Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-47-2019.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L., zastúpeného B., proti žalovanej E., o zaplatenie 280,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. novembra 2018, č. k. 9Csp/185/2017-60, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 7. novembra 2018, č. k. 9Csp/185/2017-60 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 280,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 280,- eur od 04.12.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. určil, že podmienka v bode 14 zmluvných podmienok Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom: C., teraz L. a dlžníkom: E., v znení: „Prípadné spory alebo sporné nároky na základe Zmluvy o pôžičke alebo v súvislosti s ňou, vrátane zmluvných podmienok a vrátane otázok ukončenia zmluvy o pôžičke alebo jej neplatnosti budú riešené na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Rozhodcovským súdom v S. zriadeným L., zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu F. K.,. oddiel: L.., vložka č.: XXXXX/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“, je neprijateľnou podmienkou. Vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že bod 5 zmluvných podmienok - poplatok za správu pôžičky je neprijateľnou podmienkou, aby súd určil podmienku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú podmienku výrokom III. zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovanej náhradu trov konania od žalobcu nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou s prihliadnutím na povahu strán (žalovaný konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov) a tiež s prihliadnutím na obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Preto na vzťah medzi
veriteľom (žalovaný) a dlžníkom (žalobkyňa) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a musí spĺňať náležitosti ustanovené týmto zákonom. Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na zmluvný vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny poskytnutého úveru t.j. sumy 280,- eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovanej bola na účet prevedená istina 280,- eur 19.11.2014. Súd sa zaoberal námietkou premlčania a zistil, že námietka nie je dôvodná. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná vrátiť pôžičku do 15 dní od poskytnutia, teda do 04.12.2014. Premlčacia doba by v tomto prípade uplynula 04.12.2017, žaloba však bola podaná 24.11.2017, teda nárok nie je premlčaný. Žalovaná doposiaľ žalobcovi nič neuhradila. Súd prvej inštancie ju preto zaviazal na zaplatenie sumy 280,- eur. Žalovaná sa zároveň dostala do omeškania, keďže uvedenú sumu bola povinná uhradiť žalobcovi do 04.12.2014, preto zaviazal žalovanú, aby žalobcovi uhradila úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 280,- eur od 04.12.2014 do zaplatenia. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala určenia, že bod 5 zmluvných podmienok - poplatok za správu pôžičky je neprijateľnou podmienkou, ďalej aby súd určil podmienku uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a bod 14 zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že všetky spory sa budú viesť na rozhodcovskom súde, za neprijateľnú podmienku. Pokiaľ sa žalovaná domáhala určenia neprijateľnosti bodu 5 zmluvy, v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný zaplatiť jednorazový poplatok za správu pôžičky, a prípadnej žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, tieto sú v zmluve odstupňované podľa výšky pôžičky, pričom v prípade žiadosti o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky ide o administratívny poplatok v súvislosti s predĺžením splatnosti, čo nepochybne je plnenie v prospech spotrebiteľa, naviac ako forma odplaty je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Preto v tejto časti súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovanej ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa žalovaná domáhala určenia neprijateľnosti podmienky - uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardný zabezpečovací prostriedok upravený v prvej hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka. V tomto prípade bola uzatvorená písomne, ako samostatný úkon, čo je v súlade s požiadavkou zákona. Táto zmluvná podmienka sama o sebe podľa názoru súdu nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho žalovaná mala možnosť ju pri uzatváraní zmluvy odmietnuť. Pokiaľ sa žalovaná domáhala určenia neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, z vykonaného dokazovania súdu nevyplynulo, že by návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol žalovanej predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca takto nepostupoval, rozhodcovská zmluva je ako zmluvná podmienka neprijateľná.
2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, ktoré v odvolacej lehote doplnila. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu žalobcu zamietne. Svoje odvolanie odôvodnila nesprávnym vyhodnotím uplynutia premlčacej lehoty. Vychádza z toho, že sa nejednalo o zmluvu o pôžičke, ale išlo o zmluvu o úvere, pretože tak konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď v odôvodnení uviedol, že sa jedná o úver zo spotrebiteľskej zmluvy. V doplnení odvolania uviedla, že nejestvuje písomná forma zmluvy o úvere, teda zmluva je neplatnou, a preto súd nemôže rozhodnúť „ex offo v prospech dodávateľa“. Podľa jej názoru odpadol dôvod plnenia zo zmluvy o pôžičke a následne sa podľa nej bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, keď mu sumu 280,- eur nevrátila. Vzhľadom na uvedené mala uplynúť subjektívna premlčacia lehota pre bezdôvodné obohatenie v trvaní dvoch rokov. Je toho názoru, že došlo k uplynutiu aj objektívnej premlčacej lehoty. V doplnení odvolania zopakovala, že sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu, no pre premlčanie mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Ďalej vo svojom odvolaní upozorňuje na bod 5 Zmluvných podmienok, ktorý považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o poplatok za správu pôžičky. Taktiež má za to, že táto neprijateľná zmluvná podmienka obchádza zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to spôsobom, že predčasným splatením pôžičky sa tento poplatok neznižuje. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú, nakoľko sa nemala s ňou ako oboznámiť, tvrdí, že nemala možnosť si ju prečítať. V doplnení odvolania uviedla, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, pretože súd náležite neodôvodnil, či sa v danom prípade jednalo o bezdôvodné obohatenie.
3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí. Žalobca sa v danom konaní domáha svojho nároku na zaplatenie sumy z titulu peňažnej pôžičky, ktorú žalovanej práve na základe jej žiadosti poskytol, a ktorá svoj záväzok do dnešného dňa nesplnila a naďalej ho splniť odmieta. V danom prípade ide jednoznačne o zmluvu o pôžičke, čo odôvodňuje aj pomenovaním zmluvy ako ,,Zmluva o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XX“ zo dňa 19.11.2014. Okrem uvedeného zmluva ako taká spĺňa náležitosti, ktoré sú v zmysle platných právnych predpisov dané pre zmluvu o pôžičke. Zmluvu o úvere Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ani nepozná. Žalovaná vystupuje v právnom postavení spotrebiteľa a vždy sa voči nej bude postupovať v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere upravuje Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Preto tvrdenie, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, je nesprávne, nakoľko aj zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje spotrebiteľské úvery, aj keď v podstate ide o pôžičky. Preto tvrdenia o uplynutí premlčacej doby nie sú akceptovateľné a považuje ich za účelové. Poplatok za správu pôžičky v žalobe neuplatnil a naďalej je toho názoru, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s jeho výškou, ako aj s obsahom zmluvy. Poplatky, ktoré boli zmluvnými stranami dohodnuté a jasne uvedené nielen v zmluve, ale aj v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, boli platne dojednané. Ich výška vyjadruje pomernú a primeranú výšku k poskytnutej sume pôžičky. Nemožnosť oboznámenia sa s obsahom listiny ,,Dohoda o zrážkach zo mzdy“ považuje žalobca za špekulatívnu. Žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s obsahom dokumentu a odoprieť jeho podpis. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená ako samostatný dokument, to však neznamená, že by netvorila súčasť Zmluvy o pôžičke ako takej.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením vznesenej námietky premlčania, ako vykonal súd prvej inštancie, t.j. ako všeobecnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
7. Žalovaná s týmto právnym posúdením polemizuje a domáha sa aplikácie osobitnej premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka (právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia). Svoj záver zrejme opiera o konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že zmluva uzavretá medzi stranami nie je zmluvou o pôžičke, pretože zo zmluvy vznikol veriteľovi záväzok poskytnúť dlžníkovi úver za dohodnutých podmienok a zmluva teda nevznikla ako reálny kontrakt odovzdaním požičaných peňazí žalovanej.
8. Žalovaná si zrejme nesprávne vykladá právne pojmy úver (úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z.) zmluva o úvere, zmluva o pôžičke a následky prípadného nesprávneho označenia zmluvy. Odpoveď na jej úvahy dáva priamo § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré vysvetľuje pojem spotrebiteľský úver na účely tohto zákona. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa dôvodovej správy k zákonu pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.
9. Je teda z pohľadu aplikovaného spotrebiteľského práva upraveného v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch bez významu, či k poskytnutiu peňažných prostriedkov veriteľom
spotrebiteľovi došlo na základe zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere. Podstatné pre aplikáciu spotrebiteľskej právnej úpravy úveru je, či súd vyhodnotí právny vzťah založený zmluvou medzi stranami sporu ako spotrebiteľský úver resp. úver podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z. (iný ako spotrebiteľský úver) alebo nie.
10. Prípadné nesprávne pomenovanie zmluvy nemá žiaden význam z hľadiska platnosti právneho úkonu, pretože nesprávne pomenovanie zmluvy nie je vadou, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu. Inak povedané, rozhodujúci je obsah zmluvy, aj keď je nesprávne označená. Súd v zmysle zásady iura novit curia musí zmluvu posúdiť podľa príslušných ustanovení zákona bez ohľadu na jej nesprávne označenie.
11. V danom prípade došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu platnej zmluvy a na jej základe k poskytnutiu úveru iným veriteľom (žalobcom) spotrebiteľovi (žalovanej), a tým k vzniku platného zmluvného záväzku žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Žalovanej z platného záväzku nemohol vzniknúť záväzok z bezdôvodného obohatenia. Tento zmluvný záväzok žalovanej sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúcom po márnom uplynutí termínu splatnosti dlhu (po 04.12.2014). Žaloba podaná na súde dňa 24.11.2017 bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, preto sa žalovaná premlčania nedovolala a žalobcovi možno uplatnené právo priznať.
12. Aj keď podľa odvolacieho petitu žalovaná odvolaním napádala len výrok I. o uložení povinnosti na plnenie, odvolací súd dodáva, že považuje za správny aj výrok III. napadnutého rozsudku.
13. Odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením vzájomnej žaloby žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala určenia neprijateľnosti bodu 5 zmluvných podmienok - poplatok za správu pôžičky a neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako vykonal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľka prezentovala už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v odpovedi na vznesené námietky odvolateľky odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
15. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).