Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-73-2018.pdf
PDF · 118.32 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/73/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovaným v rade 1/.: H. V., X.. XX.X.XXXX, V. L. X. J. XXX/X, G. P., Y. K. X/ H. V., X.. XX.X.XXXX, V. L. Č. - N. P., S. XXX/XA, Y. K. X/ A.. C. V., X.. XX.X.XXXX, V. L. Y. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 285.447,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 284.282,33 Eur zastavuje.
II. Žalovaní v rade 1/ až 3/´sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.165,56 Eur spolu s bežným úrokom za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016 vo výške 6.377,03 Eur, zákonným úrokom z omeškania za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016 vo výške 56,64 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 285.447,89 Eur od 4.6.2016 do 27.3.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.165,56 Eur od 28.3.2019 do zaplatenia, zostatok trov dražby v sume 4.555,48 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ až 3/ na zaplatenie istiny vo výške 285.447,89 Eur spolu s úrokmi za obdobie do 28.9.2018 vo výške 27.784,26 Eur, úrokmi z omeškania za obdobie do 28.9.2018 vo výške 19.912,33 Eur, poplatkov vo výške 4:605,48 Eur, úroky vo výške 2,70 % ročne zo sumy 285.447,89 Eur od 29.9.2018 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 285.447,89 Eur od 29.9.2018 do zaplatenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Okrem toho sa domáhal voči žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili trovy konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 9.8.2007 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 005/2019/07HU. Dňa 29.9.2009 uzatvorili žalobca a žalovaní dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, dňa 21.12.2011 uzatvorili dodatok č. 2 k Zmluve o úvere, dňa 17.8.2012 uzatvorili dodatok č. 3 k Zmluve o úvere, dňa 12.11.2013, uzatvorili dodatok č. 4 k Zmluve o úvere, dňa 3.10.2014 uzatvorili dodatok č. 5 k Zmluve o úvere a dňa 31.3.2015 uzatvorili dodatok č. 6 k Zmluve o úvere. Žalobca v zmysle čl. I bod 1. Zmluvy o úvere poskytol v prospech žalovaných hypotekárny úver v sume 10 000 000,- SKK, tj. 331 939,19,- EUR a žalovaní sa zaviazali, že poskytnutý úver žalobcovi vrátia zaplatia úrok, príslušenstvo, poplatky a splnia všetky svoje ďalšie záväzky podľa Zmluvy o úvere za podmienok uvedených v Zmluve o úvere. V zmysle čl. L bod 3 zmluvy o úvere bol
úver poskytnutý za pohyblivú úrokovú sadzbu, pozostávajúcu zo základnej sadzby pre pohyblivý systém úročenia hypotekárnych úverov (ďalej len „ZSHP"), v deň podpisu zmluvy o úvere vo výške 4,99% p.a. a prirážky 2,80% p.a., tj. v deň podpisu zmluvy o úvere v celkovej výške 7,79% p.a. (bežný úrok). V zmysle čl. IV. bod 6. Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaní dohodli, v prípade omeškania žalovaných so splatením úveru alebo akejkoľvek splátky úveru podľa Zmluvy o úvere, je žalobca oprávnený od nasledujúceho dňa po dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať žalovaným zo splatného, ale nesplateného úveru (alebo jeho časti) okrem úroku aj úrok z omeškania vo výške maximálne 5 % p.a. V zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaní dohodli na nasledovnej konečnej splatnosti úveru: 13.8.2027. Následne dodatkami k zmluve upravili výšku úrokov z omeškania a tiež opakovaný odklad splátok úveru. Žalovaní porušili Zmluvu o úvere tým, že nesplácali úver v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere. Najstaršia neuhradená splátka úveru uplatnená touto žalobou je splátka splatná 13.10.2015. Za účelom preukázania poskytnutia úveru žalovaným, ako aj za účelom preukázania splácania úveru zo strany žalovaných týmto súdu predkladáme výpis z úverových účtov na ktorých je /bol úver vedený: výpis z účtu č. 9891604/5200 za obdobie 12.9.2007 - 13.12.2007, výpis z účtu č. 10072032/5200 za obdobie 13.12.2007 - 11.11.2014 a výpis z účtu č. 15908230/5200 za obdobie 11.11.2014- 1.10.2018. Vzhľadom na to, že žalovaní porušovali podmienky splácania úveru dohodnuté v Zmluve o úvere, žalobca listom zo dňa 18.3.2016 vyzval žalovaných na uhradenie dlžnej sumy. Keďže žalovaní aj naďalej porušovali podmienky Zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 27.4.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaní boli povinní uhradiť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 3.6.2016. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným je ku dňu 28.9.2018 v celkovej výške 337 749,96,-EUR z toho: nesplatená istina úveru: 285447,89,- EUR, nezaplatený úrok: 27784,26,-EUR, nezaplatený úrok z omeškania: 19 912,33,- EUR a poplatky 4605,48,-EUR.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 17.12.2018 (č.l. 105), voči ktorému podal žalovaný v rade 1/ dňa 6.5.2019 (č.l. 135), v ktorom namietal, že dňa 27.3.2019 prebehla na založenú nehnuteľnosť dražba, pri ktorej bol objekt vydražený za sumu 297.750,- Eur. O týchto skutočnostiach doložil listinné dôkazy.
4. Dňa 25.7.2019 doručil žalobca súdu vyjadrenie k odporu, čiastočné späťvzatie žaloby a rozšírenie uplatneného nároku (č.l. 157). Žalobca uviedol zhodne s vyjadrením žalovaného v rade 1/, že dňa 27.3.2019 prebehla dražba nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým mal žalobca zriadené záložné právo. Výťažok z dražby v sume 297.750,- Eur bol použitý na trovy dražby vo výške 13 467,67 EUR, istinu vo výške 284 282,33 EUR. Žalobca eviduje voči žalovaným ku dňu 15.07.2019 pohľadávku v celkovej výške 79.514,28 EUR, ktorá pozostáva z nasledovných položiek: zostatok istiny vo výške 1 165,56 EUR, úrok vo výške 32 052,26 EUR, zákonný úrok z omeškania vo výške 24 564,48 EUR, zostatok trov dražby vo výške 4 555,48 EUR, poplatok za upomienky vo výške 50,- EUR a súdny poplatok vo výške 17 126.50 EUR. Zároveň žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 284.282,33 Eur a rozšíril uplatnené právo o poplatok za upomienky vo výške 50,- Eur. V tomto smere upravil petit žaloby.
5. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrili, a tak súd nariadil pojednávanie na 27.11.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalovanej v rade 2/. Žalovaným v rade 1/ a 3/ bolo doručené predvolanie na adresu známu z registra obyvateľov, pričom zásielka sa súdu vrátila neprevzatá v odbernej lehote, a tak súd vychádzal z fikcie doručenia podľa § 112 CSP. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že p očas manželstva so žalovaným v rade 1/ považovala za normálne, že pôjde ručiť na predmetný hypotekárny úver. V roku 2014 sa od žalovaného v rade 1/ odsťahovala, pričom sa v roku 2016 rozviedli a nekomunikovali spolu. O stave úveru, následnej dražbe sa dozvedela až z listín, ktoré je boli doručované. O úhrady splátok sa však nezaujímala. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným zisteniam:
6. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 284.282,33 Eur, v ktorej žalobca zobral späť žalobu späť, pričom späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že dňa 27.3.2019 (po podaní žaloby) došlo k vydraženiu nehnuteľností, ktorými bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úveru za výťažok v sume 297.750,- Eur.
7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 284.282,33 Eur zastavil.
11. Následne sa vec zaoberal žalobným nárokom vo zvyšku uplatnenej istiny s príslušenstvom, t.j. nároku na zaplatenie sumy istiny vo výške 1 165,56 EUR, úrok vo výške 32 052,26 EUR, zákonný úrok z omeškania vo výške 24 564,48 EUR, zostatok trov dražby vo výške 4 555,48 EUR, poplatok za upomienky vo výške 50,- EUR a súdny poplatok vo výške 17 126.50 EUR. Zároveň žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 284.282,33 Eur a rozšíril uplatnené právo o poplatok za upomienky vo výške 50,- Eur. Uvedený nárok súd posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
16. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, abydlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z zákon sa nevzťahuje na zmluvy, o poskytnutí úveru1) <https://www.epi.sk/zz/2001-258> na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní v rade 1/ až 3/ uzavreli dňa 9.8.2007 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 005/2019/07/HU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
hypotekárneho úveru vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19 Eur) za účelom výstavby nehnuteľností špecifikovaných v článku I. bod 2 za podmienok pohyblivej prokovej sadzby 4,99 % ročne a prirážky 2,80 %, v celkovej výške 7.99 % ročne. Výška mesačnej splátky bola určená k 13.dňu v mesiaci, v počte splátok 236, pričom výška 1.až 235. splátky je 82.926 Sk, výška poslednej splátky 82.625,- Sk. Prvá splátka splatná dňa 13.1.2008, posledná 13.8.2037. Z zmysle článku II. zmluvy bol úver zabezpečený záložným právom v prospech žalobcu - banky k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č .1260, pre katastrálne územie Dolný Hričov. Následne medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu 6 dodatkov k zmluve. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Z priložených dodatkov k zmluve č. 1 až 6 vyplýva, že medzi zmluvnými stranami došlo k zmenám výšky zmluvného úroku (zníženiu) a na žiadosť dlžníkov - žalovaných aj k opakovanému povoleniu odkladu splátok.
21. Pre neplnenie zmluvných povinnosti uhrádzať pravidelné mesačné splátky, žalobca vyzval žalovaných „Poslednou výzvou pred zosplatnením“ na úhradu dlžných splátok v sume 8.032,50 Eur do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade neuhradenia má žalobca právo úver v zmysle § 53 ods. 9 OZ úver zosplatniť (č.l. 64 a nasl.). Výzvy boli doručené žalovaným v rade 1/ až 3/ do vlastných rúk, napriek tomu dlžnú čiastku neuhradili.
22. Žalobca listom zo dňa 27.4.2016 vyhlásil úver za predčasne splatný k 10.dňu od doručenia výzvy a žalovaných vyzval na úhradu istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov (č.l. 77). Oznámenie doručil žalobca žalovaným do vlastných rúk, čo vyplýva z priložených doručeniek. Zároveň ich upozornil na možnosť uspokojenia pohľadávky predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že k zosplatneniu pohľadávky došlo dňom 3.6.2016.
23. Z listín predložených žalovaným v rade 1/ vyplýva, že žalobca uplatnil nárok na výkon záložného práva a predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe dňa 27.3.2019 vydražil založené nehnuteľnosti za celkovú sumu 297.750,- Eur (č.l. 136 - 142). Túto čiastku použil na uhradenie trov dražby v sume 13.467,67 Eur, istiny vo výške 284.282,33 Eur. Žalobca s ohľadom na späťvzatie žaloby v sume 284.282,33 Eur v konaní žiadal priznať zostatok istiny vo výške 1 165,56 EUR, bežný úrok vo výške 32 052,26 EUR ku dňu 15.07.2019, zákonný úrok z omeškania vo výške 24 564,48 EUR ku dňu 15.07.2019, bežný úrok 2,70 % p.a. zo sumy 1 165,56 EUR od 16.07.2019 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania 3 % p.a. zo sumy 1 165.56 EUR od 16.07.2019 do zaplatenia, zostatok trov dražby vo výške 4 555.48 EUR a poplatok za upomienky vo výške 50,- EUR.
26. Súd po preskúmaní zmluvy o hypotekárnom úvere konštatuje, že ide o nárok, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd za to, že žalobca preukázal nárok voči žalovaným v rade 1/ až 3/ na zaplatenie istiny v sume 1.165,56 EUR titulom neuhradeného zostatku hypotekárneho úveru. Rovnako za preukázaný a dôvodný súd považuje aj nárok na náhradu trov dražby v sume 4.555.,48 Eur, ktorá vyplýva z faktúry a jej príloh nachádzajúcich sa v spise. Osobitne sa súd zaoberal uplatneným zmluvným a zákonným úrokom z omeškania. Žalovaní v zmysle úverovej zmluvy sa zaviazali platiť i dohodnuté úroky z úveru, tieto boli v zmysle úverovej zmluvy dojednané vo výške úrokovej ročnej sadzby 4,99 % a prirážky 2,80 % ročne, spolu 7,79 % ročne. V zmysle dodatku č. 5 k zmluve zo dňa 3.10.2014 (č.l. 41) došlo k zníženiu úrokovej sadzby tak, že hrubá marža vo výške 0,80 % ročne sa nebude meniť, základnú úroková sadzba je ku dňu podpísania dodatku stanovená vo výške 2,79 % ročne, t.j. výsledná úroková je vo výške 3,19 % ročne, s fixáciou na tri roky. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (k 3.6.2019) žalovaní na úrokoch dlhovali sumu 6.377,03 EUR, t.j. za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016. Na úrokoch z omeškania dlhovali žalovaní ku dňu zosplatnenia úveru spolu sumu 56,64 Eur, t.j. za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zmluvný úrok z omeškania, bežným úrok z omeškania ako aj zákonný úrok z omeškania nielen do zosplatnenia úveru, ale aj po zosplatnení úveru.
27. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať. Teda nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde by spotrebiteľ bol vystavený všetkých sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky z úveru. Inými slovami išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Naproti tomu spotrebiteľovi
by neboli garantované žiadne práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou. Čo sa týka úrokov z omeškania, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal z nezaplatených zmluvných úrokov súd uvádza, že úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú zo zmluvných úrokov do zosplatnenia pohľadávky. Nemožno sa domáhať zaplatenia príslušenstva z príslušenstva. Predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite spať celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošiel. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver.
29. Je nesporné, že úrok z úveru tvorí súčasť istiny a bol splatný dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti celej dlžnej sumy titulom úveru. Úrok z úveru, ktorý bol dohodnutý v zmluve a bol dohodnutý platne tvorí jednoznačne súčasť istiny, jej príslušenstvo podľa § 121 Obč. zák. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere a boli v zmluve riadne dohodnuté. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Za tejto situácie potom, ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj kapitalizované úroky z úveru. V prípade ak ich žalovaný dlžník neuhradil, dostáva sa s touto sumou do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržania lehoty splatnosti v podobe úrokov z omeškania. V prípade ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške má na ich zaplatenie nárok (rozsudok KS Nitra sp.zn. 25Co/95/2017).
30. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok KS Žilina sp.zn. 7Co/229/2018. V bode 7 uvedeného rozsudku krajský súd udáva, že povedané inak, ak bol úver dojednaný na 10 rokov, v 3 roku došlo k jeho jednorazovému spoplatneniu podľa § 53 ods.9 Obč. zák. za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru.
31. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca má nárok na zaplatenie istiny v sume 1.165,56 Eur. Okrem toho má žalobca z vyššie uvedených dôvodov nárok voči žalovaným v rade 1/ až 3/ na zaplatenie dohodnutých úrokov z úveru vo výške 6.377,,03 EUR, tak ako boli vyčíslené ku dňu predčasného zosplatnenia úveru a úrokov z omeškania rovnako za obdobie do zosplatnenia úveru (od 14.10.2015 do 3.6.2016) vo výške 56,64 Eur. Zosplatnenie ako jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ, ako to bolo i v danom prípade, už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, pretože veriteľ predčasne zosplatnil úver, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktorému plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenu záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto súd prijíma záver, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Inak povedané v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení v danom prípade s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že typovo úverová zmluva v danom prípade bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nové znenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do právneho poriadku včlenené novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z.z., s účinnosťou od 13.06.2014, keď táto účinnosť bola posunutá na 01. apríl 2015 a to zákonom č. 151/2014 Z.z., umožňuje na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, čo bolo i v súdenom prípade. Podľa tejto úpravy je treba pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľom, t.j. pre zmluvy spotrebiteľské, ktorými sú aj obchodné zmluvy použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Platí to aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetky ostatné práva a povinnosti vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
32. Na základe uvedeného súd potom má za to, že žalobcovi patrí voči žalovaným nárok na zaplatenie riadnych úrokov z úveru len do dňa predčasného zosplatnenia, t.j. do dňa 3.6.2016.
33. Po zosplatnení úveru má žalobca nárok požadovať iba zákonný úrok z omeškania, ktorého výška vyplýva zo základnej sadzby úrokovej sadzby, ktorá v čase omeškania predstavovala 5 % ročne, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (od 4.6.2016) do zaplatenia. Zákonný úrok z omeškania súd priznal vo výške 5 % ročnej zo sumy zo sumy 285.447,89 Eur (z pôvodne uplatnenej istiny) od 4.6.2016 do 27.3.2019 (čiastočnej úhrady dlhu z výťažku z dražby), s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.165,56 Eur od 28.3.2019 (od dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade dlhu z výťažku z dražby) do zaplatenia.
34. Na základe uvedeného súd žalobe v časti vyhovel a žalovaných v rade 1/ až 3/ zaviazal, aby žalobcovi zaplatili istinu vo výške 1.165,56 Eur, spolu s bežným úrokom za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016 vo výške 6.377,03 Eur, zákonným úrokom z omeškania za obdobie od 14.10.2015 do 3.6.2016 vo výške 56,64 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 285.447,89 Eur od 4.6.2016 do 27.3.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.165,56 Eur od 4.6.2016 do zaplatenia, zostatok trov dražby v sume 4.555,48 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zostatok trov dražby v sume 4.555,48 Eur žalobca preukázal faktúrou a vyúčtovaním (č.l. 86-95).
35. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov ako aj nároku na zaplatenie úrokov zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu v sume uplatnených upomienok vo výške 50,- Eur, nakoľko si žalobca uvedený nárok uplatnil ako rozšírenie žalobného nároku zo dňa 25.7.2019 a nijakým spôsobom neodôvodnil, titulom akých upomienok a na základe čoho (právneho titulu) žiada ich uhradenie v sume 50,- eur. V tomto smere súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 294 CSP, v zmysle ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku). Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 284.282,33 EUR súd vyhodnotil ako zavinenie na strane žalovaných, nakoľko k čiastočnej úhrade istiny došlo po podaní žaloby výťažkom z dražby. Okrem toho súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie zostatku istiny v sume 1.165,56 Eur, pričom žalobu zamietol iba v časti uplatnených úrokov, t.j. v časti príslušenstva, ktoré sa neposudzuje na účely posudzovania úspechu v konaní. Na základe uvedeného bol žalobca v celom rozsahu úspešnou stranou sporu, a tak mu súd priznal proti žalovaným v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.