Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-136-2019.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: PESTA-MT s.r.o., so sídlom v Martine, J. Mazúra 4427/8, IČO: 36 389 391 proti žalovanému R. C., bytom U. G. XXX, právne zastúpený JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, o zaplatenie 37.900 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6C/62/2018-84 zo dňa 6. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.900 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 37.900 eur od 17.01.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 451 ods. 1, § 457, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 37.900 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že súd rozsudkom zo dňa 27.06.2018 sp. zn. 6Csp/92/2017 rozhodol z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy, že nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. U. G. zapísaným na LV č. XXX zo žalovaného na žalobcu a vlastníkom nehnuteľností je žalovaný. Na základe toho došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktorú mu žalobca preukázateľne podľa ustanovení zmluvy uhradil. Zo strany žalovaného neprišlo k vráteniu poskytnutého plnenia, naopak, podniká kroky k odpredaju nehnuteľností. Súd žalobu spolu s jej doplnením a prílohami doručil žalovanému s tým, že mu umožnil v určenej lehote sa k nej vyjadriť. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 20.02.2019, pričom sa k nej v súdom určenej lehote (ani neskôr) nevyjadril. Súd na prejednanie veci nariadil na 06.05.2019 pojednávanie. Na pojednávanie sa neustanovil žalovaný, hoci naň bol riadne a včas predvolaný. Žiadne písomné ospravedlnenie súdu nedoručil. Preto súd spor prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") v jeho neprítomnosti. Súd nemohol akceptovať telefonické ospravedlnenie (ako vyplýva z úradného záznamu na č.l. 79), že žalovaný je hospitalizovaný v nemocnici a bude mať advokáta a návrh na odročenie pojednávania. Návrh na odročenie pojednávania musí mať náležitosti riadneho podania a musí byť odôvodnený (pričom dôvody by mali byť preukázané), pričom CSP podanie urobené telefonicky nepozná. Napokon, je to logické, keďže pri telefonickom rozhovore nie je možné overiť totožnosť volajúceho a nie je možné vylúčiť, že rozhovor je v skutočnosti vedený s inou osobou. Z úradného záznamu teda nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by boli dôvodom na odročenie pojednávania a nie je možné považovať ho za riadnu žiadosť o odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP. Preto súdu nič nebránilo, aby vec aj bez účasti riadne predvolaného žalovaného na pojednávaní prejednal. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorých vykonanie navrhol žalobca, a zistil z nich nasledujúci skutkový stav. Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 21.04.2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XXX/X, parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 530 m2 a parcely č. XXX/XX záhrady o výmere 679 m2 v kat. úz. U. G., zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. U. G.. Kúpna cena bola dohodnutá na 37.900 eur a jej splatnosť bola dohodnutá tak, že časť sumy vo výške 24.511 eur bola splatná na účet spoločnosti Tatra credit a.s. Piešťany ako veriteľa predávajúceho a zvyšok kúpnej ceny vo výške 13.389 eur bol splatný v hotovosti pri podpise zmluvy. Z prehlásenia zo dňa 21.04.2015 vpylýva, že žalovaný prevzal v hotovosti sumu 13.389 eur. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 27.06.2018 vo veci sp. zn. 6Csp/92/2017 určil, že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalovaný. Rozhodol tak z dôvodu, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za absolútne neplatný právny úkon. V súčasnosti je ako vlastník uvedených nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 22.04.2015 bola z jeho účtu zaplatená suma 24.511 eur na účet Tatra credit. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.01.2018 vo veci sp. zn. 6Csp/92/2017 vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanému vrátenie zaplatenej kúpnej ceny na pojednávaní, pričom lehotu na plnenie neurčil. Vzájomný návrh na zaplatenie sumy 37.900 € bol oboznámený na pojednávaní. L. nevykonal dokazovanie navrhnutým listinným dôkazom - príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.04.2015, pretože mal za to, že tento listinný dôkaz nie je spôsobilý preukázať žiadnu relevantnú skutočnosť. Navrhnutý listinný dôkaz preukazuje, že R. T. prevzal sumu 13.400 eur, avšak nepreukazuje, ako s touto sumou naložil.
2. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba bola podaná v prevažnej časti dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá bola následne súdom posúdená ako absolútne neplatná. Žalobca na základe kúpnej zmluvy zaplatil žalovanému kúpnu cenu vo výške 37.900 eur, a to sumu 24.511 eur na účet jeho veriteľa Tatra credit a.s. a sumu 13.400 eur v hotovosti. Zaplatenie sumy 24.511 eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a zaplatenie sumy 13.400 eur vyplýva z predloženého potvrdenia podpísaného žalovaným. Keďže je zmluva neplatná, je žalovaný povinný podľa § 457 OZ vrátiť žalobcovi, čo podľa zmluvy dostal. To predstavuje zaplatenú kúpnu cenu 37.900 eur (24.511 eur + 13.389 eur). Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 37.900 eur. Keďže je žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Jeho výška je 5% ročne (§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.) a žalobcovi patrí od prvého dňa omeškania. Prvý deň omeškania súd určil tak, že je ním deň nasledujúci po dni, v ktorom žalobca žalovaného vyzval na plnenie. Vychádzal pritom z ustanovenia § 563 OZ. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by so žalovaným boli dohodnutí na čase splnenia dlhu žalovaného. Preto bol žalovaný povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho žalobca vyzval na plnenie. Žalobca žalovaného na plnenie preukázateľne vyzval na pojednávaní na tunajšom súde dňa 15.01.2018. Žalovaný teda mohol dobrovoľne plniť nasledujúci deň a v omeškaní je od 17.01.2018. Preto má súd za to, že žalobcovi patrí úrok z omeškania až od 17.01.2018, a to do zaplatenia dlžnej sumy žalovaným. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa žalobca domáha priznania úroku z omeškania do výšky 0,5% ročne, pretože zákonný úrok z omeškania k prvému dňu omeškania nebol vo výške 5,5% ročne, ale len vo výške 5% ročne (§ 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.) a v tej časti, v ktorej sa domáhal priznania úroku z omeškania za obdobie od 15.01.2018 do 16.01.2018, pretože v tom čase ešte žalovaný nebol v omeškaní (viď odsek 22 odôvodnenia rozsudku). Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd sa pri rozhodovaní o trovách riadil tým, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu procesne úspešný. Súd síce žalobu v časti uplatneného príslušenstva zamietol, avšak toto príslušenstvo netvorilo samostatný predmet konania. Pri určení miery procesného úspechu a procesného neúspechu strán sporu súd vychádzal výlučne z uplatnenej istiny, pričom v tejto časti predmetu sporu bol žalobca plne procesne úspešný. Zákonodarca výslovne neupravil, akým spôsobom je potrebné počítať procesný úspech a procesný neúspech strán pre účely rozhodovania o trovách konania. Súd analogicky použil obdobný postup, ako pri určovaní základu pre výpočet súdneho poplatku, a teda do základu pre výpočet zahrnul len istinu. Príslušenstvo by do základu zahrnul len vtedy, ak by bolo vyčíslené, resp., ak by bolo samostatným predmetom konania. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
3. Žalovaný svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania voči žalovanému vo výške 100 %, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim bola dňa 21. apríla 2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V rovnaký deň 21. apríla 2015 bola žalovaným podpísaná aj Notárska zápisnica, č. N 311/2015, NZ 13270/2015, NCRls 13588/2015 vyhotovená notárom Mgr. Martinom Výskokom, z obsahu ktorej vyplýva, že ide o vyhlásenie osoby povinnej o uznaní záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v platnom znení, v ktorej navrhovateľ vyhlasuje, že sa zaväzuje vypratať vyššie špecifikované nehnuteľností v lehote najneskôr do 20. júla 2015. Dňa 10. septembra 2015 dal žalobca podpísať žalovanému Zmluvu o nájme nehnuteľností, predmetom ktorej je nájom vyššie špecifikovaných nehnuteľností a to za nájomné v sume 300 eur mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. júna 2018 č.k. 6Csp/92/2017 vyplýva, že súd dospel k záveru, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalobca a žalovaný dňa 21.04.2015 a predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, je neplatná. Následkom neplatnosti právneho úkonu je, že sa naň hľadí, ako keby od počiatku neexistoval. Na jeho podklade teda nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný sa teda nemohol stať vlastníkom nehnuteľností a ich vlastníkom naďalej ostal žalobca. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 21. apríla 2015, táto kúpna zmluva je však absolútne neplatná. Žalobca podal na Okresný súd Partizánske žalobu o zaplatenie sumy 37.900 eur dňa 22. októbra 2018. Žalovaný vznáša námietku premlčania nároku žalobcu, a to z dôvodu, že si svoj nárok uplatnil na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Je nepochybné, že v prípade absolútnej neplatnosti akejkoľvek zmluvy začína premlčacia lehota plynúť deň nasledujúci po poskytnutí finančného plnenia, a teda je nepochybné, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. V súvislosti s charakterom kúpnej zmluvy je potrebné dať do pozornosti, že ide o spotrebiteľský charakter právneho úkonu. Podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Žalovaný ďalej uvádza, že sumu vo výške 13.400 eur mu nikdy neodovzdal žalobca resp. jeho konateľ, ale pán T. (bol vypočutý ako svedok v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/92/2017), a uvedený pán T. mu tieto peniaze aj zobral s tým, že mu ich pošle na bankový účet, ale nikdy tak neurobil. V tejto súvislosti žiadal, aby bol pripojený aj spis vedený na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6Csp/92/2017, a poukazuje na výsluch žalovaného v tomto konaní, ako aj výsluch svedka T.. Z uvedených dôvodov preto súd vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd vec správne právne posúdil, použil správne ustanovenie právneho predpisu a dostatočne zistil skutkový stav. Má za to ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Má za to, že ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa týka prípadov vzájomných (synalagmatických) záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). Napr. v prípade kúpnej zmluvy nie je vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Podľa predmetného ustanovenia platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Nemožno opomenúť, že v prípade, keď pre neplatnosť alebo zrušenie kúpnej zmluvy podáva žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vlastník veci, nejde len o žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale súčasne aj o žalobu vlastnícku a právo vlastnícke sa vzhľadom na ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Na tom nič nemení skutočnosť, že pôvodný vlastník veci môže v takomto prípade svoje vlastnícke právo uplatniť len za podmienky, že sám ponúkne, prípadne je ochotný vrátiť plnenia, ktoré sám v rámci neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostal. Ak by hypoteticky pripustil skutočnosť, že odvolací súd bude na žalovaným uplatnenú námietku premlčania prihliadať
(čo však aj naďalej popiera), dáva do pozornosti skutočnosť, že ku dňu podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia t. j. 22.10.2018 neuplynula premlčacia lehota. Zo strany žalovaného bola žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná na Okresnom súde Partizánske 21.03.2017 (žalobca mohol predpokladať, že mu vznikne nárok, ktorý si môže uplatniť na súde). Žalobca sa v skutočnosti až po vynesení rozsudku zo dňa 27.06.2018 č.k. 6Csp/92/2017, kedy súd rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy dozvedel, že mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v prípade absolútnej neplatnosti akejkoľvek zmluvy začína premlčacia lehota plynúť deň nasledujúci po poskytnutí finančného plnenia vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Podľa zákona začiatok plynutia premlčacej lehoty nastáva v momente, keď si oprávnený môže uplatniť svoje právo na súde. V tomto prípade si oprávnený nemohol uplatniť svoje právo skôr, než bola zo strany žalovaného podaná žaloba o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t.j. 21.03.2017. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, a kto ho získal. Má jednoznačne za to, že aj v tomto hypotetickom prípade by bola lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom zachovaná, nakoľko sa žalobca najskôr až dňom podania žaloby na súd mohol dozvedieť o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a tiež to, kto sa na jeho úkor obohatil, a teda najskôr týmto dňom mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia 22.10.2018, t.j. v rámci plynutia premlčacej doby a teda riadne a včas, nakoľko premlčacia doba v zmysle vyššie uvedeného neuplynula skôr ako 21.03.2019. Žalovaný ďalej uvádza, že sumu vo výške 13.400 € mu nikdy neodovzdal žalobca resp. jeho konateľ, ale pán T. (bol vypočutý ako svedok v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/92/2017), a uvedený pán T. mu tieto peniaze aj zobral s tým, že mu ich pošle na bankový účet, ale nikdy tak neurobil. Má za to, že jednoznačne v zmysle vykonaných dôkazov žalovaný R. C. neuniesol dôkazné bremeno, ktoré sa týka vyplatenia kúpnej ceny v plnej výške. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 24.511 € bola zaplatená na účet spoločnosti Tatracredit a.s. a predstavovala zostatok úveru, o čom dostal kvitanciu. Taktiež má za to, že aj druhá časť kúpnej ceny vo výške 13.389 € bola žalovanému zo strany žalobcu riadne uhradená, o čom svedčia listinné dôkazy a taktiež výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že tieto finančné prostriedky mu boli odovzdané na notárskom úrade prostredníctvom realitného makléra R. Pajunga. Skutočnosť, že tieto finančné prostriedky následne sám, dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku, odovzdal tretej osobe, nemôže byť na ťarchu žalobcu. V zmysle uvedeného má za to, že žalobca uhradil kúpnu cenu riadne a včas, v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a žalobcovi priznal náhradu trov súdneho konania v plnej výške.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. a III ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
7. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 8. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá bola následne súdom posúdená ako absolútne neplatná. Žalobca na základe kúpnej zmluvy zaplatil žalovanému kúpnu cenu vo výške 37.900 eur, a to sumu 24.511 eur na účet jeho veriteľa Tatra credit a.s. a sumu 13.400 eur v hotovosti. Zaplatenie sumy 24.511 eur vyplýva z predloženého výpisu z účtu a zaplatenie sumy 13.400 eur vyplýva z predloženého potvrdenia podpísaného žalovaným. Keďže je zmluva neplatná, je žalovaný povinný
podľa § 457 OZ vrátiť žalobcovi, čo podľa zmluvy dostal. To predstavuje zaplatenú kúpnu cenu 37.900 eur (24.511 eur + 13.389 eur). Preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 37.900 eur s príslušenstvom. 9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
10. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
11. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 12. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania celého uplatneného práva žalobcu v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný bol v konaní súdom prvej inštancie riadne poučený, mal možnosť využiť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky a to aj v podobe námietky premlčania, ktorú ale v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesol. Žalovaný námietku premlčania do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie pred súdom prvej inštancie teda nevzniesol, pričom ako už bolo konštatované vyššie a ako zo spisu vyplýva, žalovaný bol riadne poučený o jeho procesných právach a povinnostiach v tomto konaní. Nakoľko žalovaný námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku mohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom tak neučinil vlastnou vinou, uvedená námietka premlčania nie je prípustnou novotou v zmysle ustanovenia § 366 písmen a/ až d/ CSP, ktorou by sa odvolací súd mal zaoberať. Ako už bolo uvedené vyššie žalovaný bol poučený písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá možnosť uplatniť odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazoch, ktoré doteraz neboli uplatnené, t.j. uplatní sa tzv. neúplná apelácia stojaca na báze účastníkovi poskytnutého poučenia o obmedzení (ohraničení) jeho možnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval vznesenú námietku premlčania za tzv. novotu, ktorú nemožno v odvolacom konaní použiť ako prostriedok procesnej obrany. V opačnom prípade by odvolací súd nerešpektoval, že u žalovaného sa uplatní systém neúplnej apelácie, čím by došlo k chybnému postupu súdu.
15. Odvolací súd ešte dodáva, že aj v prípade ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania pred súdom prvej inštancie, táto by nebola opodstatnená, nakoľko ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa týka prípadov vzájomných (synalagmatických) záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke právo). Napr. v prípade kúpnej zmluvy nie
je vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím premlčacej doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Podľa predmetného ustanovenia platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, keď vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha.
16. Odvolací súd vyhodnotil tiež ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej mal súd prvej inštancie podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť ex offo na premlčanie celého nároku uplatneného žalobou a túto zamietnuť. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete činnosti nemá nákup a predaj nehnuteľností. V prípade ak by aj išlo o spotrebiteľský vzťah, odvolací sú dáva do pozornosti právnemu zástupcovi žalovaného, že dňa 7.2.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 5b bolo od 27.9.2018 zrušené.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).