Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-16-2017.pdf
PDF · 202.39 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcov: 1./ K. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, L. S. - K., 2/ E. V., rod. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, L. S. - K., obaja právne zastúpení JUDr. Igorom Horanským, advokátom, Staničná 1, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Ľ. F.H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, Ružová 10, 083 01 Sabinov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra dňa 7.7.2017 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 14 000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.11.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdili, že dňa 13.9.2015 uzatvorili so žalovaným zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Č. H., ktorú žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy dňa 11.9.2015. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa žalobcovia zaviazali splácať kúpnu cenu v mesačných splátkach, ktoré mal žalovaný použiť na splácanie svojich úverov. Nakoľko nehnuteľnosť nebola spôsobilá na bývanie, žalobcovia sa dohodli s pôvodným majiteľom a tiež so žalovaným na tom, že si dom budú prerábať. Žalovaný po vyše roku odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve listom zo dňa 13.10.2016. Žalobcovia v deň, keď im bolo oznámené odstúpenie od zmluvy, t.j. 31.10.2016, boli ochotní sa so žalovaným dohodnúť a ihneď splatiť chýbajúcu splátku. To však žalovaný na mieste odmietol. V odstúpení od zmluvy žalovaný deklaruje, že žalobca v 1. rade porušil svoju povinnosť spočívajúcu v nezaplatení dvoch mesačných splátok kúpnej ceny v sume 578,62 eura. Tieto tvrdenia považujú žalobcovia za nepravdivé, lebo žalobca v 1. rade splátku za mesiac september uhradil, ale s oneskorením z dôvodu, ktorý bol opakovane vysvetlený žalovanému a to, že sa mu posunul termín výplaty mzdy na koniec mesiaca. Poslednú splátku ku dňu 31.10.2016 už vzhľadom na to, že žalovaný si prišiel pre kľúče, neuhradil. Nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy, žalovaný je povinný vrátiť žalobcom všetky peniaze investované žalobcami, ktorými došlo k zhodnoteniu rodinného domu a jeho okolia a mesačné splátky, ktoré sa žalobcovia zaviazali platiť mesačne podľa zmluvy o budúcej kúpenej zmluve, za obdobie september 2015 až august 2016 a na ktoré majú na základe odstúpenia od zmluvy zákonný
nárok spolu v sume 3 761,03 eura. Žalovaný v liste zo dňa 13.10.2016 žiada nájomné za užívanie domu, tento nárok žalobcovia považujú za neoprávnený, keďže žiadna nájomná zmluva nebola podpísaná a žalobcovia riadne splácali splátky, na ktorých sa dohodli v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným aj kúpnu zmluvu s neskorším dojednaním dňa 2.4.2014, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného. Za kúpu predmetného vozidla podľa kúpnej zmluvy s neskorším dojednaním platili sumu 181,96 eura. Touto čiastkou žalovaný platil leasing podľa leasingovej zmluvy. Z odpovede na výzvu žalobcu v 1. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného zo dňa 17.2.2017 si žalovaný nárokuje 700 eur mesačne ako nájomné za užívanie vozidla. Takýto nárok je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žiadna nájomná zmluva nebola uzatvorená. Žalobca v 1. rade platil mesačne sumu od marca 2014 do septembra 2016 v splátkach po 181,96 eura, spolu teda za 30 mesiacov v celkovej sume 5 458,80 eura. Napriek tomu žalovaný vyhlásil zmluvu za neplatnú listom zo dňa 13.10.2016 a dňa 19.11.2016 si prišiel pre auto a kľúče. Žalovaný uviedol žalobcu v 1. rade do omylu, keď podpísal predmetnú kúpnu zmluvu s neskorším dojednaním a teraz žiada nájomné v sume 700 eur. Podľa protokolu o odovzdaní prevzal žalovaný auto v stave, ktoré nebolo spôsobilé na riadne užívanie. Opravy platil žalobca v 1. rade v sume 1 959,50 eura a žalovaný o nich vedel. Niektoré opravy vykonal žalobca v 1. rade svojpomocne. Všetky opravy vykonal žalobca na základe neplatnej kúpnej zmluvy s neskorším dojednaním.
3. Žalobcovia ako dôkazy onačili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2015, znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Rajnohom č. 80/2015, fotografie, odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.10.2016, protokol o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2016, kúpna zmluva s neskorším dojednaním zo dňa 2.4.2014, odpoveď na výzvu na vydanie majetkového prospechu zo dňa 17.2.2017, neplatnosť kúpnej zmluvy s neskorším dojednaním a žiadosť o vydanie motorového vozidla zo dňa 13.10.2016, príloha č. 2 ku kúpnej zmluve, protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, fotokópia poštového poukazu (adresát AXA Poisťovňa, a.s.), faktúra č. 3/2014 vystavená Peter Bahýl Motorservis, fotokópia dokladu o úhrade na sumu 237,50 eura, inzerát týkajúci sa motorového vozidla Opel Zafira. 4. Žalovaný pri prvom úkone vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti a žiadal, aby súd postúpil spor príslušnému Okresnému súdu Prešov. Tvrdil, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcov nedošlo. Práve naopak, žalobcovia sú tí, ktorí sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatili, uviedli žalovaného do omylu a úmyselne a cielene zneužili naivitu a dobrú vôľu žalovaného. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré žalobcovia žiadajú od žalovaného titulom investovaných peňazí do rodinného domu a jeho okolia, žalovaný uviedol, že žalobcovia neuviedli výšku žiadaných peňazí za údajné zhodnotenie nehnuteľnosti, nepredložili jediný relevantný dôkaz, že skutočne investovali do nehnuteľnosti peniaze tak, ako to deklarujú. Žalovaný bol nútený odstúpiť od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože žalobcovia opakovane porušili zmluvné povinnosti a nezaplatili mesačné splátky kúpnej ceny za dva mesiace. Navyše od podpisu zmluvy boli žalobcovia v omeškaní s platením úverov. Žalobcovia užívali nehnuteľnosť do 19.11.2016, pričom za jej užívanie nezaplatili žalovanému žiadnu úhradu od júla 2016. Žalobcovia žiadajú peniaze za zhodnotenie nehnuteľnosti, pričom neuviedli, že nehnuteľnosť nechali v dezolátnom stave, ktorý neumožňoval užívanie nehnuteľnosti. Žalovaný nikdy nedal súhlas žalobcom na akékoľvek stavebné úpravy a demontáž a likvidáciu zariadenia domu. Všetko, čo žalobcovia urobili v rodinnom dome a na pozemku, bolo vykonané bez vedomia a súhlasu žalovaného. Okrem toho, žalobcovia bez vedomia a súhlasu žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti ponúkali nehnuteľnosť na predaj prostredníctvom internetu. Žalovaný predložil súdu fotografie, na ktorých je zachytená nehnuteľnosť v čase, keď ju žalobcovia ponúkali na predaj bez vedomia žalovaného zo dňa 3.5.2016. Zároveň predložil súdu fotografie z nehnuteľnosti v stave, v akom ju žalobcovia nechali pri vysťahovaní. Z predložených fotografií je jednoznačné, že žalobcovia zdevastovali celú nehnuteľnosť a jej okolie, v rodinnom dome nenechali ani zariadenia, ktoré tam bolo pri odovzdaní nehnuteľnosti žalobcom na užívanie. V žalovanom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovaného, ale práve naopak, žalobcovia spôsobili žalovanému značnú škodu, ktorú si žalovaný uplatňuje v trestnom konaní. Pokiaľ ide o žalobcami požadované mesačné splátky za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016 spolu v sume 3 761,03 eura, žalovaný uviedol, že nárok na tieto mesačné splátky žalobcovia nemajú. V zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli žalobcovia zaviazaní uhrádzať splátky úverov, nakoľko užívali predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia užívali rodinný dom od 13.9.2015 do 19. 11. 2016. Zo strany žalobcov došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v užívaní nehnuteľnosti bez úhrady nájomného. Za užívanie nehnuteľnosti uhrádzali iba splátky úverov, ktoré boli v podstatne nižšej sume, ako je obvyklé bežné nájomné. Navyše za mesiace júl, august, september, október a november 2016 nezaplatili žalobcovia žalovanému žiadnu úhradu za užívanie nehnuteľnosti. Ďalej žalobcovia v
žalobe žiadajú vydanie majetkového prospechu vyplývajúceho z opravy auta Opel Zafira vo výške 1 959,50 eura. V danom prípade neexistuje žiaden právne relevantný dôvod, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom sumu za opravy automobilu, ktorý žalovaný neužíval a o ktorých nemal vedomosť. Rovnako žalobcovia nemajú nárok na vrátenie splátok leasingu za užívanie motorového vozidla, nakoľko automobil užívali výlučne oni. Žalobcovia na motorové vozidlo namontovali ťažné zariadenie, o ktorom žalovaný vôbec nevedel a nedal na to súhlas. Žalobcovia sfalšovali podpis žalovaného na žiadosti o ťažné zariadenie adresovanej leasingovej spoločnosti a na žiadosti adresovanej Dopravnému inšpektorátu Policajného zboru v Sabinove. Žalobcovia nepredložili a údajných opravách na vozidle dôkazy preukazujúce, že išlo o opravy skutočne vykonané na motorovom vozidle Opel Zafira. Zároveň žalovaný poukázal na neprimeranú výšku jednotlivých opráv. Ak bola potreba opráv na vozidle, táto vyvstala z užívania motorového vozidla, ktoré od februára 2014 do novembra 2016 užívali výlučne žalobcovia. Žalovaný po prevzatí motorového vozidla od žalobcov zistil, že vozidlo bolo búrané, pričom túto skutočnosť žalobcovia žalovanému zamlčali. Žalovaný vyplatil leasingovej spoločnosti zostatkovú hodnotu za automobil 5 400 eur a automobil predal za 3 600 eur. Žalovaný zobral automobil na leasing výlučne z dôvodu, že ho o to požiadali žalobcovia, lebo oni by nesplnili podmienky na leasing. Automobil užívali výlučne oni, pričom žalovaný bol v konečnom dôsledku škodný na automobile, nakoľko musel pred predajom do jeho opráv investovať nemalé finančné prostriedky a ešte ho predal so stratou 1 800 eur. Dňa 4.11.2016 zaslal žalobca v 1. rade právnemu zástupcovi žalovaného email, v ktorom oznámil, že súhlasí s odstúpením od zmluvy a podľa dohody so žalovaným dňa 19.11.2016 odovzdá žalovanému kľúče od nehnuteľnosti a motorového vozidla. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú dôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný ako dôkazy označil e-mail adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného, trestné oznámenie zo dňa 15.12.2016, list Okresného úradu Zlaté Moravce, Odbor starostlivosti o životné prostredie z 7.7.2017, inzeráty týkajúce sa predaja plynového kotlu, zimných a letných pneumatík, plastových okien, zápisnicu o výsluchu svedka - E. V. zo dňa 7.3.2017, zápisnica o výsluchu svedka - K. V. zo dňa 7.3.2017, list spoločnosti INPRESOFT, s.r.o. adresovaný žalovanému, inzerát týkajúci sa rodinného domu, fotografie predmetného rodinného domu.
6. Prípisom zo dňa 19.9.2017 Okresný súd Nitra postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Prešov ako súdu miestne príslušnému na konanie a rozhodnutie.
7. Žalobcovia v replike uviedli, že o tom, kto údajne poškodil dom v čase odo dňa, keď sa žalobcovia vysťahovali, t.j. 1.11.2016 do 19.11.2016, kedy si žalovaný prevzal kľúče v mieste bydliska žalobcu v 1. rade a obhliadol nehnuteľnosť, nemajú vedomosť. V apríli 2017 bol vyhotovený znalecký posudok pani Zaťkovej. Hodnota nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku Ing. Edity Zaťkovej bola stanovená na sumu 18 100 eur. Tejto hodnote žalobcovia nerozumejú, keďže hodnota domu bola podľa pôvodného znaleckého posudku stanovená na 45 800 eur. Nedokončené práce, ktoré žalobcovia nemohli dokončiť a to vinou žalovaného, nemohli natoľko znížiť hodnotu nehnuteľnosti. Žalobcovia uviedli, že momentálne čakajú na posúdenie stavu domu pred a po prerábaní domu a výsledok posúdenia doložia do spisu, rovnako ako aj posúdenie hodnoty svojpomocných prác na dome. Žalobcovia uviedli, že keď odchádzali z domu, nebolo nič poškodené. Veci, ktoré si do domu kúpili, si aj vzali. Z článku 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jasne vyplýva, že žalobcovia splácali kúpnu cenu nehnuteľnosti a nie za užívanie, ani nájom. V žiadnej zmluve nebola nikdy dohodnutá suma za užívanie, ani za nájomné, preto nárok žalovaného, že žalobcovia sa bezdôvodne obohatili, pretože užívali nehnuteľnosť bez úhrady nájomného, nie je oprávnený a nevychádza zo žiadneho ustanovenia zmluvy. Pokiaľ ide o motorové vozidlo Opel Zafira, žalobcovia poukázali na to, že so stavom vozidla sa oboznamoval žalovaný a sám podpísal protokol o prevzatí vozidla. Z protokolu vyplýva, že auto malo závady a poškodenia. Tie museli žalobcovia dať opraviť. Žalovaný sa obohatil na úkor žalobcov, preto žiadajú, aby uhradil žalobcom sumu za mesačné splátky po 181,86 eura od marca 2014 do septembra 2016 spolu v sume 5 458,80 eura za splátky z úverovej zmluvy č. SUA14/000693 leasingu a mesačné splátky, ktoré žalobcovia zaplatili podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2015 v sume 135,80 eura a 153,31 eura za obdobie október 2015 až august 2016, spolu za obe v sume 3 182,41 eura. Spolu s celkovou výškou splátok v sume 8 641,21 eura žiadali žalobcovia navyše všetko to, čo investovali do domu a auta vo forme opráv a svojpomocných prác, t.j. suma, ktorá vyplýva z priložených dôkazov 2 373,70 eura a vložených prostriedkov do renovácie a opráv domu a 1 959,50 eura vložených do opráv a poistného auta, spolu 4 333,20 eura. Celková suma je teda 12 974,41 eura. Žalobcovia uviedli, že sumu za prácu vo forme výkonov ustanovia na základe posúdenia prác, ktoré doložia do spisu.
8. Žalobcovia ako dôkazy predložili pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom PARTL AD, s.r.o. a žalobcom v 1. rade zo dňa 5.5.2017, sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru z 5.12.2017, uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra o zrušení uznesenia povereného príslušníka OO PZ zo dňa 19.1.2018, výpisy z účtu Slovenská sporiteľňa a poštový poukaz, doklady o kúpe tovaru.
9. Žalovaný v duplike poukázal na to, že žalobcov upozornil na odstúpenie od zmluvy už v prvej predžalobnej výzve z 26.7.2016 a následne v druhej predžalobnej výzve z 24.8.2016. To, že žalobca odstúpenie od zmluvy neprevzal, bolo účelové a z uvedeného dôvodu prišiel žalovaný dňa 31.10.2016 doručiť odstúpenie od zmluvy žalobcom osobne. Dňa 31.10.2016 neprišiel žalovaný vysťahovať žalobcov z domu, ale doručiť im odstúpenie od zmluvy, nakoľko sa im ho nepodarilo doručiť prostredníctvom pošty. Žalovaný dal možnosť žalobcom ostať v dome, za určitých podmienok, ktoré boli dohodnuté ešte pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ktoré žalobcovia nesplnili. Žalobcovia sa sami rozhodli, že z domu odídu. Preto o žiadnom nútenom vysťahovaní nemožno hovoriť. Žalobcovia od 28.7.2016 vedeli, že ak nebudú splácať splátky úverov za dom tak ako bolo dohodnuté, žalovaný odstúpi od zmluvy. Tvrdenie žalobcov, že dňa 1.11.2006 si vzali posledné osobné veci z domu, nie je pravdivé. Jednak o tom svedčí email od žalobcu, ktorý dňa 4.11.2016 oznámil žalovanému, že súhlasí s odstúpením od zmluvy a dňa 19.11.2016 mu odovzdá kľúče od domu. Ak totiž už dňa 1.11.2016 boli žalobcovia podľa ich tvrdenia vysťahovaní, prečo kľúče neodovzdal žalovanému už dňa 1.11.2016 a navyše ešte len dňa 31.10.2016 prevzali odstúpenie od zmluvy. Je ťažko uveriť tomu, že za jeden deň by sa dokázali vysťahovať z rodinného domu. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení uviedli, že zaplatili všetky splátky až na poslednú, uvedené sa nezakladá na pravde. Pre neplatenie splátok žalovaný zaslal žalobcom dve predžalobné výzvy a následne bol nútený odstúpiť od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovia nezaplatili za obdobie užívania domu spolu 5 splátok, ktoré žalovaný musel zaplatiť zo svojich finančných prostriedkov. Preto žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcov, že zaplatili splátky za obdobie október 2015 až august 2016, pretože žalovaný za žalobcov zaplatil za mesiace jún 2016, júl 2016 a august 2016. Žalobcovia zaplatili spolu 9 splátok vo výške 2 603,79 eura a nie 3 182,41 eura, ako klamlivo uvádzajú. Navyše nehnuteľnosť užívali do 19.11.2016 kedy odovzdali kľúče od nehnuteľnosti žalovanému. Preto žalobcovia mali zaplatiť splátky aj za mesiace október a november 2016. Tieto zaplatil však žalovaný. Žalovaný má navyše vstup do domu dňa 20.11.2016 po prevzatí kľúčov od žalobcu nasnímaný. Žalovaný predložil súdu na CD nosiči video záznam zo vstupu do nehnuteľnosti zo dňa 20.11.2016. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo, žalovaný protokol o prevzatí vozidla musel podpísať, pretože leasing bol písaný na neho, ale auto si vyskúšal a prezeral sám žalobca. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že od marca 2014 do septembra 2016 platili mesačne sumu po 181,96 eura v splátkach za automobil a žalobcovia odovzdali automobil žalovanému v novembri 2016, žalovaný uviedol, že žalovaný zaplatil za žalobcov splátky leasingu dňa 3.6.2016, 1.9.2016, 7.11.2016 a 9.11.2016.
10. Žalovaný ako ďalšie dôkazy označil predžalobnú výzvu žalovaného zo dňa 26.7.2016 spolu s doručenkou, predžalobnú výzvu na zaplatenie zo dňa 24.8.2016 spolu s doručenkou, výpisy SMS komunikácie medzi žalovaným žalovaným a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisom z komunikácie medzi žalovaným a Home Credit Slovakia, potvrdenie o zrealizovaní transakcie VÚB, výpis SMS komunikácie medzi žalovaným a žalobcami, potvrdenia a vklady v hotovosti v Tatra banka a CD nosič.
11. Žalobcovia v rámci predbežného právneho posúdenia súdom dňa 03.10.2018 boli poučení, že sú povinní uviesť skutkové tvrdenia, o ktoré opierajú svoj nárok a nárok aj preukázať. Predloženie listinných dôkazov bez toho, aby v žalobe bolo špecifikované, čoho sa domáhajú, čoho sa týkajú a čo majú preukazovať, nie je postačujúce. V zmysle § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobcovia boli taktiež poučení, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sú povinní špecifikovať a to každú jednu položku zvlášť, teda v čom bezdôvodné obohatenie spočíva a predložiť o tom dôkaz.
12. Podaním zo dňa 27.2.2019 žalobcovia navrhli konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/96/2018. Návrh na prerušenie konania odôvodnili tým, že na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.10C/96/2018 sa vedie konanie, ktoré právne a skutkovo súvisí s predmetom sporu v tomto konaní. Ide o zaplatenie sumy 9 494,63 eura. Okresný súd Nitra rozsudkom pre zmeškanie sp. zn. 10C/96/2018 zo dňa 21.1.2019 uložil žalovaným v 1. a 2. rade (v tomto konaní žalobcovia v 1. a 2. rade) povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi (v tomto konaní
žalovanému) sumu 9 494,63 eura. Žalovaní (v tomto konaní žalobcovia) v zákonom stanovenej lehote dňa 27.2.2019 podali návrh na zrušenie rozsudku v zmysle § 277 ods. 2 CSP a zároveň aj odvolanie.
13. Uznesením č. k. 32C/16/2017-392 zo dňa 20.6.2019 súd rozhodol, že nebude prihliadať na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania zo strany žalobcov. K uvedenému súd dospel predovšetkým s ohľadom na to, že pojednávanie bolo odročené v troch prípadoch z dôvodov na strane žalobcov (dočasná práceneschopnosť žalobcov, resp. ich právneho zástupcu). V zmysle § 183 ods. 2 veta posledná CSP, je možné od strany vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Z uvedených dôvodov súd neakceptoval ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalobcov.
14. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka p. O. F., oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
15. Dňa 13.9.2015 bola medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená zmluva o budúcej kúpenej zmluve. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Budúci predmet kúpy bol špecifikovaný takto: ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Č. H., obec Č. H.M., okres L. S., vedené na LV č. XXXX a to parcely registra CKN, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2, parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 267 m2, ďalej nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a to stavba - rodinný dom číslo súpisné XXX postavená na parcele číslo XXX/X a stavba - garáž bez súpisného čísla na parcele číslo XXX/X (ďalej tiež aj ako „predmetné nehnuteľnosti“). V bode 3.1 zmluvy je uvedené, že budúci predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že kúpna cena za budúci predmet kúpy bude 44 835,50 eura. Budúci kupujúci a budúci predávajúci sa dohodli na nasledovnom postupnom zaplatení kúpnej ceny- (bod 3.2.1): budúcemu predávajúcemu bol poskytnutý úver na základe zmluvy a poskytnutí úveru hypopôžička č. 1899737-15 vo výške 33 835,50 eura a úver na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6590500584 vo výške 11 000 eur na financovanie kúpy do vlastníctva budúceho predávajúceho a to nehnuteľnosti, ktoré sú označené ako budúci predmet kúpy. Podľa bodu 3.2.2 zmluvy, budúca kúpna cena bude splácaná mesačne budúcimi kupujúcimi a to formou mesačných splátok na splatenie úverov uvedených v článku 3 bod 3.2.1 zmluvy, ktoré boli poskytnuté budúcemu predávajúcemu. Budúci kupujúci budú mesačné splátky uhrádzať vo výške 135,80 eura ako mesačnú splátku na splatenie úveru poskytnutého budúcemu predávajúcemu na základe zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička č. 1899737-15 a vo výške 153,51 eura ako mesačnú splátku na splatenie úveru poskytnutého budúcemu predávajúcemu na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6590500584. Podľa bodu 3.2.3 zmluvy, splatená časť poskytnutých úverov sa považuje za splatenú časť budúcej kúpnej ceny. Po splatení celej sumy poskytnutých úverov sa považuje budúca kúpna cena splatená v celom rozsahu. Podľa bodu 4. 1 zmluvy, budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaväzujú v lehote do 7 dní od splatenia celej sumy poskytnutých úverov, t.j. od splatenia budúcej kúpnej ceny v celom rozsahu, uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod budúceho predmetu kúpy z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho. Podľa bodu 4.2 zmluvy, budúci predávajúci sa v období od uzavretia tejto zmluvy do uzavretia kúpnej zmluvy zaväzuje nescudziť budúci predmet kúpy, nezaťažiť budúci predmet kúpy akýmkoľvek právom v prospech tretej osoby (najmä sa zaväzuje nezriadiť na budúcom predmete kúpy záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predkupné právo, nájom) s výnimkou zriadenia záložného práva pre banku poskytujúcu úver. Podľa bodu 5.1 zmluvy, v prípade, ak budúci predávajúci poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na budúci predmet kúpy podľa tejto zmluvy, je povinný vrátiť budúcim kupujúcim zaplatenú časť budúcej kúpnej ceny. Podľa bodu 5.2 zmluvy, budúcich kupujúci sú oprávnení nahlásiť príslušnému úradu trvalý pobyt na adrese budúceho predmetu kúpy. Podľa bodu 5.3 zmluvy, budúci kupujúci sú oprávnení bývať v budúcom predmete kúpy a užívať neobmedzene budúci predmet kúpy.
16. Podľa znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Ľubomíra Rajnohu, hodnota vyššie uvedených nehnuteľností k 17.5.2015 predstavuje 45 800 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalovaný a to na základe kúpnej zmluvy V 1620/2015 s tým, že pod V
1619/2015 sa zriadilo záložné právo na zabezpečenie pohľadávky pre VÚB, a.s. podľa úverovej zmluvy č. U 1899737-15. Uvedené vyplýva z LV číslo XXXX a XXXX katastrálne územie Č. H., obec Č. H.M., okres L. S..
17. Predžalobnou výzvou na zaplatenie sumy 289,31 eur zo dňa 26.7.2016 žalovaný vyzval žalobcov na úhradou predmetnej sumy, nakoľko budúci kupujúci sa zaviazali splácať mesačné splátky vo výške 135,80 eura a sumu 153,51 eura. Predmetnú výzvu prevzal žalobca v 1. rade 28.7.2016. Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 578,62 eur zo dňa 24.8.2016 žalovaný vyzval žalobcov na úhradu predmetnej sumy, z dôvodu neuhrádzania splátok úveru. Výzva bola doručená žalobcovi v 1. rade dňa 30.8.2016. Žalobcovia boli upozornení na to, že v prípade opakovaného porušenia zmluvných povinnosti klient odstúpi od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a budú nútení opustiť rodinný dom.
18. Listom zo dňa 13.10.2016 žalovaný odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2015. Ako dôvod odstúpenia je uvedené, že budúci kupujúci opakovane porušili zmluvné povinnosti uvedené v bode 3.2.2 zmluvy a nezaplatili mesačné splátky kúpnej ceny za 2 mesiace. Budúci kupujúci boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy 289,31 eura predžalobnou výzvou zo dňa 26.7.2016, ktorú prevzali 28.7.2016, avšak do dnešného dňa neuhradili dlžnú sumu. Následne boli budúci kupujúci vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 578,62 eura predžalobnou výzvou zo dňa 24.8.2016, ktorú prevzali 30.8.2016, avšak do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili. Budúci predávajúci bol preto nútený uhradiť omeškané mesačne splátky priamo na bankový účet veriteľa, nakoľko bol zo strany veriteľa upozornený na neplnenie si zmluvných povinností a zo strany veriteľa mu hrozili sankcie. Žalobcovia boli vyzvaní, aby rodinný dom vypratali a odovzdali žalovanému všetky kľúče od nehnuteľnosti v termíne do 31.10.2016 s tým, že žalovaný si dňa 31.10.2016 osobne príde prebrať kľúče od nehnuteľnosti priamo na adresu Š. XX, Č. H.. V odstúpení od zmluvy je rukou dopísané, že dnes 31.10.2016 sa K. V. nevyjadril k danej veci, odmietol vydať kľúče od nehnuteľnosti. Po porade s právnikom oznámi svoje rozhodnutie písomnou formou do 4.11.2016 na adresu JUDr. Jozefa Karabaša. Je tu podpis žalobcov, ako aj žalovaného a svedkov.
19. Žalobca v 1. rade zaslal dňa 4.11.2016 právnemu zástupcovi žalovaného e-mail, v ktorom je uvedené, že K. V. ponúkol Ľ. F., že mu doplatí sumu, o ktorú sa omeškal, ako za nehnuteľnosť, tak aj za osobný automobil. Pán F. súhlasil, že stiahne odstúpenie od oboch zmlúv iba v prípade, že mu zameškané peniaze doplatí a do pol roka prepíše hypotéku a leasing na svoje meno. On súhlasil, že peniaze mu doplatí, ale bohužiaľ sa nevie zaručiť, že sa spomínané úvery budú dať predpísať. Tak súhlasí s odstúpením od zmluvy a podľa dohody s pánom F. dňa 19.11. mu odovzdá kľúče od nehnuteľnosti a kľúče od osobného automobilu Opel Zafira. Tiež žiada pána F. o zaplatenie sumy, ktorú zaplatil za spomínanú nehnuteľnosť a tiež sumu, ktorú zaplatil za osobný automobil Opel Zafira a to najneskôr do 30. novembra 2016.
20. Dňa 19.11.2016 žalobca v 1. rade a žalovaný podpísali protokol o odovzdaní nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že odovzdanie kľúčov K. V. prebehlo dňa 19.11.2016 o 22:13 hod. na ulici Q. XX, K. s tým, že závady budú zdokumentované v nedeľu 20.11.2016. O stave nehnuteľností bude vyhotovený nový znalecký posudok, svedkovia N. F. a O. F..
21. Z výpisov SMS vyplýva, že spoločnosť Home Credit Slovakia, ako aj Consumer Finance Holding vyzývala žalovaného na úhradu omeškaných splátok a to v čase od 25.4.2016 do 26.7.2017, minimálne 38-krát.
22. Z výpisov VÚB vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 13.7.2016 sumu 153,51 eur, dňa 14.7.2016 sumu 135,80 eur, dňa 19.8.2016 sumu 153,51 eur, dňa 20.8.2016 sumu 135,80 eur, dňa 9.9.2016 sumu 153,51 eur, dňa 10.9.2016 sumu 135,80 eur, dňa 3.11.2016 sumu 153,51 eur, ako aj sumu 135,80 eur, dňa 11.11.2016 sumu 153,51 eur, ako aj sumu 135,80 eur. Z predložených dokladov - vklad v hotovosti vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 182,06 eur na účet spoločnosti Home Credit Slovakia dňa 1.9.2016, dňa 7.11.2016 sumu 181,96 eur a dňa 9.11.2016 sumu 191,92 eur. V informácii pre príjemcu je uvedené, že ide o leasing. Sestra žalovaného Silvia Ivančíková uhradila sumu 191,24 eur na účet spoločnosti Home Credit Slovakia dňa 3.6.2016.
23. Z platobných poukazov vyplýva, že žalobcovia uhradili dňa 19.02.2016 sumu 153,51 eura, dňa 17.02.2016 sumu 135,80 eura, dňa 16.03.2016 sumu 153,51 eura, dňa 04.03.2016 sumu 135,80 eura,
dňa 14.03.2016 sumu 153,51 eura, dňa 16.03.2016 sumu 135,80 eura a dňa 28.09.2016 sumu 153,51 eura.
24. Medzi stranami sporu prebehla v čase od 2.10.2015 do 19.11.2016 rozsiahla SMS komunikácia, ktorú žiadna zo sporových strán nespochybnila a z ktorej vyplýva, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcov na zaplatenie splátok úverov.
25. Dňa 2.4.2014 žalovaný ako držiteľ a žalobca v 1. rade ako nadobúdateľ uzatvorili tzv. kúpnu zmluvou s neskorším dojednaním. Predmetom tejto zmluvy bolo motorové vozidlo, ktoré bolo kupované 26.2.2014 v spoločnosti Auto centrum AAA Auto Prešov na leasing prostredníctvom leasingovej spoločnosti Home Credit, a.s., továrenská značka Opel Zafira, rok výroby 2006, ŠPZ pri kúpe: J. XXX A., ŠPZ pri prepise: N. XXX G.. Zmluvné strany sa slovne dohodli, že držiteľ vozidla má na seba napísané hore uvedené motorové vozidlo (predmet zmluvy) po celú dobu trvania leasingu, nakoľko je leasing písaný naňho, no napriek tomu leasing, opravy a veškeré náklady spojené s prevádzkou uvedeného motorového vozidla po celú dobu trvania leasingu pripadajú na nadobúdateľa vozidla, nakoľko do ukončenia leasingu bude užívateľom vozidla. Zmluvné strany sa dohodli, že po skončení leasingu sa uvedené motorové vozidlo prepíše na K. V. ako nového majiteľa vozidla. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že počas trvania leasingu nesmie držiteľ vozidla od leasingu odstúpiť tretej osobe, prípadne si na motorové vozidlo nárokovať. Nadobúdateľ vozidla sa zaväzuje o zverené auto starať, platiť leasing, zákonné poistenie, opravy spojené s prevádzkou vozidla, predpis vozidla a podobne.
26. Listom zo dňa 13.10.2016 oznámil žalovaný žalobcovi v 1. rade, že kúpnu zmluvu s neskorším dojednaním zo dňa 2.4.2014 považuje za neplatnú a žiada o vydanie motorového vozidla. Predmetnú kúpnu zmluvu s neskorším dojednaním považuje svojím obsahom za odporujúcu zákonu a z tohto dôvodu neplatnú. Žalovaný požiadal o vydanie automobilu spolu so všetkými dokladmi k nemu a kľúčov v termíne do 31.10.2016 s tým, že automobil, kľúče a doklady od automobilu si príde prevziať priamo na adresu Š. XX, Č. H.. V spise sa nachádza rukou písaný záznam, z ktorého vyplýva, že dnes 31.10.2016 sa K. V. nevyjadril k danej veci, odmietol vydať auto a kľúče od auta. Po porade s právnikom oznámi svoje rozhodnutie písomnou formou do 4.11.2016 na adresu JUDr. Jozefa Karabaša. Uvedené podpísali obaja žalobcovia, žalovaný a svedkovia.
27. Z protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla vyplýva, že predmetné motorové vozidlo prevzal žalovaný, je tam jeho podpis.
28. Z poštového poukazu vyplýva, že bola uhradená suma 65,60 eura. Ako adresát je uvedený AXA POIŠŤOVNA, a.s. a ako odosielateľ Ľ. F..
29. Faktúrou č. 3/2014 fakturoval Peter Bahýl Motor Servis žalobcovi v 1. rade sumu 153,50 eura za alternátorová voľnobežka INA, pričom dátum dodania tovaru/služby je uvedený 14.3.2014. V spise sa tiež nachádza doklad o úhrade sumy 237,50 eura (ťažné zariadenie Opel Zafira).
30. Listom zo dňa 15.12.2016 žalovaný podal trestné oznámenie na žalobcov z trestného činu poškodzovania cudzej veci.
31. Zo zápisnice o výsluchu svedka E. V. dňa 7.3.2017 okrem iného vyplýva, že žalovaný o všetkých prerábkach v dome vedel a ich aj videl. Oni keď sa nasťahovali, tak dom nebol obývateľný a v tom čase ešte nebol majiteľom. Oni sa do domu nasťahovali 31.5.2015 a v tom čase bola majiteľkou Z. E. a zmluva s pánom Z. bola spísaná až v septembri. V tomto období, keď Ľ. F. ešte nebol majiteľom, tak sa robili poriadky na dvore, kde sa vypílili nejaké dreviny a vinič, nakoľko zasahovali do domu a celý dvor bol zarastený. V dome prerobili kompletne celú kuchyňu a pôvodná kuchyňa ostala v dome. Všetok pôvodný nábytok ostal v dome. Vytrhaná podlaha v izbe bola z dôvodu, že zatekala jedna stena a vytrhali ich kvôli vlhkosti a preto demontovali aj radiátory a mali v pláne celú izbu prerobiť, nakoľko to mala byť spálňa. No už to nestihli, nakoľko sa museli z domu vysťahovať. Oni s manželom nerobili svojvoľne nič a o všetkých opravách a úpravách vedel Ľ. F.. Aj v zmluve je napísané, že ako budúci kupujúci máme právo neobmedzene tento predmet zmluvy užívať. Skleník demontovali z dôvodu, že bol v hroznom stave a preto sa bála o svoje dieťa, aby sa niečo nestalo. Oni do domu investovali nemalú finančnú čiastku a po vysťahovaní si zobrali len to, čo im patrilo a čo si do domu zadovážili z vlastného. Dňa 31.10.2016 prišiel Ľ. F. na adresu Č. H., Š. XX a oznámili jej, že sa majú zbaliť a vypadnúť. Ona mu
povedala, že manžel nie je doma a počká, pokiaľ príde z práce. Manžel prišiel okolo druhej a dohodol sa s Ľ. F., že doplatí uvedené dve omeškanej splátky a bude pokračovať ďalej v splácaní, ako je to uvedené v zmluve. Ľ. F.Í. na toto nepristúpil a povedal, aby sa vysťahovali a mali sme si určiť termín vysťahovania. Dohodli sa, že do 19.11.2016 sa z uvedeného domu vysťahujú. Dňa 19.11.2016 si prišiel Ľ. F. pre kľúče na adresu ich trvalého pobytu. Nakoľko v ten deň bol manžel v práci, tak kľúče odovzdali Ľ. F. až vo večerných hodinách. Nakoľko v zmluve nebol napísaný čas, ani miesto odovzdania kľúčov. Dom odovzdali v stave, v akom sa do neho nasťahovali, keď Ľ. F. nebol ešte majiteľom, dokonca mu tam nechali aj plastové okná a má v dome komplet nové obklady. Ľ. F. nemôže vedieť, v akom stave bol predtým ako sa stal majiteľom a všetok pôvodný nábytok nechali v dome alebo v garáži. Oni tam nič nerobili bez vedomia Ľ. F.Í. a vždy, keď bol na návšteve, tak vedel, aké majú plány s domom, o všetkom ho informovali a ani nikdy ničomu nenamietal.
32. Zo zápisnice o výsluchu svedka K. V. zo dňa 7.3.2017 vyplýva, že on aj jeho manželka spísali s Ľ. F. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na rodinný dom v obci Č. H. J. W. Š. XX. Pred uzatvorením zmluvy on dal vyhotoviť znalecký posudok, aby vedeli ohodnotiť uvedený dom a okolie z dôvodu, že chceli na uvedený dom zobrať hypotéku. V tom čase, keď sa robil znalecký posudok, tak majiteľkou domu bola pani E. a ona im podpisovala aj trvalé bydlisko. Dňa 13.9.2015 v obci Č. H. spísali zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a na základe tejto zmluvy sa zobrala hypotéka a úver na rodinný dom, ktoré splácal on s manželkou. Je pravdou, že 2 splátky sa omeškali, no bolo to spôsobené tým, že mu jeho zamestnávateľ zmenil výplatný termín. Na základe týchto skutočností sa pán F. rozhodol, že odstúpi od zmluvy a zaslal im výzvu na odstúpenie od zmluvy, ktorú si nepreberali. Neprebral ju z dôvodu, že pracuje ako vodič MKD a cez týždeň je v zahraničí. Dňa 31.10.2016 prišiel pán F. spolu so svojou sestrou a otcom k nim domov na adresu Č. H.Ľ., Š. XX. V čase asi 9:00 hod. mu zavolala manželka a povedala mu do telefónu, že Ľ. F. jej povedal, aby sa z uvedeného domu vysťahovali. On prišiel domov asi za 3 hodiny, nakoľko bol v práci. V ten deň mu Ľ. F. prvýkrát ukázal odstúpenie od zmluvy, na ktorej zadnú stranu sa vyjadril. V tento deň navrhol Ľ. F., že všetky podlžnosti vyplatí a budú pokračovať v splácaní ďalej. Ľ. F. mu na to odpovedal, že pristúpi na dohodu jedine v tom prípade, ak si celú hypotéku aj s úverom prevezme na seba a tým by sa stal aj majiteľom domu. On túto možnosť odmietal a ako dôvod mu uviedol, že sa mu nezaručuje za to, či je to vôbec možné, aby v tejto dobe previedli hypotéku z osoby na osobu. Dohodli sa, že do 19.11.2016 sa z domu vysťahujú a kľúče od rodinného domu mu odovzdá, no neuviedli presné miesto a čas odovzdania kľúčov. Dňa 19.11.2016 odovzdal kľúče od rodinného domu osobne Ľ. F. na adrese L. S. - K., Q. XX vo večerných hodinách, nakoľko bol cez deň v práci a bol mimo územia SR. O tomto odovzdaní kľúčov spísali aj papier, ktorý vlastnoručne podpísal. Ľ. F. mu navrhol, aby sa s ním presunul do Č. H. pozrieť dom, no on v tom nevidel žiaden zmysel, nakoľko sa dohodli, že dá vypracovať nový znalecký posudok. Nakoľko si chceli uvedený dom zveľadiť podľa ich predstáv, tak spravili určité zmeny v interiéri aj exteriéri domu, no o všetkých zmenách informovali Ľ. F.. Oni už v uvedenom dome bývali mesiac pred tým, ako sa stal majiteľom Ľ. F. a v tej dobe odstránili skleník. Čo sa týka odstránenia viniča a iných drevín, tak on o tom vedel a súhlasil s odstránením a nemal voči tomu žiadne námietky. Oni do domu dali spraviť 3 plastové okná, ktoré boli osadené do novej kúpeľne, do hosťovskej izby a do obývačky. Kuchyňa prešla komplet prestavbou a to zahŕňalo zväčšenie miestnosti, osadenie novej kuchynskej linky spolu s novými vodovodnými rozvodmi a odpadom. Do kuchyne sa spravil nový obklad aj dlažby, takisto sa namontovala aj nimi zakúpená batéria. Boli vymenené elektrické rozvody a bol vyhotovený barový pult. Starú kuchynskú linku dali do garáže, ktorá je na pozemku a dres je na povale rodinného domu. Pri nasťahovaní bol kozub v dome, ktorý sa používaním poškodil a preto na vlastné náklady zakúpili krbové kachle a tie si po odsťahovaní zobrali, nakoľko ich financovali sami. Nakoľko prvý krb bol zo šamotovej tehly, tak sa rozobral. Drevené parkety vytrhali z dôvodu, že cez izbu šiel novovytvorených odpad a preto ich rozobrali. Parkety boli v dezolátnom stave a preto sa spálili. Nakoľko vlhla jedna zo stien, tak obúchal spodok uvedenej steny a chcel spraviť komplet prerábku tejto izby. Radiátory odmontovali z dôvodu, že boli poškodené rozvody tepla a preto aj namontovali do domu ďalšie krbové kachle. Plynový kotol je funkčný, ale je demontovaný v kotolni a odpojil ho preto, lebo by sa nevyužíval, nakoľko boli zničené rozvody vykurovania. Plastové dvere sa demontovali z dôvodu, že sa išiel prerábať vstup a preto ich predali. Tieto dvere tam boli namontované ešte pred tým, ako sa majiteľom domu stal Ľ. F.. K poškodenej elektroinštalácii uviedol, že tá bola poškodená ešte pred ich sťahovaním. Jedine, čo spravili, bolo to, že vymenili zásuvky v celom dome a niektoré si zobrali po vysťahovaní, nakoľko to bol ich majetok. Staré zásuvky sú uložené v garáži rodinného domu. Sporák z rodinného domu si zobrali, nakoľko nebol súčasťou nehnuteľnosti, keď sa stal Ľ. F. majiteľom domu. Presklený vstup do suterénu bol demontovaný a bol rozobraný, no o tejto veci Ľ. F. vedel. Obojživelník
je plne funkčný a je v kotolni vedľa plynového kotla. Veci, ktoré ponúkala jeho manželka na predaj boli nimi zakúpené a preto sa ich rozhodli po vysťahovaní predať.
33. Žalobcovia podali proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ zo dňa 27.11.2017 pod ČVS:ORP-89/ZM-NR-17 sťažnosť. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 19.1.2018 bolo uznesenie povereného príslušníka OO PZ zo dňa 27.11.2017 ORP-89/ZM-NR17 zrušené a policajtovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
34. Z odôvodnenia vyplýva, že znalkyňa Ing. Edita Zaťková v záveroch znaleckého posudku dňa 30.4.2017 uviedla, že rozsah oprav potrebných k zaisteniu stavu obývateľnosti predmetnej nehnuteľnosti vyžaduje odstránenie vlhkosti stien, realizáciu nových rozvodov vykurovania, výmenou pôvodnej elektroinštalácie, montáž kuchynskej linky a opravu betónovej podlahy v časti, kde táto bola vybúraná. Trhovú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti stanovila znalkyňa na sumu 18 100 eur. Prokurátorka preskúmaním jednotlivých dôkazov dospela k záveru, že na predmetné uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia je potrebné považovať v súčasnom stave skráteného vyšetrovania za nezákonné a neodôvodnené. Úmysel páchateľa v prípade trestného činu poškodzovania cudzej veci musí smerovať k zničeniu, poškodeniu, prípadne urobeniu veci neupotrebiteľnou. Listinné dôkazy a rovnako výpovede svedkov potvrdili, že manželia V. na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2015 mali v úmysle dom získať uhradením celej časti dohodnutej kúpnej ceny v sume 44 835,50 eura do svojho vlastníctva a tento riadne užívať. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok budúci kupujúci boli oprávnení bývať v budúcom predmete kúpy a tento aj neobmedzene užívať. Z uvedeného dôvodu je zrejme, že predmetnú nehnuteľnosť sa snažili opraviť a modernizovať podľa vlastných potrieb.
35. Okresný úrad Zlaté Moravce, Odbor starostlivosti o životné prostredie listom zo dňa 7.7.2017 informoval žalovaného o tom, že dňa 13.3.2017 vykonal obhliadku miesta v katastrálnom území Č. H. na pozemkoch s parcelnými číslami KNC XXX/X a KNC XXX/X, pričom na predmetnej obhliadke bolo zistené, že došlo k výrubu listnatého opadavého stromu druhu juglans regia (orech kráľovský) s obvodom kmeňa 110 centimetrov, prepočítaného na výšku 130 centimetrov nad zemou. Na základe šetrenia klasifikoval OÚ Zlaté Moravce OSŽP nelegálny výrub ako priestupok. Po objasňovaní priestupku uznal vinnými zo spáchania priestupku K. V.É. a E. V. a uložil im pokutu.
36. Spoločnosť INPRESOFT zaslala žalovanému list, v ktorom ho upozornila na veci ohľadom predaja nehnuteľnosti. Z listu predmetnej spoločnosti vyplýva, že jej konateľka sa na internete dozvedela, že žalovaný predáva nehnuteľnosť v Č. H., ktorého je majiteľom. Ide o nehnuteľnosť evidovanú na LV XXXX a XXXX. Uvedenú nehnuteľnosť kúpil prostredníctvom realitnej kancelárie INPRESOFT a konateľka tejto spoločnosti vybavovala ako hypotekárny špecialista aj úver v Consumer Finance Holding. Žalovaný bol upozornený, že na základe zákona o dani z predaja nehnuteľnosti, ak užíva nehnuteľnosť kratšie ako 5 rokov a predá ju, musí zaplatiť štátu daň z predaja z rozdielu zisku. V roku 2015 kúpil nehnuteľnosť za 40 000 eur a v roku 2016 ju predáva za sumu 58 000 eur. Má na tom zisk 18 000 eur. V prípade zrealizovania obchodu musí zaplatiť štátu 19 percentnú daň zo sumy 18 000 eur + odvody do zdravotnej poisťovne. Ak on, ako majiteľ nehnuteľnosti nedal písomný súhlas - splnomocnenie overené notárom rodine V. a oni uvedenú nehnuteľnosť ponúkajú na predaj bez jeho súhlasu, dopustili sa trestného činu scudzovania cudzieho majetku. Ak takéto plnomocenstvo majú, je to v poriadku.
37. Na čísle listu 215 až 226 sa nachádzajú rôzne doklady o úhrade (bločky, faktúra), pričom žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikovali, o aké položky sa jedná. Vyplýva z nich iba, že ide o nákup stavebného materiálu, bez akejkoľvek špecifikácie. Niektoré doklady sú nečitateľné.
38. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že tu nemá advokáta, ktorý má všetky podklady, nafotenú celú nehnuteľnosť a doklady ohľadom platenia splátok. Potvrdil, že neuhradili niekoľko splátok, nevedel však presne koľko to bolo, presne to vie jeho právny zástupca. Keď žalovaný k nim prišiel, bolo mu navrhnuté, že dané splátky sa doplatia a všetky škody, ktoré mu vznikli sa mu uhradia s tým, že v zmluve sa bude ďalej pokračovať. Žalovaný s tým súhlasil na polovicu, súhlasil s tým s podmienkou, že si do troch mesiacov celú hypotéku a leasing za auto prenesie na seba. Nevedel mu to zaručiť, lebo nevedel, či to banková spoločnosť dovoľuje alebo nedovoľuje a nakoniec s tým nesúhlasil. Toto vyjadrenie písomne aj e-mailom poslal JUDr. Karabašovi. Ohľadom nedoplatkov uviedol, že v zmluve nie je stanovený dátum, či sa splátka hypotéky platí do 1. alebo do 30. Je pravda,
že meškali s platbami, ale tiež telefonicky požiadal žalovaného, aby sa pokúsil zavolať do banky, či by sa nedalo tie splátky posunúť z toho 14. alebo 15. na 20., keďže mu v práci posunuli výplatný termín. Žalovaný na to nereagoval a ďalej si stál za svojim a stále tvrdil, že 15. sa to musí vyplatiť. Keďže sa to 15. vyplatiť nedalo, tak potom vznikali problémy a nakoniec to začal platiť z vlastných peňazí. Uviedol, že oni by chceli len tie peniaze, ktoré majú naozaj podkladom dané a nič viac. Čo sa týka poškodenia, rekonštrukcie, doložili fotky, že boli vymenené plastové okná, bola spravená nanovo kuchyňa, ktorá bola zväčšená a dá sa to porovnať s vypracovaným posudkom pred kúpou a po kúpe, bola tam nová dlažba, nový odtok, toto všetko je zdokumentované a jeho právny zástupca to má. Čo sa týka znehodnotenia nehnuteľnosti, žalovaný bol oboznámený a vedel o tom, že daná nehnuteľnosť sa prerába, rekonštruuje, čiže bola tam jedna miestnosť, kde bola obúchaná stena do polovice, ale tiež je vidno z prvého znaleckého posudku ešte pred kúpou domu, že tá stena bola vlhká a každý odborník odporučil najskôr obúchať a tak sa zistí príčina. Dom, keď sa odovzdával žalovanému bol v rekonštrukcii. Je samozrejme, že ten rozdiel, že oni to tak brali, že je viac zničený ako predtým, lebo pravdepodobne si mysleli, že keď sa vrátia do domu, tak im nechajú aj ich zariadenie ako je kuchynská linka, sedacia súprava a pod. Keď sa do domu nasťahovali, majiteľka im tvrdila, že do domu sa dá hneď nasťahovať a bývať, ale to sa nedalo. Zdokladovali aj to, že museli dať opraviť plynový kotol. Nešlo tam kúrenie, teplá voda. Aj keď sa tam nasťahovali, v tom dome sa nedalo normálne fungovať. Do týždňa tam museli dať veľkú investíciu, aby mohli mať teplú vodu. Našťastie to bolo cez leto, že to vykurovanie nebolo také podstatné. To sa opravilo a postupne sa dom rekonštruoval. Isté prerábky hlásili aj žalovanému, vedel napríklad, že za garážou bol veľký strom - starý orech, ktorý sa nakláňal nad garáž a on mu volal, že ten strom budú musieť odstrániť, lebo hrozí, že strom na garáž spadne. Súhlasil s tým, strom spílil a neskôr žalovaný na neho podal trestné oznámenie. Čo sa týka znaleckého posudku, znalecký posudok na dom bol vyhotovený 1 roka po tom, ako z toho domu odišli. Oni, keď odchádzali, fotky dokladovali, v akom stave bol dom. Akurát tam bola obúchaná jedna stena v jednej miestnosti, bola tam vybratá aj podlaha, lebo bola poškodená a cez tú miestnosť išlo nové kanalizačné potrubie na novú kúpeľňu, ktorá bola spravená, len v kúpeľni nebola sanita. V strede obývacej izby bol kozub, bol robený svojpomocne a ten po 10-tich kúreniach začal z neho unikať dym do vnútra a z toho dôvodu, z hľadiska bezpečnosti sa ten kozub rozobral. Žalovaný o tom vedel.
39. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo sa týka úveru, celý ho vybavoval žalobca v 1. rade, on prišiel 13.9. podpísať na mestský úrad papiere, vtedy sa mu predložila aj tá zmluva. V zmluve bolo uvedené, že sa platí k 21. v mesiaci hypotéka. Bral pre žalobcu v 1. rade Tesco pôžičky, tam boli nastavené dni 15. v mesiaci, tie nevedel splácať, pýtal, aby ich presunul na iný termín, pretože má neskôr výplatu, tak sa presunuli na 30. v mesiaci. Potom prestal úplne splácať tie Tesco pôžičky, keď už mal dom, aj auto. Čo sa týka, že bol oboznámený so všetkým, čo tam prerábal, nevie o tom. Mal súhlas iba na prerábku maštale na klietky pre psov, čo ponúkali ako výcvik psov. Čo sa týka výrubu orecha, to nevedel, že ho chce vyrúbať a vzápätí vyrúbal aj všetky stromy na celom pozemku. V google mapy pekne ukazovali, koľko tam stromov bolo, stromy neboli vyschnuté, boli živé. Na pozemku bol takisto skleník, ktorý predal. Do domu sa nasťahovali 30. mája 2015. Zmluva bola podpísaná až 13.9.2015, dovtedy tam bývali a neplatili nikomu nájom, dom bol úplne obývateľný, všetko v dome fungovalo. Od decembra 2015 prestal komunikovať, zablokoval ho na facebooku, zablokovala ho aj jeho žena na facebooku, pretože sa pýtal, aby platili všetko. Prestávali platiť auto, hypotéku, Tesco pôžičky. Nezdvíhali mu telefón, písal im sms, na Messenger. Ani s nikým z jeho rodiny sa nechceli baviť, že zmluva je medzi nimi. Plastové dvere boli vyrúbané medzi predsieňkou a obývačkou, tie tam boli pôvodne, keď aj dom bol kúpený, to aj na fotkách vidno pri kúpnoznaleckom posudku, čo vyhodnocoval p. Rajnoha, zásuvky boli povytrhávané, hliníkové káble prelámané. O tom, že kuchyňu prerábali, nikto nič nevie. V dome bývali vrámci hypotéky 9 mesiacov a 8 mesiacov upomienky nonstop, telefonáty z Consumeru, každý mesiac sa to opakovalo. Od apríla 2016 úplne prestali komunikovať. Svojvoľne si namontovali ťažné zariadenie na automobil a jemu prišiel malý technický preukaz, ktorý oni nemali. Tak potom oni prestali komunikovať a platiť, pokiaľ im on nedá technický preukaz. Vôbec tak nebolo, že prišli a že vyhadzovali jeho ženu. Oni prišli, stáli na ulici, neotvorila dvere, až kým nevidela, že sa so susedmi rozprávajú a až potom ich zavolala dnu, aby susedia nevedeli, o čo sa jedná. Dovtedy nikto v dedine nevedel, že to nie je ich dom, že je písaný na cudzieho človeka a takisto aj automobil. Tvrdili, že automobil je písaný na jej otca, ktorý žije vo Veľkom Šariši. 40. Svedok p. O. F., otec žalovaného, na pojednávaní uviedol, že jeho syn nepotreboval dom ani auto, lebo v tom čase mal kde bývať, mal dve autá. Žalobcovia ho zmanipulovali, aby kúpil dom, ktorý potom užívali a aby kúpil auto, ktoré užívali. Pritom za dom mali dohodu, že syn zobral úver z banky, bola to dohoda o budúcej kúpnej zmluve za podmienok, že žalobcovia budú platiť tie úverové splátky. Za
čas to išlo a potom prestali platiť. Vyzval ich na zaplatenie, niekoľko krát išli výzvy a nakoniec výzva, aby ukončili tú zmluvu. Ešte pred tou zmluvou zobral auto na leasing, tam bola tiež zmluva o budúcej zmluve, že po zaplatení leasingu prejde auto na žalobcov. Zo začiatku platili ako bolo dohodnuté. Keď už mali dom a auto prestávali platiť za dom a auto. Z ich strany to bola premyslená vec, ako prísť k peniazom. Čo sa týka domu, syn poslal výzvu o zaplatenie niekoľko krát, potom dal výzvu o odstúpení od zmluvy, neprevzali si ju, tak išli osobne odovzdať im výzvu, alebo sa dohodnúť. Žalobcom navrhovali, aby si prevzali celý leasing a úver na seba. Oni nechceli, že sa poradia so svojim advokátom a že potom oznámia, ako sa rozhodnú. Potom o päť dní poslali e-mail advokátovi JUDr. Karabášovi, aby si prišli pre kľúče od domu a auta. Tak aj urobili a prišli 19.11. do Zlatých Moraviec časť Č. H.. Na tom mieste neboli, spojili sa telefonicky a až vo večerných hodinách im povedali, že oni do Č. H. neidu, že aby prišli do obce K., kde býva žalobcova matka, kde sa zdržiavali. Potom im tam dali kľúče od domu a aj auta. Boli tam on, jeho syn a dcéra. Keď ich vyzvali, aby im prišli odovzdať dom, tak vraveli, že majú prísť na druhý deň v nedeľu. V nedeľu prišli do domu na adresu v Č.F. H., nikto sa nedostavil, boli tam aj susedia a ako vošli do domu, zhrozili sa, prakticky bol zdevastovaný. Jeho čo prvé napadlo, toto čo videl pred 2 týždňami, vstupné plastové dvere boli vyhodené z pántov, bola tam diera. Z jednej izby boli vyhodené parkety, vykopaný betón a skrátka v celom dome vytrhnuté všetky elektrické zásuvky, svetlá, káble povytrhávané, vodovodné kohútiky vybraté a zatečená voda. Keď syn kupoval ten dom 13.9.2015, ukazoval ho aj na internete, aj záhradu, skrátka pekný dom. Bol vypracovaný aj posudok p. Rajnohom, kde sú fotky a veľa sa zmenilo od tej kúpy. Aj na internete zistil satelitný snímok zo záhrady, pekné stromy tam boli, 10 ovocné stromy vyrezané, pri garáži bol orech. Spolu so synom napísal na odbor životného prostredia do Bratislavy, riešilo sa to. Odbor životného prostredia uznal, že ten orech mal priemer väčší ako 40 cm, a vlastník musel požiadať o súhlas s výrubom a preto dostali aj nejakú pokutu za výrub. Majiteľovi jeho synovi vznikla škoda na stromoch. Keď boli v Č. H. odovzdať výzvu, tak videl pozostatky, keď žalovaní pálili drevo z orecha. Podľa znaleckého posudku p. Rajnohu bolo zaznamenané, že tam bol skleník pri kúpe domu. Skleník pri odovzdávaní sa nenachádzal. Bolo tam viac vecí, ktoré žalobcovia odstránili, bola tam bránka na dvore, prístrešok presklený. Hodnota porezaných stromov, ktoré uznal odbor životného prostredia, bola len za orech 1 600 eur a za ovocné stromy za 1 ks 150 eur. Keď dňa 31.10.2016 bol so žalovaným dohodnúť sa, že čo bude s tým domom, dom bol vnútri obývateľný, do tej izby, kde boli vytrhané parkety sa nedostali, dvere boli zatvorené. Radiátory v dome neboli, mali tam pec a stále do pece nosili drevo z orecha. Po odovzdaní kľúčov už nebol obývateľný. Keď vošli do domu, hneď volali právnemu zástupcovi, že čo s tým. Dom bol v dezolátnom stave. Zavolali znalca p. Rajnohu, prišiel, pofotil a bol zhrozený. Všetko elektrické vedenie bolo povytrhávané, špina, steny popísané, jedna miestnosť úplne zničená, neboli tam radiátory, boli vyrezané. V kotolni bol hodený plynový pec, boli odrezané vodovodné rúry, chýbal tam boiler - zásobník vody, darling, poničená elektrická inštalácia, kuchynská linka tam nebola. Prišli sa do domu pozrieť aj okoloidúci ľudia, susedia p. H., p. Č., p. Č.. Keď sa neskôr rozprávali s p. I., susedom, ten im potvrdil, že sa kamarátil so žalobcom a pomáhal mu s niektorými vecami. Keď sa ho pýtali, tak vravel, že napríklad v kotolni rezali rúrky. Vravel, že si myslel, že pomáha vlastníkovi domu, nevedel, že ten dom nie je jeho. 41. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:
42. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1-3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
43. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 50a ods. 1, 3 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
44. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci uzatvorili dňa 13.09.2015 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mali uhrádzať splátky úverov s tým, že po úplnom zaplatení kúpnej ceny malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sa omeškali so splatením splátok a ak aj presný dátum splátky nebol v zmluve uvedený, je úplne evidentné, že najneskôr do konca každého mesiaca mali byť splátky uhradené. Naopak, potvrdili, že boli v omeškaní so splácaním splátok úverov. Žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy svedčiace o tom, že všetky splátky boli riadne uhrádzané. Predložili len dôkazy o úhrade splátok tak ako to vyplýva z bodu 32 odôvodnenia (dňa 19.02.2016 sumu 153,51 eura, dňa 17.02.2016 sumu 135,80 eura, dňa 16.03.2016 sumu 153,51 eura, dňa 04.03.2016 sumu 135,80 eura, dňa 14.03.2016 sumu 153,51 eura, dňa 16.03.2016 sumu 135,80 eura a dňa 28.09.2016 sumu 153,51 eura).
45. V danom prípade došlo k zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre nedodržiavanie podmienok stanovených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve pre neplatenie splátok úverov žalobcami. Súd posúdil podanie žalovaného označené ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy“ podľa jeho obsahu ako prejav vôle žalovaného smerujúci k zrušeniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve práve pre neplatenie splátok úveru zo strany žalobcov v zmysle § 50a ods. 3 OZ, kedy nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Účastníkom zmluvného vzťahu tak vznikla povinnosť si navzájom vrátiť to, čo podľa zmluvy dostali. Pri zrušení zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ).
46. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že žalobcovia užívali rodinný dom s pozemkom vo vlastníctve žalovaného od septembra 2015 (v skutočnosti ho užívali od mája 2015, ale žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností až v septembri 2015) do októbra 2016, resp. novembra 2016, kedy došlo k odovzdaniu kľúčov od domu žalovanému. Žalobcovia si uplatnili sumu 14 000 eur titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vynaložených nákladoch na rekonštrukciu rodinného domu, nákladoch na opravu motorového vozidla a za uhradené splátky úverov a leasingu.
47. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obd 49/2014 zo dňa 30.07.2015 „zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou, či prístavbou alebo zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti je tzv. investíciou do cudzieho majetku, ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom, záleží na jej obsahu, aký právny vzťah medzi stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akejkoľvek dohody s vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovanej veci na investujúceho, môže ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aj pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, že ak boli vynaložené hodnoty do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný žalovaný vydať, potom pohľadávka bezdôvodného obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností pred rekonštrukciou a po nej.“ V danom prípade preto je potrebné vychádzať z toho, že výška bezdôvodného obohatenia sa určí nie ako suma vynaložených finančných prostriedkov na investíciu do cudzej nehnuteľnosti, ale ako rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred investíciou a po nej. 49. V rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo/74/1993, ktorý akceptuje i súčasná konštantná judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/82/2008, podľa ktorého dostatočným právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej budúcom prevode (nie je vylúčené, že i o prechode) na ktorej základe bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá. 50. Citované rozhodnutie je mutatis mutandis použiteľné i na daný prípad navyše za situácie, že medzi stranami bola uzatvorená písomná dohoda. V prejednávanom prípade podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola medzi žalobcami a žalovaným uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej malo dôjsť po splatení splátok úveru žalobcami k prevodu vlastníckeho práva na žalobcov (bod 4.1 zmluvy). Investície do nehnuteľnosti zo strany žalobcov neboli teda podľa názoru súdu bez právneho dôvodu. Po „odstúpení“ žalovaného od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre neplatenie splátok úveru došlo k situácii, že právny dôvod investícií odpadol. Možno teda konštatovať, že bezdôvodné obohatenie po odstúpení žalovaného od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve má charakter bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (causa data causa non secuta - condictio ob causam finitam). Ako už bolo vyššie uvedené v prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať nie hodnotu investovaných finančných prostriedkov (t.j. napr. cenu jednotlivých stavebných materiálov, cenu práce), ale skúmať, aká bolo hodnota nehnuteľností pred investíciou a po nej. Rozdiel takto zistený predstavuje bezdôvodné obohatenie. Vynaloženie nákladov na cudziu vec, napr. vo forme investície do cudzej nehnuteľnosti, sa považuje za neoprávnený majetkový prospech nie to, čo bolo vynaložené, ale to, o čo sa cudzia vec zhodnotila (R 1/1979). 51. V danom prípade súd poukazuje na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti v máji 2015 mali všeobecnú hodnotu 45 800 eur tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu č. 80/2015. O všeobecnej hodnote nehnuteľnosti svedčí napokon aj samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde kúpna cena bola dohodnutá na 44 835,50 eura. Žalobcovia o zhodnotení nehnuteľnosti nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy. Nepreukázali teda, že v období, odkedy sa do rodinného domu nasťahovali (máj 2015) až pokiaľ boli nehnuteľnosti odovzdané žalovanému (19.11.2016 - keď si žalovaný prevzal kľúče od rodinného domu ako aj vstupnej brány) zhodnotili predmetné nehnuteľnosti. Pokiaľ súdu predložili fotokópie dokladov o kúpe stavebného materiálu (čl. 215-226), tu súd zdôrazňuje, že: 1. žalobcovia v rámci predbežného právneho posúdenia súdom boli poučení o tom, že predloženie listinných dôkazov bez toho, aby v žalobe bolo uvedené čoho sa týkajú a čo majú preukazovať, nie je postačujúce. V zmysle § 132 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo preto povinnosťou žalobcov, aby v žalobe presne popísali, čo sa predmetnými dokladmi o kúpe tovaru, resp. dokladom o vyfakturovanej práci, má preukázať. Nie je úlohou súdu si domýšľať a fabulovať, čo asi ten - ktorý doklad má znamenať a preukazovať. 2. O tom, že na strane žalobcov nedošlo k bezdôvodnému obohateniu svedčí to, že v rámci trestného konania bol v apríli 2017 vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Ing. Editou Zaťkovou, ktorá trhovú hodnotu nehnuteľností stanovila na 18 100 eur. Z predložených fotografií ako aj CD nahrávky pritom vyplýva, že po vstupe žalovaného do rodinného domu dňa 20.11.2016 v rodinnom dome chýbali plastové dvere medzi predsieňou a obývačkou, radiátory ako aj rúry boli
odpílené, chýbali kachle, elektrické zásuvky... Uvedené je v zhode so svedeckou výpoveďou svedka p. O. F.. Pokiaľ žalobcovia súdu predložili fotografie nehnuteľnosti (čl. 80-85), na nich je zachytený stav nehnuteľnosti v čase, keď tam bývali, nie po ich vysťahovaní v novembri 2016. Ako však už bolo uvedené, súd zdôrazňuje, že podstatné pre rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia je zhodnotenie nehnuteľnosti, nie samotné vynaloženie finančných prostriedkov na kúpu materiálu. Žalobcovia nepreukázali, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného zhodnotili. 52. Bezdôvodné obohatenie pri investícii do cudzej nehnuteľnosti predstavuje zhodnotenie nehnuteľnosti oproti jej pôvodnej hodnote, teda predstavuje rozdiel medzi hodnotou pôvodnej nehnuteľnosti a hodnotou nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii s vynaložením finančných prostriedkov žalobcami. Žalobcovia tvrdili, že súdu predložia „posúdenie stavu domu pred a po prerábaní domu“ ako aj posúdenie svojpomocných prác na dome, avšak ku dňu vyhlásenia dokazovania na skončené, žiadny takýto dôkaz nepredložili. 53. Obdobne aj pokiaľ ide o investície žalobcov do motorového vozidla žalovaného, súd konštatuje, že žalobcovia súdu nepreukázali zhodnotenie motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný tvrdil, že vyplatil leasingovej spoločnosti zostatkovú hodnotu za automobil 5 400 eur, pričom ho následne predal za 3 600 eur. Predmetné skutkové tvrdenie žalobcovia nerozporovali, preto súd ich považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Preto aj pokiaľ žalobcovia investovali do opravy automobilu (čo súd nemal za preukázané okrem namontovania ťažného zariadenia v hodnote 237,50 eura), uvedené ešte neznamená, že hodnota motorového vozidla sa zvýšila. Keďže k predaju motorového vozidla došlo za sumu o 1 800 eur nižšiu ako bola kúpna cena, nemožno hovoriť o zhodnotení motorového vozidla. Na strane žalovaného tak nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalobcovia (údajne) investovali do opráv motorového vozidla. O zhodnotení motorového vozidla nepredložili dôkaz, z ktorého by vyplývala jeho hodnota pred a po opravách. Okrem toho súd upriamuje pozornosť na tzv. dojednania kúpnej zmluvy s neskorším dojednaním, z ktorých vyplýva, že leasing, opravy a všetky náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla po celú dobu trvania leasingu pripadajú na nadobúdateľa vozidla, teda na žalobcu v 1. rade, nakoľko do ukončenia leasingu bude užívateľom vozidla. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako užívateľ motorového vozidla bol povinný hradiť náklady na opravu motorového vozidla ako aj všetky náklady súvisiace s prevádzkou motorového vozidla. Bolo by v hrubom rozpore s dobými mravmi, aby napr. žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náklady na poistenie motorového vozidla, keď motorové vozidlo užívali žalobcovia. 54. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno ohľadom preukázania žalobného nároku neuniesli. 55. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. 56. Pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia splátok úveru vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička č. 1899737-15 vo výške 135,80 eura mesačne a zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6590500584 vo výške 153,51 eura mesačne, súd poukazuje na to, že žalobcovia listinnými dôkazmi nepreukázali zaplatenie týchto splátok, pričom žalovaný nerozporoval zaplatenie 9 splátok v celkovej výške 2 603,79 eura. Skutočnosť, že žalobcovia za užívanie predmetných nehnuteľností neplatili žalovanému žiadnu odplatu nebolo sporné (nájomná zmluva medzi nimi uzatvorená nebola). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobcovia užívali nehnuteľnosť bez poskytnutia akejkoľvek úhrady. Užívacie právo k nehnuteľnostiam svedčilo žalobcom na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej mali uhrádzať splátky úverov. Po zrušení zmluvy nastal stav, kedy obe procesné strany si boli povinné vrátiť, čo plnením na základe takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Zo zákona tak vznikol synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na seba. Žalobcovia užívajúci nehnuteľnosť nie sú schopní spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívaním cudzej veci vrátiť. Preto za situácie, že žalobcovia užívali nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a zároveň za užívanie neplatili žiadnu náhradu, vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní predmetnej nehnuteľnosti, na čo žalovaný v konaní poukazoval. Súd posúdil uvedené podanie žalovaného ako prostriedok procesnej obrany žalovaného v zmysle § 147 ods. 2 CSP, nie ako vzájomnú žalobu (Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.). Preto podľa názoru súdu nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol dôvodný. Navyše v kontexte celého tohto konania priznanie bezdôvodného obohatenia žalobcom by sa javilo byť rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ.
57. Uvedené obdobne platí aj na nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zaplatených leasingových splátok. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 02.04.2014 bola medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva s neskorším dojednaním, v zmysle ktorej bol žalobca v 1. rade ako nadobúdateľ bol oprávnený užívať motorové vozidlo a zároveň bol povinný platiť leasingové splátky, zákonné poistenie, opravy. Žalobcovia však v konaní nepredložili žiaden dôkaz o zaplatení leasingových splátok. Už len toto by bol samostatný dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti. Súd navyše uvádza, že pokiaľ žalobcovia najneskôr od apríla 2014 do novembra 2016 (k momentu odovzdania kľúčov od motorového vozidla žalovanému) motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného užívali, pričom za užívanie žalovanému neposkytli žiadne plnenie, na ich strane by došlo vyhovením žalobe k bezdôvodnému obohateniu.
58. Súd zamietol ďalšie návrhy žalobcu v 1. rade na doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne v 2. rade a svedkyne p. I. V. s poukazom za koncentráciu konania. Súd poukazuje predovšetkým na to, že pojednávanie bolo tri krát odročené z dôvodov na strane žalobcov, pričom títo mali dostatočný priestor sa pojednávaní zúčastniť. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne, bolo povinnosťou žalobcu v 1. rade zabezpečiť jej účasť na pojednávaní. Zároveň súd podotýka, že žalobca v 1. rade neuviedol konkrétne sporné okolnosti, ku ktorým má byť svedkyňa vypočutá (s poukazom na to, že sa dokazujú sporné skutočnosti). Súd dokazovanie výsluchom svedkov ako aj ostatnými dôkazmi navrhnutými žalovaným nevykonal, lebo žalovaný na pojednávaní netrval na vykonaní predmetných dôkazov. 59. Len pre upresnenie súd uvádza, že podanie žalobcov zo dňa 16.04.2018 nepovažoval za čiastočné späťvzatie žaloby nad sumu 12 974,41 eura, lebo vo vyjadrení je uvedené, že „sumu za prácu vo forme výkonov“ ustanovia žalobcovia na základe posúdenia prác, ktoré doložia do spisu. Aj keď sa na prvý pohľad javí, že ide o čiastočné späťvzatie žaloby, žalobcovia mienili zvyšok sumy špecifikovať neskôr (čo však do vyhlásenia dokazovania za skončené nezrealizovali). Z vyjadrenia žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa 06.11.2019 pritom jasne vyplýva, že sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 14 000 eur. Z uvedeného dôvodu súd o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval. 60. Zároveň súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/96/20018. 61. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
62. Ustanovenie § 164 CSP neukladá súdu povinnosť konanie prerušiť, ale ide o fakultatívne prerušenie konania. V tomto prípade súd nepovažoval návrh žalobcov na prerušenie konania za opodstatnený, lebo nebolo preukázané, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá má význam pre prebiehajúce konanie. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/96/2018 sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu domáhal voči žalobcom v procesnom postavení žalovaným zaplatenia 9 494,63 eura titulom náhrady škody spôsobenej uhradením splátok za žalobcov. Podľa názoru súdu aj keď tieto dva prípady spolu súvisia (totožnosť procesných strán a podstatných skutkových okolností), je potrebné uviesť, že výsledok konania na Okresnom súde Nitra nemá vplyv na (ne)dôvodnosť podanej žaloby na Okresnom súde Prešov. Súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcami, preto akýkoľvek výsledok sporu sp. zn. 10C/96/2018, nemôže mať vplyv na toto konanie. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcov na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. 63. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
65. Súd sa zároveň zaoberal otázkou, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP (Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.) pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Dospel pri tom k záveru, že podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia neboli splnené, lebo súd nezistil výnimočnosť tohto prípadu. Žalobcom bolo v tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, teda súd v rámci poplatkovej povinnosti skúmal sociálne dôvody pre takéto rozhodnutie. Súd však upriamuje pozornosť na to, že samotné sociálne dôvody (umožňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) bez zohľadnenia ostatných skutkových okolností prípadu nemôžu automaticky viesť k aplikácii predmetného zákonného ustanovenia aj na rozhodovanie o náhrade trov protistrany. Opačný výklad by znamenal, že osoba sociálne odkázaná môže podávať akékoľvek, aj zjavne nedôvodné, žaloby bez hroziacej „sankcie“ spočívajúcej v povinnosti znášať trovy konania vzniknuté protistrane. V tomto prípade súd poukazuje na to, že žalobcovia v rámci predbežného právneho posúdenia boli upovedomení o nedostatkoch žaloby a o tom, že žaloba sa javí byť nedôvodnou, keďže svoj nárok nepreukázali. Navyše sami žalobcovia sú právne zastúpení a preto nemožno uprieť ani žalovanému nárok na právne zastúpenie, pričom bolo by nespravodlivé za danej situácie žiadať od úspešného žalovaného, aby trovy konania znášal on sám a nie žalobcovia. V danom prípade súd nezistil dôvody na to, aby úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).