Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-49-2019.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, M., proti Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. X, M., zastúpenej JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, za účasti maloletej M. G., nar. XX.X.XXXX a maloletej V. G., nar. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M., v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, t a k t o
rozhodol:
I. R o z v á d z a manželstvo C. G., O.. XX.X.XXXX s Y. G., E.. X., O.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. - F. U., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX.
II. Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu na základe ktorej sa maloletá M. G., O.. XX.X.XXXX a V. G., O.. XX.X.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. sumou 180,- eur mesačne a na výživu maloletej V. sumou 150,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ktoré je povinný posielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.3.2019 požiadal navrhovateľ tunajší súd, aby rozviedol jeho manželstvo s Y. G., maloleté deti zveril do starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca na maloletú M. vo výške 130 eur mesačne a na maloletú V. vo výške 90 eur mesačne a aby uviedol, že styk navrhovateľa s maloletými deťmi bude dobrovoľný, neobmedzený, podľa dohody s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo je po dlhoročných nezhodách ohľadom financií a spoločného bývania už len formálnym zväzkom a s manželkou od októbra roku 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov nepovažuje za vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí ani pre svoju budúcnosť. Za takýchto okolností považuje manželstvo za trvale rozvrátené a nevidí nádej na jeho obnovenie.
2. K návrhu sa dňa 13.5.2019 vyjadrila manželka, ktorá uviedla, že v manželskom spolužití bola spokojná do roku 2014, kedy nastali finančné problémy. Manžel si zobral viaceré úvery aby pokryl tie staršie úvery, neskôr si museli brať úvery aj na bežný chod domácnosti, ktorými zaťažili aj rodičov. Manželka uviedla, že neustály nedostatok financií ako aj nová známosť manžela bola príčinou dennodenných hádok. V
novembri 2018 chcela, aby manžel opustil spoločnú domácnosť. Maloleté deti navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca na maloletú M. vo výške 180 eur mesačne a na maloletú V. vo výške 150 eur mesačne. Styk otca s maloletými navrhla neupraviť.
2. Dňa 25.6.2019 rodičia maloletých detí podpísali rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej sa maloleté deti zveria do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné zo strany otca sa určí na maloletú M. sumou 180 eur mesačne a na maloletú V. sumou 150 eur mesačne. Rodičia sa vedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi, a preto nežiadali styk upraviť. Súd preskúmal rodičovskú dohodu, ktorú schválil, pretože dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí.
3. Kolízna opatrovníčka odporučila rodičovskú dohodu schváliť.
4. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
5. Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
7. Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
8. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.
12. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je nevyhnutné vychádzať z podmienok konkrétnej rodiny. Čo sa týka trvalosti rozvratu, rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas druhého manžela s rozvodom.
13. Podľa ust § 24 ods. 1,2,4 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
16. Podľa ust § 25 ods. 1,2, a 4 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa ust. § 62 ods. 2,4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
25. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
28. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
29. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, pretože zistil, že toto manželstvo sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti striedavo od roku 2012 a trvalo od októbra 2018, pričom od toho času k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. Za takýchto okolností súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože jeho zachovanie nie je ani v záujme maloletých detí. Po preskúmaní dohody, ktorú rodičia uzavreli o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd túto dohodu schválil, lebo mal za to, že je v súlade so záujmom dieťaťa.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností pre čas po rozvode manželstva odvolanie nie je prípustné v súlade s § 122 Civilného mimosporového poriadku, lebo sa jedná o rozsudok vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým súd schválil dohodu rodičov.
Proti tomuto rozsudku, vo výroku o rozvode a o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z.č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.