II. v bode 2 Dohody o uznaní dlhu dohodli, že spory vznikajúce z tohto zmluvného vzťahu alebo v súvislosti budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní a preto všeobecnému súdu v danej veci nesvedčí právomoc o predloženom spore rozhodnúť. Podľa názoru súd prvej inštancie v konaní nebola preukázaná taká zmena procesnej situácie, ktorá by odôvodňovala možnosť súdu v danej veci postupovať odchylne od postupu realizovaného v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. vo veci a jeho uznesenia z 24.1.2017, ktorého vecná správnosť bola potvrdená uznesením č.k. -52 z 29.11.2018. Preto postupom podľa konanie zastavil.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc ustanovenia , keď súd zastáva názor, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcu, keďže svoju žalobu podal na súd, hoci mal vedomosť o existencii rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami konania. Preto súd rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom citujúc čl. II ods. 2 Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.3.2015 uviedol nasledovné:

10. Odvolateľ je presvedčený, že prvostupňový súd v danom prípade nemohol predmetné konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu (s odkazom na rozhodnutie danej veci v rozhodcovskom konaní), keďže: a) Rozhodcovská doložka uvedená v Dohode o uznaní dlhu odkazovala na rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom D. O., D.. O.. M.., a b) Aj pokiaľ by mal byť akceptovaný výklad prvostupňového súdu v tom zmysle, že daná rozhodcovská doložka nezverovala rozhodovanie rozhodcovskému súdu D. O., D.. O.. M.., tak by bolo nutné na danú rozhodcovskú doložku nahliadať ako na doložku neurčitú a v teda neaplikovatelnú, keďže ako na svoju imanentnú súčasť odkazuje na Pravidla rozhodcovského konania zverejnené na internetovej adrese F..D..D., ktorá je ale k dnešnému dňu neaktívna, nefunkčná.

11. Odvolateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že daná rozhodcovská doložka nezveruje rozhodovanie spoločnosti D. O. ako rozhodcovskému súdu. Danú rozhodcovskú doložku takto vnímal od začiatku odvolateľ a vnímal ju takto aj žalovaný, ako je zrejmé z priloženého podania žalovaného, ktoré predkladal vo veci vedenej u Okresného súdu Prešov pod sp. zn. (viď priložený dokument - Odvolanie žalobcu vo veci vedenej u OS Prešov pod sp. zn. ). Je teda zrejmé, že vôľa strán smerovala k tomu, aby bola za rozhodcovský súd vybraná spoločnosť D. O., D.. O.. M.. a podľa tejto ich vôle je nutné danú rozhodcovskú doložku interpretovať. Ako už ale odvolateľ uviedol aj vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalobca - odvolateľ už podľa ustanovenia , o rozhodcovskom konaní, v platnom znení, nie je viazaný danou rozhodcovskou zmluvou (doložkou), keďže D. O., D.. O.. M.. nespĺňa podmienky pre stály rozhodcovský súd podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2017 (a k dnešnému dňu ani nie je vedený ani v Zozname stálych rozhodcovských súdov vedenom C. D.) a do 31.12.2016 nebolo na jej základe zahájene žiadne rozhodcovské konanie. Ustanovenie , o rozhodcovskom konaní sa stalo účinným až od 1. januára 2017. Rozsudkom Okresného súdu Prešov -33 (na ktorý odkazoval žalovaný vo svojich podaniach) bolo zastavené konanie o určenie neplatnosti dohody o uznaní dlhu z toho dôvodu, že v dobe, kedy bola žaloba na neplatnosť dohody o uznaní dlhu podaná (tj. 13.5.2016) bola ešte rozhodcovská doložka uvedená v Dohode o uznaní dlhu záväzná, a teda podľa nej musel postupovať. Od 1.1.2017 sa ale zákonná úprava zmenila, a ako už bolo povedané vyššie, od 1.1.2017 nie sú strany danou rozhodcovskou doložkou viazané. Keďže rozhodcovský súd D. O., D.. O.. M.. nesplňuje podmienky pre stály rozhodcovský súd stanovené zákonom a žalobca tak vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákona ( zákona o rozhodcovskom konaní) nebol žalobca po 1.1.2017 viazaný danou rozhodcovskou doložkou, mohol vec zahájiť „klasickou" žalobou u okresného súdu, čo aj učinil. Okresný súd v takom prípade nemôže zastaviť súdne konanie z dôvodu nedostatku právomoci pre existenciu rozhodcovskej doložky. Tým, že bola predmetná žaloba Okresnému súdu Bardejov predložená až po 1.1.2017, mal podľa žalobcu prvostupňový súd pokračovať v konaní a vo veci rozhodnúť, a to bez ohľadu na existenciu danej rozhodcovskej doložky. 12. Aj keby by sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou uvedenou vyššie pod ad a), nič by to podľa žalobcu nemenilo na tom, že danú rozhodcovskú doložku by tak ako tak nebolo možné aplikovať. Na danú doložku by totiž bolo nutné podľa žalobcu nahliadať ako na doložku neurčitú a v teda neaplikovateľnú, keďže ako na svoju imanentnú súčasť odkazuje na Pravidla rozhodcovského konania zverejnené na internetovej adrese F..D..D., ktorá je ale k dnešnému dňu neaktívna, nefunkčná. Strany sa teda podľa žalobcu nemôžu oboznámiť s obsahom Pravidiel rozhodcovského konania, a teda ani nie je zrejmá úplná vôľa strán, pokiaľ sa jedná o obsah rozhodcovskej doložky. Strany podľa žalobcu neprejavili vôľu v tom zmysle, že chcú aby ich vec bola rozhodnutá v rozhodcovskom konaní (ako tvrdí nesprávne prvostupňový súd). Strany totiž prejavili vôľu, aby ich vec bola rozhodnutá v rozhodcovskom konaní za použitia Pravidiel rozhodcovského konania zverejnených na internetových stránkach F..D..D.. 13. Rozhodcovskú doložku je podľa žalobcu nutné interpretovať ako celok, keďže však nie je možné zistiť časť vôle strán vo vzťahu k zamýšľanému rozhodcovskému konaniu, je nutné na celé ustanovenie (celú rozhodcovskú doložku) nahliadať ako na neurčitú a teda neaplikovateľnú. Keďže je rozhodcovská doložka neurčitá, neaplikovateľná, nemôže daná rozhodcovská doložka vyvolávať voči stranám účinky, a strany ňou ani nemôžu byť viazané. 14. Okrem toho odvolateľ uvádza, že aj pokiaľ by došlo k menovaniu rozhodcu postupom podľa v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní, nič by to podľa žalobcu nemenilo na tom, že menovaný rozhodca by nemohol postupovať podľa Pravidiel rozhodcovského konania, na ktorých sa strany dohodli, keďže tieto na webe F..D..D. dostupné nie sú.

15. S ohľadom na všetky vyššie uvedené argumenty je zrejmé, že napadnuté uznesenie nie je správne. Odvolateľ preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil Napadnuté uznesenie a vec vrátil k ďalšiemu konaniu Okresnému súdu Bardejov. 16. K uvedenému odvolaniu žalobcu podal žalovaný svoju repliku, v ktorej k tvrdeniu žalobcu, že konanie vo veci vedenej pod. sp. zn. bolo zastavené z dôvodu rozdielneho znenia , pretože túto žalobu žalovaný podal 13.5.2016, žalovaný dôvodil tým, že súd uznesenie vydal dňa 24.1.2017, doručený 5.12.2017, potvrdený uznesením odvolacieho súdu 29.11.2018. 17. Poukazujúc na Základných princípov žalovaný uviedol, že súdy oboch stupňov sa jeho námietkami o neplatnosti rozhodcovskej doložke zaoberali a dospeli k záveru, že ide o doložku platnú a účinnú, a to aj po oboznámení sa s dôvodmi, ktoré v predmetnom konaní používa žalobca. Podľa , 3 Základných princípov je to práve žalobca, ktorý sa snaží nabúrať túto právnu istotu. Žalobu, ktorú žalovaný podal som na všeobecnom súde presadiť nedokázal, práve kvôli námietke terajšieho žalobcu, ktorý vznášal námietku nedostatku právomoci súdu a už v tom čase vedel, že sa na rozhodcovský súd, ktorý si sám vybral nikdy neobráti. Ide podľa žalovaného o zjavné zneužitie práva tak, ako na to myslí Základných princípov : Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. 18. V obdobnom spore iného kolegu žalovaného vedenej na Okresnom súde Prešov, pod sp. zn. , sa G.. I. na pojednávaní konanom dňa 14.12.2017 vyjadril, že na platnosti rozhodcovskej doložky trvá. Konanie bolo pre nedostatok právomoci súdu zastavené a po právoplatnosti konečného rozhodnutia, bola proti kolegovi žalovaného podaná rovnaká žaloba ako je táto. 19. Žalobcovi pripomenul, že subjektom, ktorý rozhodcovskú doložku zakomponoval do Dohody o uznaní dlhu bol on sám. A urobil to tak, aby sám chápal svoju vôľu byť touto doložkou viazaný. Žalovaný som nikdy predtým o D. O. nepočul a formulácia doložky bola plne v réžii žalobcu. Predmetná Dohoda nebola za žiadnych okolností jednostranným právnym úkonom ako to predpokladá zákon. 20. Žalovaný trval na vznesenej námietke nedostatku právomoci súdu, a to z dôvodu, že už o tom rozhodoval Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 29.11.2018. Žalobca prezentuje názor, že v uvedenej súdenej veci išlo o podanie žaloby v čase, kedy ZRK ešte nebol účinný. Pravdou podľa žalovaného ale zostáva, že rovnaké dôvody ako používa žalobca žalovaný prezentoval v konaní skôr začatom konaní a učinil tak odvolaním už 18.12.2017, pričom súd vyhodnotil žalovaného námietky ako nedôvodné. 21. Súd sa odmietol vecou zaoberať aj v stave, že rozhodcovský súd nebol zapísaný v zozname vedenom C. D. D.. Niet preto podľa žalovaného dôvodu, aby v tejto veci bola úplne rovnaká právna otázka vyriešená odlišne a preto navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad vyplývajúcich z ustanovení a nasl. , bez nariadenia pojednávania, podľa (a contrario) a konštatujúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a toto rozhodnutie potvrdil v zmysle . 23. Za použitia žiadneho z uplatniteľných výkladov (teologický, gramatický, doslovný), a to ani pri ich extenzívnom použití nemožno podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru, tak ako to urobil odvolateľ, že rozhodcovská doložka uvedená v ustanovení čl. II ods. 2 Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.3.2015 odkazovala na rozhodnutie sporu pred rozhodcovským súdom D. O., D.. O.. M. ale len na to, že tento spor bude rozhodovaný podľa pravidiel vydaných týmto súdom. Rovnako pokiaľ žalobca poukazoval na údajnú neurčitosť tejto rozhodcovskej doložky, ktorá mala spôsobiť jej neaplikovateľnosť v prejednávanej veci, tak je potrebné uviesť, že túto neurčitosť spôsobil sám žalobca, ktorý toto zmluvné dojednanie vypracoval. 24. Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní poukazoval na ustanovenie Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1.1.2017, ak do 31.12.2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie, alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa ods. 2, tak je potrebné konštatovať, že podľa čl. II bodu 2 Dohody o uznaní dlhu si zmluvné strany dohodli len to, že ich spory budú prejednané v rozhodcovskom konaní a tak ako to uviedol odvolací súd vyššie touto dohodou si nevymienili konkrétny rozhodcovský súd, resp. konkrétneho rozhodcu, ktorý má v tomto spore rozhodovať. Poukazom na uvedené je preto irelevantné zaoberať sa otázkou či zriaďovateľ D. O., D.. O.. M.., W.: XX XXX XXX spĺňa podmienky podľa právnych predpisov určených od 1.1.2017, keďže tak ako to uviedol odvolací

súd vyššie, strany sporu si vymienili touto Dohodou o uznanie dlhu len to, že ich spor bude prejednaný v rozhodcovskom konaní, nie však konkrétneho rozhodcu. 25. Proces ustanovenia rozhodcovského orgánu je v zákone vymedzený dvoma možnosťami, a to buď sa zmluvné strany dohodnú priamo v rozhodcovskej zmluve na osobe rozhodcu, prípadne sa v rozhodcovskej zmluve dohodnú na postupe jeho dodatočného ustanovenia, keď v danej veci v zmysle čl. II ods. 2 Dohody malo byť rozhodované a teda ja ustanovený rozhodca podľa pravidiel rozhodcovského konania vydaných D. O., D.. O.. M.., W.: XX XXX XXX. V prípade, ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že D. O., D.. O.. M.. nespĺňa podmienky pre stály rozhodcovský súd alebo, že pravidlá rozhodcovského konania neboli týmto D. O., D.. O.. M.. vydané, prichádza do úvahy aplikácie ustanovenia § 8 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, a to pre prípad, ak by sa sporové strany ani dodatočne nedohodli na postupe dodatočného určenia tohto rozhodcu, keď zákon o rozhodcovskom konaní dispozitívne upravuje možnosť riešenia tejto situácie, pričom tam uvedené pravidlá pre výber rozhodcu sú aplikovateľné aj v prejednávanej veci. 26. Rovnako nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní spočívajúci v tom, že nie je zrejmá úplná vôľa strán pokiaľ sa jedná o obsah rozhodcovskej doložky, keď podľa bodu II ods. 2 prvej vety „zmluvné strany sa dohodli, že spory vznikajúce z tohto zmluvného vzťahu a/alebo v súvislosti s ním budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní“ z čoho je nepochybné, že sporové strany chceli aby ich spor bol rozhodovaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní tak ako ho upravuje . 27. Rovnako odvolací súd poukazuje ohľadom námietok žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky na skutočnosť, že s nimi sa už v minulosti vysporiadali súdy v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. a , ktoré vychádzajúc z platnosti tejto doložky konania v týchto veciach zastavili, keď mali zhodne za to, že je tu daný nedostatok právomoci všeobecného súdu z dôvodu existencie rovnakej rozhodcovskej zmluvy a z toho vyplývajúcej právomoci rozhodcovského súdu, pričom všeobecný súd ani nie je oprávnený v zmysle skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy s výnimkou , a to ani z hľadiska jej formy, ani jej účinnosti, ani vykonateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie týchto rozhodnutí súdov prvej inštancie, ktoré boli potvrdené uzneseniami Krajského súdu v Prešove č.k. -52 zo dňa 29.11.2018 a č.k. -100 zo dňa 16.10.2018. Možno preto súhlasiť so žalovaným, že niet dôvodu, aby v tejto veci bola úplne rovnaká právna otázka vyriešená odlišne už aj z dôvodu právnej istoty strán sporu. 28. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného, keďže odvolacie dôvody nedávajú priestor na zmenu napadnutého uznesenia v zmysle platných procesných predpisov potvrdil postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , . 29. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol aplikujúc ustanovenia v spojení s , keď v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške v súlade s ustanovením rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).