Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., X. XXXX/XX, právne zastúpená Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom X. XXXX, C. a otca: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. W. XXX/X, N. - S., o zníženie výživného, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -621 zo dňa 27.05.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 60 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 02.07.2018. Vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -367 zo dňa 02.11.2016 v časti výživného na maloletú T.. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 02.07.2018 domáhal, aby súd znížil výživné na maloletú T., ktoré bolo určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -263 zo dňa 21.03.2016 vo výške 120 Eur mesačne na sumu minimálneho výživného vo výške 27,32 Eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd zmenil stretávanie otca s maloletou oproti poslednému rozhodnutiu súdu tak, že rozšíri stretávanie otca s maloletou počas letných prázdnin aj v mesiaci júl a v mesiaci august. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.04.2018 podstúpil operatívny zákrok v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok, pričom prepúšťacia diagnóza je zhubný nádor prínosovej dutiny presahujúci viaceré oblasti. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, vyjadrením právneho zástupcu otca dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú T. je čiastočne dôvodný. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Okresný súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Okresný súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. V čase posledného rozhodnutia, súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom pokiaľ v čase rozhodovania súdu bol práceneschopný, súd prihliadal na to, že sa jednalo o prechodnú práceneschopnosť a otec v tom čase uviedol, že je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 90 Eur. Vzhľadom k tomu, že okresný súd mal preukázanú zmenu pomerov na strane otca, znížil výživné zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne

od 02.07.2018, teda od podania návrhu otca na zníženie výživného. Podľa názoru okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiach a schopnostiam otca s prihliadnutím na súčasnú situáciu na strane otca, na príjem otca a nevyhnutné výdavky. Okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia . Okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -367 zo dňa 02.11.2016 v časti výživného na maloletú T..

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Má zato, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko určil neprimerane nízke výživné na maloleté dieťa, vzhľadom na príjem otca. V konaní neboli hodnoverným spôsobom preukázané výdavky otca. Otec uvádzal, že mesačné výdavky na lieky predstavujú sumu 80 Eur mesačne, tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom zdokladované a preukázané. Následne na súdnom pojednávaní dňa 27.05.2019 právny zástupca otca uvádzal, že výdavky na lieky pre otca predstavujú sumu 60 Eur mesačne, pričom doložil pokladničné doklady, ktoré jednoznačne vyvracajú tvrdenia o tom, že otec mesačne na lieky vynakladá sumu 60 Eur či 80 Eur. Preukázané výdavky na lieky podľa otca predložených dokladov predstavujú sumu 45 Eur mesačne. Ďalej otec v konaní produkoval tvrdenia, že vynakladá nemalé finančné prostriedky na cestovné, ktoré súvisí s jeho liečbou. Avšak ani v tomto prípade otec neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku priemerných mesačných nákladov na cestovné. Pri určovaní sumy výživného bolo potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že otec býva u rodičov a neprispieva na bývanie či energie súvisiace s bývaním. Výživné vo výške 90 Eur mesačne je v najlepšom záujme maloletej T. a v zmysle zákon o rodine je práve záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pre rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd druhej inštancie zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne.

3. Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Zároveň spolu s vyjadrením otca právny zástupca oznámil ukončenie zastupovania v predmetnej veci. Otec vo vyjadrení uvádza, že sa snažil hodnoverne preukázať všetky výdavky, z ktorých majoritu tvoria najmä výdavky na jeho liečenie. Všetky tieto výdavky z dôvodu doteraz neustáleného zdravotného stavu otca je ťažké presne špecifikovať. Z poslednej lekárskej správy z mája 2019 vyplýva, že v mesiaci 10/2019 má otec naplánované vyšetrenie PET CT a dňa 02.09.2019 kontrolu. Zo správy ďalej vyplýva, že otec na ľavé oko už nevidí (len svetlocit), cez nos dýcha obmedzene. V časti lokálny nález je uvedené, že ľavá dutina je blokovaná tumorom. Zo správy teda nevyplýva, že by bolo liečenie otca ukončené, skôr naopak. Až z ďalších vyšetrení bude zrejmé, aké operačné zákroky a kedy otec v budúcnosti ešte postúpi. Otec dlhodobo platil predtým určené výživné z finančných prostriedkov vlastného otca. Momentálne je otec tiež schopný uhrádzať súdom určené výživné len za pomoci svojich rodičov. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Okresný súd Žilina žiadosťou zo dňa 07.06.2019 požiadal Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Žilina o vykonanie pohovoru s rodičmi a maloletou T. ohľadne stretávania maloletej s otcom, aj počas prázdnin, jej vzťahu k obidvom rodičom. Dňa 17.07.2019 prišla odpoveď na výzvu. V správe bolo uvedené, že počas konzultácie o otcom sa otec vyjadril, že by dieťa nechcel vystavovať tlaku psychologického vyšetrenia a že návrh na zmenu úpravy stiahne, preto sa s dieťaťom nerealizovala žiadna konzultácia. V závere správy bolo konštatované, že v rámci poradenstva vnímali narušený rodičovský vzťah medzi rodičmi T.. Z rozprávania matky bolo zistené, že tento stav pretrváva od rozchodu bývalých partnerov. Momentálne v rodičovskom vzťahu vnímali nedôveru, najmä vo vzťahu otca voči matke, ktorá sa premieta i do neexistencie vzájomnej komunikácie, čo ďalej blokuje konštruktívne riešenia vo vzťahu k dcére a do budúcna by sa mohla ukázať ako problematická, resp. zvyšovať pocity tenzie v rodine, čo by mohlo mať dopad na prežívanie T..

5. Matka sa k vyjadreniu otca ešte následne vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu. Matka maloletej T. naďalej v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, nakoľko má za to, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca, aby prispieval na výživu maloletej T. sumou 90 Eur mesačne. Čo sa týka nákladov na liečbu otca maloletej, tak matka vychádzala z dôkazov, ktoré boli zo strany otca predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. Otec od začiatku konania tvrdí, že náklady na jeho liečbu sú veľmi vysoké, avšak tieto tvrdenia hodnoverným spôsobom nepreukázal. Avšak túto skutočnosť podrobnejšie opísala v odvolaní proti Rozsudku OS Žilina zo dňa 27.05.2019,

pričom poukazuje najmä náklady na lieky pre otca maloletej, pričom otec počas konania výrazným spôsobom nadhodnotil skutočné výdavky na lieky.

6. Matka otca zaslala dňa 03.10.2019 podanie, v ktorom opísala situáciu otca. Uviedla, že na výlety do Tatier a kúpanie financujú rodičia. Ďalej uviedla, že otec matke prerobil 2 byty, za čo mu matka nezaplatila nič.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. ) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V zmysle ust. odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

13. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

14. Pri zaoberaní sa myšlienkou výšky výživného sa vychádza z premisy, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Prvotné pri určovaní výšky výživného na dieťa je jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vchádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti určujúcim hľadiskom sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je pritom potrebné vychádzať z toho, že výživné má zabezpečiť

také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov.

15. Prvotným základom pre výpočet výšky výživného je po vykonanom dokazovaní mať riadne preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov dieťaťa, berúc ohľad na ich individuálne potreby. Možnosti a schopnosti rodiča sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii a na trhu práce. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada tiež na základné potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v určitej etape vývoja a veku. Ak ide o dieťa v období od jeho narodenia až po ukončenie základnej školy, výživné vypočítané rodičovi predstavuje najviac 20% z jeho čistého mesačného príjmu. Otázka pri výpočte výšky výživného určeného 20% na území Slovenskej republiky pramení z reálnych dôkazov o výške minimálnej mzdy, o priemernej mzde, o cenových reláciách základných potravín, oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, bývania, služieb a neskorších výdavkov so štúdiom.

16. Pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné len jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potenciálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

17. Je nevyhnutné podotknúť, že aj keď zákon o rodine rozhodujúce kritéria určovania výživného (odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby) definuje ako rovnocenné, z faktického hľadiska sú predsa len možnosti a schopnosti povinnej osoby plniť výživné významnejšie. Inými slovami, pokiaľ schopnosti a možnosti povinnej osoby sú limitované, resp. objektívne obmedzené, odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby (hoci aj reálne dané a nespochybňované) nemôžu samy o sebe podmieniť inú, v tomto prípade vyššiu výšku výživného, než zodpovedá schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby.

18. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Zdravotný stav je atribút, resp. choroba je objektívna skutočnosť, ktorá tu je bez ohľadu na správanie a konanie povinnej osoby. Stav choroby vzniká bez zavinenia povinnej osoby a súd pri hodnotení príjmov a výdavkov, t.j. pri skúmaní majetkových a zárobkových pomerov je povinný prihliadať a zohľadniť pri výpočte výživného aj na túto skutočnosť.

19. V danom prípade bolo odvolaciemu súdu preukázané, že otec býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, pokiaľ cestuje na kontroly, výdavky na cestovné, ktoré preukázal za apríl /2019 vo výške 40 Eur, v mesiaci o výške 213,20 Eur, výdavky na lieky a za vyšetrenie, podľa preukázaných dokladov za obdobie v celkovej sume 180,69 Eur. Vzhľadom na zlý zdravotný stav mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý poberá v súčasnej dobe vo výške 328,50 Eur mesačne. Okrem tohto nemá iný príjem. Matka je zamestnaná. Jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje okolo 827 Eur. Býva v 3-izbovom byte spoločne s T. a B., ďalšou dcérou. Matka spláca hypotekárny úver vo výške 118,96 Eur. Zálohová platba za byt je 130 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru 77,12 Eur, cestovné do práce 25 Eur, elektrina 19,50 Eur, internet 10,41 Eur, telefón 18 Eur, poistka za byt 16 Eur ročne, poplatok za odpad 23,36 Eur ročne. Maloletá T. naďalej navštevuje materskú školu. V súčasnej dobe sa neplatí poplatok v škôlke, ani za stravu. Má bežné výdavky so stravou a ošatením, navštevuje gymnastický krúžok, za ktorý platí 10 Eur mesačne.

20. Odvolací súd je tiež názoru, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane otca, ktorý vzhľadom na vážne zdravotné problémy, nemôže si zabezpečiť taký príjem, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v naposledy súdom stanovenej výške. Otec od 15.03.2018 bol práceneschopný, v tomto období poberal nemocenské dávky, od 12.03.2018 mu bol priznaný invalidný dôchodok, z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na prebiehajúcu liečbu, má zvýšené náklady na lieky a v súvislosti s kontrolami výdavky na cestovné. Momentálne nemožno predpokladať, aké ďalšie náklady bude musieť otec vynaložiť na svoju liečbu. Odvolací súd, po zvážení možností otca a potrieb maloletej, je názoru, že otec je schopný prispievať maloletej dcéra na výživné v sume 60 Eur mesačne. Odvolací súd však podotýka, že pri akomkoľvek zastabilizovaní stavu choroby alebo

zastabilizovaní stavu výdavkov na liečbu je možné opätovne podať návrh na úpravu výživného, nakoľko sa jedná o mimosporové konanie.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

22. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

23. V zmysle O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )