Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/270/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, XXX XX F., 2. N. Q. (predtým K.), nar. XX.XX.XXXX, bytom U.a Q. XXXX/X, XXX XX N., o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. augusta 2018 č.k. v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k. -232, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanej v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000 eur od 21.11.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Žalovaným v 1.rade a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami 261 ods. 6 písm. d) a a nasl. , a nasl. . 1.2. Konštatoval, že žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2016 pohľadávku voči žalovaným vo výške 41.243,06 eura, z ktorej istina, aj po výkone záložného práva dňa 13.01.2016 a po úhradách žalovanej v 2. rade z 24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.08.2016, 14.09.2016 a 14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur, predstavovala sumu vo výške 29.359,44 eura, pri čerpaní úveru vo výške 45.600 eur. Preto nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len) vo výške 5.000 eur považoval za dôvodný. Uviedol, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že si je vedomý existencie dlhu voči žalobcovi a žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala akúkoľvek úhradu v prospech žalobcu po tom, ako tento nadobudol pohľadávku voči žalovaným vo výške 41.243,06 eura. 1.3. Z tvrdení žalovanej v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu a s poukazom na listiny pripojené k odporu mal za zrejmé, že žalovaná v 2. rade plnila rôznym veriteľom. Avšak, s výnimkou úhrad z

24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.8.2016, 14.09.2016 a 14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur v prospech úverového účtu č. XXXXXXXXX v SLSP, nepreukázala súvislosť medzi svojimi úhradami a pohľadávkou z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uzavrel, že z uvedených dôvodov žalovaná v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno o dôvodnosti svojej obrany v danej veci. 1.4. Uviedol, že z dlžnej sumy istiny vo výške 5.000 eur vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 21.11.2014 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.11.2014, v dôsledku čoho dlh žalovaných k uvedenému dňu predstavoval sumu vo výške 50.450,25 eura. Podľa , a nariadenia vlády č. , priznal žalobcovi úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.11.2014 bola 0,05 %. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na podľa tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100 % náhradu trov celého konania. 1.6. Lehotu na plnenie žalovaným, ktorí síce úver čerpali spoločne, počas trvania manželstva, avšak ich manželstvo bolo rozvedené ešte v roku 2014, určil v súlade s , pričom vzhľadom na výšku príjmu žalovaného v 1. rade a výšku jeho nevyhnutných výdavkov, aj v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloletú (16 ročnú) dcéru, povolil každému zo žalovaných plniť prísudok v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká voči veriteľovi povinnosť ďalšieho žalovaného, v rozsahu tohto plnenia. 1.7. Opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k. -232 opravil rozsudok tak, že v úvodnej časti má byť uvedené identifikačné číslo žalobcu 35 724 803. Zároveň návrh žalobcu na opravu výroku rozsudku o doplnenie textu spoločne a nerozdielne zamietol.

2. Žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby súd určil žalovanému v 1. rade vyplatiť celú dlžnú sumu vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Dôvodila, že si je vedomá dlžnej sumy, ale jej mesačný príjem je 603 eur mesačne a má náklady na bývanie v ubytovni a vyživovaciu povinnosť na dcéru. Tvrdila, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a platila žalobcovi. Má snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v 1. rade, zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nespláca nič.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením stotožňuje a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia a trov konania. 6.2. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653, ako banka, a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci, uzavreli dňa 09.02.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 45.600,- Sk, úrokovou sadzou 6,69 % ročne fixovanou na 5 rokov. Spracovateľský poplatok bol 399 eur, poplatok za správu úveru bol 3,49 eur mesačne. Úver bol poskytnutý na kúpu domu. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 21.10.2016 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky oznámila žalovaným listami zo dňa 07.11.2016. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 41.243,06 eura, z toho istina bola 29.359,44 eura. 6.2. Žalovaná v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu namietala, že pohľadávku žalobcu od mája do októbra 2016 platila v dohodnutej sume 50 eur mesačne a naďalej ju aj platí. Preto neexistuje právny

dôvod, aby platila žalovanú sumu, úrok z omeškania a trovy konania. Žalovaný v 1. rade na pojednávanie uviedol, že si je záväzku vedomý. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej v 2. rade bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že aj po výkone záložného práva a po úhradách žalovanej v 2. rade predstavovala nesplatená istina úveru sumu 29.359,44 eura, pri čerpaní úveru vo výške 45.600 eur. Ma základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len) vo výške 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania je dôvodný. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje ( ).

10. Žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala len to, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a platila aj žalobcovi. Tvrdila, že mala snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v 1. rade, zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nesplácal nič preto žiadala, aby bol na zaplatenie zaviazaný len žalovaný v 1. rade. Odvolací súd námietku žalobkyne v 1. rade nepovažoval za dôvodnú. Žalovaní v 1. a 2. rade obaja prevzali na seba záväzok splatiť poskytnutý úver, preto súd prvej inštancie správne obom uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Skutočnosti tvrdené žalovanou v 2. rade o jej splácaní a na druhej strane o nesplácaní žalovaným v 1. rade, nemali na právo žalobcu žiadny vplyv.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).