Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-112-2019.pdf
PDF · 85.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24785199, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, IČO: 01435400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., S. X/XXX, adresa na doručovanie: D., o zaplatenie 427,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Csp/48/2018 -57 zo dňa 03. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povolení splácania priznanej sumy v splátkach m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 427,20 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 12,- eur splatných vždy do 20. dňa v každom kalendárom mesiaci počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 427,20 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do 20. dňa v každom kalendárom mesiaci počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania.
3. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 11.08.2014 zmluvu, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 700,- eur. Splátka bola dojednaná vo výške 15,35 eur týždenne s tým, že posledná splátka dlžnej sumy je 15,32 eur. Počet týždenných splátok bol 60, pričom každá splátka bola splatná vždy 7. deň v kalendárnom týždni. Ročná úroková sadzba bola vo výške 22%, RPMN bola vo výške 63,42% a priemerná RPMN bola vo výške 49,67%. Právny
predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 16.12.2016, ktorá skutočnosť bola žalovanej oznámená pôvodným veriteľom listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná bola predžalobnou výzvou vyzvaná, aby celý dlh uhradila vo výške 691,72 eur najneskôr do 27.09.2018.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Posúdil obsahové náležitosti zmluvy a zistil, že zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si v konaní uplatňuje iba rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou sumou, preto niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by tento nárok žalobcovi nemohol byť priznaný. Nepochybné je, že suma 700,- eur bola žalovanej poskytnutá, z tejto uhradila iba sumu 272,80 eur, preto žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu 427,20 eur. Pokiaľ ide o námietku premlčania žalovanej, zmluva bola uzatvorená dňa 11.08.2014, pričom splátky mali byť hradené vo výške 15,35 eur v pravidelných týždenných splátkach. Splatnosť prvej splátky podľa uzatvorenej zmluvy bola 20. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 31.08.2014, následne bola žalovaná povinná platiť mesačné splátky po 15,35 eur a následne bola povinná platiť každý ďalší 7. deň. Žaloba na súde bola podaná 06.12.2018, t.j. iba splátky, ktoré by boli splatné do 06.12.2015 by boli premlčané. Do tohto okamihu však boli všetky splátky uhradené, nakoľko do 19.01.2015 uhradila žalovaná celkovo sumu 272,80 eur (dňa 12.09.2014 splátka vo výške 46,05 eur, dňa 22.09.2014 splátka vo výške 30,70 eur, dňa 20.10.2014 splátka vo výške 46,05 eur a dňa 19.01.2015 splátka vo výške 150,- eur), pričom do 06.12.2015 mali byť uhradené splátky iba vo výške 199,55 eur, teda úhrada bola zrealizovaná. Z tohto dôvodu nie je námietka premlčania vznesená žalovanou dôvodná.
5. Súd v súlade s ustanovením § 217 ods. 2 CSP povolil žalovanej splácať pohľadávku v splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. S takýmito splátkami súhlasil aj žalobca. V súčasnosti nie je v schopnostiach žalovanej splatiť celý dlh naraz, a to s ohľadom na skutočnosti uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala včas odvolanie, v ktorom poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Uviedla, že splátky splácala v čase, keď pracovala popri materskej dovolenke. Jej finančná situácia sa zmenila, v máji 2016 musela ukončiť živnosť. Stará sa o nezaopatrené dieťa so zdravotným postihnutím, pričom ak začne prebiehať exekúcia, jej dlh sa bude naďalej zvyšovať, pretože nevlastní žiaden majetok. Namietala, že jej nebolo doručené žiadne predvolanie na pojednávanie, na ktorom by tieto skutočnosti uviedla. Ďalej žiadala, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi práve z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie. Dlhy boli spôsobené jej expriateľom, stará sa o syna, nemajú z čoho žiť a nieto ešte splácať dlh.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Žalovaný nárok je založený na práve veriteľa dožadovať sa vrátenia poskytnutej veci, v tomto prípade finančných prostriedkov. Vzhľadom na dobromyseľnosť žalovanej a jej nepriaznivú finančnú situáciu súhlasil so znížením mesačnej splátky na minimálne 12 eur mesačne, prípadne navrhol vrátiť vec súdu prvej inštancie za účelom uzavretia zmieru.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie.
11. Predmetom konania vo veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 427,20 eur titulom plnenia dlhu žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610047206 zo dňa 11.08.2014. Súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu, pričom povolil splácanie dlhu v splátkach. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pokiaľ ide o vec samu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Právny vzťah medzi stranami správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Správne uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje len rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou peňažných prostriedkov a sumou, ktorú žalovaná pred začatím súdneho konania veriteľovi splatila, pričom žalovanou vznesenú námietku premlčania vyhodnotil v zmysle príslušných ustanovení zákona ako nedôvodnú, je žaloba dôvodná. Uvedené skutočnosti je žalovaná v odvolaní napokon ani nenamietala.
13. Na základe týchto skutočností, vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do veci samej v jej prospech, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Ak žalovaná namieta, že súd nevykonal pojednávanie, na ktorom by sa mohla vyjadriť, odvolací súd poukazuje na § 177 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. V súdenej veci bola dňa 16.10.2018 vydaný platobný rozkaz č.k. 9Up/763/2018-26, ktorým bolo žalobe vyhovené. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený 18.10.2018 spolu so žalobou, prílohami a poučeniami. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala odpor, v ktorom nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, poukázala len na svoje nepriaznivé osobné, zárobkové a majetkové pomery a vzniesla námietku premlčania dlhu. Po zaslaní odporu žalobcovi tento navrhol pokračovať v konaní na vecne a miestne príslušnom súde a priznať mu nárok, ktorý si uplatnil, v celom rozsahu. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 08.03.2019 s tým, že súd ju poučil, že sa môže k nemu vyjadriť a uviesť ďalšie doposiaľ neuvedené skutočnosti a dôkazy v lehote 10 dní. Žalovaná sa písomne nevyjadrila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď skutkové tvrdenia strán neboli sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 2 000,- eur, išlo o jednoduchú právnu otázku a žalovaná (i žalobca) mala možnosť k veci sa opakovane vyjadriť, postupu súd prvej inštancie, ktorý v súlade s § 177 písm. a/ CSP verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, niet čo vytknúť.
15. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu trov konania, súd prvej inštancie mu priznal tento nárok v rozsahu 100 % s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Súd je však vždy povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (§ 257 CSP).
19. Po preskúmaní veci ani odvolací súd nezistil, že by v okolnostiach prípadu boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo namieste úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Samotná nepriaznivá finančná situácia strany ( ktorú žalovaná jedinú namieta) sama osebe však nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane. Pokiaľ by toto bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by túto skutočnosť vyjadril v príslušnej právnej norme.
20. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP i výrok súdu prvej inštancie o trovách konania (II.).
21. Súd prvej inštancie ďalej na základe skutočností uvedených v odpore žalovanej povolil žalovanej priznanú sumu plniť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur pod následkom straty výhody splátok podľa § 217 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní opätovne poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu ako aj na skutočnosť, že sa stará o dieťa so zdravotným postihnutím, pričom žalobca vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil so znížením mesačnej splátky na sumu minimálne 12,- eur mesačne, odvolací súd pristúpil podľa § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že povolil žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach po 12,- eur splatných vždy do 20. dňa v každom kalendárom mesiaci počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol úspešný čo do veci samej a čo do výroku o trovách konania a z procesného hľadiska neúspešný čo do výroku o povolení splácania dlhu v splátkach, v rozsahu 50 %.
23. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
24. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).