Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-270-2018.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/270/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, XXX XX F., 2. N. Q. (predtým K.), nar. XX.XX.XXXX, bytom U.a Q. XXXX/X, XXX XX N., o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. augusta 2018 č.k. 13Csp/211/2017-2XX v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k. 13Csp/211/2017-232, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanej v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000 eur od 21.11.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Žalovaným v 1.rade a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 1.2. Konštatoval, že žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2016 pohľadávku voči žalovaným vo výške 41.243,06 eura, z ktorej istina, aj po výkone záložného práva dňa 13.01.2016 a po úhradách žalovanej v 2. rade z 24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.08.2016, 14.09.2016 a 14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur, predstavovala sumu vo výške 29.359,44 eura, pri čerpaní úveru vo výške 45.600 eur. Preto nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len) vo výške 5.000 eur považoval za dôvodný. Uviedol, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že si je vedomý existencie dlhu voči žalobcovi a žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala akúkoľvek úhradu v prospech žalobcu po tom, ako tento nadobudol pohľadávku voči žalovaným vo výške 41.243,06 eura. 1.3. Z tvrdení žalovanej v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu a s poukazom na listiny pripojené k odporu mal za zrejmé, že žalovaná v 2. rade plnila rôznym veriteľom. Avšak, s výnimkou úhrad z
24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.8.2016, 14.09.2016 a 14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur v prospech úverového účtu č. XXXXXXXXX v SLSP, nepreukázala súvislosť medzi svojimi úhradami a pohľadávkou z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uzavrel, že z uvedených dôvodov žalovaná v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno o dôvodnosti svojej obrany v danej veci. 1.4. Uviedol, že z dlžnej sumy istiny vo výške 5.000 eur vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 21.11.2014 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.11.2014, v dôsledku čoho dlh žalovaných k uvedenému dňu predstavoval sumu vo výške 50.450,25 eura. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., priznal žalobcovi úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.11.2014 bola 0,05 %. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100 % náhradu trov celého konania. 1.6. Lehotu na plnenie žalovaným, ktorí síce úver čerpali spoločne, počas trvania manželstva, avšak ich manželstvo bolo rozvedené ešte v roku 2014, určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom vzhľadom na výšku príjmu žalovaného v 1. rade a výšku jeho nevyhnutných výdavkov, aj v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú (16 ročnú) dcéru, povolil každému zo žalovaných plniť prísudok v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká voči veriteľovi povinnosť ďalšieho žalovaného, v rozsahu tohto plnenia. 1.7. Opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k. 13Csp/211/2017-232 opravil rozsudok tak, že v úvodnej časti má byť uvedené identifikačné číslo žalobcu 35 724 803. Zároveň návrh žalobcu na opravu výroku rozsudku o doplnenie textu spoločne a nerozdielne zamietol.
2. Žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby súd určil žalovanému v 1. rade vyplatiť celú dlžnú sumu vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dôvodila, že si je vedomá dlžnej sumy, ale jej mesačný príjem je 603 eur mesačne a má náklady na bývanie v ubytovni a vyživovaciu povinnosť na dcéru. Tvrdila, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a platila žalobcovi. Má snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v 1. rade, zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nespláca nič.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením stotožňuje a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia a trov konania. 6.2. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, ako banka, a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci, uzavreli dňa 09.02.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 45.600,- Sk, úrokovou sadzou 6,69 % ročne fixovanou na 5 rokov. Spracovateľský poplatok bol 399 eur, poplatok za správu úveru bol 3,49 eur mesačne. Úver bol poskytnutý na kúpu domu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 21.10.2016 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky oznámila žalovaným listami zo dňa 07.11.2016. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 41.243,06 eura, z toho istina bola 29.359,44 eura. 6.2. Žalovaná v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu namietala, že pohľadávku žalobcu od mája do októbra 2016 platila v dohodnutej sume 50 eur mesačne a naďalej ju aj platí. Preto neexistuje právny
dôvod, aby platila žalovanú sumu, úrok z omeškania a trovy konania. Žalovaný v 1. rade na pojednávanie uviedol, že si je záväzku vedomý. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej v 2. rade bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že aj po výkone záložného práva a po úhradách žalovanej v 2. rade predstavovala nesplatená istina úveru sumu 29.359,44 eura, pri čerpaní úveru vo výške 45.600 eur. Ma základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len) vo výške 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania je dôvodný. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala len to, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a platila aj žalobcovi. Tvrdila, že mala snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v 1. rade, zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nesplácal nič preto žiadala, aby bol na zaplatenie zaviazaný len žalovaný v 1. rade. Odvolací súd námietku žalobkyne v 1. rade nepovažoval za dôvodnú. Žalovaní v 1. a 2. rade obaja prevzali na seba záväzok splatiť poskytnutý úver, preto súd prvej inštancie správne obom uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Skutočnosti tvrdené žalovanou v 2. rade o jej splácaní a na druhej strane o nesplácaní žalovaným v 1. rade, nemali na právo žalobcu žiadny vplyv.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).