Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: A. s.r.o., so sídlom G. cesta XXX, V., H. XX XXX XXX, zastúpeného: Y. S. a partneri s.r.o., so sídlom G. cesta XXX, V., H. XX XXX XXX, proti žalovanej: I. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Z., t. č. bytom J. XX, XXX XX W., K., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku R. súdu Prievidza č. k. -174, zo dňa 26. júla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 439,65 eur p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti výroku I. a vo výroku III. rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 436,01 eur spolu s úrokom vo výške 268,68 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 63,47 eur vyčísleným za obdobie od 17.03.2016 do 27.09.2016 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 704,69 eur od 28.09.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. žalobu čo do zvyšku zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu W. a.s., ako banka uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 09.11.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytnúť úver vo výške 3 000 eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 72 mesačných splátkach po 68,54 eur vždy k 17. dňu v kalendárnom mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 17.12.2011 a konečnou splatnosťou úveru 17.11.2017. V Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že v dobe od 17.12.2012 do 17.04.2013 sa znižujú splátky na 20 eur mesačne a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 17.11.2018. Z prehľadu úhrad žalovanou vyplývajú úhrady vykonané žalovanou v období od 17.12.2011 do 14.06.2016 celkom vo výške 2 560,35 eur. Výzvou zo dňa 4.4.2016 W. sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním predmetnej pohľadávky ku dňu 1.4.2016 vo výške 1 012,22 eur a súčasne požiadala o úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy vo vyššie stanovenej lehote je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.04.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery a že ku dňu 27.04.2016 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Dňa 05.06.2017 bola medzi W. sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou predmetnou zmluvou o splátkovom úvere považoval za občiansko-právny vzťah, ktorého právnym základom je Žalovaná ako jedna zo zmluvných strán je spotrebiteľom a predmetná zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa právneho posúdenia súdom prvej inštancie predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. K obrane žalovanej, že predmetná úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve je v Čl. I. (Základné podmienky) uvedená konečná splatnosť úveru dňom 17.11.2017, resp. v Dodatku č. 1 dňom 17.11.2018. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere prevzatých a podpísaných žalovanou dňa 09.11.2011 je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu úverového vzťahu, až do vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018 konštatoval, že 0 Z. z. nevyžaduje, aby zmluva obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, teda určenie, aká časť každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Žalovanou namietanú nesprávnosť výšky RPMN uvedenej v zmluve považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, keď v predmetnej zmluve je uvedená RPMN 19,43 % a žalovaná nevysvetlila, akým spôsobom dospela k záveru, že správna výška RPMN je 19,64 %. Súd tiež konštatoval, že právny predchodca žalobcu pri zosplatnení úveru dodržal postup podľa , keďže oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplývala z dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach, výzvou zo 04.04.2016 Slovenská sporiteľňa, a.s. upozornila žalovanú, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, časový odstup medzi výzvou zo dňa 4.4.2016 a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.04.2016 je dlhší ako 15 dní a žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace.

1.3 Súd prvej inštancie napokon uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná nesplnila svoj záväzok z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, zaviazal ju na zaplatenie 2 436,01 eur s príslušenstvom, pričom priznaná suma 2 436,01 je istinou, suma 268,68 eur je úrokom vyčísleným ku dňu zosplatnenia, t. j. k 27.04.2016 pri úročení dlžnej istiny úrokom vo výške 14,90 % ročne, suma 63,47 eur je úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie od 17.03.2016 do 27.9.2016 vo výške 5 % ročne. Súd nepriznal žalobcovi úrok vo výške 14,90 % ročne z nezaplatenej istiny po zosplatnení úveru s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. - R 59/2008), podľa ktorého zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Priznanie úroku z omeškania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami a nariadenia vlády č. a výrok o nároku na náhradu trov konania ustanoveniami a (ďalej len „“) s tým, že žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 95 % a neúspech v rozsahu 5 %, súd preto rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 90 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol. Uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa Poukázala na to, že slovenské súdy v množstve spotrebiteľských sporov konštatovali potrebu presného štruktúrovania splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, pričom výklad smernice EÚ nemôže slúžiť ako základ pre výklad zákona contra legem. Zákonodarca až s účinnosťou od 01.05.2018 upustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by členenie nepožadoval ani do 30.4.2018, nemal by dôvod predmetné ustanovenie meniť. Okrem toho predmetná úverová zmluva obsahuje podľa žalovanej viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, medzi ktoré zahrnula nečlenenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, čo zdôvodnila tým, že veriteľ svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na odmeny veriteľa (úroky a poplatky), pričom veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, preto vo svojich zmluvách má túto skutočnosť spotrebiteľovi oznámiť, inak ide o nekalú obchodnú praktiku. Veriteľovi nerobí problém túto informáciu do zmlúv včleniť, avšak veritelia túto informáciu zámerne skrývajú a

spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Toto je podľa žalovanej v rozpore s ustanovením , keďže je to veriteľ, kto po podpise zmluvy jednostranne určuje, aká časť splátok bude použitá na splátku istiny a aká časť na splátku odmeny veriteľa. Navyše v prípadoch, keď v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie je uvedené členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, má sa aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu. Žalovaná poukázala aj na to, že v kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia/ Klára Bíróová Krajský súd v Prešove inicioval návrh na začatie prejudiciálneho konania a vec je vedená na Súdnom dvore EÚ pod sp. zn. C-311/18. Za neprijateľné zmluvné podmienky označila žalovaná aj poplatok za upomienku vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku, ďalej záverečné ustanovenie zmluvy, v ktorom dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, ďalej ustanovenie o voľbe , započítanie pohľadávky z akéhokoľvek účtu zriadeného bankou, vyhlásenie dlžníka, že bol bankou informovaný o skutočnostiach podľa zákona o bankách, právo banky jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby, ako aj body 10.6 a 10.7 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých banka môže zasielať ceniny a doporučené listy na riziko klienta spôsobom v bankovníctve obvyklým, pričom nedoručenie očakávaných písomností akéhokoľvek druhu je klient povinný bezodkladne oznámiť banke. Za neprijateľnú považuje žalovaná aj zmluvnú podmienku, podľa ktorej ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku atď. Žalovaná vyslovila pochybnosť o primeranosti uvedeného ustanovenia, osobitne dôvodov, ktoré majú založiť právo na zosplatnenie úveru, najmä pokiaľ ide o dôvod formulovaný ako „akákoľvek zmluvná povinnosť“. Aj poplatok za spracovanie úveru vo výške 119 eur považuje žalovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa, pričom zákon pozná len odplatu za poskytnutie úveru. Z označenia spracovateľský poplatok je podľa žalovanej jednoznačné, že má ísť o poplatok za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, a teda úkony, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie konkrétnej zmluvy, sú internou záležitosťou veritelia a súčasťou jeho nákladov. Odplata za poskytnutý úver má byť dojednaná jednoznačne, napr. dojednaním úroku, a nie je dôvod odplatu skrývať pod akýsi spracovateľský poplatok. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa podľa žalovanej považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Ďalej žalovaná uviedla, že spornou je aj situácia, ak je do nepodpísaných obchodných podmienok zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne požaduje písomnú formu. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2011 sp. zn. ) v týchto prípadoch v poslednom období zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Žalovaná je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku skutočnej výšky istiny. Rozdiel medzi sumou poskytnutou na základe úverovej zmluvy 3 000 eur a skutočne uhradenou sumou 2 560,35 eur je 439,65 eur. Vzhľadom na právnu fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaná zastáva názor, že nesplatená časť úveru je zároveň nesplatenou časťou istiny, preto súčasný žalobca má nárok na 439,65 eur. Napokon žalovaná v odvolaní uviedla, že z opatrnosti podáva námietku premlčania podľa .

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu odkázal na svoje vyjadrenia v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že súd rozhodol správne a v súlade so zákonom. Predmetná zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná sama vyhľadala právneho predchodcu žalobcu, sama sa rozhodla pre konkrétny úverový produkt a po oboznámení sa s úverovými podmienkami sa rozhodla pre uzatvorenie zmluvy o úvere. V zmysle zákona o bankách bol právny predchodca žalobcu povinný na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. Právny predchodca žalobcu uvedenú povinnosť preukázateľne spĺňa a klient má vždy možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok pred uzatvorením úverovej zmluvy. Zamestnanci právneho predchodcu žalobcu sú pripravení ktorémukoľvek klientovi pred podpisom zmluvy vysvetliť obsah obchodných podmienok a textu zmluvy. Žalovaná bola teda so zmluvnými podmienkami oboznámená a na znak súhlasu s dohodnutými podmienkami zmluvu o úvere podpísala. Žalobca zdôraznil, že ochrana spotrebiteľa neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté

povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby. Jej cieľom je dojednanie takých zmluvných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa jasné, určité a zrozumiteľné, hoci v danom prípade môžu byť pre neho menej výhodné. Uskutočnenie rozhodnutia, či po splnení podmienky zrozumiteľnosti a transparentnosti navrhovaných zmluvných podmienok spotrebiteľ vstúpi do právneho vzťahu s dodávateľom, musí byť ponechané v každom prípade na samotnom spotrebiteľovi. Odvolanie žalovanej sa žalobcovi javí ako účelové, nakoľko žalovaná nechce niesť následky za porušenie povinností, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy o úvere. Žalovaná v odvolaní zopakovala podstatnú časť argumentácie, ktorú už uviedla vo svojich predchádzajúcich podaniach, pričom ešte rozšírila okruh neprijateľných zmluvných podmienok. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že si svoj nárok zo zmluvy o úvere uplatnil na súde včas žalobou zo dňa 21.10.2016, doručenou súdu dňa 25.10.2016. Odôvodnenie prvoinštančného súdu je podľa žalobcu logické a zrozumiteľné a netrpí vadami, ako to uviedla žalovaná, keď prvoinštančný súd v odôvodnení dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie a citovala rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR.

5. Žalobca v reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej konštatoval, že žalovaná v ňom neuviedla žiadne nové skutkové ani právne skutočnosti a že žalobca zotrváva na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré v konaní doposiaľ realizoval.

6. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi, avšak nie v takej výške ako si nárokoval. Zastáva názor, že predmetný úverový vzťah je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež pre chybný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že v tej časti, ktorá sa týkala povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi doteraz neuhradenú istinu (rozdiel medzi poskytnutým úverom a doterajšími úhradami žalovanej) vo výške 439,65 eur je potrebné výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie potvrdiť podľa a vo zvyšnej časti podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Výrok II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (týkajúcej sa zmluvných úrokov za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) zamietnutá, nebol odvolaním dotknutý a odvolací súd ho nepreskúmaval.

8. Medzi stranami nebolo sporné (a potvrdila to v odvolaní aj žalovaná), že rozdiel medzi sumou poskytnutou na základe úverovej zmluvy (3 000 eur) a celkovou sumou, ktorú žalovaná uhradila (2 560,35 eur) je 439,65 eur. Aj v prípade, ak by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatku, žalovaná by mala povinnosť vrátiť žalobcovi práve tento rozdiel 439,65 eur. K námietke premlčania, vznesenej žalovanou, odvolací súd uvádza, že aj keby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a vyhlásenie predčasnej splatnosti za neplatné (viď nižšie, body 12 a 14 tohto odôvodnenia) a aj keby sa v dôsledku toho celé zmluvne dohodnuté splátky započítavali výlučne na istinu, nebol by nárok žalobcu na doplatenie istiny (t. j. na zaplatenie vyššie uvedenej sumy 439,65 eur) premlčaný. Pri takomto započítavaní splátok vo výške 68,54 eur výlučne na istinu by bol úver (istina 3 000 eur mínus spracovateľský poplatok 79 eur) splatený najskôr dňa 17.06.2015 (štyridsiatou treťou splátkou). Žalobca pritom podal žalobu dňa 27.10.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby podľa , , . Preto odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku v časti o zaplatenie sumy 439,65 eur potvrdil.

9. Pokiaľ ide o zvyšnú časť výroku I. (zaplatenie sumy 1996,36 eur s príslušenstvom), odvolací súd považoval vyhovenie žalobe v tejto časti za predčasné. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku skutočnej výšky istiny, odvolací súd uvádza, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku priznaná suma 2 436,01 je istinou, avšak nie je zrejmé, ako súd dospel k takémuto záveru (ako bolo uvedené vyššie, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3 000 eur a žalovaná doteraz uhradila 2 560,35 eur). Zdá sa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, ako dospel žalobca k výpočtu sumy, ktorú označil ako dlžnú istinu. Z prehľadu transakcií na úverovom účte (číslo listu 65 a nasl.) vyplýva, že splátky, ktoré do dňa podania žaloby žalovaná uhradila, boli započítavané nielen na

istinu a úroky, ale aj na rôzne poplatky (okrem poplatku za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne, ktorý banka účtovala do 17.05.2013, to bolo päť poplatkov za upomienky po 25 eur a poplatok za zmenu zmluvných podmienok 39 eur), pričom správnosťou tohto započítania (ktoré má vplyv na výšku konečného zostatku istiny) sa súd prvej inštancie nezaoberal, hoci nesprávnosť paušálneho poplatku za upomienku žalovaná namietala už v odpore proti platobnému rozkazu (ktorý označila ako písomné stanovisko k platobnému rozkazu, č. l. 90).

10. K námietke žalovanej, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov, odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že ustanovenie aj v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (09.11.2011) umožňovalo taký výklad, podľa ktorého má zmluva obsahovať výšku splátok, pričom v tejto splátke majú byť už zahrnuté okrem istiny aj úroky a poplatky, avšak nevyžaduje sa, aby boli osobitne vyčíslené splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov (porov. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 (a následne aj rozsudok z 05.09.2019 vo veci C-331/18, na ktorú odkazovala žalovaná v odvolaní) je potrebné práve takýto výklad (tzv. eurokonformný výklad) aplikovať aj na zmluvy uzatvorené pred novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch účinnou od 01.05.2018.

11. Keďže zákon (pri eurokonformnom výklade) nevyžaduje, aby v zmluve bolo uvedené vnútorné členenie splátok, nie je možné neuvádzanie tohto členenia splátok považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani za nekalú praktiku, ako naznačuje žalovaná v odvolaní. To, že spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nie je informovaný, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh (istinu) a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa, nijako neznevýhodňuje spotrebiteľa: Zákon vyžaduje (a vždy vyžadoval), aby spotrebiteľ bol informovaný o počte a výške splátok, ako aj o celkových nákladoch spotrebiteľského úveru, teda spotrebiteľ od začiatku vie, o akú sumu „preplatí“ poskytnutý úver a ako bude úver splácať (kedy a v akej výške bude povinný uhrádzať splátky). Ak má spotrebiteľ záujem vedieť, ako veriteľ započítava jeho splátky, má kedykoľvek možnosť vyžiadať si amortizačnú tabuľku, čím však jeho práva a povinnosti vo vzťahu k peňažným plneniam nijako nie sú dotknuté.

12. Na druhej strane je však potrebné dať za pravdu žalovanej v tom, že inkasovanie prvej splátky a/ alebo poplatku už pri poskytnutí úveru predstavuje taký postup veriteľa, ktorý má za následok nesprávne informovanie spotrebiteľa o celkovej výške úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V preskúmavanej veci z prehľadu o transakciách na úverovom účte vyplýva, že právny predchodca žalobcu pripísal úver vo výške 3 000 eur na úverový účet žalovanej dňa 9.11.2011 a v ten istý deň zaťažil úverový účet spracovateľským poplatkom vo výške 79 eur. Bez ohľadu na otázku (nastolenú žalovanou v odvolaní), či je takýto „spracovateľský poplatok“ v súlade so zákonom alebo nie (teda či naň možno aplikovať ustanovenie o odplate za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť úver), inkasovanie spracovateľského poplatku v deň poskytnutia úveru znamená, že žalovanej bol v skutočnosti poskytnutý úver nie vo výške 3 000 eur, ale vo výške 2 921 eur, teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere bol nesprávne uvedený údaj o výške úveru.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd odvolanie žalovanej v časti prevyšujúcej sumu 439,65 eur za dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym resp. predčasným skutkovým zisteniam týkajúcim sa výšky istiny a nesprávne právne vec posúdil, pričom tento nedostatok nebolo účelné naprávať v odvolacom konaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil.

14. V ďalšom konaní vo veci samej súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, preskúma výšku istiny vzhľadom na započítavanie platieb žalovanej na prípadné neprijateľné plnenia, opätovne vyhodnotí, či predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa (a či nie sú uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa). Bude sa tiež zaoberať námietkou žalovanej, že ustanovenie všeobecných obchodných podmienok (bod 7.6.1), ktoré umožňuje banke vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pri porušení „akejkoľvek zmluvnej povinnosti“ zo strany klienta je formulované príliš široko a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Vzhľadom na čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania ako súvisiaci výrok, pričom je potrebné, aby o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodol súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).