Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-1-2019.pdf
PDF · 88.05 KB
No categories available
9Co/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: X. C. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, XXX XX G., X. G. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 4110,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Csp/94/2017
- 45 zo 09. septembra 2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,9 % ročne zo sumy 3.990,42 eur za obdobie od 11. 11. 2014 do 13. 11. 2014.
V ostatnej napadnutej časti m e n í rozsudok tak, že zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,9 % ročne zo sumy 3.990,42 eur za obdobie od 14. 11. 2014 do 18. 11. 2014 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.990,42 eur spolu s úrokom z omeškania 5,9 % ročne od 19.11.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplateného zostatku úveru poskytnutého na základe Zmluvy o mimoriadnom stavebnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola uzavretá na základe Zmluvy o stavebnom sporení.
3. Vychádzal zo zistenia, že Zmluva o mimoriadnom stavebnom medziúvere a stavebnom úvere medzi stranami sporu bola uzavretá 15.5.2008, na základe ktorej žalobca žalovaným poskytol mimoriadny medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 8.298,49 eur. Medziúver bol úročený sadzbou 6,99 % ročne. Žalovaní mali splácať medziúver splátkami po 48,36 eur a zároveň poukazovať na účet stavebného sporenia mesačne sumu 66,39 eur. Dňa 30.9.2013 splnili podmienky na pridelenie cieľovej sumy a medziúver sa zmenil na stavebný úver vo výške rozdielu medzi nasporenou sumou a dlžnou sumou medziúveru v sume 4.439,98 eur. V splátke 66,39 eur bol zahrnutý tiež úrok z úveru 2,9 % ročne.
Žalobcovia v dôsledku porušenia zmluvných podmienok boli v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, listom zo dňa 10.9.2014, ktorý prevzali 16.9.2014 boli upozornení na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže k zaplateniu nedošlo, dňom 10.11.2014 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. K tomuto dňu vyčíslil pohľadávku na 4.110,42 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že ako dlh bol v neprospech žalovaných naúčtovaný aj poplatok za upomienky, a to celkom 9 krát po 15,- eur.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 1, § 7, § 11 zákona č. 310/1992 Zb., § 497, § 502, § 503, § 504, § 506, § 303 Obchodného zákonníka mal preukázané, že žalovaní úver poskytnutý zmluvou z 15.05.2008 nesplácali v súlade s touto zmluvou, na výzvu žalobcu na doplatenie dlžných splátok nereagovali, preto vyhlásil úver za predčasne splatný. Z uvedených dôvodov žalobu posúdil ako dôvodnú okrem nároku na žalobcom vyčíslené poplatky konštatoval, že pokiaľ žalovaní porušovali svoje povinnosti a z uvedeného dôvodu ich žalobca písomne vyzýval na úhradu takmer každý mesiac, činil tak oprávnene, avšak z počtu deviatich upomienok preukázal iba jednu z nich, a to dňa 10.09.2014. Považoval za neudržateľné, aby sa záporná bilancia na účte dlžníka zbytočne navyšovala o sumy nemajúce pre nich žiaden význam a nevyvážené žiadnym protiplnením. Navyše, až na jednu upomienku žalobca žiadnu inú nepreukázal. Z uvedeného dôvodu, ak dlh žalovaných činil 4.110,42 eur, po odrátaní sumy 120,- eur (8 upomienok po 15,- eur) činí záväzok žalovaných sumu 3.990,42 eur, ktorú ich súd zaviazal k solidárnej povinnosti zaplatiť v stanovenej lehote spolu s úrokom z omeškania.
5. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. vychádzajúc zo zistenia, že vo výzve žalobcu listom zo dňa 10.11.2014, ktorým bol úver zosplatnený, žalobca žalovaných vyzval, aby dlh 4.110,42 eur zaplatili do 5 dní od doručenia daného listu, ktorý žalovaní prevzali dňa 13.11.2014, konštatoval, že lehota na plnenie uplynula 18.11.2014, preto sa žalovaní od 19.11.2014 dostali do omeškania. Z uvedeného dôvodu počiatok omeškania určil dňom 19.11.2014. V rozsahu, v ktorom žalobca označil deň počiatku omeškania inak ako súd, ako aj v rozsahu sumy 120,- eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté.
7. Rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie 5,9 % ročne úroku z omeškania zo sumy 3.990,42 eur od 11.11.2014 do 18.11.2014, napadol včas podaným odvolaním žalobca, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovaných v 1.a 2. rade zaviazať spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 5,90 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.990,42 eur od 11.11.2014 do 18.11.2014, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o určení doby omeškania poukazujúc na to, že súd nesprávne konštatoval, že v liste, ktorým vyhlásil predčasnú splatnosť úveru určil žalovaným 5 dňovú lehotu na splnenie dlhu, ktoré uplynutie by zakladalo omeškanie žalovaných. Vychádzajúc z § 517 ods. 1, 2, § 565, § 53 ods. 9 OZ mal za to, že samotné omeškanie dlžníka je právotvornou skutočnosťou oprávňujúcou veriteľa požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Dlžník sa teda nedostáva do omeškania až uplynutím lehoty v oznámení o vyhlásení splatnosti, nakoľko na vyhlásenie splatnosti už v omeškaní musí byť. Súd však nesprávne zistil skutkový stav, keď nevykonal správne dôkaz - vyhlásenie splatnosti, nakoľko v uvedenom liste žalovaným oznámil predčasnú splatnosť celého zostatku úveru dňa 10.11.2014, lehota 5 dní uvedená v liste nebola určená na splnenie dlhu, ale táto lehota bola určená na splnenie prípadného dodatočného príslušenstva po uhradení dlhu vo výške ku dňu vyhlásenia splatnosti. V uvedenom liste bola uvedená 30 dňová lehota na splnenie, ktorá však bola žalovaným poskytnutá na dobrovoľné splnenie dlhu vrátane príslušenstva. Bola poskytnutá ako časový priestor, počas ktorého nepristúpi k vymáhaniu pohľadávky niektorým zo zákonných spôsobov a nemala vplyv na skutočnosť, že žalovaní už počas tejto lehoty boli v omeškaní. Súd prvej inštancie teda nesprávne vykonal navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho nesprávne zistil skutkový stav, čo sa prejavilo v nesprávnom rozhodnutí.
8. Odpis odvolania žalobcu bol žalovaným v 1. a 2. rade doručený 23.11.2018. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.
9. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, výrok rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 120,- eur zamietnutá, neboli napadnuté odvolaním, stáli sa právoplatnými a neboli predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok rozsudku, ktorým bola žaloba o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.990,42 eur vo výške 5,9 % ročne od 11.11.2014 do 18.11.2014 zamietnutá (ďalej len „rozsudok“).
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
12. Rozsudok vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 11.11.2014 do 13.11.2014 je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. Pochybil súd prvej inštancie pokiaľ konštatoval, že žalobca žalovaných vyzval listom z 10.11.2014, aby dlh 4.110,42 eur zaplatili do 5 dní od doručenia daného listu, nakoľko uvedená skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva. Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej žalovaných vyzval na zaplatenie výšky úrokového zostatku v lehote 5 dní od jeho písomného oznámenia, ktorá im bude oznámená po uhradení dlžnej sumy. Je teda zrejmé, že listom, ktorým došlo k zosplatneniu nezaplateného zostatku úveru, nebola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie dlhu. Z obsahu spisu vyplýva a správne to konštatoval aj súd prvej inštancie, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 10.11.2014 žalovaní prevzali 13.11.2014.
14. Z uvedeného je zrejme, že oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené 13.11.2014. Týmto dňom sa žalovaní dozvedeli o zosplatnení úveru a o výške dlhu ku dňu zosplatnenia.
15. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiada.
16. V danom prípade žalobca požiadal žalovaných o zaplatenie celého dlhu listom z 10.11.2014 (ktorým došlo k zosplatneniu zostatku úveru) bez určenia lehoty na plnenie, preto v zmysle cit. § 563 OZ žalovaní boli povinní plniť prvým dňom nasledujúcim po doručení oznámenia, ktoré bolo zároveň výzvou na úhradu celého zostatku dlhu. Keďže žalovaní predmetné oznámenie prevzali 13.11.2014 prvým dňom, kedy boli povinní plniť bol deň 14.11.2014. Pokiaľ dlh neuhradili, je zrejmé, že do omeškania sa dostali dňom 14.11.2014.
17. Je teda zrejmé, že správne súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 11.11.2014 do 13.11.2014.
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby za obdobie od 14.11.2014 do 18.11.2014 je potrebné považovať za nesprávne v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto časti neboli plnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku, preto v tejto časti odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 5,9 % ročne zo sumy 3.990,42 eur za obdobie od 14.11.2014 do 18.11.2014 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
19. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný bola priznaná voči žalovaným plná náhrada trov konania.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný iba čiastočne, pričom úspech a neúspech žalobcu sa navzájom vyvážili, z uvedených dôvodov odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).