Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-93-2017.pdf
PDF · 105.66 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v spore žalobkyne: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, XXX XX N. N. (korešpondenčná adresa: C. XXX, XXX XX S. A. A.), proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 807,17 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku súd rozhodne samostatným uznesením, následne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.11.2017 sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 807,17 Eur s prísl. z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere stanovených zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). Oprávnenosť svojho nároku žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 19.11.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 106801 135. Zmluva však neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to napr. dobu trvania zmluvy, celkovú výšku úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu RPMN. Vzhľadom k vyššie uvedenému je podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 2. Úver bol poskytnutý vo výške 400 Eur, pričom celkovo žalobkyňa zaplatila 1 207,17 Eur. Bezdôvodné obohatenie je v sume 80,17 Eur. Zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, najmä dátum konečnej splatnosti, RPMN a odplata. Poistenie úveru nebolo individuálne dojednané. Zmluva má neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané a podľa ods. 5 sú takéto podmienky neplatné. Žalobkyňa má za to, že je jednoznačne preukázané, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil a vyberal od nej poplatky a úroky, bez právneho nároku. Je v rozpore so zákonom ak úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznila, že je povinnosťou členských štátov EU a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 európskej smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho
spotrebiteľského práva. Navyše výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ).
3. Ďalej poukázala na čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, podľa ktorej neprijateľnosť zmluvných podmienok musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého: "Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí." Teda pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál - žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol pod neprimeraným nátlakom. Podľa žalobkyne je to predovšetkým žalovaný, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na vyššie uvedené žiada aby súd ex offo posúdil, či predmetná zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a aby úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a následne zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 807,17 Eur.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na základe písomného podania doručeného súdu dňa 23.01.2018 v ktorom uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 19.11.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106801135, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 400,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 392,00 Eur. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 106801135 na prednej strane je uvedené nasledovné: "Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 792,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 19.11.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 19.11.2015." Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
5. Ďalej poukázala na to, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 792,00 Eur s termínom splatnosti dňa 19.11.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 19.11.2014 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 66,00 Eur, Jednotlivé splátky boli prednostne započítavaná na istinu. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka.
6. K námietkam žalobkyne ohľadom RPMN uviedol, že podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 309,86 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 30 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 309,86 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade Vzorec výpočtu RPMN je navyše jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Dlžník bol dostatočne informovaný o RPMN v prípade ak si požiada o Dohodu o plnení v splátkach.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov Podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády §a Obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "nariadenie") odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné pnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 120,00 Eur čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dni odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.
7. K tvrdeniam žalobcu, týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázala na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15 podľa ktorého sa má smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a nič nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice
Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku."
8. K bezdôvodnému obohateniu žalobkyne uviedol, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný preto razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Svoje stanovisko k žalobe potvrdil aj vo svojom v poradí druhom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.11.2019.
9. Na pojednávanie konané dňa 26.11.2019 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd krátkou cestou žalobkyni na pojednávaní doručil písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalobkyňa i napriek nedodržaniu lehoty na prípravu pojednávania, žiadala pokračovať v pojednávaní. V rámci svojho prednesu potvrdila skutočnosti uvedené v žalobe. Poukázala na to, že na základe zmluvy o úvere si chcela požičať peniaze. Zo strany žalovaného jej bolo poskytnutých 400,- Eur, na túto sumu znela úverová zmluva. Musela si dať svoj podpis na zmluve overiť, potom sa s podpísanou zmluvou vrátila späť na pobočku žalovaného, kde jej na základe podpísanej zmluvy vydali peniaze vo výške 400,- Eur v hotovosti. Pokiaľ ide o dohodu o plnení v splátkach, túto podpisovala predtým ako sa overoval podpis na zmluve. Pri uzatváraní zmluvy podpísala všetky listiny, pričom podmienkou poskytnutia úveru bolo overenie podpisu na zmluve. Peniaze jej neboli prevedené na účet, ale vyplatené v hotovosti. Prvé dve splátky uhradila riadne a včas, avšak následne sa dostala do omeškania s plnením aj iných pôžičiek. Snažila sa dohodnúť so žalovaným na nižších splátkach, tak ako s inými poskytovateľmi úveru, voči ktorým si všetky záväzky splnila, avšak žalovaný na jej žiadosť nepristúpil a na základe podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy začal jej zamestnávateľ vykonávať zrážky v prospech žalovaného. Podľa spočítania jednotlivých zrážok od 7/2016 do 2/2017 by výška zrážok mala predstavovať sumu, ktorú uviedla v žalobe, a to je 1207,17 Eur. S poukazom na dôvody v žalobe uvedené, považuje zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 807,17 Eur, keďže úver jej bol poskytnutý len vo výške 400,- Eur.
10. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 106801135, dohoda o plnení v splátkach, dohoda o zrážkach zo mzdy, potvrdenia o vykonaných zrážkach - výplatné pásky) a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 106801135 zo dňa 19.11.2014 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 400 Eur. Ďalej z úverovej zmluvy vyplýva súčasne pre žalobkyňu záväzok zaplatiť žalovanému aj náklady vo výške 120 Eur ako odplatu za poskytnutý úver t. j. RPMN vo výške 30 % a úroky vo výške 272 Eur, pričom úroková miera predstavuje 68 % ročne, priemerná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy je 15,89%. Celková výška úveru, ktorú žalobkyňa mala žalovanému uhradiť predstavovala sumu 792 Eur v lehote do 19.11.2015.
12. Na základe dohody o splátkach zo dňa 19.11.2014 sa žalobkyňa zaviazala finančné prostriedky splácať v mesačných splátkach vo výške 66 Eur počnúc od 20.12.2014, RPMN uvedená v dohode
predstavovala sumu 309,86 %. Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.11.2014 vyjadrila žalobkyňa predbežný súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne zamestnávateľom v prospech žalovaného.
13. Z obsahu zmluvy a to časti upravujúcej "potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru" vyplýva, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni inak ako prevodom na účet, t.j. v hotovosti na základe zmenky.
14. Z predložených potvrdení o vykonaných zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného (výplatné pásky 7/2016 - 2/2017 mal súd za preukázanú úhradu úveru vo výške 1207,17 Eur).
15. V konaní nebola sporná skutočnosť ohľadom uzatvorenia zmluvy, taktiež vzhľadom k vyššie uvedenému nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere zo dňa 19.11.2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 1292010 Z. z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Sporná bola otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
16. V prvom rade súd skúmal otázku spôsobu poskytnutia úveru, ktorý má zásadný význam z hľadiska bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa § 11 odsek 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa §15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisový týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úverové prostriedky boli žalobkyni vyplatené v hotovosti, čomu nasvedčuje aj údaj obsiahnutý v zmluve, že úver bol poskytnutý na základe zmenky ako aj skutočnosť, že pri vyplňovaní údajov o spotrebiteľovi, nie je v zmluve vyplnená kolónka s údajom čísla účtu spotrebiteľa, na ktorý by veriteľ poskytnutý úver previedol. Číslo bankového účtu spotrebiteľa sa neuvádza ani v ďalších dohodách súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd je toho názoru že takéto vyplácanie finančných úverových prostriedkov žalovaným je obchádzanie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy, podľa ktorého nemožno spotrebiteľsky úver poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pretože veriteľ vyplatí finančné prostriedky uvedené na zmenke priamo spotrebiteľovi pri podpise zmluvy. Obchádzanie zákona zo strany žalovaného možno charakterizovať ako skutok, ktorý nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom, avšak svojimi účinkami, jeho účelu a zmyslu (ratio legis) odporuje, alebo ho obchádza.
18. S poukazom na vyššie uvedené je možné uzavrieť, že úver je bez poplatkov a bezúročný a pokiaľ žalobkyňa poskytla žalovanému plnenie nad rámec poskytnutého spotrebiteľského bezúčelového úveru t.j. 400 Eur, tak plnila bez právneho dôvodu vzhľadom k čomu na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu s poukazom na § 451 ods.1,2, Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 ods. 1) OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
O nárokoch z bezdôvodného obohatenia rozhodujú súdy na základe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré prevažne spočíva v peňažnom plnení, tak ako je to aj v danom prípade. Aktívne legitimovaným je v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia oprávnená osoba a pasívne legitimovaným je obohatený, z ktorého konania vzniklo bezdô-vodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá sume, ktorú žalobkyňa uhradila na účet žalovaného formou vykonaných zrážok zo mzdy nad rámec poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 400 Eur, t.j. 807,17 Eur.
19. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd sa skúmaním neprijateľnosťou ďalších podmienok nezaoberal, keďže nesplnenie zákonom stanoveného spôsobu poskytovania úveru vyvolá následky spočívajúce v tom, že sa stáva bez poplatkov a bezúročným.
20. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa neuviedla výšku úrokovej miery a i napriek tomu, že spotrebiteľský spor je sporom s ochranou slabšej vrstvy podľa § 290 CSP, výška úrokovej miery je hmotnoprávny nárok, ohľadom ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.