Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-117-2019.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.700,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 22. februára 2018, č. k. 14Csp/101/2018-171, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 1.104,78 eura s príslušenstvom zastavil, súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.595,22 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18%. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 2 § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej dôvodil, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 29.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej aj „Zmluva“) a to akceptovaním žiadosti žalobkyne. V ten istý deň uzatvorili aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. Predmetná Zmluva, od plnenia ktorej žalobkyňa odvodzovala nárok na vznik bezdôvodného obohatenia, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko bola uzatvorená medzi žalovaným ako dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou v časti zaplatenia sumy 1.104,78 eura s príslušenstvom konanie zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Sporné nebolo uzatvorenie Zmluvy, ani výška poskytnutých prostriedkov v sume 1.350 eur. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z dôvodu ktorého je v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Došlo iba k poskytnutiu klasického úveru a nie ďalších revolvingových úverov, pretože žalobkyňa riadne splátky neplatila. Keďže v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a nemožno akceptovať, že žalovaný
Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29. 05. 2015 určil konečnú splatnosť úveru, že došlo týmto úkonom doplnením zmluvy o uvedený údaj. Tento dokument má iba informatívny charakter, nie je súčasťou zmluvy a žalobkyňa ako dlžník týmito údajmi v čase uzatvorenia zmluvy nedisponovala. Zmluva neobsahuje ani ďalšiu náležitosť a to odplatu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ ide o námietku zmätočnosti údajov RPMN v článku 5 a 6 zmluvy, s týmto sa nestotožnil, pretože RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nepovažoval za potrebné zaoberať sa výškou úroku a odplatou, vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže nedošlo k určeniu konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o Dohodu poskytovaní služieb vychádzal z toho, že viaceré súdy opakovane vyhlásili uvedenú dohodu za neprijateľnú. Žalovaný nepreukázal, že by táto dohoda bola individuálne dojednaná, práve naopak vykazuje typické znaky formulárovej dohody, kde spotrebiteľ nemôže ovplyvniť obsah zmluvy. Služby neboli poskytované žalobkyni vôbec a naviac išlo zmluvnú podmienku, ktorá slúžila len záujmom dodávateľa. Dôvodom neprijateľnosti odplaty je aj netransparentnosť a neprimeraná výška, ktorá dosahuje takmer istinu požadovaného úveru. Vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy bola žalobkyňa povinná zaplatiť len sumu poskytnutej istiny. Zaviazaná suma vo výške 1.595,22 eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 1.350 eur a sumou splatenou žalobkyňou 2.945,22 eura, keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.595,22 eura (pôvodne uplatnená suma 2.700,06 eura - 1.104,78 eura, ktorú žalobkyňa vzala späť) a rozdiel 0,06 eur nemal za preukázaný, a preto v tejto časti žalobu zamietol. Priznal i uplatnený úrok z omeškania od 11.06.2018, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie po márnej výzve žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa vzala žalobu späť v sume 1.104,78 eura z celkovej sumy 2.700,06 eura, ktoré späťvzatie neodôvodnila žiadnymi skutočnosťami, preto jej možno pričítať zavinenie na zastavení konania a v tejto časti znáša trovy žalovaného. Žalobkyňa mala plný úspech v sume 1.595,22 eura, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania vrátane trov neodkladného opatrenia v rozsahu 18% (pomer nároku na náhradu trov konania žalobkyne a žalovaného je 59% ku 41%, rozdiel je 18%).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, a to v jeho vyhovujúcej časti, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby v plnom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie sa po právnej stránke nesprávne vysporiadal s relevantnými skutočnosťami, na základe ktorých stanovil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Namietal aj skutkové závery o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie konečnej splatnosti úveru. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru, bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky bol uvedený v Oznámení o schválení úveru. Uvedenie konečnej splatnosti treba vykladať vo vzájomných súvislostiach. Taktiež popieral záver súdu o poskytnutí nižšej sumy, ako bol schválený úver. Toto tvrdenie nie je vecne dôvodné, pretože v rámci započítania predsa dochádza k stretu dvoch pohľadávok - pohľadávka na vyplatenie úveru a pohľadávka titulom poplatku za poskytnutie úveru. Iná pohľadávka do započítania nevstupuje, čo znamená, že uvedeným započítaním sa započítava aj časť úveru, ktorá sa síce nevypláca, ale práve v rámci tejto kompenzácie sa poskytuje. Toto započítanie je rovnocenné so situáciou, v ktorej najskôr by veriteľ vyplatil úver a dlžník obratom alebo súčasne sumu vo výške poplatku za poskytnutie úveru mu zaplatil. Výsledný stav na strane dlžníka by bol rovnaký, ako nastáva aj v prípade započítania. Zmyslom započítania je práve to, aby sa nerobili zbytočne vzájomné úkony medzi stranami, ktoré majú voči sebe pohľadávky a sú vo vzájomne opozitnom veriteľsko-dlžníckom usporiadaní.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť a súčasne zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Stotožnila sa s tým, že v Zmluve absentuje termín konečnej splatnosti. Tento termín musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom tak, ako deň uzavretia Zmluvy, tak ako aj deň poskytnutia úveru. Ako podstatná obsahová náležitosť, tak musí byť dohodnutá aj konečná splatnosť úveru. Poukázala pritom na rozhodnutie všeobecných súdov.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie zastavené a žaloba zamietnutá, pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.
5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 2.700,06 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.06.2018 do zaplatenia. Strany sporu uzatvorili dňa 29.05.2015 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 42-mesačných splátkach po 81,52 eura. Mesačná splátka vrátane úrokov činila 46,99 eura, celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť (úver + úroky + poplatok) činiála suma 2.223,58 eura a poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k vyhovujúcej časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
9. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa vyššie citovaného zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase jej uzatvorenia) a § 52 a nasl. OZ. Žalobkyňa ako fyzická osoba vystupovala v danom právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná úverová zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými bez možnosti žalobkyne ako spotrebiteľa ovplyvniť, meniť ich obsah a žalovaný v spore nepreukázal opak. Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posúdiť aj z hľadiska ďalších právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, nie len v kontexte Zákona o spotrebiteľských úveroch ale aj v kontexte § 52 a nasl. OZ. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 112/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnení § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov je preto možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou. Takýto záver súdu prvej inštancie nebol ani v odvolacom konaní spochybňovaný a považuje ho za správny aj odvolací súd.
10. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu
rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú normu, t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu - aplikoval nesprávnu právnu normu, t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
11. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci je posúdiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, keď dospel k záveru o jeho vecnej správnosti. K námietkam žalovaného uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalovaný sa dovoláva, že zmluva nie je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko je termín konečnej splatnosti úveru možné zistiť.
12. V preskúmavanej spornej veci považoval súd prvej inštancie Zmluvu zo dňa 29.05.2015, č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, nespĺňajúcu zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. Odvolací súd podrobil prieskumu uvedenú zmluvu za účelom posúdenia jej uzavretia a vzniku ako takej s dôrazom na skúmanie prejavu vôle dlžníka (žalobkyne) smerujúceho k vzniku zmluvy. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, a to z písomnosti nazvanej Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, podpísanej žalovaným (veriteľom - dodávateľom) dňa 29.05.2015 v Bratislave a žalobkyňou (dlžníkom - spotrebiteľom) dňa 28.05.2015 v Nitre, že žalobkyňa žiadosť s konkrétnym obsahom (vyplnený bod 5 formulára) nemohla akceptovať a podpísať aj bod 6, pretože v žiadosti bolo uvedené, že bod 6 nevypĺňajte. V čase, keď žalobkyňa túto žiadosť podpisovala, táto časť formulára nebola vôbec vyplnená, žalovaný ju vyplnil až následne a to bez účasti žalobkyne na svojom pracovisku v Bratislave a žalobkyne sa žiadosť/zmluva vrátila doplnená v bode 6 a podpísaná veriteľom s dátumom 29.05.2015. Až Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 16 spisu) sa žalobkyňa dozvedela o schválení úveru a o údajoch týkajúcich sa úveru. Uvedené oznámenie je podpísané len žalovaným a nie je súčasťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísanou žalobkyňou a žalovaným, a preto zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č 129/2010. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú oboma stranami sporu, a preto uvedená zmluva nespĺňa zákonné náležitosti obsiahnuté v § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a je možné konštatovať, že je bezúročná a bez poplatkov. Je možné uzavrieť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa podpísala žiadosť dňa 28.05.2015 v Nitre a veriteľ podpísal žiadosť/zmluvu dňa 29.05.2015 v Bratislave, kedy následne, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom úvere, a to výšku úveru, počet splátok úveru, RPMN, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov. Až Oznámením veriteľa došlo k stanoveniu dátumu splatnosti prvej splátky úveru, dátumu splatnosti poslednej splátky úveru a počtu splátok. Nové údaje smerom ku žalobkyni akoby predstavovali nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, či žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Následkom takto konštatovaného vzťahu potom znamená, že žalobkyňa má nárok na vrátenie toho, čo z jej strany bolo žalovanému plnené, titulom bezdôvodného obohatenia t. j. sumu 1.595,22 eura, ktoré predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.350 eur a sumou splatenou žalobkyňou v sume 2.945,22 eura. Keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala predmetom konania suma 1.595,28 eura, (pôvodne uplatnená suma 2.700,06 eura - 1.104,78 eura), rozdiel 0,06 eura, v ktorej časti potom žalobu zamietol.
13. Pokiaľ ide o uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzatvorenej v deň, kedy bola uzatvorená aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere, odvolací súd dospel k záveru, že túto nemožno považovať za súčasť obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa nachádza na samostatnom predtlačenom formulári, pričom v čase dojednania nebolo ani zrejmé, či vôbec bude mať žalobkyňa o túto službu záujem. Žalovaný teda nezisťoval skutočný záujem žalobkyne o túto službu v budúcnosti, a preto možno uzavrieť, že žalovaný podpísanie dohody žalobkyni jednostranne vnútil. Takýto postup zdanlivo súladný so zákonom v tom, že ide o doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, má za následok zavádzanie o podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) a z) a aa).
15. Odvolací súd však dodáva a zvýrazňuje, že čo i len nenaplnenie už jedného z záležitostí zmluvy znamená že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo znamená, že keď neboli dohodnuté dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, konečná splatnosť úveru, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu boli irelevantné a nespôsobilé napadnúť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti.
16. Zákonný úrok z omeškania bol správne súdom prvej inštancie priznaný z priznanej sumy od 11. 06. 2018, teda od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, po márnej výzve žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR vo výške 5%.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
18. O náhrade trov odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).