Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_7S-12-2018.pdf
PDF · 199.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a sudcov JUDr. Tamara Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD, v právnej veci žalobcu: J. D. N. G. Q. E. G., podnikajúceho pod obchodným označením : J. D. D., IČO: 43810233, Poničanova 16, Košice, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102309799/2017 zo dňa 06. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu ako aj rozhodnutia žalovaného č. 102309799/2017 zo 06.11.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101636657/2017 z 26.07.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 20.308,24 eur a určil rozdiel v sume daňovej straty 41 638,86 eur daňovému subjektu J. D., R. XX, X..
2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 25.03.2015 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 v ktorom uviedol príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. vo výške 187 714,25 eur, výdavky vo výške 229 353,11 eur a vykázal daňovú stratu vo výške 41 638,86 eur. O výsledku vykonanej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101189270/2017 z 02.06.2017, v ktorom na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyčíslil rozdiel dane vo výške 20 308,24 eur a zaslal ho žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa vyjadril k zaslanému protokolu a pripomienky v ňom uvedené správca dane s ním prerokoval pri ústnom pojednávaní za prítomnosti jeho právneho zástupcu dňa 25.07.2017. Správca dane pri kontrole priznaných príjmov dosiahnutých daňovým subjektom vychádzal z predložených účtovných kníh, z predložených účtovných dokladov, faktúr, výpisov z bankových účtov, príjmových pokladničných dokladov a povinných záznamov a evidencií vedených daňovým subjektom včítane denných uzávierok používaných elektronických registračných pokladníc (v ďalšom texte aj : „ERP). V kontrolovanom zdaňovacom období príjmy žalobcu predstavovali prevažne tržby z predaja tovaru, výrobkov a služieb prijaté v hotovosti a to v predajni Dom hračiek na ul. Mlynská 12, Košice a z pohostinských služieb v reštaurácii Čertov dvor, Mlynská 12, Košice a Grill House 27, Kováčska 27, Košice. Na evidovanie tržieb žalobca používal tri ERP s daňovým kódom pokladnice č. 6981072168207003 - Grill House (DKP-003), č. 6981072168207004 - v prevádzke Dom hračiek (DKP-004) a 6981072168207005 -
Čertov dvor (DKP-005). Z celkových tržieb v hotovosti evidovaných na predmetných ERP v sume spolu s DPH 171 530,90 eur boli tržby evidované na jednotlivých pokladniciach - DKP-003 v sume 54 797,32 eur, DKP-004 v sume 40 656,58 eur a DKP - 005 v sume 76 077.- eur. Uvedenú sumu daňový subjekt evidoval a účtoval v peňažnom denníku na základe mesačných sumárov obratov z denných uzávierok jednotlivých ERP ako príjem prijatý v hotovosti do pokladne. Pri vykonaným miestnych zisťovaniach Colný úrad Košice zistil, že daňový subjekt na predajných miestach reštaurácia Grill House a reštaurácia Čertov dvor používal na evidenciu prijatej tržby za predaný tovar pokladnicu ERP, ktorá nespĺňa požiadavky podľa zákona č. 289/2008 Z.z. Uvedené malo za následok pozmeňovanie tvoriaceho sa obsahu kontrolných záznamov pokladnice, čím dochádzalo k poníženiu vlastnej daňovej povinnosti spôsobom nezapočítania prijatých tržieb z vystavených pokladničných bločkov do obratu tržieb. Kontrolnými orgánmi na predajných miestach zistené viaceré pokladničné doklady neboli uložené v kontrolnom zázname pokladnice. Vzniklo tak dôvodné podozrenie, že daňovým subjektom používané ERP neumožnili vytlačenie pokladničných dokladov zákazníkovi s ich súčasným záznamom v prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto pokladničných dokladov do údajov uložených vo fiskálnej pamäti pokladnice. Na základe týchto skutočností Colný úrad Košice zabezpečil obidve uvedené ERP žalobcu a vydal rozhodnutie o ich zabezpečení. Zabezpečené ERP boli odovzdané Colnému úradu Bratislava, ktorý vykonal technické expertízy uvedených pokladní a to za roky 2011 až 2015. Colný úrad Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy vykonal technickú expertízu ERP a vypracoval správu, v ktorej sa uvádza, že v obidvoch prípadoch, t. j. na ERP s DKP - 003 a DKP - 005 bolo na základe predložených podkladov, vykonaných analýz a porovnávaní preukázané, že obidve ERP umožňovali obchádzanie evidencie tržieb pomocou nainštalovaného programového vybavenia „PAS - predaj a sklady“. Na ERP boli tlačené doklady opatrené ochranným znakom MF, ktoré svojim vizuálnym vyobrazením pripomínali pokladničný doklad, avšak tržby uvedené na týchto dokladoch neboli zaznamenané v kontrolných záznamoch, ani vo fiskálnej pamäti. Podľa zistení Colného úradu Bratislava používaním predmetných pokladníc dochádzalo u žalobcu za kontrolované obdobie rokov 2012 až 2015 ku kráteniu tržieb. Vyčíslenie krátenia tržieb predstavuje vyčíslenie rozdielov medzi vykázanou výškou prijatej tržby uloženej v kontrolných záznamoch, resp. fiskálnej pamäti jednotlivých ERP a výškou tržieb z predajov zaznamenaných v databázových súboroch nainštalovaného programového vybavenia „PAS - predaj a sklady“, využívaného žalobcom na evidenciu prijatých tržieb a tlač pokladničných dokladov. Pozmeňovanie údajov bolo spôsobené inštaláciou označeného externého softvéru do počítača tvoriaceho súčasť ERP. Technickou expertízou obsahu získaných databáz, resp. dohľadaných databázových súborov v pokladnici DKP - 003 bol identifikovaný súbor s názvom KASA_PVH.DBF, ktorý obsahuje informácie o denných tržbách evidovaných cez programové vybavenie „PAS - predaj a sklady“ za obdobie od 25.11.2011 do 22.05.2015. V pokladnici DKP - 005 bol identifikovaný súbor s názvom KASA_PVH.DBF, ktorý obsahuje informácie o denných tržbách evidovaných cez programové vybavenie „PAS - predaj a sklady“ za obdobie od 09.01.2008 do 24.05.2015. Technická expertíza konštatovala zistenie, že na základe vykonaných analýz dohľadaných databáz, databázový súbor KASA_PVH.DBF obsahuje najpresnejšie informácie o prijatých tržbách za celé obdobie fungovania pokladničného softvéru a je najspoľahlivejším zdrojom údajov na zistenie výšky krátenia tržby. Podľa vykonanej expertízy došlo ku kráteniu prijatých tržieb a podľa údajov súboru KASA-PVH.DBF, ktorý obsahuje informácie o denných tržbách evidovaných cez programové vybavenie „PAS - predaj a sklady“ boli zistené celkové tržby za rok 2014 evidované ako prijaté do ERP s DKP- č. 6981072168207003 - ročný sumár denných tržieb v sume 70 385,11 eur a do ERP s DKP č. 6981072168207005 - ročný sumár denných tržieb v sume 218 021,86 eur, spolu 288 406,97 eur. Podľa kontrolných záznamov - obratov denných uzávierok žalobca zaúčtoval v roku 2014 tržby prijaté do ERP s DKP 6981072168207003003 v sume 54 797,32 eur a tržby prijaté do ERP s DKP č. 6981072168207005 v sume 76 077 eur, spolu 130 874 eur. Podľa zistení Colného úradu Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy, pri obidvoch pokladniach, na ktorých žalobca evidoval tržby, došlo za obdobie roka 2014 ku kráteniu tržieb v celkovej sume 157 532,65 eur (131 277,21 eur bez DPH). Uvedené vyčíslenie krátenia tržieb predstavuje rozdiel medzi vykázanou výškou prijatých tržieb evidovaných v uvedených databázových súboroch KASA_PVH.DBF s programom „PAS - predaj a sklady“ a výškou prijatých tržieb v kontrolných záznamoch. Daňový subjekt zaúčtoval v peňažnom denníku nižšie tržby ako boli skutočne prijaté evidované v databázových súboroch s programom „PAS - predaj a sklady“ správca dane mu zvýšil príjmy o sumu rozdielu zistených a nepriznaných tržieb. Na základe toho správca dane zvýšil žalobcovi základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. po daňovej kontrole o príjmy v sume 131 277,21 eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly, po vyššie uvedenom navýšení zdaniteľných príjmov, bol u daňového subjektu namiesto vykázanej straty 41 638,86 eur z príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. zistený čiastkový základ dane z príjmu podľa označených ustanovení zákona v sume
89 638,35 eur. Keďže pri takto vyčíslenej výške základu dane sa nezdaniteľná časť základu dane uplatňuje v nulovej výške ( § 11 ods. 2 písm. b/ označeného zákona/, kontrolou zistená daňová povinnosť daňového subjektu za rok 2014 , pri uplatnení sadzby dane podľa § 15 písm. a/ označeného zákona bola stanovená v sume 20 308,24 eur.
3. Na základe uvedeného zisteného stavu správca dane - Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101636657/2017 z 26.07.2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 20 308,24 eur a určil rozdiel v sume daňovej straty 41 638,86 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014. Neuznal daňovú stratu na zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume 41 638,86 eur.
4. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe získaných dôkazov v podobe záverov z vykonaných technických expertíz Colného úradu Bratislava, OCaFA bolo preukázané, že obe elektronické registračné pokladnice predložené na technickú expertízu a to DKP č. 6981072168207003 (prevádzka Grill House) a DKP č. 6981072168207005 (prevádzka Čertov dvor) umožňovali obchádzanie evidencie tržieb z predaja tovarov, výrobkov a služieb v kontrolných záznamoch pokladníc pomocou programového vybavenia „PAS - predaj a sklady“, nainštalovaného v zaistenom resp. zabezpečovanom počítači. Na účely zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní EP sa rozumie podľa § 2 písm. a) ods. 2 elektronickou registračnou pokladnicou počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou. Podľa § 2 písm. e) vlastným registračným programom je program riadiaci prípravu údajov o predaji tovaru alebo poskytovaní služieb pred tým, ako sú prostredníctvom komunikačného modulu zaevidované vo fiskálnej tlačiarni. Colný úrad Bratislava analýzou pokladničných programov PAS
- predaj a sklady z dôvodu, že tento bol súčasťou ERP ako jediný program slúžiaci na evidenciu predaja tovaru alebo poskytovania služieb, čím vykonával pozíciu vlastného registračného programu. Colný úrad Bratislava analyzoval všetky podstatné časti predmetného počítača ako súčasti používanej ERP, ktoré boli činnosťou vlastného registračného programu dotknuté, či s ním priamo súviseli a analyzoval všetky špecifické databázy, ktoré vytvára vlastný registračný program. Fiskálnu tlačiareň (elektronickej registračnej pokladnice) FT 4000 ako samostatné elektronické zariadenie nie je možné prevádzkovať pre evidenciu tržieb bez toho, aby nebola pripojená k počítaču. Na základe vykonanej technickej expertízy bolo zistené, že predložený počítač s nainštalovaným pokladničným softvérom PAS - predaj a sklady, ktorý riadil činnosť ERP, bol nástrojom na vykonávanie operácií, ktoré mali vplyv na fiskálnu činnosť ERP. Na fiskálnych tlačiarňach oboch registračných pokladníc boli preukázateľne tlačené doklady opatrené ochranným znakom MF, ktoré svojim vizuálnym vyobrazením pripomínali korektný pokladničný doklad, avšak tržby uvedené na týchto dokladoch neboli zaznamenané a uložené v kontrolných záznamoch ani vo fiskálnej pamäti pokladníc. Tým, že na preverovaných ERP boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu a ich sumárne údaje do fiskálnej pamäte, daňový subjekt - žalobca porušil ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Po úvahách o prípadnom znaleckom dokazovaní, ktoré navrhoval žalobca z hľadiska čo najúplnejšieho objasnenia skutkového stavu za účelom zistenia a vyhodnotenia informácií a záverov expertízy smerujúcich k zisteniu znižovania daňovej povinnosti podľa údajov získaných z databáz nainštalovaného programu PAS - predaj a sklady, nájdené na dátových nosičoch zabezpečených počítačov ako súčasti zabezpečených ERP zaujal stanovisko, že technická expertíza vykonaná Daňovým úradom Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy na elektronickej registračnej pokladnici v intenciách jej vyčerpávajúcich a odborne zdôvodnených záverov ako jediného zákonom určeného orgánu na vykonanie takejto expertízy v plnej miere spĺňa odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane. Z uvedeného dôvodu nemá zákonný dôvod požiadať o ďalšiu autoritu v problematike elektrických registračných pokladníc ako znalca o vypracovanie nejakého odborného stanoviska alebo znaleckého posudku, nakoľko tak už bolo vykonané. Prílohou odpovede na žiadosť o technickú expertízu je aj CD nosič obsahujúci kontrolné záznamy a databázy nájdené v počítači ako súčasť ERP daňového subjektu exportované do súborov typu .xls. Pre spracovanie databáz získaných vykonanou expertízou z ERP žalobcu a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom žalobcu už konkrétne ku daňovej kontrole za jednotlivé zdaňovacie obdobia nebolo potrebné žiadne znalecké dokazovanie, ani odborné stanoviská. Bolo to plne v kompetencii a a odbornosti zamestnancov správcu dane poverených na vykonanie predmetnej daňovej kontroly a na porovnanie a vyčíslenie postačoval tabuľkový, resp. databázový editor MS EXCEL, ktorým zamestnanci finančnej správy bežne disponujú. K žiadosti žalobcu o predvolanie a vypočutie svedka uviedol, že podľa § 25 Daňového poriadku (ktorým
by mal byť autor technickej expertízy vykonanej na elektronických registračných pokladniciach) autor expertízy má podľa § 4 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku postavenie osoby zúčastnenej na správe daní ako zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec. Pracovník Oddelenia certifikácie a forénznej analýzy Colného úradu Bratislava je zamestnanec správcu dane, ktorého služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR. Ako osoba zúčastnená na správe daní v postavení „zamestnanec správcu dane“ nemá postavenie svedka, je zamestnancom správcu dane s príslušnou odbornosťou a pracovným zaradením a bol svojim služobným úradom určený na vykonávanie predmetných expertíz. Na základe odôvodnení a záverov z predmetnej technickej expertízy bolo vydané rozhodnutie Colného úradu Košice o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice z 28.05.2015, ktoré je právoplatné. Účelom daňovej kontroly nebolo preskúmavať postupy a závery technickej expertízy vykonanej na ERP, v procese daňovej kontroly výsledky expertízy v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie boli správcom dane použité ako dôkazný prostriedok. Na základe skutočností zistených pri daňovej kontrole správcom dane konštatuje, že žalobca porušil zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov a to tým, že nepriznal v plnej výške svoje príjmy, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území SR a ktoré sú predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 295/2003 Z. z.. Pri zisťovaní základu dane správca dane postupoval podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., keď výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 zvýšil o sumy, ktoré neboli súčasťou vykazovaného výsledku hospodárenia daňovníka, ale podľa zákona sú zahrňované do základu dane.
5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 102309799/2017 zo dňa 26.07.2017 rozhodnutie správcu dane potvrdil. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia správcu dane je formulovaný presne, určito, stručne a úplne, vyjadruje záver o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. K námietke, že daňová kontrola, ako aj protokol sú nezákonné a protokol nemôže slúžiť ako dôkaz pre účely vyrubovacieho konania, pretože zamestnanci daňového úradu neboli vo veci kontroly poverení riaditeľom daňového úradu a realizovali kontrolu bez platného poverenia uviedol, že je neopodstatnená. Poukázal na to, že podpisovanie písomnosti vyhotovených na daňovom úrade je upravené interným riadiacim aktom FR SR č. 4/2016 platný od 01.08.2016 - Podpisovým poriadkom finančnej správy. Poverenie na výkon daňovej kontroly č. 104154515/2016 z 21.10.2016 bolo podpísané v súlade s uvedeným interným predpisom, ktorý upravuje zásady, postup a spôsob podpisovania písomnosti a podmienky podpisového oprávnenia vedúcich zamestnancov finančnej správy. V zmysle podpisového poriadku finančnej správy je poverenie a zrušenie poverenia zaradené v 3. skupine písomnosti vydávaných daňovým úradom, ktoré podpisuje priamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil. Žalobca svoje tvrdenie, že zamestnanci daňového úradu mohli byť na vykonanie daňovej kontroly poverení výhradne riaditeľom úradu nepodporil takým dôkazom alebo ustanovením, z ktorého by toto jeho tvrdenie vyplynulo. Žalobcom uvádzané ust. § 5 ods. 6 zákona č. 479/2009 Z.z. upravuje konanie daňového úradu pred súdom a nie podpisovanie písomností vydávaných daňovým úradom. Za neopodstatnenú považoval aj námietku týkajúcu sa spôsobu „získania fyzických nosičov dát, ktoré prebehlo zabezpečením počítačov a registračných pokladníc“. Podľa § 2 písm. a), bod 2 zákona č. 289/2008 Z. z. sa ako ERP rozumie počítač s vlastným registračným programom a fiskálnou tlačiarňou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca používal na evidenciu tržieb ERP tak, ako je definovaná v zmysle zákona, počítače v danom prípade nepredstavovali príslušenstvo ERP, ale samotné ERP. ERP (fiskálnu tlačiareň FT 4000) nie je možné používať na evidenciu tržieb ako samostatné elektronické zariadenie bez pripojenia k počítaču. To znamená, že Colný úrad Košice postupoval v súlade s § 17a ods. 1 a ods. 10 zákona č. 289/2008 Z. z. a aj v súlade s Daňovým poriadkom, keď zabezpečil počítač aj fiskálnu tlačiareň. Konanie o zabezpečení ERP je samostatným konaním podľa Daňového poriadku (§ 41) v nadväznosti na zákon č. 289/2008 Z. z. a v prípade, že žalobca považoval postup Colného úradu Košice pri zabezpečení ERP za nesprávny, mal možnosť uplatniť voči tomuto postupu opravný prostriedok v zmysle Daňového poriadku. Colný úrad Bratislava vykonával technickú expertízu v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. a § 10 písm. c) zákona č. 652/2004 Z. z. a to v rozsahu nevyhnutnom na preverenie podozrenia podľa § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.. Teda z uvedeného vyplýva, že Colný úrad Bratislava je jediná inštitúcia určená zákonom, ktorá je oprávnená a aj povinná vykonať technickú expertízu na zabezpečených ERP. Mal povinnosť preveriť, či na zabezpečených ERP nedošlo k pozmeneniu údajov, musel vykonať analýzu vlastného registračného programu, čo aj vykonal. Pre potvrdenie podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program - „PAS - predaj a sklady“ z dôvodu, že tento bol súčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo
evidenciu predaja služieb a bol preto v pozícii vlastného registračného programu. Vlastný registračný program je v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 289/2008 Z. z. programom riadiacim evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu poskytovania služby. To znamená, že colné úrady postupovali pri zabezpečení ERP a vykonaní technickej expertízy v súlade so zákonom č. 289/2008 Z. z. a zákonom č. 652/2004 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Údaje získané z pokladničného programu „PAS - predaj a sklady“ sú údaje získané z ERP a z jej vlastného registračného programu, a preto ich skúmanie a analyzovanie je v súlade s § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. a v súlade s § 10 písm. c) zákona č. 652/2004 Z. z. a použitie údajov vytváraných ERP je v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. K namietanej forme úkonu, v ktorej boli výsledky „expertízy“ zachytené uvádza, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedené ustanovenie vymenúva len časť dôkazov, ktoré je možné použiť pre dokazovanie. Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Je teda na zvážení správcu dane, ktorý dokazovanie vedie aby posúdil, či vykonanie znaleckého posudku v daňovej kontrole, resp. vo vyrubovacom konaní zo strany správcu dane je potrebné. V danom prípade technická expertíza ERP bola vykonaná Colným úradom Bratislava, ktorý je jedinou inštitúciou určenou zákonom č. 289/2008 Z. z. a zákona č. 652/2004 Z. z. na jej vykonanie. Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia o pozmenení údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname boli potvrdené vydaním právoplatného rozhodnutia o prepadnutí veci a to na základe vykonaných technických expertíz, ktoré boli správcovi dane zaslané vo forme odpovedi na žiadosť o technickú expertízu ERP správca dane nepovažoval za potrebné a ani nemal na to žiaden právny dôvod žiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Zaslané odpovede na žiadosť majú všetky obsahové náležitosti a obsahujú vyčíslenie rozdielu medzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch, resp. fiskálnej pamäti a výškou predajov uvedených v databázových súboroch z programu „PAS - predaj a sklady“. Prílohou odpovedí je aj CD nosič obsahujúci kontrolné záznamy a databázy nájdené v ERP žalobcu exportované do súborov typu .xls. Pre spracovanie databáz získaných vykonanou expertízou z vlastných ERP žalobcu a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom žalobcu ku daňovej kontrole už konkrétne za jednotlivé zdaňovacie obdobia nebolo a ani nie je potrebné žiadne znalecké skúmanie, ani odborné stanovisko, pretože porovnanie bolo plne v kompetencii a odbornosti zamestnancov správcu dane. Zabezpečené ERP a údaje v nich uložené, technická expertíza a na ňu nadväzujúce právoplatné rozhodnutie o prepadnutí veci (ERP) sú jednoznačne dôkazmi získanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K tvrdeniam týkajúcich sa deficitov odbornej spôsobilosti zamestnancov správcu dane uviedol, že nie je pravdou, že by zamestnanci sami bez pomoci ďalších osôb vykonali „porovnanie“, resp. tzv. „vyčíslenie“ údajov a to na základe existencie úradného záznamu o konzultácii medzi zamestnancami správcu dane a pracovníkmi Colného úradu Košice na pracovnom stretnutí 25.01.2017 je nedôvodná invektíva voči správcovi dane bez konkrétnych dôkazov. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach, poznámkach, obsahoch, telefonických rozhovorov, odkazov na iné spisové materiály, z výpisov z vlastných alebo cudzích záznamov o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom sa vyhotoví úradný záznam. Toto ustanovenie neukladá vyhotoviť úradný záznam o každom úkone samostatne a nevyplýva z neho ani to kedy má byť úradný záznam vyhotovený. V odvolaní uvedené pracovné stretnutie z 25.01.2017 bolo uskutočnené v rámci finančnej správy, zúčastnili sa ho len zamestnanci správcu dane a boli prerokované otázky všeobecného charakteru týkajúce sa interných pracovných postupov zamestnancov finančnej správy. Z metodických konzultácií, či pracovných stretnutí pracovníkov jednotlivých organizačných zložiek Finančnej správy SR sa nevyhotovuje zápisnica o ústnom pojednávaní, pretože nie sú procesnými úkonmi v konkrétnej daňovej kontrole. Vyhotovený úradný záznam č. 100300203/2017 z 15.02.2017, v ktorom správca dane zaznamenal konzultáciu s pracovníkmi Colného úradu Košice, nie je dôkazom preukazujúcim deficit odbornej spôsobilosti zamestnancov správcu dane pri posúdení, prepočítavaní alebo porovnávaní numerických údajov získavaných z rôznych číselných databáz, akými sú údaje peňažného denníka, údaje o denných obratoch pokladníc, údaje získané z databázových súborov o prijatých tržbách ako súčasť technických analýz ERP prepočítavanie tržieb bez DPH, či vyčíslenie DPH vykonávané za účelom zistenia a vyčíslenia rozdielu na dani pri daňovej kontrole a patrí k samotnému výkonu daňovej kontroly. K opakovaným námietkam týkajúcich sa znaleckého dokazovania a možnosti byť pri vykonaní dôkazu a klásť osobám zodpovedným za takýto dôkazný prostriedok otázky, žalovaný poukázal na § 25a ods. 1 Daňového poriadku, ktorý upravuje možnosť, nie povinnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. V danom prípade správca dane nemal dôvod na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, pretože vo veci pozmeňovania údajov na preverovaných ERP
bolo vedené samostatné konanie, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím o prepadnutí ERP. K námietkam týkajúcich sa vypočutia svedkov, osoby, ktorá expertízu vykonala uvádza, že svedok vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami a tak získal poznatky vo veci priamym a bezprostredným pozorovaním skutočností. V prípade vypočutia zamestnancov správcu dane, t. j. pracovníkov oddelenia certifikácie a forénznej analýzy Colného úradu Košice, ako svedkov a kladením otázok zo strany žalobcu by došlo ku konfliktu záujmov a k zaujatosti zo strany zamestnancov správcu dane voči vlastnému profesijnému povereniu, na základe ktorého vykonali technickú expertízu, výsledky ktorej podrobne vypracovali v písomnej analýze vo forme odpovedi na žiadosť o technickú expertízu ERP. Nedôvodná v tejto súvislosti je aj námietka týkajúca sa „ukrytia“ totožnosti, či anonymita osôb, ktorí vypracovali technickú expertízu, pretože na poslednej strane písomnosti z vykonanej expertízy bol podpísaný riaditeľ Colného úradu v Bratislave pplk. Mgr. Tomáš Prochocký je uvedené: za správnosť por. Ing. Michal Puch. Autor expertízy je osobou zúčastnenou na správe daní ako zamestnanec správcu dane, lebo služobným úradom pracovníkov colných aj daňových úradov je Finančné riaditeľstvo SR. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane využívať pri daňovej kontrole ako dôkaz aj výsledky z konaní iných orgánov alebo inštitúcií, ktoré nemajú súvis so správou daní, ak výsledky týchto kontrol majú vplyv na vyčíslenie správneho základu dane, aj keď neboli vydané podľa Daňového poriadku, resp. v súvislosti so správou daní. Správca dane preto ani pri takýchto rozhodnutiach vydaných v iných konaniach nevypracováva zápisnice, resp. úradné záznamy, pretože iný na to určený orgán alebo inštitúcia právoplatne rozhodol vo veci, ktorá má alebo môže mať vplyv na správne určenie základu dane alebo výšky dane. K tvrdeniam uvedeným v časti prekročenie oprávnení Colného úradu Bratislava pri vykonaní „expertízy“ žalovaný konštatoval, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že podľa záverov technickej expertízy program „PAS - predaj a sklady“ bol nadradeným programom, ktorý softvérovo netvoril súčasť ERP a všetky činnosti súvisiace s jeho prehľadávaním sú nezákonné. Naopak, program „PAS - predaj a sklady“ vystupuje v pozícii vlastného registračného programu, ktorý v rozpore so zákonom č. 289/2008 Z. z. ovplyvňuje činnosť ERP ako celku.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že pre činnosť ERP sú dôležité dva základné programy a to vlastný registračný program, v danom prípade „PAS - predaj a sklady“ a vstavaný registračný program, ktorý sa nachádza vo fiskálnej tlačiarni. Štandardná činnosť ERP znamená, že vlastný registračný program pripraví údaje o evidovanej tržbe a tieto pošle na základe vopred definovaných príkazov a sekvencií do fiskálnej tlačiarne - do vstavaného registračného programu. Z expertíz je jednoznačné, že „PAS - predaj a sklady“ zasahoval do činnosti ERP ako celku tak, že riadil evidenciu tržieb, kedy vstavanému registračnému programu nachádzajúcemu sa vo fiskálnej tlačiarni posielal údaje, ktoré nedefinoval ako pokladničné doklady (tržby), ale ako „nedaňové“ údaje, t. j. údaje, ktoré nie sú tržbou a takýmto spôsobom zasahoval do štandardnej a certifikovanej činnosti ERP ako celku. Je preto absurdné považovať súčasť ERP (počítač a PAS) za niečo, čo netvorí ERP a čo nemohlo byť predmetom skúmania Colného úradu Bratislava, resp. predmetom zabezpečenia zo strany Colného úradu Košice. Keďže „PAS - predaj a sklady“ je vlastným registračným programom ERP, Colný úrad Bratislava skúmal všetky podstatné časti ERP (počítača), ktoré boli činnosťou vlastného registračného programu dotknuté, resp. s ním priamo súviseli. Ak vlastný registračný program vytvára špecifické databázy, resp. komunikuje s inými priečinkami alebo súbormi alebo softvérmi nachádzajúcimi sa v počítači, sú tieto súbory, priečinky alebo iné softvéry súčasťou ERP, t. j. súčasťou vlastného registračného programu, a to v takom rozsahu, v akom ovplyvňujú činnosť ERP, resp. v akom rozsahu ich ERP využíva. Colný úrad Bratislava postupoval v súlade s § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. a preveroval podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname v takom rozsahu, v akom jednotlivé prvky ERP boli vzájomne súčinné na činnosti ERP ako celku. Žalobca mal výhrady k obsahu databáz KASA_ PVH.DBF v ERP s koncovým číslom 005 a 003. Vzhľadom k tomu, že ide o dve nezávisle fungujúce ERP je zrejmé, že údaje v nich sú rozdielne, resp. sú ukladané inak, od iného dátumu a času, v inej štruktúre. Preto Colný úrad Bratislava hodnotil obe ERP nezávisle a pracoval s údajmi, ktoré boli pre jednotlivé ERP dostupné. Ak bola štruktúra údajov medzi ERP rozdielna, nie je možné zovšeobecňovať zistenia pri jednej ERP do výsledkov pri druhej ERP. Pri skúmaní údajov z vlastného registračného programu Colný úrad Bratislava skúmal údaje pre každú ERP samostatne a vyčíslil rozdiely v tržbe pre každý dohľadaný zdroj údajov samostatne. Na základe dostupných údajov vyhodnotil, ktorý zo získaných zdrojov je pre každú ERP najdôležitejší. Zistené údaje predstavujú rozdiel v tržbe, nie sú základom dane, ani daňou a ich presná výška bola preverená pri daňovej kontrole vykonanej Daňovým úradom Košice, a to porovnaním týchto údajov s predloženým účtovníctvom. Zabezpečené počítače boli súčasťou ERP ako celku, preto akékoľvek údaje v nich uložené sú súčasťou ERP a bolo na žalobcovi, aké údaje v ERP ukladá, t. j. či aj údaje, ktoré nemajú súvis s činnosťou ERP. Colný úrad Bratislava neskúmal údaje
nachádzajúce sa v počítačoch, ktoré by nemali súvis s činnosťou ERP ako celku. Skúmal len to, čo bolo nevyhnutné na vyhodnotenie podozrenia v zmysle § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.. Údaje získané vykonanou technickou expertízou zo zabezpečených ERP (počítač + fiskálna tlačiareň), boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto tieto údaje je možné použiť ako dôkaz pri daňovej kontrole, pre účely ich overenia s predloženými daňovými a účtovnými dokladmi. Správca dane nemal povinnosť daňovou kontrolou skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeneniu údajov v ERP, keďže o tomto pozmenení údajov existuje vypracovaná technická expertíza, na základe ktorej bolo vydané už právoplatné rozhodnutie o prepadnutí ERP. Tým došlo k potvrdeniu pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolnom zázname, a preto nebolo nutné pre potvrdenie tohto zistenia vykonať ďalšie znalecké dokazovanie a nevznikla ani potreba vypracovania v odvolacom konaní opakovane navrhovaného znaleckého posudku. Technickou expertízou zistená výška krátených - nepriznaných tržieb má priamu nadväznosť na príjmy žalobcu zaúčtované v účtovníctve a priznané v daňovom priznaní. Správcom dane zistená skutočnosť, že žalobca o krátených tržbách zistených pri technickej expertíze neúčtoval a nepriznal ich v podanom daňovom priznaní je porušením § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z.. Správca dane postupoval pri zisťovaní základu dane podľa § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., keď rozdiel medzi príjmami a výdavkami zvýšil o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane. Preto zvýšil základ dane z § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. po daňovej kontrole za rok 2014 o sumu 131 277,21 Eur bez DPH (t.j. o sumu zistených krátených tržieb - nepriznaných príjmov).
7. Žalobca včas podanou správnou žalobou z 15.01.2018 doručenou konajúcemu súdu dňa 17.01.2018 navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 102309799/2017 zo 06.11.2017, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101636657/2017 z 26.07.2017 zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na úplnú náhradu trov konania a vo veci žiadal nariadiť pojednávanie.
8. Postup správcu dane ako aj žalovaného považoval za nezákonný, keďže správne orgány nepostupovali v dokazovaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), nezabezpečili realizáciu práv žalobcu podľa § 25 a § 25a Daňového poriadku, neobjasnili skutkový stav veci na úrovni podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, teda nekonali tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie za situácie, že neboli viazaní iba návrhmi daňových subjektov. Ďalej uviedol, že opakovane navrhoval doplnenie dokazovania vo vyrubovacom (a aj odvolacom) konaní o výsluch jeho zamestnancov, vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom technických parametrov softvéru registračných pokladníc a výsluch zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vypracovali odpovede, resp. technické analýzy registračných pokladníc. Žalovaný ním navrhované dôkazy nevykonal a svoje skutkové zistenia založil výhradne na skutočnostiach uvedených v odpovediach a CD nosičoch, čím vytvoril dôkaznú situáciu, v ktorej je dokazovanie založené len na jedinom dôkaze a zároveň na takom dôkaze, ktorý nie je možné nijako spochybniť v nadväznosti na iné dôkazy vo veci, keďže do vyrubovacieho konania nebol zabezpečený originálny prameň dôkazu - samotné registračné pokladnice a to napriek tomu, že prepadli v prospech štátu, sám nemohol realizovať znalecký posudok ohľadom príslušných registračných pokladníc, ktorým by došlo k overeniu odborných záverov uvedených v odpovediach, technická expertíza nebola znaleckým posudkom a bola vykonaná ešte pred daňovou kontrolu. On nemohol v čase vypracovania expertízy, teda podania odpovedí klásť otázky osobách, ktoré expertízu vypracovali, mal právo na to, aby mu bolo umožnené klásť otázky osobám, ktoré vypracovali expertízu počas daňovej kontroly, čo mu však žalovaný nezabezpečil. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že v počítačoch zabezpečených registračnými pokladnicami bol zistený softvér: „PAS“ - predaj a sklady“. Tento softvér mal umožňovať tlač pokladničných dokladov podobných ako originál pokladničného dokladu bez toho, aby došlo k uloženiu tejto skutočnosti do fiskálnej pamäte registračnej pokladnice. Zároveň mali byť zistené viaceré databázové súbory vytvárané programom „PAS - predaj a sklady“, ktoré mali obsahovať prehľad tržieb daňového subjektu rozdielny oproti údajom z fiskálnej pamäte registračnej pokladnice. Mal za to, že prípadný technický deficit registračnej pokladnice automaticky neznamená, že bol ním zneužitý na skreslenie evidencie a teda na zatajenie časti zdaniteľného príjmu. V súvislosti s tým tak v daňovom konaní ako aj pred súdom navrhol vykonanie dokazovania aj jeho zamestnancov a to na preukázanie toho, či existoval kauzálny vzťah medzi defektom registračnej pokladnice a zatajovaním časti jeho zdaniteľného príjmu na jeho prevádzkach. Ako dôkaz navrhol aj svoj výsluch, výsluch zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vypracovali „expertízu“, resp. odpovede a výsluch konkrétnych zamestnancov (D. U., G. R.). Ďalej uviedol, že nie je pravda, aby správca dane „porovnal“ údaje z databáz s účtovníctvom, keďže kritériá, metódu a zdôvodnenie takéhoto porovnania neobsahujú
odôvodnenie rozhodnutia a ani protokol. Zároveň nie je zrejmé ako údaje z účtovníctva (ktoré mali byť podľa tvrdenia žalovaného skreslené práve oproti údajom v databázach programu „PAS - predaj a sklady“) mali napomôcť správne určiť, ktoré databázy uvedeného programu obsahujú skutočné údaje o jeho obratoch. Zároveň aj samotné databázy uvedeného programu sa sami medzi sebou rozchádzajú (a to ako pri jednotlivých registračných pokladniciach, tak aj navzájom). Odpovede na žiadosť boli iba odvodenými dôkazmi a všeobecne platí, že dokazovanie nepriamymi a odvodenými dôkazmi je ťažšie a zložitejšie ako dokazovanie priamymi a pôvodnými dôkazmi. Nebolo jednoznačne preukázané, že program „PAS - predaj a sklady“ umožňoval tlač pokladničných dokladov zameniteľných s pokladničným dokladom v zmysle § 8 zákona o elektronických registračných pokladniciach. Skutkové zistenie o podobnosti medzi pokladničným dokladom a „napodobeninou“, t.j. dokladom tlačeným prostredníctvom programu „PAS“ neuloženým vo fiskálnej pamäti registračnej pokladnice nebolo preukázané, pričom sa jedná o zásadné skutkové zistenie, keďže bez toho, aby uvedený program umožňoval tlač napodobeniny pokladničných dokladov neuložených vo fiskálnej pamäti, nie je možné, aby mohol byť potenciálne zneužitý na zastieranie zdaniteľných príjmov. Dôkazné bremeno ohľadne uvedených skutočností bolo na správcovi dane, ktoré ale neuniesol.
9. V ďalšej časti žaloby poukázal na vady zaistenia originálneho prameňa dôkazu a poukázal predovšetkým na to, že zabezpečenie registračných pokladníc a databázových súborov programu „PAS“ považuje za nezákonné z dôvodu formálnych vád výroku rozhodnutia o zabezpečení registračných pokladníc a nedodržania postup podľa § 39 Daňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom. ERP zabezpečil Colný úrad v Košiciach, pričom podľa § 2 písm. e), bod 2 zákona o elektronických registračných pokladniciach je ERP počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou. Zákonné vymedzenie ERP vymedzuje počítač ako samostatnú vec, ktorá so samostatnou fiskálnou tlačiarňou vytvára ERP. Počítače boli v oboch rozhodnutiach označené ako príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok, čo považuje za nesprávne, ale enunciát rozhodnutia o zabezpečení registračnej pokladnice mal pozostávať z dvoch samostatných výrokov, v ktorých mali byť počítače vymedzené ako samostatné veci. K záverom o tržbách dospel Colný úrad Bratislava nie na základe expertízy fungovania registračných pokladníc, ale analýzou databáz programu „PAS.“ Tieto databázy neboli a netvorili zápisy v prevádzkovej pamäti ani vo fiskálnej pamäti fiskálnej tlačiarne. V prípade týchto databáz sa jednalo o samostatné súbory uložené v pamäti počítačov. Na získanie informácii na technických nosičoch dát Daňový poriadok stanovuje osobitný postup podľa § 38 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Databázy, ktoré sa nachádzali v pamäti počítačov netvorili súčasť registračnej pokladnice, ale bolo ich potrebné považovať za samostatný nehmotný majetok. Nesúhlasil ani so záverom, že samotný program „PAS“ bol vlastný registračný program. Takéto označenie sa v samotných expertízach ani odpovediach nepoužíva. Skutočnosť, že tento program bol samostatným registračným programom preukázaná nebola, a preto aj vo vzťahu k tomuto programu mal Colný úrad Košice uplatniť postup podľa § 39 Daňového poriadku. Preto navrhol ako dôkaz výsluch spoločnosti BASS s.r.o., Jilemnického 21 Svit, ako servisnej organizácie registračných pokladníc (prostredníctvom štatutára spoločnosti) a tiež v tejto súvislosti vykonať znalecké dokazovanie. Keďže primárny zdroj dôkazu: registračné pokladnice/počítače neboli zabezpečené zákonným spôsobom, takáto nezákonnosť zaťažuje všetky odvodené „dôkazy“ získané prostredníctvom tohto prameňa dôkazu. V časti žaloby označenej Vady expertízy uviedol, že „Odpovede“ a CD nosiče ako odvodené dôkazy z registračných pokladníc/počítačov neboli získané počas daňovej kontroly. Jednalo sa o podklady, ktoré si obstaral Colný úrad Košice pre účely konania podľa § 17a zákona o registračných pokladniciach. Namietal nezákonnosť týchto odvodených dôkazov a to z dôvodu nedostatočného formálneho zachytenia úkonu, ktorým boli získané z dôvodu prekročenia právomoci pri vykonávaní expertízy a obsahové rozpory zistení uvedených v expertízach. Ohľadne uvedených nedostatkov navrhol, aby v správnom konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom spoločnosti BASS s.r.o., Jilemnického 21, Svit ako servisnej organizácie registračných pokladníc, či expertízy obsahujú alebo neobsahujú rozpory z hľadiska „parovania“ informácií programom „PAS“ v databázových súboroch a vo vzťahu k primárnym prameňom dôkazu navrhol vykonať znalecké dokazovanie. V časti žaloby Vady vykonania dôkazov v daňovom konaní uviedol, že správca dane nevykonal dôkazy v daňovej kontrole a nadväzujúcich daňových konaniach zákonným spôsobom z dôvodu, že nevykonal dôkazy spôsobom, ktorý vyžaduje Daňový poriadok, nezákonne „konzultoval“ svoj postup počas daňovej kontroly, daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené a poukázal aj na nedostatky výroku samotného rozhodnutia.
10. V závere žaloby zhrnul, že má za to, že dôkazy získané ako odvodené dôkazy, t. j. „odpovede na žiadosti“ tzv. „expertízy“ a CD nosiče boli s ním uvádzaných dôvodov v žalobe nezákonné. Zároveň postup správcu dane, ako aj žalovaného pri vykonávaní dôkazov bol nezákonný, keďže expertízy, na ktorých boli založené rozhodujúce skutkové závery správcu dane a žalovaného vypracovala tretia osoba, t. j. Colný úrad Bratislava bez dodržania zásady úzkej súčinnosti s ním, nemohol spochybniť vopred, t.j. už pred daňovou kontrolou/daňovým konaním formulované závery v týchto expertízach tým, že by počas daňovej kontroly/daňového konania kládol otázky osobám, ktoré ich vypracovali, nemohol vyvrátiť závery (expertíz) znaleckým posudkom, keďže správca dane ani žalovaný nezabezpečili do daňovej kontroly primárny zdroj - dôkazy - registračné pokladnice. Nemohol preukázať svoje tvrdenia navrhovanými dôkazmi, keďže žiaden z dôkazov, ktoré navrhoval správca dane ani žalovaný nevykonal. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru súdov Českej republiky a to na rozsudok Krajského soudu v Ostravě č. j. 22 Ca 421/2002-35 z 26.06.2003, v ktorom sa uvádza: „Správní orgán nemůže provedení důkazu odmítnout s tím, že od něho nelze očekávat potvrzení pravdivosti tvrzené skutočnosti (např. nevyslechnutí navržených svědků s poukazem na ekonomickou či personální propojenost s daňovým subjektem), neboť správní orgán nemůže předem hodnotiť pravdivosť a věrohodnost důkazu, aniž by je vůbec provedl.“ Priebeh daňovej kontroly/vyrubovacieho konania a odvolacieho konania evokuje Kafkovský typ procesu, pri ktorom iba zdanlivo prebieha dokazovanie, avšak o rozdiele vo vlastnej daňovej povinnosti je „rozhodnuté“ vopred na základe jedinej listiny (tzv. „expertíza“), ktorá bola vyhotovená bez súčinnosti s ním a bez možnosti, aby takéto zistenie mohol vyvrátiť alebo spochybniť.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.03.2018 navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení v podstate zopakoval svoju argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a uviedol, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, z jeho rozhodnutia jasne vyplýva z akých skutočností správca dane, ako aj on vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Jeho postup, ako aj postup správcu dane nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalobca v podstate aj v žalobe poukazuje na tie skutočnosti v súvislosti s vykonaným dokazovaním a postupom správcu dane, ktoré uviedol v odvolaní. Neuznal opodstatnenosť žalobných námietok a zdôraznil že expertízou bolo preukázané pozmeňovanie údajov v ERP ( obchádzanie štandardnej činnosti ERP) a to inštaláciou nadradeného programového vybavenia „ PAS - predaj a sklady“, teda v žiadnom prípade nešlo o „prípadný defekt vo fungovaní registračnej pokladnice“, ale o cielený zásah do jej fungovania vykonaný výlučne za účelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách.
12. Žalobca v replike zo dňa 13.04.2018 trval na uplatnených žalobných dôvodoch v celom rozsahu a poukázal najmä na to, že rozdiel na dani mu bol vyrubený po vykonaní daňovej kontroly a nie na základe určenia dane podľa pomôcok, preto bolo povinnosťou správcu dane ako aj žalovaného zistiť a preukázať skutočné nadobudnutie zdaniteľného príjmu a jeho konkrétnu výšku a nie výšku tohto príjmu na základe hypotetických možností iba odhadnúť. Opakovanie namietal aj procesné pochybenia v procese daňovej kontroly a nesúhlasil ani s prijatými skutkovými závermi.
13. Žalovaný sa duplikou nevyjadril, napriek tomu, že replika žalobcu spolu s výzvou súdu mu bola doručená dňa 17.04.2018.
14. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.11.2019 preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom administratívnych spisov žalovaného ako aj správcu dane ( aj v rámci prípravy na pojednávanie vrátane preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č.: 102309799/2017 z 06.11.2017
- pol. 36 admin. spisu a rozhodnutia správcu dane č. : 101636657/2017 z 26.07.2017 - pol. 31 admin. spisu) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo.
17. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe dani sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
18. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.
19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).
21. Podľa § 26 ods. 2 Daňového poriadku, štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcovi dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
22. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
23. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku, má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním.
24. Podľa ods. 2 písm. e) citovaného ustanovenia, má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
25. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stravu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
26. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, výrok obsahuje údaje podľa písm. c) (meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
27. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
28. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
29. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal, že tak správca dane, ako aj žalovaný nepostupovali v dokazovaní v úzkej súčinnosti s ním a nezabezpečil mu realizáciu jeho práv vyplývajúcich z ustanovenia § 25 a 25a Daňového poriadku, neobjasnili skutkový stav veci na úrovni podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, teda nepostupovali tak, aby skutočností nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalobca zároveň považoval zabezpečenie primárneho prameňa dôkazov a to registračných pokladníc a databázových súborov programu „PAS - predaj a sklady“ za nezákonné. Namietal aj formálne vady výroku rozhodnutia o zabezpečení registračných pokladníc a nedodržanie postupu podľa § 39 Daňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom. Nezákonným dôkazom podľa žalobcu sú aj odpovede na žiadosť o technickú expertízu a CD nosič ako odvodené dôkazy z registračných pokladníc/počítačov, ktoré neboli získané počas daňovej kontroly a to z dôvodu nedostatočného formálneho zachytenia úkonu, ktorým boli získané a z dôvodu prekročenia právomoci pri vykonaní expertízy. Namietal, že sa dôkazy v daňovej kontrole a v nadväzujúcich daňových konaniach nevykonali zákonným spôsobom z dôvodu, že dôkazy neboli vykonané spôsobom, ktorý vyžaduje Daňový poriadok, t. j. CD nosiče boli prepísané (vytlačené) do listinnej podoby, že správca dane nezákonne „konzultoval“ svoj postup počas daňovej kontroly, že daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené. Zo strany žalobcu tak podľa ich obsahu ide o námietky, ktoré sú v podstate totožné s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku aj vysporiadal.
30. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že daňová kontrola, ako aj protokol z daňovej kontroly sú nezákonné dôkazy, a preto nemôžu slúžiť pre účel vyrubovacieho konania a stotožnil sa s tým, čo uviedol žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že podpisovanie písomností vyhotovených na daňovom úrade je upravené interným riadiacim aktom Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016 platným od 01.08.2016, podpisovým poriadkom finančnej správy. Preto vyhotovenie poverenia a podpísanie poverenia zamestnancov správcu dane na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu č. 104154803/2016 z 21.10.2016 bolo plne v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj s uvedeným interným predpisom.
31. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a opakovane aj v žalobe poukázal na to, že administratívne orgány nevykonali ním navrhované dôkazy a to predovšetkým výsluch jeho zamestnancov, zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vykonali technickú expertízu a zaslanie odpovede na žiadosť o technickú expertízu ERP. Správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú. Aj keď žalobca navrhoval vypočuť svojich zamestnancov, neuviedol konkrétne, ktorí zamestnanci vzhľadom na vysoko odbornú problematiku ohľadne zistených skutočností o pozmeňovaní údajov v ERP by mali byť vypočutí, pričom žalobcovi nič nebránilo aby toto žiadal už v čase, keď Colný úrad Bratislava vykonával technickú expertízu v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 289/2009 Z. z., keď Colný úrad Košice rozhodoval o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice a to na základe nedostatkov, ktoré boli zistené pri kontrole dňa 25.05.2015, ktorého podkladom bola odpoveď na žiadosť o technickú expertízu elektronickej registračnej pokladnice od Colného úradu Bratislava, oddelenie certifikácie a forénznej analýzy. Výsledok expertízy bol žalobcovi známy z rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnici, ale žalobca proti rozhodnutiu nepodal odvolanie, takže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovi nič nebránilo aby v tomto konaní navrhoval dôkazy, či už výsluchom svedkov, prípadne žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je vyrubenie rozdielu na dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, nie rozhodnutie o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice, ani rozhodnutie o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice. K námietke vypočutia svedkov a to osôb, ktoré vykonali expertízu je potrebné uviesť, že v danom prípade by išlo o vypočutie zamestnancov správcu dane, t. j. pracovníkov oddelenia certifikácie a forénznej analýzy Colného úradu Bratislava a kladením im otázok zo strany žalobcu by došlo ku konfliktu záujmov a k zaujatosti zo strany zamestnancov správcu
dane voči vlastnému profesijnému povereniu, na základe ktorého vykonali technickú expertízu. Naviac je potrebné uviesť, že expertízu vo veci vykonali pracovníci Oddelenia certifikácie a forénznej analýzy Colného úradu Bratislava, ktorý je v súlade s § 4 ods. 1 Daňového poriadku jedným zo správcov daní a v zmysle § 4 ods. 2 Daňového poriadku osobami zúčastnenými na správe daní sú zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je finančné riaditeľstvo alebo obec, preto osoby, ktoré vypracovali expertízu nemôžu byť vypočuté v danej veci ako svedkovia, lebo sú osobami zúčastnenými na správe daní v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia.
32. K námietke znaleckého dokazovania v danej veci, ktoré navrhoval žalobca jednak v daňovom konaní, ale aj v samotnej žalobe je potrebné uviesť, že Daňový poriadok umožňuje správcovi dane využívať pri daňovej kontrole ako dôkaz aj výsledky v konaní iných orgánov alebo inštitúcií, ktoré nemajú súvis so správou daní, ak výsledky týchto kontrol majú vplyv na vyčíslenie správneho základu dane, aj keď neboli vydané podľa Daňového poriadku, prípadne v súvislosti so správou daní.
33. Správny súd konštatuje, že posudzovanie obsahu databáz KASA-PVH.DBF v elektronickej registračnej pokladnici s koncovým číslom 005 a 003 je odborná otázka, a preto priamo v zákone č. 289/2008 Z. z., konkrétne v § 17a ods. 2 je upravené, že v prípade, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici, technickú expertízu vykoná Colný úrad Bratislava. Z toho dôvodu bolo na uvedenom colnom úrade zriadené oddelenie certifikácie a forénznej analýzy, ktoré disponuje odborníkmi, ktorí sú oprávnení vykonávať technickú expertízu ERP aj za účelom zistenia, či je na pokladniciach možné generovať napodobeninu pokladničného dokladu, ktorý nie je evidovaný v kontrolnom zázname fiskálnej tlačiarne a obrat nie je započítaný v dennej uzávierke fiskálnej tlačiarne. Práve vykonanou expertízou bolo zistené, že pozmeňovanie údajov v ERP bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenie PAS - predaj a sklady a to s cieľom zasiahnuť do fungovania ERP za účelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách. Podľa vykonanej expertízy došlo ku kráteniu prijatých tržieb, správca dane podľa údajov súboru KASA-PVH.DBF, ktorý obsahuje informácie o denných tržbách evidovaných cez programové vybavenie PAS - predaj a sklady zistil celkové tržby za rok 2015 evidované ako prijaté do ERP s DKP č. 6981072168207003 v sume 70 385,11 eur a do ERP s DKP č. 6981072168207005 v sume 218 021,86 eur, spolu 288 406,97 eur. Podľa kontrolných záznamov a to obratov denných uzávierok žalobca zaúčtoval tržby prijaté do ERP s DKP č. 6981072168207003 v sume 54 797,32 eur a tržby prijaté do ERP s DKP č. 6981072168207005 v sume 76 077.- eur, teda spolu 130 874,32 eur. Podľa zistení Colného úradu Bratislava, Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy pri obidvoch pokladniciach došlo za obdobie roku 2014 ku kráteniu tržieb v celkovej sume 157 532,65 eur s DPH. Toto vyčíslenie predstavuje rozdiel medzi vykázanou výškou prijatých tržieb evidovaných, uvedených databázových súborov KASA-PVH.DBF z programu PAS - predaj a sklady a výškou prijatých tržieb v kontrolných záznamoch. Preukázané bolo aj skutkové zistenie o podobnosti medzi korektným pokladničným dokladom a „napodobeninou“, t. j. dokladom tlačeným prostredníctvom programu PAS - predaj a sklady, neuloženým vo fiskálnej pamäti ERP. Porovnaním korektne tlačených pokladničných dokladov s napodobeninami pokladničných dokladov bol zistený rozdiel vo vizuálnom vyobrazení dokladu, ako aj umiestnení ochranného znaku MF. Treba však poznamenať, že dokazovanie v danej veci nevykonal správca dane, ani žalovaný, ale zákonom určený Colný úrad Bratislava, Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy, ktorý ako už bolo uvedené podľa § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. je oprávnený v prípade, ak existujú dôvodné podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP vykonať technickú expertízu ERP, z ktorého dôvodu aj disponuje odborníkmi. Správny súd sa stotožňuje s názorom správcu dane i žalovaného, že nemal žiaden dôvod spochybňovať výsledky dokazovania, t. j. expertízy vzhľadom na odbornosť problematiky. Napokon ani žalobca proti rozhodnutiu o zabezpečení elektronickej registračnej pokladnice, ale ani proti rozhodnutiu o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, pokladom ktorého bola vypracovaná expertíza Colným úradom Bratislava, Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy, žiadnym spôsobom nenamietal zistené závery, ktoré boli uvedené aj v rozhodnutí a dokonca proti rozhodnutiu Colného úradu Košice nepodal opravný prostriedok (odvolanie). Z toho teda možno dospieť záveru, že žalobca odpoveď na žiadosť o technickú expertízu ERP vypracovanú Colným úradom Bratislava, Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy nenamietal. Napokon v technickej expertíze Colný úrad Bratislava uvádza: „Pozmeňovanie údajov v kontrolnom zázname (obchádzanie štandardnej činnosti ERP) bolo realizované inštaláciou nadriadeného programového vybavenia PAS - predaj a sklady, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že všetky doklady, ktoré boli identifikované mimo kontrolného záznamu majú v spodnej časti znak toho odkiaľ bol odoslaný príkaz na tlač takého dokladu do ERP - v spodnej časti dokladu sa nachádza verzia nadradeného PAS - predaj a sklady, resp. interné číslo dokladu a označenie obsluhy - používateľského
konta, ktoré doklad vytlačilo. Na pokladničných dokladoch, ktoré sú tlačené mimo programového vybavenia sa táto informácia nenachádza. V spodnej časti dokladu je uvedený len spôsob úhrady - napr. „hotovosť“. Pozmeňovanie údajov bolo teda spôsobené inštaláciou externého softvéru - PAS - predaj a sklady. Tlač napodobením pokladničného dokladu bola pri technickej expertíze realizovaná, postup, tlač a výsledky sú popísané vo vyhotovených dokumentoch.“
34. K námietke žalobcu, že zabezpečenie primárneho prameňa dôkazu a to registračných pokladníc a databázových súborov programu PAS - predaj a sklady považuje za nezákonné z dôvodu formálnej vady výroku rozhodnutia o zabezpečení registračných pokladní a pre nedodržanie postupu podľa § 39 Daňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom, súd sa zhoduje s názorom správcu dane a žalovaného, že konanie o zabezpečení ERP je samostatným konaním podľa Daňového poriadku v nadväznosti na zákon č. 289/2008 Z. z., ktoré konanie viedol colný úrad. V prípade, že žalobca považoval postup colného úradu pri zabezpečovaní ERP za nesprávny, nič mu nebránilo uplatniť námietky voči postupu tohto správneho orgánu v zmysle Daňového poriadku. Je neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že colný úrad nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom pri zabezpečení ERP žalobcu, keď colný úrad postupoval v súlade s ustanovením § 2 písm. a), bod 2 zákona č. 289/2008 Z. z., zabezpečil počítač aj fiskálnu tlačiareň, pretože elektronickou registračnou pokladnicou sa rozumie počítač s vlastným registračným programom a fiskálnou tlačiarňou. Colný úrad skúmal pokladničný program PAS - predaj a sklady z toho dôvodu, že tento bol súčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu predaja služieb, a preto bol v pozícii vlastného registračného programu. Údaje získané z pokladničného programu PAS - predaj a sklady sú údaje získané z ERP a z jej vlastného registračného programu, a preto ich skúmanie a analyzovanie bolo v súlade s § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. a v súlade s § 10 písm. c) zákona č. 652/2004 Z. z. a použitie údajov vytváraných ERP (vlastným registračným programom) je v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V expertízach jednoznačne uviedol, že pozmeňovanie údajov v kontrolnom zázname (obchádzanie štandardnej činnosti ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia PAS - predaj a sklady. Pre činnosť ERP žalobcu boli dôležité dva základné programy a to vlastný registračný program, t. j. PAS - predaj a sklady a vstavaný registračný program nachádzajúci sa vo fiskálnej tlačiarni. Štandardná činnosť ERP znamená, že vlastný registračný program pripraví údaje o evidovanej tržbe a tieto pošle na základe vopred definovaných príkazov a sekvencií do fiskálnej tlačiarne (do vstavaného registračného programu). Z expertíz je jednoznačné, že vlastný registračný program, t. j. PAS - predaj a sklady zasahoval do činnosti ERP ako celku tak, že riadil evidenciu tržieb spôsobom, kedy vstavenému registračnému programu (nachádzajúcemu sa vo fiskálnej tlačiarni) posielal údaje, ktoré nedefinoval ako pokladničné doklady - tržby, ale ako „nedaňové“ údaje, to znamená údaje, ktoré nie sú tržbou a takýmto spôsobom zasahoval do štandardnej a certifikovanej činnosti ERP ako celku.
35. K námietkam týkajúcim sa žalobcom tvrdenej nezákonnosti dôkazov, ktorými sú odpovede na žiadosť o technickú expertízu a veľké CD nosiče ako odvodené dôkazy z registračných pokladníc/ počítačov, ktoré neboli získané počas daňovej kontroly z dôvodu nedostatočného formálneho zachytenia úkonu, ktorým by boli získané a z dôvodu prekročenia právomoci pri vykonávaní expertízy, správny súd uvádza, že v zmysle § 24 Daňového poriadku dôkazom nepochybne sú aj výsledky technickej expertízy ERP, ktorá bola vykonaná Colným úradom Bratislava, ktorý je jedinou inštitúciou určenou zákonom č. 289/2008 Z. z. a zákonom č. 652/2004 Z. z. na jej vykonanie. Daňové úrady pri daňovej kontrole bežne čerpajú aj z konaní kontrol iných štátnych orgánov alebo inštitúcií, ktoré síce nemajú súvis so správou daní, ale výsledky týchto kontrol majú vplyv na vyčíslenie správneho základu dane. Nie je potrebné, aby správca dane vykonal znalecké dokazovanie, najmä v prípadoch, ak iný určený štátny orgán alebo inštitúcia právoplatne rozhodla vo veci, ktorá má alebo môže mať vplyv na správne určenie základu dane alebo výšky dane. Aj z tohto dôvodu nebolo potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie, ktorého sa žalobca domáha. Skutočnosť, že odpovede na žiadosť o technickú expertízu ERP sú podpísané riaditeľom colného úradu, ktorý je oprávnený tieto dokumenty podpisovať, nie je dôvodom na spochybňovanie obsahu tohto dôkazu, pretože autorom expertízy aj v danom prípade bola osoba, ktorá je zamestnancom správcu dane, teda ide o zúčastnenú osobu podľa § 4 ods. 2 Daňového poriadku.
36. V tejto súvislosti za nedôvodnú súd považuje námietku žalobcu týkajúcu sa formy zachytenia dôkazu, t. j. že priebeh expertízy mal byť zachytený v úradnom zázname alebo zápisnici, pretože v tomto konkrétnom prípade neboli vykonané úkony vyžadujúce si spísanie zápisnice, ani úradného záznamu. Písomná odpoveď Colného úradu Bratislava, Oddelenie certifikácie a forénznej analýzy na
žiadosť o technickú expertízu ERP má všetky obsahové náležitosti a obsahuje vyčíslenie rozdielu medzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch, resp. fiskálnej pamäti a výškou predajov uvedených databázových súborov z programu PAS - predaj a sklady. Prílohou odpovedí bol aj CD nosiť obsahujúci kontrolné záznamy a databázy nájdené v ERP žalobcu. Pre spracovanie databáz získaných vykonanou expertízou z vlastných ERP žalobcu a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom žalobcu ku daňovej kontrole už konkrétne za jednotlivé zdaňovacie obdobia, nebolo potrebné vykonať žiadne znalecké skúmanie ani odborné stanovisko, pretože porovnanie bolo plne v kompetencii a odbornosti zamestnancov správcu dane. Je pravdou, že Colný úrad Košice vykonal v súlade s ustanovením § 37 až § 39 Daňového poriadku miestne zisťovanie u žalobcu a vzniklo dôvodné podozrenie, že ERP žalobcu, ktoré používa na predajných miestach neumožnili vytlačenie pokladničných dokladov z ich súčasným záznamom prevádzkovej pamäti a následným zahrnutím údajov z týchto dokladov do údajov, ktoré budú uložené vo fiskálnej pamäti. Z toho dôvodu v zmysle § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. bola vykonaná technická expertíza elektronickej registračnej pokladnici, ktorú na jeho žiadosť vykonal Colný úrad Bratislava, Oddelenie certifikácie a foréznej analýzy. Práve vykonaním technickej expertízy a vydaním právoplatného rozhodnutia o zabezpečení a prepadnutí veci Colným úradom Košice došlo k dostatočnému potvrdeniu dôvodného podozrenia z pozmeňovania údajov ERP, alebo v kontrolnom zázname, z ktorého dôvodu v tejto veci už nebolo potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie. Napokon opätovné posudzovanie, či došlo alebo nedošlo k zásahom do ERP pre účely daňovej kontroly by bolo bezpredmetné z dôvodu, že rozhodnutie o zabezpečení a prepadnutí veci už nadobudlo právoplatnosť skôr, než správca dane u žalobcu začal daňovú kontrolu.
37. Žalobca v žalobe poukazuje na rozdiely v počte dokladov uvedených v type databázového súboru 2014 1h.dbf a v type 2014 1a.dbf a uvádza, že ak by bol záver o fungovaní programu PAS - predaj a sklady a jeho databázových súborov správny, potom vydaný počet dokladov, ktoré mal evidovať program PAS - predaj a sklady, musí byť rovnaký ako počet dokladov, za ktoré zaznamenal program PAS - predaj a sklady prijaté tržby. K tejto námietke podľa názoru správneho súdu je potrebné uviesť, že nebolo povinnosťou administratívnych orgánov skúmať zabezpečené databázové súbory z tohto pohľadu, že expertíznou činnosťou (vzhľadom na zásahy žalobcu do programového vybavenia ERP) bolo skonštatované, že je pravdepodobné, že databázový súbor KASA - PVH.dbf obsahuje najpresnejšie informácie o prijatých tržbách za celé obdobie fungovania pokladničného softvéru a bude najspoľahlivejším zdrojom na zistenie výšky krátenej tržby za roky 2013 až 2015.
38. Žalobca tvrdí, že správca dane nevykonal dôkazy v daňovej kontrole a nadväzujúcich daňových konaniach zákonným spôsobom z dôvodu, že dôkazy neboli vykonané spôsobom, ktorý vyžaduje Daňový poriadok, pretože získané dáta boli prepísané, vytlačené do listinnej podoby, správca dane nezákonne „konzultoval“ svoj postup počas daňovej kontroly a daňovú kontrolu vykonali osoby, ktoré na túto činnosť neboli platne poverené. Uvedené námietky žalobcu sú neopodstatnené, pretože daňovú kontrolu na základe písomného poverenia vykonali zamestnanci správcu dane v súlade s Daňovým poriadkom a interným predpisom. Taktiež správca dane vykonal dokazovanie v súlade s Daňovým poriadkom, vykonal ústne pojednávanie, o čom boli vyhotovené písomné zápisnice, kde žalobca, resp. jeho právny zástupca bol oboznámený so všetkými podkladmi, ktoré správca dane zadovážil a ktoré boli podkladom pre vypracovanie protokolu z daňovej kontroly. K námietkam týkajúcich sa CD nosičov a ich prepísania do listinnej podoby správny súd sa stotožňuje s tým čo uviedol žalobca, že elektronické súbory uložené na CD, ktoré colný úrad stiahol z PC zariadenia žalobcu, nie sú určené prioritne, v niektorých prípadoch vôbec pre tlač do listinnej podoby. Tieto súbory sami o sebe nemusia mať vypovedaciu schopnosť, ale vo väzbe na vzájomne súvisiace elektronické súbory dát boli, resp. sú určené pre odborné spracovanie a analýzu v príslušnom softvéri, ktorým disponujú expertízne zložky colnej správy. Správca dane s CD nosičom pracoval iba so súbormi, editovateľnými v programovom vybavení EXCEL, ktoré obsahujú podrobné číselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijaté do predmetných ERP tak, ako boli zistené expertíznou skupinou colného úradu. Tieto súbory správca dane v každom protokole o daňovej kontrole, ako aj vo vydanom rozhodnutí označil ako použitý dôkaz.
39. Správny súd v závere poukazuje na to, že u toho istého žalobcu prebieha, resp. prebiehalo pred tunajším správnym súdom viacero konaní majúcich základ v kontrole daní z príjmov fyzickej osoby za roky 2012 až 2015. Za jednotlivé roky boli vyhotovené protokoly z daňovej kontroly, ktoré vychádzali (okrem iných dôkazov) aj z expertízy tých istých registračných pokladníc, pričom rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR boli preskúmavané v konaniach vedených pod sp. zn. 6S/123/2017 (zdaňovacie obdobie 2012 - o zamietnutí žaloby bolo rozhodnuté rozsudkom z 25.04.2019), sp. zn.
6S/11/2018 (zdaňovacie obdobie 2013 - o zamietnutí žaloby bolo rozhodnuté rozsudkom z 20.06.2019) a sp. zn. 6S/12/2018 (zdaňovacie obdobie 2015 - o zamietnutí žaloby bolo rozhodnuté rozsudkom z 25.10.2018). Na základe podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/12/2018-76 z 25.10.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 10.09.2019 sp. zn. 3Sžfk/44/2019 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. Správny súd v tejto veci poukazuje v zmysle ust. § 140 SSP na odôvodnenia vyššie označených rozhodnutí krajského súdu, ktoré sa vysporiadavajú s totožnými žalobnými námietkami proti rozhodnutiu žalovaného, ako aj na právne závery vyplývajúce z odôvodnenia kasačného súdu, ktoré dávajú zodpovedajúce odpovede aj na námietky, ktoré v tomto konaní v žalobných dôvodoch uplatnil žalobca.
40. Správny súd poukazuje na bod 30. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019, podľa ktorého : „V prípade existencie dôvodného podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP tak, ako v prípade sťažovateľa, vykonáva posudzovanie obsahu databáz KASA_PVH.DBF v ERP č. DKP-003 a DKP-005 technickú expertízu ERP Colný úrad Bratislava, OCaFA, ktorému zákonodarca zveril túto kompetenciu v § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. Výsledky technickej expertízy zabezpečených ERP jednoznačne preukázali, že pokladnice č. DKP-003 a č. DKP-005 mali nainštalované programové vybavenie „PAS - predaj a sklady“, ktoré umožňovalo obchádzanie evidencie tržieb. Tieto ERP tlačili doklady s ochranným znakom „MF“ pripomínajúce pokladničné doklady, avšak tržby na nich uvedené neboli zaznamenané ani v kontrolných záznamoch, ani vo fiskálnej pamäti. Používaním predmetných ERP dochádzalo podľa záverov Colného úradu Bratislava, OCaFA u sťažovateľa v období rokov 2012 až 2015 ku kráteniu tržieb.“ Ďalej správny súd poukazuje aj na bod 34 odôvodnenia označeného rozhodnutia najvyššiej súdnej autority Slovenskej republiky, podľa ktorého : „Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa ohľadom nesprávnosti postupu pri zabezpečovaní ERP, kasačný súd uvádza, že konania vo veci zabezpečenia ERP predstavujú samostatné konania, ktorých výsledkom boli meritórne rozhodnutia o zabezpečení ERP a o ich prepadnutí v prospech štátu. Všetky námietky týkajúce sa týchto konaní a rozhodnutí sťažovateľ mohol a mal uplatniť v rámci nich. Účelom daňovej kontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v ERP alebo kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015.“
41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podanej žaloby, oboznámením sa s obsahom úplných administratívnych spisov a stotožňujúc sa s odôvodnením vyššie označených rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu a neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 168 SSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.