Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoPr/7/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: Q., proti žalovanému: Y., o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. augusta 2019, č. k. -86, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zastavujúcej časti (výrok I.) p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu (výrok II.) m e n í tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu zo dňa 24.07.2015 v rozsahu 100 % a zároveň aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia tak ako budú vyčíslené. Dňa 17.06.2019 žalobca osobne doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, dôvod späťvzatia žaloby neuvádza.

3. Za aplikácie ustanovenia , , , súd prvej inštancie vzhľadom k podanému späťvzatiu žaloby konanie zastavil. Podľa k späťvzatiu žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného. O trovách konania za aplikácie ustanovenia , vzhľadom k tomu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť v celkom rozsahu bez uvedenia dôvodu rozhodol tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.). Nerozhodoval o vrátení súdneho poplatku (ani pomerne krátenej časti), nakoľko súdny poplatok nebol do dňa vydania rozhodnutia uhradený.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, keďže súd sa nevysporiadal s podaním žalobcu zo dňa 08.08.2019 a námietkami tam uvedenými. Žalobca namietal proces uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Dohodu podpísal s vedomím, že jej obsahom je výlučne dohoda o skončení pracovného pomeru a nie aj nároky týkajúce sa tohto súdneho konania, preto berie späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť a žiada o pokračovanie v konaní, navrhuje tiež výsluch svedkov, čo súd do úvahy nebral. Spochybňuje, či súd doručil jeho späťvzatie žalovanému za účelom oboznámenia sa s ním a vyjadrenia. Pre prípad, ak by

odvolací súd považoval námietky žalobcu v tomto smere za nedôvodné, i keď možno polemizovať nad tým, či konanie žalovaného bolo morálne, keď predložil žalobcovi na podpis listiny, týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, súčasťou ktorých bolo späťvzatie žaloby v tomto súdnom konaní, bez toho, aby kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, za účelom odsúhlasenia znenia týchto listín, tiež namietal, že súd nesprávne rozhodol o trovách konania z dôvodu, že obsahom dohody o skončení bola aj dohoda strán sporu o urovnaní súdneho konania a preto mal súd rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa jeho názoru došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust. , , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne právne a skutkové závery).

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považuje za účelové. Späťvzatie späťvzatia žaloby nie je prípustné, keďže je jednostranným procesným úkonom strany a jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. konajúceho súdu a tak tomuto nezostávalo nič iné, len konanie zastaviť. K okolnostiam vedúcim k späťvzatiu žaloby žalobcom uviedol, že tento dňa 07.06.2019 hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu tým, že sa na pracovisku nachádzal pod vplyvom alkoholu, z ktorého dôvodu sa s ním uskutočnil pohovor, v rámci ktorého žalobca požiadal žalovaného, aby s jeho osobou nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, s čím bol ochotný žalovaný súhlasiť za predpokladu, že zo strany žalobcu dôjde k ukončeniu súdneho konania vedeného na súde pod sp.zn. , čím žalovaný sledoval vyriešenie všetkých sporných skutočností a nárokov medzi stranami sporu. Logicky za to, že mu vyšiel v ústrety v otázke dôvodu skončenia pracovného pomeru žiadal aj skončenie príslušného súdneho konania. Dohoda bola so žalobcom prerokovaná, podmienky dohodnuté a žalobcom bez výhrad odsúhlasené. Pokiaľ by aj späťvzatie žaloby nebolo žalovanému doručené, nejde to na ťarchu žalobcu, ale na ťarchu porušenia práv žalovaného, pričom on zo svojej strany vyhlasuje, že v tomto smere necíti zásah do jeho práv a aj prípadné nedoručenie tohto podania žalobcu jemu nerozporuje. Nevie zaujať dostatočne kvalifikované stanovisko k časti rozhodnutia, týkajúceho sa výroku o náhrade trov konania. Nie je mu zrejmé, čo žalobca v tomto smere navrhoval. Tvrdenia o tom, že právny zástupca žalobcu sa o všetkom dozvedel ex post namieta.

6. Žalobca vo svojej replike na písomné vyjadrenie žalovaného k ním podaného odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v odvolaní, pri späťvzatí žaloby konal v dôvere v žalovaného, podpísal späťvzatie žaloby napriek tomu, že sa o tom na predmetnom stretnutí so žalovaným nerozprávali. Mal za to, že predmetom dohody bolo len ukončenie pracovného pomeru, jeho vôľou však nebolo vziať žalobu späť. Zotrváva na odvolacom návrhu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( , ďalej "CSP"), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zastavujúcej časti (výrok I.) je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov konania medzi stranami sporu za použ. zmeniť, nakoľko v tejto časti neboli splnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie, ani potvrdenie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

9. Súd prvej inštancie konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom zastavil (, ) a súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania ( ).

10. Žalobca vychádzajúc z obsahu odvolania namietal správnosť vyššie uvedeného záveru tvrdiac, že uplatnil späťvzatie späťvzatia žaloby, že písomné podanie obsahujúce späťvzatie žaloby bolo ním podpísané v rámci rokovania o dohode o skončení pracovného pomeru so žalovaným, on nemal okuliare, toto nečítal, jeho vôľou nebolo toto konanie skončiť. Pre prípad, že to súd neakceptuje vzhľadom

na okolnosti spočívajúce v komplexnom vysporiadaní vzájomných vzťahov so žalovaným žiadal, aby žiadna zo strán nemala nárok na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom podaného odvolania, námietky žalobcu voči zastavujúcej časti rozhodnutia vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o potrebe zastavenia konania pre späťvzatie žaloby.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobným návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2018 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu zo dňa 24.07.2015 v rozsahu 100 %. Dňa 17.06.2019 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie žalobcu (osobne), z obsahu ktorého vyplýva, že tento berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada zastaviť konanie, pričom dôvod späťvzatia žaloby v tomto podaní neuvádza. Následne bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorým oznamuje súdu, že berie späť späťvzatie jeho žaloby s tým, že jeho vôľou nebolo zastavenie konania v danej veci, ale k podpísaniu späťvzatia došlo len v dôsledku, resp. v rámci vysporiadania jeho vzťahov so žalovaným, týkajúcim sa skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k podaniam žalobcu v tomto smere uvádza, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu dohody ohľadom právneho dôvodu skončenia pracovno-právneho vzťahu medzi stranami sporu, v dôsledku tej skutočnosti, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, v nadväznosti na čo žalovaný ako zamestnávateľ bol ochotný ukončiť s ním pracovný pomer z iného právneho dôvodu, teda dohodou, čo však podmieňoval späťvzatím žaloby v uvedenom spore, čím budú komplexne vysporiadané všetky vzájomné nároky plynúce z pracovno- právneho vzťahu.

13. Podľa (ďalej len "") žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

15. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby závažných dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa , alebo pojednávanie.

16. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca ako dominus litis prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom a súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie aj bez ďalšieho prejednania veci zastavené. Výnimku z tohto pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného. Účinky späťvzatia žaloby ako jednostranného procesného úkonu žalobcu nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, teda súdu. Ak k tomu dôjde, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je teda potrebné posudzovať s objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (porovnaj uznesenie NS SR z 20.08.2010 sp. zn. ).

17. V konkrétnostiach posudzovanej veci niet sporu o tom, že súdu prvej inštancie pred prvým pojednávaním vo veci, bolo doručené písomné podanie žalobcu, vychádzajúc z obsahu ktorého toto obsahuje jeho jednoznačný a nespochybniteľný prejav vôle, smerujúci k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu a zastaveniu konania, z ktorého dôvodu nebolo možné, vzhľadom na jeho obsah, tento posúdiť inak, ako to urobil súd prvej inštancie a tento vzhľadom na jeho účinky jednoznačne nemohol smerovať k inému, ako k následnému zastaveniu konania, pričom je bez právneho významu, že následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu prvej inštancie tzv. späťvzatie späťvzatia žaloby, pretože v dôsledku tohto dodatočného úkonu nezbavil procesný úkon späťvzatia žaloby účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle sú spojené. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že písomné podanie obsahujúce späťvzatie žaloby si dôsledne neprečítal, že nemal v tom čase okuliare, či ďalšie jeho produkované tvrdenia, tieto jednak odvolací súd považuje za účelové a to s poukazom na okolnosti, za ktorých k podpísaniu tohto späťvzatia žaloby došlo, teda v súbehu s tým, že žalovaný akceptoval

žiadosť žalobcu o uplatnenie právneho dôvodu skončenia pracovného pomeru dohodou a jednak so zreteľom na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva, čo plne platí aj pri využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane možnosti realizácie dispozitívneho úkonu žalobcu v podobe späťvzatia žaloby, ako tomu bolo tiež v posudzovanej veci.

18. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania voči zastavujúcej časti rozhodnutia tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho zastavujúcej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil (výrok I.). Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

20. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti späťvzatia žaloby je pri posudzovaní otázky náhrady trov konania medzi stranami sporu daný dôvod na aplikáciu ust. v prospech žalobcu, čo viedlo k zmene rozhodnutia v tejto jeho časti ( ).

21. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

22. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou zodpovednosti zavinenia na zastavení konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane, resp. strane, ktorá zastavenie konania nezavinila priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane, či strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania nahradiť trovy konania protistrane. Môže tak urobiť podľa . Ide o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobca požadoval zohľadniť okolnosti späťvzatia žaloby.

26. Odvolací súd po preskúmaní rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že v danom prípade je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Odvolací súd má za to, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa boli v predmetnom prípade okolnosti, za ktorých k späťvzatiu žaloby prišlo. Žalobca síce procesne formálne zavinil zastavenie konania a vo vzťahu k žalovanému podľa všeobecných zásad, by mal tomuto nahradiť trovy konania, existencia okolností osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach sporu, však podľa názoru odvolacieho súdu indikuje v prospech aplikácie ustanovenia .

27. Okolnosti, ktoré odvolací súd v posudzovanej veci považoval za významné z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu v otázke náhrady trov konania medzi stranami sporu, možno vzhliadať v skutočnostiach, ktoré nielenže nespochybňoval, ale priamo tvrdil samotný žalovaný, spočívajúcich v tom, že späťvzatie žaloby bolo súčasťou mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, týkajúcej sa komplexného vysporiadania pracovno-právnych vzťahov medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom s tým, že samotná dohoda obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého sa účastníci dohodli, že jej podpísaním budú (v princípe interpretujúc obsah tohto ustanovenia), v konečnom dôsledku vysporiadané všetky vzájomné práva a povinnosti v zamestnávateľskom vzťahu medzi stranami sporu, a preto keďže sa to uskutočnilo v súbehu so späťvzatím žaloby v posudzovanej veci, z hľadiska spravodlivého usporiadania medzi stranami sporu je legitímny dôvod podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobcu očakávať, že nebude v súvislosti so zastavením konania v posudzovanej veci znášať náklady trov konania žalovaného, čo v podstate ani samotný žalovaný vo svojich písomných podaniach významnejšie nespochybňuje, v konkrétnostiach uvádza, že k otázke náhrady trov konania sa kvalifikovane vyjadriť nevie a i keď formálne uvádza, že navrhuje uznesenie súdu aj v tejto časti potvrdiť, v zásade podľa názoru odvolacieho súdu nemôže na jeho strane legitímne očakávať, že za spravodlivé by bolo možné zo strany odvolacieho súdu prijať také riešenie a rozhodnutie, v zmysle ktorého by za týchto okolností žalobca mal byť zaviazaný nahradiť mu trovy.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o náhrade trov konania medzi stranami sporu (výrok II.) vo vzťahu žalobcu a žalovaného podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže v odvolacom konaní zaznamenali obidve strany úspech len čiastočný.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).