Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-1S-4-2021.pdf
PDF · 160.15 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-1S/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: Mitali, s.r.o., so sídlom Záhradná 219/98, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 256 539, právne zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.: 102005837/2020 zo dňa 17. decembra 2020 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102005837/2020 zo dňa 17. decembra 2020 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov č. 100574887/2020 zo dňa 02. marca 2020 a vec v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sekcia daňová a colná, na základe požiadavky Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj „KUFS“) zo dňa 24. októbra 2016 (pozn. vzťahujúcej sa aj na zdaňovacie obdobia 1-12/2014), požiadalo Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) o vykonanie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl, jún až december 2015 a opätovne za zdaňovacie obdobie máj 2015 u daňového subjektu žalobcu.
2. Dňa 08. decembra 2016 bolo daňovému subjektu žalobcu doručené Oznámenie o daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za obdobie január – december 2014, s termínom začatia daňovej kontroly 11. januára 2017.
3. Správca dane vykonal dňa 18. septembra 2017 miestne zisťovanie u daňového subjektu AGROJAS Ronava s.r.o., ktorého sa zúčastnil A. B. C., konateľ. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodania tovaru a služieb pre žalobcu.
4. Správca dane vykonal dňa 04. októbra 2017 miestne zisťovanie u žalobcu, miesto zisťovania: ovocný sad Malá Tŕňa. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie použitia prijatých plnení od dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. a zistenie skutočného stavu.
5. Dňa 19. októbra 2017 bolo vykonané ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého za zúčastnil konateľ žalobcu. Hlavným predmetom bolo predloženie dôkazov a podanie vysvetlenia, na základe výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 28. augusta 2017.
6. Dňa 29. novembra 2017 bolo vykonané ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bol výsluch svedka D. E., ktorý okrem iného uviedol, že všetky práce tak ako boli fakturované spoločnosti AGROJAS Ronava s.r.o. v období december 2014 a 20015 boli spoločnosťou GROCERY s.r.o. vykonané, v ktorej bol vedúci pracovník majúci na starosti vedenie firmy.
7. Dňa 22. decembra 2017 bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 102637835/2017 kontrolovaného daňového subjektu žalobcu, pričom predmetom daňovej kontroly a kontrolovaným zdaňovacím obdobím boli daň z pridanej hodnoty január – november 2014, v ktorom správca dane konštatoval preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za jednotlivé daňové obdobia. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 03. januára 2018.
8. Zároveň dňa 22. decembra 2017 bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 102637836/2017 kontrolovaného daňového subjektu žalobcu, pričom predmetom daňovej kontroly a kontrolovaným zdaňovacím obdobím boli daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014. Správca dane skonštatoval, že na základe zistení KUFS a zistení správcu dane je preukázané, že daňovému subjektu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 61 095,73 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014 v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona z dodania tovarov a služieb tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia, t. j. GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb v súvislosti s rekonštrukciou ovocného sadu (broskyňový sad) v katastrálnom území F. C. G. D. C.. Vyčíslenie celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo nasledovné: Kontrolované zdaňovacie obdobie december 2014, daňové priznanie daňového subjektu: nadmerný odpočet -501 809,19, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu po kontrole: vlastná daňová povinnosť + 10 286,54, rozdiel 61 095,73 Eur. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 03. januára 2018 spolu s výzvou na vyjadrenie.
9. K protokolu z daňovej kontroly sa daňový subjekt žalobcu vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 23. januára 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdenia správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly nepovažuje za odôvodnené a preukázané, majúce oporu v zákone a zároveň navrhol doplniť dokazovanie.
10. Dňa 28. februára 2018 boli vypočutí svedkovia H. F., A. I., F. I., B. G., I. D., B. J., H. K.. Na výsluch bol predvolaný aj svedok D. L., ktorý sa však nedostavil. Svedkovia zhodne uviedli, že vykonávali práce v ovocnom sade Malá Tŕňa v rokoch 2014 a 2015, predné obdobie neuviedli. Ďalej uviedli, že pracovali na základe písomných dohôd so spoločnosťou SIGNERA s.r.o.
11. Dňa 21. augusta 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolom zo dňa 21. a 22. decembra 2017 za zdaňovacie obdobia december 2014, apríl a september 2015 a máj 2015.
12. Správca dane rozhodnutím č. 102034879/2018 zo dňa 12. októbra 2018 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) určil daňovému subjektu žalobcu rozdiel v sume nadmerného odpočtu 61 095,73 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 50 809,19 Eur a vyrubil daň v sume 10 286,54 Eur.
13. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 20. novembra 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100913050/2019 zo dňa 17. apríla 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 12. októbra 2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
14. Dňa 12. septembra 2019 bol vypočutý svedok D. M., ako bývalý konateľ SIGNERA s.r.o., ktorý okrem iného uviedol, že nevie predložiť účtovníctvo daňového subjektu SIGNERA s.r.o., nakoľko ho odovzdal novému konateľovi.
15. Dňa 29. januára 2020 bol daňový subjekt žalobcu oboznámený s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní za zdaňovacie obdobie december 2014, apríl 2015, máj 2015 a september 2015, pričom správca dane uviedol, že v protokole dostatočne zrozumiteľne, logicky a jasne vysvetlil všetky svoje závery, ktoré vyplynuli na základe zisteného skutkového stavu a postupoval v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami tak, aby neboli porušené žiadne zákonné práva daňového subjektu. Dokazovaním neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by menili závery správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2014, apríl 2015, máj 2015 a september 2015.
16. K uvedenému sa daňový subjekt žalobcu vyjadril dňa 13. februára 2020, pričom okrem iného namietol, že správca dane nepostupoval v súlade s usmernením žalovaného, nevysporiadal sa s judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval a dokazovanie nedoplnil za účelom najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci.
17. Rozhodnutím č. 100574887/2020 zo dňa 02. marca 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 61 095,73 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 50 809,19 Eur a vyrubil daň v sume 10 286,54 Eur. V uvedenom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom AGROJAS Ronava s.r.o., a to za dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu (broskyňový sad) v katastrálnom území F. C. G. D. C. (ďalej aj „ovocný sad“).
18. Správca dane uviedol, že mal za preukázané, že daňovému subjektu žalobcu nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 61 095,73 Eur za zdaňovacie obdobie december 2014, nakoľko dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach, pretože deklarovaní subdodávatelia GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
19. K námietkam žalobcu správca dane uviedol, že dňa 31. augusta 2018 boli zo strany žalobcu predložené faktúry vyhotovené žalobcom pre odberateľov ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o. o odbere drevnej štiepky v období 12/2014, 1/2015 a 2/2015. Správca dane sa k uvedenému vyjadril tak, že tieto faktúry deklarujú, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná, avšak nepreukazujú, že práce spojené s touto činnosťou vykonala spoločnosť SIGNERA s.r.o., ktorá bola výkonným článkom v reťazci dodania služieb, z vykonania ktorých by daňovému subjektu GROCERY Store s.r.o. a následne AGROJAS Ronava s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
20. Na str. 20 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že nespochybnil existenciu prác na obnove ovocného sadu, ale spochybnil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu, keďže deklarovaní subdodávatelia neuskutočnili dodanie služieb.
21. K námietke žalobcu, že správca dane neoveroval, či medzi spoločnosťami mohlo byť vykonané dodanie služieb na základe ústnej dohody správca dane poukázal na výpovede 7 svedkov - H. F., A. I., F. I., B. G., I. D., B. J., H. K. (ôsmy predvolaný – D. L. - sa na predvolanie nedostavil), ktorí potvrdili výkon prác v ovocnom sade v roku 2014 a 2015, presné mesiace však neuviedli, a to na základe písomných dohôd so spoločnosťou SIGNERA s.r.o. V tejto súvislosti argumentoval tým, že výzvou zo dňa 24. júla 2018 požiadal Úrad práce a sociálnych vecí Trebišov o údaje, či tieto osoby boli evidované v evidencii nezamestnaných v období január 2014 - december 2015 a či v predmetnom období eviduje dokumenty o vykonávaní prác v ovocnom sade. V odpovedi Úrad práce a sociálnych vecí Trebišov priložil k siedmim uvedeným Dohodu o vykonaní práce zo dňa 13. februára 2015, rozsah výkonu prác od 16. februára 2015 do 16. februára 2016. Ôsmy deklarovaný dohodár – B. J. nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené správca dane zdôraznil, že „skutočnosť, že vyššie uvedené osoby v roku 2014 vôbec nevykonávali činnosť v ovocnom sade Malá Tŕňa len potvrdzuje
zistenia správcu dane uvedené v protokole, že práce [...] neboli dodané daňovým subjektom SIGNERA s.r.o.“ Správca dane v tomto kontexte poukázal aj na výpoveď D. M., bývalého konateľa spoločnosti SIGNERA s.r.o. zo dňa 12. septembra 2019 a zhodnotil, že výpovede svedkov - dohodárov a výpoveď svedka D. M. - bývalého konateľa subdodávateľa nepreukazujú tvrdenia žalobcu. Poukázal na jednotlivé rozpory:
- dohodári tvrdili, že pracovali v roku 2014 a 2015, D. M. si nepamätal, kedy to bolo,
- dohodári označili meno zamestnávateľa, D. M. ich mená nevedel uviesť,
- dohodári tvrdili, že príchod po práce kontroloval I. D. - „parťák“ a jeho kontroloval D. M., ten sa vyjadril, že príchod do práce kontrolovali a prácu zadávali D. E. alebo pán C.,
- dohodári sa vyjadrili, že vykonávali práce aj v roku 2014, ale Úrad práce a sociálnych vecí Trebišov potvrdil evidenciu predložených dohôd len v roku 2015, pričom správca dane poznamenal, že tým nepotvrdil samotný výkon prác v roku 2015,
- dohodári vypovedali, že im bolo zaplatené v hotovosti, pričom D. M. tvrdil, že úhrady prebiehali cez účet, ale mohlo to prejsť aj v hotovosti - presne si nespomína.
22. Správca dane označil tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť vplývať na výber dodávateľov, za nepravdivé, a to s ohľadom na to, že dodávateľ AGROJAS Rovnava s.r.o. dňa 13. októbra 2016 uviedol, že subdodávateľa služieb - GROCERY Store s.r.o. - si vopred určil konateľ žalobcu.
23. Vzhľadom na uvedené správca dane zotrval na záveroch, ktoré boli uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 102637836/2017 zo dňa 21. decembra 2017 a na základe uvedeného vydal prvostupňové rozhodnutie.
24. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 09. apríla 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: 102005902/2020 zo dňa 17. decembra 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt žalobcu si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v celkovej sume 61 095, 73 Eur na základe faktúr za tovar a služby súvisiace s rekonštrukciou ovocného sadu od dodávateľa AGROJAS Ronava s..o., ktorý deklaroval dodanie tovaru a služieb subdodávateľom GROCRY Store s.r.o. Subdodávateľ deklaroval dodanie tovarov a služieb spoločnosťou SIGNERA s.r.o., ktorá zanikla dňa 10. februára 2016 zlúčením so spoločnosťou CHILL – OUT s.r.o.
25. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný okrem iného poukázal na nasledovné skutočnosti:
- rozpory vo vyjadreniach bývalého konateľa spoločnosti SIGNERA s.r.o. - D. M., ktorý dňa 12. septembra 2019 prehlásil, že práce na ovocnom sade boli v roku 2014 a 2015 vykonané osobami, s ktorými podpísal dohodu o vykonaní práce, avšak dňa 05. februára 2016 uviedol, že všetky práce boli vykonané subdodávateľsky, ale neuviedol žiadneho subdodávateľa;
- nebolo možné preveriť účtovníctvo subdodávateľa SIGNERA s.r.o., pretože D. M. sa vyjadril, že toto odovzdal konateľovi právneho nástupcu spoločnosti CHILL - OUT s.r.o., ktorá je však nekontaktná. Žalovaný uviedol, že skutočnú realizáciu obchodu bez možnosti overenia vvúčtovníctve u dodávateľa nemožno považovať za preukázanú;
- tvrdenie žalobcu resp. jeho poukázanie na kontrolné a súhrnné výkazy jeho a jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov, že došlo k dodaniu prác, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, zostáva bez predloženia relevantných dôkazov, kto práce vykonal, iba v teoretickej rovine a nezakladá automaticky právo na odpočítanie DPH;
- zistený skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb (str. 18) - konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať;
- svedkovia, ktorí mali pracovať v ovocnom sade síce potvrdili vykonanie prác v roku 2014 a 2015, presné mesiace však neuviedli. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov vyplýva, že svedkovia v roku 2014 nevykonávali činnosť v ovocnom sade, čo potvrdzuje, že práce neboli subdodávateľom SIGNERA s.r.o., ktorý mal byť výkonným článkom v dodávateľskom reťazci;
- žalobca nepredložil správcovi dane relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu deklarovaným dodávateľom, iba samotné tvrdenie nie je postačujúce;
- ak žalobca namieta, že nemožno pripisovať na jeho ťarchu skutočnosť, že nebolo možné vykonať výsluch konateľa nástupnickej spoločnosti CHILL – OUT s.r.o., pretože konateľ so správcom dane nekomunikuje žalovaný uviedol, že malo by byť v záujme daňového subjektu preverenie svojho obchodného partnera;
- k poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 žalovaný uviedol, že tento je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt, čo však nebol tento prípad;
- ani z výpovedí dodávateľa a subdodávateľov nevyplýva, že títo potvrdili vykonanie prác, keď v týchto výpovediach boli rozpory;
- námietka žalobcu o porušení zásady neutrality dane z pridanej hodnoty je nedôvodná, pretože vznik práva na odpočítanie dane nepodmieňuje len formálne deklarovanie predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale musí byť jednoznačne preukázaný vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom - z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že nespochybnil vykonanie prác, ale spochybnil, že boli vykonané tým dodávateľom a jeho dodávateľmi, ktorí sú uvedení vo faktúrach;
- poukázanie na rozsudok ESD vo veci C-255/02 je irelevantné, nakoľko je zrejmé, že správca dane svoje závery uvedené v rozhodnutí neprijal na základe konštatovania zneužitia práva.
II.
Konanie pred správnym súdom
26. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 21. januára 2021 doručenú Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa v ktorej žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu prvého stupňa a priznať právo na úplnú náhradu trov konania.
27. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pričom poukázal na nasledovné skutočnosti:
- napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko žalovaný nedostatočne uviedol, ako vyhodnotil výsledky preverovaných úkonov a aké dôvody ho viedli k neuznaniu odpočítania dane u žalobcu, nie je tiež zrejmé, ktoré ustanovenia zákona a akým spôsobom mal žalobca porušiť vrátane preukázania súvislosti medzi konaním žalobcu a takýmto porušením;
- v prípade, ak sa mal daňový subjekt stať obeťou nekalého konania jeho obchodných partnerov, je povinnosťou správneho orgánu vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa;
- správne orgány nevykonali dostatočné dokazovanie, poukazujúc pritom predovšetkým na postup správcu dane v opakovanom vyrubovacom konaní v rozpore s usmernením odvolacieho orgánu;
- ak žalovaný uvádza, že daňová povinnosť nevznikla dodávateľovi AGROJAS Ronava s.r.o., z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké skutočnosti boli zistené preverovaním účtovných dokladov a najmä kontrolných výkazov obchodných partnerov žalobcu;
- svedok D. M. na ústnom pojednávaní dňa 12. septembra 2019 obchody potvrdil, to že si na niektoré konkrétne podrobnosti nespomenul je pochopiteľné s ohľadom na časový odstup 5 rokov a uvedené nemôže znamenať, že žalovaný môže odmietnuť prihliadať na jeho výpoveď;
- spochybnenia tvrdení žalobcu vychádzajú len z domnienok žalovaného, nie sú spochybnené logickým argumentom alebo iným dôkazom;
- žalovaný neprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom žalobca poukázal najmä na to, že už správca dane zápisnice o výsluchu svedka po obsahovej stránke vytrhol z kontextu tak, aby zneli v neprospech žalobcu, čo v odvolaní namietol, avšak žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal;
- z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s návrhom žalobcu na preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení z evidencie Daňového úradu Trenčín, Daňového úradu Trnava a Daňového úradu Bratislava;
- k posúdeniu Dohôd o vykonaní prác žalobca uviedol, že ak aj svedkova neboli v decembri 2014 odhlásení z evidencie nezamestnaných, toto porušenie oznamovacej povinnosti nevyvracia skutočnosť, že práce vykonali;
- k posúdeniu predložených faktúr pre odberateľov ABOVEX s.ro. a VARHED s.r.o., ktoré mali preukázať zoštiepkovanie a odpredanie drevnej hmoty získanej rekonštrukciou ovocného sadu žalobca namietol, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie zo zistenými skutočnosťami;
- nesprávne právne posúdenie veci spočíva v neskúmaní momentu vzniku daňovej povinnosti a to v kontexte s podstatou zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z ustanovení obchodného zákonníka;
- nesplnenie povinností subdodávateľmi žalobcu nemôže byť dané na ťarchu žalobcu.
28. Žalobca zároveň žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok a to z dôvodu platobnej neschopnosti a ohrozenia celkovej existencie žalobcu v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na vykonávané poľnohospodárske činnosti ako aj zamestnancov, ktorých zamestnáva nepretržite prípadne v hlavnej poľnohospodárskej sezóne.
29. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.
30. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29. apríla 2021, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu sú identické s námietkami uvedenými v odvolaní a preto poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde sa s nimi podrobne zaoberal. K námietke, že správa dane nepostupoval v súlade s právnym názorom dovolacieho orgánu a nedoplnil dokazovanie v opätovnom vyrubovacom konaní žalovaný poukázal na to, že bol vykonaný výsluch D. M., konateľa posledného subdodávateľa SIGNERA s.r.o., na ktorý poukazuje aj sám žalobca.
31. K námietke žalobcu, že správca dane v rozpore s právnym názorom odvolacieho orgánu ani v opakovanom vyrubovacom konaní nevyhodnotil a nezoberal sa daňovými priznaniami kontrolnými a súhrnnými výkazmi daňového subjektu a jeho obchodných partnerov žalovaný uviedol, že splnenie si povinnosti predloženia kontrolných výkazov zo strany daňových subjektov neznamená nespochybniteľné preukázanie, že údaje v nich uvedené predstavujú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklarujú. výhradne daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť a správnosť povinných evidencií, resp. skutočností ovplyvňujúcich správne určenie dane. Zistený skutkový stav však vyvracia reálne dodanie služieb.
32. Žalovaný považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že pripisuje na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu nemožnosť preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u obchodného partnera. Ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, daňový subjekt síce nenesie dôkazné bremeno za svojho dodávateľa, ale mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť.
33. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a taktiež žiada vo veci nariadiť pojednávanie.
34. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním (replikou) zo dňa 09. augusta 2021, v ktorom uviedol, že žalovaný svojím vyjadrením popiera základné zásady daňového konania (§ 3 a § 24 daňového poriadku) a zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
35. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25. januára 2024, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že správca dane nevyhodnotil všetky skutočnosti zistené počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a následného konania. Správca dane jednotlivé dôkazy selektoval, neprihliadal na všetko, čo vyšlo najavo a nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný v priebehu daňovej kontroly neprimerane zaťažil žalobcu dôkazným bremenom a toto na neho prenášal nezákonným spôsobom. Správcom dane bolo opakovane potvrdené, že zdaniteľné plnenia existovali a boli ďalej použité, preto aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru nie je možné zamietať nárok na odpočet DPH z dôvodu nezrovnalostí na strane subdodávateľa dodávateľa. Právny zástupca žalobcu predložil správnemu súdu rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/74/2022 a sp. zn. 5Sfk/62/2022 v obdobných veciach. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 06. februára 2024, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v príslušnom zdaňovacom období (ďalej aj ,,zákon o DPH“), predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
37. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
38. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
39. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
40. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
42. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
44. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
45. Podľa § 3 ods. 1 zákona daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
46. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
47. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
48. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
50. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
51. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
53. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
54. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/4/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. PO-1S/4/2021.
55. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení, ďalej aj „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.
56. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č.: 102005837/2020 zo dňa 17. decembra 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 100574887/2020 zo dňa 02. marca 2020. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 61 095,73 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume 50 809,19 Eur a vyrubil daň v sume 10 286,54 Eur.
57. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na konanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/74/2022, ktoré sa týka tých istých účastníkov konania (t.j. žalobcu - Mitali, s.r.o., so sídlom Záhradná 219/98, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 46 256 539 a žalovaného), s totožným predmetom konania, kde predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102005902/2020 zo dňa 17. decembra 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane 100575760/2020 zo dňa 02. marca 2020 o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 25 677,82 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2015. Žalobca si aj v danom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom AGROJAS Ronava s.r.o. za dodanie tovarov a služieb v súvislosti s rekonštrukciou ovocného sadu.
58. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky a ktorého výsledkom bol už uvedený rozsudok sp. zn. 4Sfk/74/2022 zo dňa 20. septembra 2023. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu, obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo aj predmetné konanie, pričom v oboch týchto veciach bolo potrebné posúdiť postup správnych orgánov pri posudzovaní oprávnenosti daňových výdavkov uplatnených žalobcom predložením faktúr od dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o. za dodanie tovarov a služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu a s tým súvisiaci prípadný vznik nároku na nadmerný odpočet DPH vo výške uplatnenej žalobcom v jednotlivých zdaňovacích obdobiach.
59. Správny súd sa v tejto súvislosti v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 4Sfk/74/2022 zo dňa 20. septembra 2023 a poukazuje na jeho odôvodnenie:
„40. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
41. V rozhodnutí sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do Zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o DPH), 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH),
4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
42. V súdenom prípade žalovaný na str. 18 napadnutého rozhodnutia síce explicitne uviedol, že zistený skutkový stav vyvracia reálne dodanie služieb, ale následne uviedol, že konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať. V predmetnej veci je podstatné to, že správca dane aj žalovaný na viacerých miestach a najmä v súhrnných hodnotiacich záveroch preskúmavaných rozhodnutí uzavreli, že nespochybňujú existenciu prác na obnove ovocného sadu, ale spochybňujú vznik daňovej povinnosti u dodávateľa AGROJAS Ronava s.r.o., pretože deklarovaní subdodávatelia, t.j. GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o. nedodali tovar a neuskutočnili dodanie služieb súvisiacich s rekonštrukciou ovocného sadu.
43. Obdobne aj správny súd podotkol, že dohody o vykonaní prác a výpovede svedkov naznačujú, že práce boli vykonané, resp. že faktúry vyhotovené žalobcom pre odberateľov ABOVEX s.r.o. a VARHED s.r.o. deklarujú, že drevná hmota získaná z rekonštrukcie ovocného sadu bola zoštiepkovaná a následne odpredaná.
44. Z napadnutého rozsudku aj z rozhodnutí vydaných v daňovom konaní kasačnému súdu teda vyplynulo, že správca dane doposiaľ relevantne nespochybnil skutočné dodanie fakturovaných služieb sťažovateľovi, ich použitie na zdaniteľné plnenia sťažovateľa ani údaje uvedené na faktúrach, z ktorých si sťažovateľ odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňoval, ale spochybnil len identitu subjektov, ktoré tieto práce reálne vykonali. Správca dane sa zameral na spochybnenie schopnosti subdodávateľa zabezpečiť vykonanie objednaných prác, pričom tento tvrdil, že subdodávateľ SIGNERA s.r.o. nedisponoval žiadnymi zamestnancami ani technickým vybavením.
45. Uvedené je v zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti a v kontexte preskúmavaných rozhodnutí potrebné vykladať tak, že nebola relevantne spochybnená druhá podmienka na odpočítanie dane, t. j. že predmetné plnenie (obnova sadu a presun hmôt) fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (materiálna existencia plnenia).
46. Kasačný súd uvádza, že dokazovanie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany správcu dane v prevažujúcom rozsahu smerovalo k subdodávateľovi a jeho (ne)spôsobilosti poskytnúť služby deklarovaným dodávateľom fakturovaných prác pre sťažovateľa. Tento postup, resp. záver kasačný súd - bez ďalšieho - považuje za nedostatočný pre odopretie priznania práva na odpočítanie dane u sťažovateľa, ak boli fakturované služby sťažovateľovi dodané a ten ich použil na svoje zdaniteľné plnenia. V tomto smere je potrebné poukázať na závery prijaté senátom najvyššieho správneho súdu v rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 23/2022, v ktorom sa konštatuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“.
47. K dokazovaniu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok prostredníctvom spochybnenia subdodávateľa sa venoval aj Súdny dvor EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok a následné odmietnutie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C- 18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci K. C., C-324/11 zo dňa 6., septembra 2012, bod 49). Takouto okolnosťou tiež nie sú pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).
48. Vzhľadom na vyššie uvedené má kasačný súd za to, že správca dane hodnoverne nespochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, v dôsledku čoho nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt. Pre prenesenie dôkazného bremena na
preukazovanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane totiž nestačí spochybniť vzťah dodávateľa a jeho subdodávateľa, nedostatočné či neexistujúce kapacity, podnikateľské zázemie alebo iné nezrovnalosti na strane subdodávateľa.
49. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 vyslovil záver, že: „finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt. Napokon, opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti DPH sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH (bod 44 uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, bod 28 uznesenia Súdneho dvora EÚ Kemwater).“
50. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že aj tvrdenie správcu dane, že subdodávateľ SIGNERA s.r.o. nedisponoval žiadnymi zamestnancami ani technickým vybavením sa javí ako predčasné, keď toto je v rozpore s predloženými dohodami o výkone prác, ktoré boli uzatvorené medzi subdodávateľom
- SIGNERA s.r.o a siedmimi „dohodármi“ (F. I., A. I., H. F., B. J., B. G., I. D., H. K.), ktoré správcovi dane predložil Úrad práce a sociálnych vecí Trebišov, predmetom ktorých boli „práce pri rekonštrukcii starého prestarnutého ovocného sadu - odstránenie krovín a stromov, drvenie krovín, hĺbenie jamiek, obrobenie pôdy, výsadba stromov, okopanie sadenice, ochrana sadeníc proti škodcom oviazaním trstinou“ s miestom výkonu prác „ovocný sad v obci Malá Tŕňa“ v období od 16.02.2015 do 16.02.2016, čo zahŕňa aj predmetné zdaňovacie obdobie (september 2015). Správcovi dane boli zároveň predložené: Dohoda o rozviazaní dohody o vykonaní práce A. I., v zmysle ktorej jeho pracovný pomer skončil dňa 29.06.2015, Dohoda o rozviazaní dohody o vykonaní práce, podľa ktorej F. I. ukončil pracovný pomer dňa 30.09.2015 a Dohody o rozviazaní dohody o vykonaní práce, v zmysle ktorých ostatní piati „dohodári“ ukončili pracovný pomer dňa 05.10.2015. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom období september 2015 zamestnával subdodávateľ SIGNERA s.r.o šiestich „dohodárov“. Ak správca dane namietal, že skutočnosť, že títo „dohodári“ len tvrdili, ale nepredložili dôkaz o tom, že na ovocnom sade vykonávali práce aj v roku 2014, táto skutočnosť nie je podľa kasačného súdu spôsobilá sama o sebe vyvrátiť dôkazy, ktoré sa týkajú toho, že v septembri 2015 k výkonu prác došlo, čo napokon „dohodári“ aj konateľ spoločnosti SIGNERA s.r.o. zhodne tvrdili vo svojich výpovediach. Rovnako sa javí ako neúplný argument správcu dane na str. 37 napadnutého rozhodnutia, že konateľ spoločnosti SIGNERA s.r.o. nevedel uviesť mená „dohodárov“, keď v zmysle zhrnutia na str. 36 prvostupňového rozhodnutia tento svedok explicitne uviedol meno jedného z týchto „dohodárov“ – I. D., o ktorom sa zároveň vyjadril, že tento mal sprostredkovať ďalších zamestnancov na dohodu.
51. Kasačný súd zdôrazňuje, že z existujúceho personálneho prepojenia osôb vystupujúcich v rámci dodávateľsko-subdodávateľských vzťahov nemožno bez ďalšieho vyvodzovať záver o tom, že fakturované služby neboli sťažovateľovi dodané alebo že ich dodávku nezabezpečili sťažovateľom deklarovaní dodávatelia. Zároveň podotýka, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť sťažovateľovi odpočítanie dane len z dôvodu, že nevie preukázať subdodávateľov, prostredníctvom ktorých dodávateľ AGROJAS Ronava s.r.o. a deklarovaní subdodávatelia (GROCERY Store s.r.o. a následne SIGNERA s.r.o.) zabezpečili dodanie služieb, resp. nevie tieto subjekty stotožniť, tak ako to tvrdil správca dane a žalovaný. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
52. Kasačný súd má za to, že správca dane vykonaným dokazovaním nevyvolal dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia ani o jeho použiteľnosti na ďalšie zdaniteľné plnenia sťažovateľa, ktoré by odôvodňovali prenesenie dôkazného bremena na daňový subjekt a na prijatie záveru, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok.
53. Pokiaľ je správca dane presvedčený o neoprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty sťažovateľom, je potrebné buď v tomto smere doplniť argumentáciu k spochybneniu hmotnoprávnych podmienok (napríklad - ako poukázal krajský súd v bode 19 napadnutého rozsudku - čo konkrétne bolo predmetom fakturácie, keďže v iných zdaňovacích obdobiach boli fakturované jednotlivé služby a tovary) alebo sa zamerať na preukazovanie účasti daňového subjektu na podvodnom konaní tak, ako ustálil najvyšší správny súd v už vyššie citovanom rozsudku, sp. zn. 3Sžfk/15/2020, zo dňa 30. júna 2022: „V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
54. Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Tu treba znovu pripomenúť, že správca dane a ani žalovaný týmto smerom dostatočne nerozviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi (hoci naznačili isté personálne prepojenie a neštandardnosť obchodných vzťahov v reťazci a daňový únik na strane subdodávateľa, tieto ďalej nerozvinul, a to s ohľadom na možnú vedomosť sťažovateľa o daňovom úniku a pod.).“
60. Pre úplnosť správny súd dodáva, že k rovnakému právnemu názoru dospel Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v konaní sp. zn. 5Sfk/62/2022, v rozsudku zo dňa 26. septembra 2023, ako aj v konaní sp. zn. 3Sfk/74/2022 v rozsudku zo dňa 26. októbra 2023 (ktorý taktiež poukazoval na rozsudok citovaný vyššie správnym súdom).
61. Správny súd zároveň dodáva, že je síce pravdou, že v súvislosti so zdaňovacím obdobím december 2014 nebola preukázaná ani existencia dohôd o vykonaní prác so svedkami F. I., A. I., H. F., B. J., B. G., I. D., H. K. (ktoré v súvislosti so zdaňovacím obdobím september 2015, ktoré je predmetom vyššie uvedeného rozsudku, správcovi dane predložil Úrad práce a sociálnych vecí Trebišov), uvedená skutočnosť však sama o sebe nie je spôsobilá kvalifikovane vylúčiť dodanie tovarov a služieb žalobcovi v súvislosti s rekonštrukciou ovocného sadu. Uvedené bude potrebné posúdiť vo svetle ďalších dôkazov smerujúcich buď k potvrdeniu tvrdenia žalobcu o dodaní tovarov a služieb dodávateľom AGROJAS Ronava s.r.o. v zdaňovacom období december 2014 alebo toto tvrdenie hodnoverne spochybniť.
62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, túto správny súd nevzhliadol ako relevantnú, hoci potenciálny tieň nesprávneho právneho posúdenia veci na napadnuté rozhodnutia správnych orgánov vrhajú ďalšie nedostatky, pre ktoré správny súd posúdil tieto ako nezákonné a to predovšetkým ich nepreskúmateľnosť.
63. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov postupovať tak, aby odstránili nedostatky napadnutých rozhodnutí v zmysle vyššie uvedených právnych záverov správneho súdu, a to aby buď relevantne spochybnili splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením materiálnej existencie plnenia - obnova sadu a presun hmôt) alebo aby preukázali spáchanie daňového podvodu žalobcom, či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo zneužití práva, resp. dokazovanie i doplniť - a následne vydať nové rozhodnutie, ktoré bude náležite a presvedčivo odôvodnené.
64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
65. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).