Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-29-2019.pdf
PDF · 116.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., H. XXXX/XX, zast. JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D., advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 1203, proti manželke: F.. I. A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., so sídlom Komárno, Ul. biskupa Királya 6, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na dobu po rozvode k maloletému O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľa a manželky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 04. 2019 č. k. 6P/115/2018-81, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči mal. O. A., nar. XX. XX. XXXX, splatnosti výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania J. A., nar. XX. XX. XXXX a F.. I. A. S., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v N. K., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu obce N. K., vo zväzku X, ročník XXXX, strana X, poradové číslo X (výrok I.). Schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. O. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“), na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a styk s maloletým rodičia nežiadajú upraviť (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého mesačne vo výške 140 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) s tým, že výživné je splatné vždy do 25-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (výrok IV.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo asi po dvojročnej známosti, ktoré bolo harmonické do času, kým bola manželka na materskej dovolenke a k odcudzeniu manželov došlo z dôvodu pretrvávajúcich finančných problémov a ich pracovnej vyťaženosti. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené, intímne spolu nežijú minimálne 3 roky, spoločne nehospodária a nebývajú v spoločnej domácnosti. Mal za to, že doterajšie zotrvanie manželstva bolo čisto formálne a obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy, keď účastníci konania zhodne odmietli zotrvanie v manželskom zväzku. Dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo si už nemôže plniť svoj účel a už nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, pričom za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označil nezvratné
citové odcudzenie medzi manželmi. Manželstvo účastníkov konania preto podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine) rozviedol. Následne postupujúc v intenciách § 100 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) rozhodol o úprave výkonu rodičovským práv a povinností k maloletému a v tejto časti rozhodnutie právne oprel o ust. § 24 ods. 1 - 5, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Dôvodil, že rodičia na pojednávaní uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému, podľa ktorej maloletý O. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom a styk s maloletým rodičia nežiadali upraviť. Majúc za to, že dohoda je v najlepšom záujme maloletého túto schválil v znení navrhnutom rodičmi maloletého. Z dôvodu spornosti výšky výživného na maloletého preskúmal pomery na strane účastníkov konania a vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý O. je žiakom druhého ročníka Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v H., jeho náklady pozostávajú z platieb za: družinu 10 eur mesačne, obedy v škole 20 eur mesačne, plávanie 25 eur mesačne, klavír 11 eur mesačne, hygienické potreby 25 eur mesačne, strava 60 eur mesačne, poistenie 32,40 eura, oblečenie polročne cca 162 eur, výdavky spojenými s bývaním (elektrina, plyn, voda, TV) spolu 66,30 eura mesačne. Celkovo výdavky na maloletého ustálil v sume 276,70 eura mesačne. Maloletý je zdravý a v konaní nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce v tomto smere zvýšené výdavky na dieťa. Neakceptoval výdavky matky na benzín vo výške 60 eur, nakoľko tvrdenie matky, že túto položku minie iba na syna, sa mu javila účelová, pretože matka využíva motorové vozidlo na dopravu do práce. Na strane matky zistil, že je zamestnaná na ekonomickom oddelení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. s preukázateľným mesačným príjmom približne 650 eur. Zistil tiež, že matka vlastní garsónku v H., z ktorej prenájmu nemá príjem, nakoľko nájomné je hradené v sume 170 eur, ktorá postačuje na krytie režijných nákladov a hypotéky. Na strane otca zistil, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti umelecký rezbár, a v obci N. K. má umeleckú dielňu. V roku 2018 bol jeho príjem vo výške 20600 eur, čo je 1716,66 eura mesačne, resp. pri 24 mesiacoch 858,33 eura. Otec na pojednávaní tvrdil, že jeho príjem v čistom bol 11000 eur, čo v prepočte na 12 mesiacov predstavuje sumu 916,66 eura, pričom si privyrába aj drobnými prácami, avšak sumu, ktorú zarobil nešpecifikoval. Podľa účtovnej uzávierky k 31. 12. 2018 otec priznal príjmy vo výške 12720 eur, t. j. v prepočte na jeden mesiac 1060 eur a špecifikoval svoje výdavky spolu vo výške 607,58 eura. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a býva v dome svojich rodičov, kde si zriadil umeleckú dielňu. Výživné na maloletého určil vo výške 140 eur mesačne majúc za to, že táto suma zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného (t. j. otca). Konštatoval, že platenie výživného v určenej výške aj za situácie, že otec nemá pravidelný mesačný príjem, neohrozí jeho vlastnú výživu vychádzajúc z ustáleného príjmu otca za obdobie 24 mesiacov, predstavujúceho sumu 858,33 eura mesačne. Dodal, že pri rozhodovaní o výške výživného mal tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, ako aj na to, že výživa dieťaťa je sčasti krytá aj prídavkami na dieťa. Zároveň zohľadnil i tú skutočnosť, že otec navrhol matke uzavretie rodičovskej dohody s výškou výživného 80 eur mesačne na maloleté dieťa a následne až 120 eur mesačne alebo alternatívne výživné 70 eur mesačne k rukám matky a 70 eur mesačne na tvorbu úspor, čím nepriamo uznal, že suma vo výške 140 eur zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Uzavrel, že výživné vo výške 140 eur zodpovedá tak momentálnym potrebám maloletého ako aj majetkovým pomerom otca.
3. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloletého podal odvolanie otec (navrhovateľ) domáhajúc sa jeho zmeny a určenia jeho vyživovacej povinnosti na maloletého v sume 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal ustálenie výšky jeho mesačného príjmu súdom prvej inštancie, keďže v roku 2018 zarobil oveľa menšiu sumu než z akej vychádzal súd pri svojom rozhodovaní. Zvýraznil, že nikdy netvrdil, že by mal čistý príjem vo výške 20.600 eur z titulu honorára podľa zmluvy s Mestom H. uzatvorenej dňa 14. 06. 2018, suma 20.600 eur mu nikdy nebola vyplatená, pretože došlo po dohode k zníženiu výšky honorára s ohľadom na skutočnosť, že mesto zabezpečilo niektoré materiály na zhotovenie diela a vyplatilo mu sumu 11600 eur. Poukázal na svoje daňové priznanie, podľa ktorého dosiahol príjmy 12720 eur, výdavky mal vo výške 8898 eura, teda jeho čistý príjem za rok 2018 predstavoval sumu
3822 eura. K príjmu 11600 eur od mesta H. tiež uviedol, že nešlo o čistý príjem, nakoľko na vykonanie diela musel zabezpečiť materiál, čo dokladoval faktúrou za dodanie dubového reziva na sumu 1273,61 eura, pričom mal i ďalšie výdavky v súvislosti s vykonaním diela, ktoré skutočnosti sú zohľadnené v daňovom priznaní. Jeho príjem v roku 2018 tak bol vo výške 3822 eura, mesačne teda 318,50 eura. Zvýraznil, že pokiaľ uviedol, že je ochotný platiť výživné v sume 120 eur mesačne, toto by nevedel riadne platiť, rovnako ako ani súdom určené výživné. V tomto smere poukázal na svoje režijné náklady spojené s užívaním domu v mesačnej výške 84 eur, s úhradou internetu v sume 14,99 eura mesačne, telekomunikačných služieb 30 eur mesačne, preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie od 01. 01. 2019 v sume 66,78 eura mesačne. Celkom jeho výdavky mesačne predstavujú sumu 195 eur, okrem ktorej potrebuje finančné prostriedky na stravu, hygienické potreby a ošatenie. Uviedol tiež, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti nechal matke všetok nábytok, preto si musel zabezpečiť aspoň základné zariadenie svojho obydlia. Namietal tiež výšku súdom prvej inštancie ustálených výdavkov na maloletého, keď výdavky v sume 25 eur mesačne na hygienické potreby považoval za prehnané, neakceptoval výdavky maloletého na bývanie v sume 66,30 eura mesačne, pretože v rodinnom dome bývajú 4 osoby, teda na maloletého pripadá štvrtina výdavkov spojených s užívaním domu (suma 16,57 eura), od septembra 2019 bude mať maloletý obedy v škole zadarmo a poistné na poistenie maloletého nemalo byť zarátané do nevyhnutných výdavkov. Výdavky na maloletého nepredstavujú tak sumu 276,70 eura, ale minimálne o 100 eur mesačne menej. Vytkol prvoinštančnému súdu, že neprihliadol na skutočné možnosti a majetkové pomery matky, ktorá má kompletne zariadené bývanie v rodinnom dome a je výlučnou vlastníčkou bytu, z čoho môže mať ďalšie príjmy, ak to skutočne potrebuje.
5. Proti výroku o vyživovacej povinnosti otca na maloletého podala odvolanie i matka (manželka), žiadala jeho zmenu a určenie vyživovacej povinnosti na maloletého vo výške 190 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že v období od 12/2018 do 2/2019 otec neprispieval na výživu maloletého žiadnou sumou a jeho vyhlásenie na pojednávaní dňa 15. 02. 2019, že bude platiť 80 eur na maloletého do rozhodnutia súdu, tak nebolo naplnené. Za nepravdivé preto označila tvrdenie súdu prvej inštancie, že otec jej prispieval sumou 100 eur mesačne po dobu 10 mesiacov, keďže od novembra 2018 vyživuje syna výlučne sama. Uviedla, že strava v školskej jedálni pokrýva iba obedy maloletého počas pracovných dní v školskom roku a ostatné dni sa maloletý stravuje výlučne doma, a teda strava maloletého predstavuje aspoň sumu 150 eur. Namietala neakceptovanie výdavkov na benzín vo vzťahu k maloletému v sume 60 eur mesačne, keďže maloletý denne dochádza do školy v H. z miesta bydliska v S., pravidelne ho vozí na krúžky plávania a na klavír, preto auto potrebuje mať k dispozícii, aby vedela zabezpečiť presun dieťaťa na tieto krúžky. Mesačne tak najazdí s dieťaťom najmenej 900 km, okrem výletov cez víkend. V tejto súvislosti poukázala na otcom tiež tvrdené výdavky na benzín mesačne v sume 150 eur, pričom býva a pracuje vo svojej dielni, teda nepotrebuje sa denne presúvať do miesta práce. Ďalej poukázala na tvrdenia otca, ktorý uviedol, že jeho príjem je v rozpätí 300 až 3000 eur mesačne, v závislosti od práce, a že niektoré práce vykonáva bez faktúr. Nesúhlasila s rozpočítaním príjmu otca na obdobie 24 mesiacov a teda suma 858,33 eura nemôže odzrkadliť skutočný príjem otca. Dodala, že ak by z uvedenej sumy boli odpočítané výdavky otca vo výške 607,58 eura, aj tak by mu ostala na výživu maloletého suma prevyšujúca 250 eur. Prezentovala názor, že otec nepriznáva svoj skutočný príjem, inú prácu si nehľadá, nechce sústavne pracovať, zúčastňuje sa sympózií, rozvíja podnikateľskú činnosti o neziskovú organizáciu, a preto je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať nadštandardný príjem aj v budúcnosti, čím rozporovala ako irelevantnú argumentáciu súdu, že pri určení vyššieho výživného nemusel by otec ako umelec v budúcnosti vyšší príjem dosiahnuť. Uzavrela, že požadované výživné v sume 190 eur na maloletého je oprávnenou výškou a táto suma zodpovedá aj majetkovým pomerom a zárobkovým možnostiam otca.
6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne a právne správny.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec písomným podaním, v ktorom zvýraznil, že hlavným dôvodom rozvratu manželstva bola skutočnosť, že matka nebola spokojná s jeho zárobkom. Opäť poukázal na svoje daňové priznanie z roku 2018 a uviedol, že tak objemnú objednávku, ako dostal od mesta H., dostáva umelec výnimočne. Matkou žiadané výživné považoval za nezohľadňujúce jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Tvrdenia matky, že neprispieval na výživu maloletého, označil za nepravdivé a uviedol, že od januára do novembra 2018 platil mesačne sumu 100 eur na výživnom, ktorú skutočnosť matka uznala na pojednávaní. V decembri 2018 nezaplatil žiadne výživné, ale spolu s rodičmi kúpili maloletému vecné dary v hodnote presahujúcej 100 eur, v januári 2019 uhradil v hotovosti
matke sumu 50 eur a 30 eur bezhotovostným prevodom, vo februári 2019 bezhotovostným prevodom sumu 80 eur, v marci 2019 bezhotovostným prevodom sumu 20 eur, v apríli 2019 bezhotovostným prevodom sumu 80 eur a v máji 2019 vkladom v hotovosti na bankový účet matky sumu 100 eur. Konštatoval, že matka potrebuje cestovať autom z dôvodu jej dochádzania do práce a nie vozenia maloletého do školy, pretože základná škola je i v S. a za prehnané označil jej tvrdenie, že kvôli krúžkom maloletého najazdí 100 km mesačne v rámci mesta. Poukázal tiež na príjem matky a skutočnosť, že poberá i prídavky na dieťa a dotáciu z S. na maloletého v sume 50 eur ročne. Mal za to, že matka by mohla prenajímať garsónku, ktorú vlastní a zvýšiť si tak svoj príjem. V závere zvýraznil, že výživné vo výške 100 eur mesačne bude schopný splácať a táto suma pokryje i viac než polovicu odôvodnených výdavkov maloletého.
8. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho tvrdenia o príjme za rok 2018 sú nepravdivé, keď z listinného dôkazu pod názvom Zmluva o dielo uzatvorená medzi obcou H. a otcom zo dňa 14. 06. 2018 vyplýva, že do dnešného dňa nebola účastníkmi dodatkovaná. Z webstránky mesta H. zistila tiež, že otcovi bola na základe troch faktúr uhradená odmena - honorár v celkovej sume 21020 eur v roku 2018, teda mu bolo uhradených 420 eur nad rámec Zmluvy o dielo. Mala za to, že otec uvedením sumy 11600 eur v daňovom priznaní len preukázal vyhýbanie sa plneniu daňových povinností. Zvýraznila, že sám otec potvrdil, že nie je odkázaný na hľadanie si práce, pretože ľudia za ním chodia a vykonáva drobné práce bez vystavovania faktúr. Prezentovala názor, že príjem otca je nadštandardný, preto žiadala určiť výživné na maloletého vo výške aspoň 190 eur mesačne, ktorá suma predstavuje iba 11 % z jeho priemerného mesačného zárobku (1716,66 eura), čo je stále pod hranicou zaužívanej praxe súdov pri výpočte výživného.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca aj matky nie sú dôvodné.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ (otec) sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcemu z manželstva účastníkov konania na čas po rozvode. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania a schválil ich rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Styk s maloletým neupravil, pretože ho rodičia upraviť nežiadali. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého mesačne vo výške 140 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do 25- teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Pre absenciu odvolania účastníkov konania preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva a schválenia rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť (výrok I., II.). Predmetom odvolacieho konania tak zostali len odvolaním napadnuté časti, ktorými bola určená vyživovacia povinnosť otca, splatnosť výživného (výrok III., IV.) a na ne nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok V.).
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
15. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených hľadísk dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého v plnom rozsahu korešponduje citovanej platnej právnej úprave, keď s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, výživné určené súdom prvej inštancie v sume 140 eur mesačne plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako i zákonnej zásade, podľa ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré poskytlo popísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otca, ako i jeho úvahy v tomto smere. Nemožno preto považovať v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, ako to vo svojom odvolaní tvrdila matka. Ustálená judikatúra totiž nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia a špecifická odpoveď sa vyžaduje, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. O takýto prípad však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so zásadnými právne relevantnými otázkami vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca.
16. Odvolací súd reagujúc na námietky odvolateľov opätovne zvýrazňuje, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do jeho osobnej starostlivosti sa vychádza z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako i schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. V tomto smere preukázateľne v čase rozhodovania prvoinštančného súdu mal. O. bol žiakom 2. triedy základnej školy (v školskom roku 2019/2020 už 3. triedy) a jeho životné náklady zodpovedajúce tomuto veku, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať, sú navýšené o výdavky v súvislosti s jeho voľnočasovými aktivitami (klavír, plávanie) prospešnými pre ďalší vývin každého dieťaťa. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k tomuto mal. dieťaťu. Matka v r. 2018 zo závislej činnosti dosiahla priemerný mesačný zárobok 664,60 eura netto spolu s daňovým bonusom a jej príjem bol tvorený i sumou 170 eur mesačne za prenájom garzónky. Pokiaľ ide o otca, tento naposledy od 7.11.2014 do 17.6.2018 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Komárno a od 14.6.2018 je registrovaný v zmysle § 49a ods. 2 zák. č. 595/2003 Z. z. na Daňovom úrade J., kontaktné miesto E., pod J. kód XXXXX- umelecká tvorba. Podľa daňového priznania za rok 2018 dosiahol príjmy vo
výške 12.720 eur, výdavky mal 8.898 eur a základ dane bol 3.822 eur pri nulovej dani. Majúc na zreteli, že otec bol do doby, kým začal vykonávať registrovanú činnosť dobrovoľne nezamestnaný (viď č. l. 79 spisu), za rozhodnú dobu pre výpočet jeho príjmu je potrebné považovať len obdobie od 14.6.2018 a vychádzať z dosiahnutého priemerného zárobku 637 eur mesačne (3.822 eur : 6 m.). Naviac je nutné prihliadnuť k tomu, že ako samotný otec doznal na pojednávaní, jeho zárobok bol navýšený i o príjmy za príležitostné zákazky, čo znamená, že jeho skutočný príjem bol vyšší, než ním deklarovaný v daňovom priznaní. Samotná Zmluva o dielo zo dňa 14.6.2018, uzatvorená medzi Mestom H. a otcom, ktorou sa otec ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa vyhotoviť do 20.9.2018 4 ks uvítacích tabúľ za honorár 20.600 eur, na ktorú sa matka odvoláva, bez ďalšieho nemôže byť jediným a výlučným podkladom pre ustálenie príjmu otca v rozhodnej dobe, zvlášť pokiaľ otec skutočnú výšku honoráru, ktorý mu bol vyplatený spochybnil, s tým, že táto predstavovala sumu 11.600 eur s ohľadom na materiál dodaný objednávateľom. Za situácie, že otec ako daňovník podal daňové priznanie a zodpovedá za správnosť údajov v ňom uvedených, ktorých preskúmanie podlieha správnym orgánom, preto v tomto smere námietky vznesené matkou v odvolaní nemožno považovať za dôvodné.
17. Vychádzajúc z takto zistených pomerov na strane všetkých dotknutých osôb v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd zastáva názor, že výživné určené otcovi preskúmavaným rozsudkom v sume 140 eur mesačne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Rovnako tak prihliada na okolnosť, že časť výživy dieťaťa je krytá prídavkami na dieťa a že matka s ohľadom na výšku svojho príjmu je rovnako tak povinná podieľať sa na výžive maloletého, keďže túto povinnosť pre vek dieťaťa vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou už len čiastočne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá veku a v plnom rozsahu zabezpečuje nielen všetky odôvodnené potreby maloletého, ale mu umožňuje i pokrytie jeho ďalších nákladov súvisiacich s jeho rozvojom, vrátane výdavkov spojených s dopravou, na mimoškolské aktivity mal. O., keďže je nutné zohľadniť skutočnosť, že matka súbežne so synom automobil využíva na svoj transfer do zamestnania. Suma výživného 140 eur mesačne zodpovedá i možnostiam a schopnostiam otca, ktorého argumentácia ohľadne jeho neschopnosti platiť určené výživné je preto nenáležitá a účelová, keď otec sám v konečnom návrhu (č. l. 79spisu) uviedol, že je skutočne schopný a ochotný platiť 120 eur mesačne na maloletého a v priebehu konania vyjadril ochotu platiť výživné 70 eur mesačne a na tvorbu úspor 70 eur mesačne, hoci na jeho strane nedošlo medzitým k žiadnej zmene pomerov. Podľa názoru odvolacieho súdu určená výška vyživovacej povinnosti otca nie je takto spôsobilá ohroziť jeho vlastnú výživu.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v tomto smere neustanovuje inak.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu