Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoP-48-2019.pdf
PDF · 104.76 KB
Case nature
Subarea
16CoP/48/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci maloletého: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom X. práce, sociálnych vecí a rodiny K. Z., pracovisko J. nad I., dieťa matky: T.. L. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX, V. E. XXX, a otca: T.. E. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX, V. E. XXX, o návrhu matky na nariadeného neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/37/2019 - 93 zo dňa 14. 10. 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým.
2. Okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so spisovým materiálom, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 26P/98/2018-494 zo dňa 06. 11. 2018, právoplatným dňa 12. 04. 2019, súd manželstvo matky a otca rozviedol, rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o styku otca s maloletým, ktorý sa má vykonávať trikrát v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na ÚPSVaR v J. nad I. a tiež o uložení povinnosti platiť bežné výživné vo výške 350 eur mesačne a 50 eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého. Ďalej uviedol, že dňa 20. 06. 2019 bol okresnému súdu doručený návrh na výkon súdneho rozhodnutia, v ktorom sa otec domáhal rešpektovania vykonateľného rozhodnutia okresného súdu v časti úpravy styku otca s maloletým. Okresný súd uznesením sp. zn.: 27Em/3/2019-48 zo dňa 31. 07. 2019 nariadil výkon rozhodnutia V. výroku rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 26P/98/2018-494 zo dňa 06. 11. 2018, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať sa s maloletým, a to v rozsahu trikrát v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Referáte poradensko- psychologických služieb v J. nad I., v období 12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti rozsudku.
3. V odôvodnení poukázal na vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 11. 10. 2019, v ktorom sa uvádza, že situácia v rodine maloletého sa dlhodobo javí ako problematická, nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, ich komunikácia je neefektívna a každý z rodičov má na otázku styku iný názor. Vo vzťahu k styku otca s maloletým ÚPSVaR uviedol, že vzhľadom na mimoriadne konfliktné vzťahy medzi rodičmi, súd nariadil stretávanie maloletého s otcom na RPPS, aby sa jednak vylúčil bezprostredný kontakt rodičov pri preberaní a odovzdávaní syna a zároveň aby maloletému dieťaťu a otcovi bola poskytovaná odborná pomoc, potrebná pre znovuobnovenie ich vzťahu. Styk maloletého s otcom sa však napriek uvedenému nerealizuje. Matka sa s maloletým na RPPS opakovane nedostavila, čo odôvodnila tým, že maloletý sa s otcom stretnúť nechce a tiež tým, že stretávanie sa s otcom nie je v záujme maloletého. Maloletý sa v minulosti vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, pričom ÚPSVaR túto nevôľu dieťaťa
nespochybňuje, nakoľko považuje za dôležité, aby súd prihliadal na názor dieťaťa. Na druhej strane však považuje za potrebné zistiť presnú príčinu odmietania styku s otcom. Poukázal na to, že doposiaľ nebolo preukázané, či táto nevôľa dieťaťa je výsledkom konkrétnych negatívnych skúseností a zážitkov s otcom (čo tvrdí matka) alebo výsledkom priameho či nepriameho ovplyvňovania dieťaťa matkou (čo tvrdí otec). ÚPSVaR sa vo svojom vydrení k návrhu matky vyslovil, že zákaz styku otca s maloletým v tomto štádiu nepovažuje za opodstatnený, nakoľko sa samotný styk, a to či už v podobe upravenej súdnym rozhodnutím (na pôde RPPS) alebo v akejkoľvek inej podobe sa nijakým spôsobom dlhodobo nerealizuje. ÚPSVaR v doplnenom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 10. 2019 opísal rozhovor s maloletým o vzťahu k otcovi tak, že maloletý sám od seba uviedol, že máva v noci nočné mory ako aj to, že sa s otcom stretávať nechce, ale na otázku prečo, uviedol že nevie. Maloletý sa v rámci rozhovoru na adresu otca vyjadroval negatívne, osobu matky obhajoval, mal voči nej ochranársky prístup. Vyjadril sa, že sa s otcom nechce stretávať. Následne pripustil možnosť stretávania sa s otcom, ak by začal byť „normálny“. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý pripúšťa možnosť stretávania sa s otcom, no kladie si podmienky. Ďalej z vyjadrenia ÚPSVaR vyplýva, že matke bol opätovne primerane vysvetlený postup styku otca s maloletým na RPPS, a že je v záujme maloletého postupnými krokmi pracovať na jeho príprave k budúcemu možnému, či už plánovanému alebo neplánovanému stretnutiu s otcom. Kolízna opatrovníčka v závere uviedla, že sociálnym šetrením bolo zistené, že matka na podanom návrhu na zákaz styku trvá, napriek tomu, že maloletý sa s otcom dlhodobo nijakým spôsobom nestýka.
4. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdeniami matky a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým považoval za nedôvodný. Uviedol, že matka na podporu svojich tvrdení súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy (napr. posudok) a preto mal za to, že v danej situácii tvrdenia matky predstavujú výlučne jej subjektívny názor, ktorých pravdivosť nebola súdu preukázaná. V predmetnej veci tak súd nemal preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov rodičov a maloletého a to aj vzhľadom k tomu, že samotný styk upravený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/98/2018-494 zo dňa 06. 11. 2018, právoplatným od 12. 04. 2019 sa napriek nariadenému výkonu rozhodnutia uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 27Em/3/2019-42 zo dňa 31. 07. 2019 dlhodobo nerealizuje. Okresný súd preto zaujal právny záver, že matka nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa neosvedčila, okamžitý zásah súdu na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania nepovažoval za osvedčený a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto v celom rozsahu zamietol.
5. Matka podala včas odvolanie, kde úvodom poukázala na to, že záujem dieťaťa musí byť vždy prvoradým hľadiskom. V tejto súvislosti uviedla, že kolízny opatrovník (ÚPSVaR) bol v konaní ustanovený preto, aby rozhodoval v najlepšom záujme dieťaťa a ochraňoval ho. Tento účel v konaní ale nemôže byť naplnený, pokiaľ sociálne pracovníčky uvádzajú klamlivé informácie, na ktorých základe potom súd rozhoduje. Ďalej uviedla, že bola obeťou domáceho násilia, čoho svedkom bol aj maloletý a preto nútiť maloleté dieťa, ktoré má klinickou psychologičkou stanovenú diagnózu tzv. poruchu emotivity a ktoré odmieta s otcom aj minimálny kontakt, nie je v záujme dieťaťa. Túto skutočnosť maloletý uviedol kolíznej opatrovníčke počas šetrenia dňa 11. 10. 2019, ktorú ale kolízna opatrovníčka úplne preformulovala podľa jej subjektívneho hľadiska v dôsledku čoho k veci uviedla klamlivý výrok maloletého. Matka výrok sociálnej pracovníčky: „Neskôr povedal, že si praje, aby tato prestal robiť veci a aby bol „normálny“, tak by sa s ním stretával“ označila za klamstvo, nakoľko maloletý povedal presný opak: „Ale keby som sa, aj keby bol dobrý, tak by som sa nestretával“. Dodala, že ako dôkaz k odvolaniu priložila nahrávku rozhovoru kolíznej opatrovníčky s maloletým spolu s prepisom daného rozhovoru.
6. Namietala, že kolízna opatrovníčka ju ako matku v obsahu svojho vyjadrenia situovala do pozície, že neodkladné opatrenie nie je dôvodné, pretože k samotnému styku otca s maloletým ani nedochádza, čím jej pri predloženom neodkladnom opatrení vyjadrila nepodporné stanovisko. Na druhej strane ju však kolízna opatrovníčka nemala problém nútiť v konaní pod sp. zn. 27Em/3/2019 do styku maloletého s otcom prostredníctvom súdneho výkonu. Spochybnila stanovisko ÚPSVaR v tom, že podľa neho nie je psychické zdravie maloletého ohrozené, pretože ku kontaktu otca s maloletým nedochádza ale zároveň na druhej strane ju súdnym výkonom núti, aby dieťa do kontaktu s otcom prinútila. Kriticky vyjadrila k tomu, že podľa ÚPSVaR je v záujme dieťaťa, aby dochádzalo ku kontaktu maloletého s otcom aj napriek vyjadreniam odborníkov z odboru psychológie, ktorí uvádzajú, že vynúteným kontaktom maloletého s otcom je za aktuálneho psychického stavu maloletého ohrozený psychický a emočný vývin, ktoré ÚPSVaR pri svojich vyjadreniach pre súd nebral do úvahy. Je názoru, že zamietnutie jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku bolo spôsobené pochybením ÚPSVaR, čím došlo k zmareniu spravodlivého rozhodnutia súdu vo veci.
7. V odvolaní citovala zo stanoviska klinickej psychologičky O.. E. O. zo dňa 19. 08. 2019: „...otec bol verbálne a fyzicky agresívny voči matke. Pacient bol opakovane svedkom konfliktov medzi rodičmi a t. č. kontakty s otcom odmieta. Detská osobnosť s intelektom v pásme priemeru so zvýšenou anxiozitou a psychickou tenziou na základe stresujúcich situácii v rodine z minulosti. Vzhľadom k tomu, že dieťa má ešte veľmi živé spomienky na prejavy verbálnej aj fyzickej agresivity otca voči matke, odporúčam rešpektovať názor dieťaťa a do kontaktov s otcom ho t. č. nenútiť. Vhodné by bolo dočasné pozastavenie kontaktov s otcom“. Psychologička M.. M. Y. v správe zo dňa 01. 08. 2019 uviedla: „Násilné nútenie maloletého do kontaktu s otcom za aktuálnej situácie a vnucovanie zmeny odbornej pomoci nepovažujeme za prospešné pre maloletého E.“.
8. Záverom odvolania uviedla, že existencia súdneho výkonu v kombinácii so situáciou dieťaťa a jeho zlého psychického stavu je pre dieťa vážnou hrozbou, ktoré ohrozujú jeho zdravie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a takto rozhodol: „Súd ukladá otcovi povinnosť, aby sa zdržal styku s maloletým E. I., narodeným XX. XX. XXXX na obdobie 12 mesiacov od vykonateľnosti neodkladného opatrenia o zákaze styku“.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie matky prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 68 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP, uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňujú najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
17. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktoré nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale je postačujúce, ak je osvedčená potreba nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a zároveň splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, že sa osvedčí alebo preukáže niektorý z dôvodov na jeho nariadenie.
20. V prípade maloletých detí nepostačuje, aby nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vyplývala len z naliehavosti situácie, ale je tiež potrebná existencia skutočného záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať práve na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.
21. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by tak mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie počnúc preukázaním potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia. Osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti návrhu ale nemožno stotožňovať so samotným tvrdením navrhovateľa. Jeho tvrdenia musia byť aspoň osvedčené.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, nakoľko pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorú aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec v konečnom dôsledku aj správne právne posúdil. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu považoval návrh matky maloletého na zákaz styku otca s maloletým E. nedôvodný a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
23. Konanie sa vedie na návrh matky, v ktorom žiadala, aby súd neodkladným opatrením nariadil zákaz styku otca s maloletým E.. Podľa doposiaľ zistených skutočností je súdu zrejmé, že súčasný citový vzťah maloletého Tima k jeho otcovi je na nízkej úrovni. Otec má záujem o styk a formovanie vzťahu so svojím synom, ale matka maloletého so stykom nesúhlasí. Odvolateľka, ako aj kolízny opatrovník poukazujú na negatívne postoje maloletého ku svojmu otcovi a nezáujem s ním tráviť čas, pretože maloletý mal byť svedkom agresívneho správania sa otca k matke. Vzhľadom na to, že záujem dieťaťa je na prvom mieste, tak na jeho názor je potrebné nepochybne prihliadať. Je tu však zároveň dôležité brať ohľad na vyslovené názory maloletého s prihliadnutím na jeho vek - 8 rokov, v ktorom si maloletý E. nemôže v dostatočnej miere objektívne uvedomovať dôsledky svojich rozhodnutí, schopných vo významnej miere ovplyvniť jeho budúci citový vzťah s otcom.
24. Kontakt rodiča s maloletým dieťaťom je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý psychický vývoj dieťaťa. Maloleté dieťa má neohroziteľné právo na vzťah k obom rodičom a pokiaľ tento vzťah z nejakých príčin doposiaľ vybudovaný nie je, tak pokiaľ to okolnosti objektívne dovoľujú, maloletý má právo a zároveň je v jeho najlepšom záujme, aby mu boli vytvorené príležitosti rodičovský vzťah založiť a ďalej rozvíjať. Je rozhodne v záujme maloletého, aby mu bola vytvorená (vzhľadom na okolnosti prípadu) vhodná príležitosť nadobudnúť vzťah so svojím otcom za účelom jeho ďalšieho pozitívneho vývoja. Styk otca s maloletým dieťaťom je jednak právom otca, ktoré treba chrániť, ale najväčšmi treba chrániť právo maloletého, pretože to, aby sa v rannom veku vývoja stýkal so svojim otcom, utváral a ďalej prehlboval s ním vzťah, je v súlade s jeho najhlavnejším záujmom.
25. K zákazu styku otca s maloletým sa už vyjadril okresný súd v konaní vo veci samej - o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode pod sp. zn. 26P/98/2018 (ďalej aj „konanie vo veci samej“). Uviedol v ňom, že samotná skutočnosť, že mal. dieťa stretávanie s otcom odmieta, nie je automaticky bez ďalšieho dôvodom na zákaz styku. Za možný relevantný dôvod v tomto smere označil fyzické alebo psychické násilie zo strany rodiča, a o to viac, ak by prerástlo až do štádia týrania. Zároveň vysvetlil, že takéto konanie by muselo byť v rámci dokazovania preukázané. V tejto súvislosti bolo v konečnom rozhodnutí vo veci samej pred okresným súdom poukázané na to, že na Okresnom riaditeľstve PZ v J. nad I., OKP na návrh matky uznesením ČVS: ORP-270/1-VYS-ZH-2018 a na návrh otca uznesením ČVS: ORP-377/1-VYS-ZH-2018 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. Zákona s tým, že tieto konania boli v štádiu vyšetrovania a keďže dovtedy nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej osobe, súd nemohol mať týranie v domácnosti spravodlivo preukázané. Tiež poukázal na to, že nie je oprávnený v rámci civilného konania posudzovať ako prejudiciálnu otázku či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
26. Súd vo veci samej však vykonal dokazovanie pokiaľ ide o úpravu styku. Zameral sa na okolnosti na strane maloletého pričom zistil, že otca odmieta, čo maloletý dôvodil tým, že v čase spoločného žitia v jednej domácnosti bol svedkom násilného správania sa otca k matke. V konaní vypočul na návrh matky aj svedkyňu Mgr. M. Y., na ktorej posúdenie matka v odvolaní poukazovala. Pri rozhodovaní súd prihliadol na jej názor ako na názor osoby, ktorá má odborné vysokoškolské vzdelanie, dlhoročnú prax a skúsenosti. Až po vykonaní dokazovania a zistení skutočného stavu veci súd pristúpil k úprave styku.
27. Odvolací súd poukázaním na závery Okresného súdu Žiar nad Hronom z rozhodnutia vo veci samej chcel zdôrazniť to, že súd sa už otázkou vzťahu otca s maloletým pre potreby úpravy styku zaoberal, a to v rámci riadneho dokazovania v režime Civilného sporového poriadku. Dospel k záveru, že za súčasného stavu je styk otca s maloletým potrebný minimálne v takom rozsahu, ktorý zabezpečí, aby nedošlo k úplnému prerušeniu vzájomných väzieb, čo by mohlo viesť k citovému odcudzeniu, ktorý stav by bol v budúcnosti len ťažko napraviteľný. Pri zohľadnení všetkých zistených skutočností v súvislosti s maloletým následne vo výroku V. rozsudku vo veci samej č. k. 26P/98/2018-494 zo dňa 06. 11. 2018. upravil styk nasledovným spôsobom: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. I., nar. XX. XX.XXXX, a to v rozsahu tri krát v bežnom mesiaci v rozsahu dvoch hodín na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Referáte poradensko-psychologických služieb v J. nad I., a to v období 12 mesiacov nasledujúcich po právoplatnosti tohto rozsudku“. Navyše správnosť tohto rozhodnutia po podaní odvolania matky potvrdil rozsudkom č. k. 11CoP/6/2019 zo dňa 28. 03. 2019 aj odvolací súd, a to vrátane výroku o úprave styku otca s maloletým vo vyššie uvedenom rozsahu. Rovnaký názor o realizovaní styku otca s maloletým možno usudzovať aj z rozhodnutia súdu č. k. 27Em/3/2019-18 zo dňa 31. 07. 2019, ktorým na návrh otca nariadil výkon rozhodnutia V. výroku rozsudku č. k. 26P/98/2018-494 zo dňa 06. 11. 2018, podľa ktorého otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v súdom stanovenom rozsahu.
28. Styk rodiča s maloletým je v najlepšom záujme maloletého a vo vhodnej forme s ohľadom na konkrétne skutočnosti je nevyhnutný pre zdravý a prirodzený vývoj maloletého. Styk otca s maloletým E. za prítomnosti sociálnych pracovníkov umožňuje, aby bol jeho priebeh uskutočňovaný pod odborným a metodickým vedením sociálnych pracovníkov. Táto skutočnosť vytvára vhodný predpoklad na to, aby sa maloletému poskytlo prostredie, v ktorom môže nájsť stratenú dôveru k svojmu otcovi, a tým založiť potrebný základ pre formovanie prirodzeného vzťahu medzi rodičom (otcom a dieťaťom. Je dôležité využiť všetky dostupné a overené mechanizmy, akým styk na pracovisku RPPS nepochybne je, pretože toto prostredie môže maloletému evokovať pocit bezpečia, ktorý môže byť v tomto
smere dôležitým a pozitívne vplývajúcim faktorom pre obnovenie citového vzťahu k otcovi. Táto forma sa javí vhodne, aj pokiaľ ide o rodičov maloletého, pretože nebude dochádzať k preberaniu a odovzdávaniu maloletého medzi nimi v súkromí, čo by bolo pre rozdielnosť názorov ohľadne styku veľmi problematické a v konečnom dôsledku by najviac utrpel maloletý. Pokiaľ otec o vzťah s maloletým aktívne prejavuje záujem, je tomu potrebné s ohľadom na dané okolnosti zabezpečiť primerané podmienky. Navyše, súdom upravený styk je stanovený len dočasne na obdobie 12 mesiacov a existuje určitá pravdepodobnosť (hoci to matka v súčasnosti vôbec nepripúšťa), že za odborného vedenia a vhodnej súčinnosti oboch rodičov, by rodičia mohli nájsť spôsob, ako spolu do budúcna vychádzať, minimálne pokiaľ ide o styk s ich spoločným dieťaťom.
29. Realizácia návrhu matky by podľa názoru odvolacieho súdu za daných skutočností nedbala na najlepší záujem dieťaťa. Úpravu pomerov medzi účastníkmi konania vo forme zákazu styku otca s maloletým matka neodôvodnila, a preto sa odvolací súd s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v dôvodoch tohto rozhodnutia naň okrem doplnených záverov v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP aj odkazuje.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).