Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-41-2019.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/41/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého E. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. K. Z., t. č. umiestnený v Centre pre deti a rodiny „Svetluška", Kollárova 29, Banská Bystrica, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky Q. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. K. Z., t. č. bytom chatová oblasť S. XX, G. K. Z. a otca E. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., S. XXX, t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom na uloženie výchovného opatrenia, za účasti prokurátora, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/190/2018-161 z 05.09.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh vo veci samej o uloženie výchovného prostredia, zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/190/2019-58 zo dňa 30.08.2018 o neodkladnom opatrení. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom sa návrhom podaným na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27.03.2018 domáhal vo veci samej uloženia výchovného opatrenia, ktorým by súd dočasne odňal maloletého E. Z. z ústavnej starostlivosti a nariadil mu pobyt v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Nitre po dobu max. 6 mesiacov, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia, s poukazom na § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a s poukazom na § 123 ods. 1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietol z dôvodu, že pobyt maloletému dieťaťu v liečebno-výchovnom sanatóriu, nie je možné uložiť na základe výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine. S prihliadnutím na skutočnosť, že zamietol návrh vo veci samej, s poukazom na ust. § 335 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) zrušil uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení č.k. 37P/190/2018-58 zo dňa 30.08.2018. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok), tak že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „ÚPSVaR Banská Štiavnica“) a prokurátor.
3. ÚPSVaR Banská Štiavnica v odvolaní uviedol, že zotrváva na podanom návrhu v celom rozsahu a žiada uloženie výchovného opatrenia, ktoré sa bude realizovať v Liečebno-výchovnom sanatóriu Poľný Kesov za účelom zabezpečovania odbornej pomoci maloletému, pričom ústavná starostlivosť
maloletého trvá. Je v záujme dieťaťa zabezpečenie odbornej pomoci formou výchovného opatrenia v danom sanatóriu aj v školskom roku 2019/2020. Poukázal na ust. § 49 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že centrum nemá zákonnú možnosť zabezpečiť odbornú pomoc dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou, ktorú dieťa potrebuje, a ktorú si vyžaduje jeho najlepší záujem premiestnením, resp. dohodou s iným zariadením, v ktorom sa vykonáva súdne rozhodnutie. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia, že neexistuje zákonná možnosť rozhodnúť o takomto výchovnom opatrení, na základe ktorého by bolo dieťa umiestnené do špecializovaného liečebno-výchovného sanatória. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na ust. § 123 ods. 1 písm. c) a d) zák. č. 245/2008 Z.z. a ako právne záväzné berie do úvahy poznámky pod čiarou, ktoré však nemajú normatívny - právne záväzný charakter. Tomuto záveru zodpovedá aj skutočnosť, že v aplikačnej praxi súdov sa bežne stretáva odvolateľ s rozhodnutiami o výchovných opatreniach, na základe ktorých je deťom poskytovaná potrebná odborná a špecializovaná pomoc v liečebno-výchovných sanatóriách. Interpretácií a aplikácii vyššie uvedených ustanovení školského zákona a zák. č. 305/2005 Z.z. zodpovedá aj sledovanie najlepšieho záujmu dieťaťa podľa ust. čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine. Aj v závere správy z LVS Poľný Kesov je konštatované, že maloleté dieťa sa prispôsobilo režimu a pravidlá zariadenia a liečebno-výchovný program vedú k postupnej stabilizácii jeho psychického stavu. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa z dôvodu zabezpečenia priaznivého psychického a fyzického vývoja, aby mu bola starostlivosť a pomoc poskytovaná v špecializovanom výchovnom zariadení - liečebno-výchovnom sanatóriu. Nesúhlasil so záverom súdu, že neexistencia zákonných možností (v ponímaní súdu) - ponecháva na ďalšie riešenie hľadanie možností, ktorými by bolo možné zabezpečiť dieťaťu potrebnú odbornú a špecializovanú pomoc a starostlivosť.
4. Prokurátor v odvolaní proti uzneseniu proti okresného súdu uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie v podstate právne odôvodnil len na základe poznámok pod čiarou k ust. § 123 ods. 1 písm. c) a d) školského zákona. Predmetné poznámky pod čiarou k uvedeným zákonným ustanoveniam je potrebné použiť len primerane, pričom v prvom rade je potrebné prihliadať najmä na zmysel a účel zákona. Účelom tohto zákonného ustanovenia je poskytnúť deťom s určitými diagnostikovanými poruchami adekvátnu psychologickú a psychoterapeutickú starostlivosť, výchovu a vzdelávanie v na to špecializovanom liečebno-výchovnom sanatóriu na základe súdom uloženého výchovného opatrenia bez ohľadu na to, či ide o výchovné opatrenie uložené podľa ust. § 37 ods. 2 alebo ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa názoru prokurátora je mylné domnievať sa, že zámerom zákonodarcu pri tvorbe ust. § 123 ods. 1 písm. c) školského zákona bolo vylúčiť umiestnenie detí s diagnostikovanými poruchami v liečebno-výchovnom sanatóriu na základe uloženého výchovného opatrenia podľa ust. § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, keď už priamo z textu tohto zákonného ustanovenia nevyplýva rozlišovanie medzi výchovnými opatreniami. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že dočasne odníme maloletého E. Z. zo starostlivosti Centra pre deti a rodiny „Svetluška“ Banská Bystrica a nariadi maloletému pobyt v zariadení na účely zabezpečenia odbornej pomoci v Liečebno-výchovnom sanatóriu Poľný Kesov, najdlhšie na 6 mesiacov.
5. ÚPSVaR Banská Štiavnica vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora naďalej zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a žiadal o uloženie výchovného opatrenia, pričom zároveň zotrval na všetkých vyjadreniach podaných v odvolaní.
6. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica rovnako zotrval na stanovisku k danej právnej veci tak, ako to bolo uvedené v podanom odvolaní prokurátora.
7. Rodičia maloletého dieťaťa, matka ani otec, sa k odvolaniam nevyjadrili.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP) bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP za aplikácie ust. § 67 CMP.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Nesprávny procesný postup súdu znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Základný námet práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru (Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv). Okrem iných sem patrí aj právo na spravodlivé prejednanie veci a v rámci neho aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, v ktorom odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi.
12. Vadu konania odvolací súd videl najmä v tom, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je jasné, o ktorom návrhu vo veci samej rozhodol.
13. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom podal návrh vo veci samej datovaný dňom 26.03.2018 na Okresný súd Žiar nad Hronom 27.03.2018. Týmto návrhom sa domáhal dočasného odňatia maloletého E. Z. z ústavnej starostlivosti DeD v Banskej Bystrici a nariadenia mu pobytu v Liečebno-výchovnom sanatóriu Pri kaštieli 1, v Nitre, po dobu maximálne 6 mesiacov, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. ÚPSVaR v Banskej Štiavnici však podaním zo dňa 16.08.2018, ktoré bolo doručené na Okresný súd Žiar nad Hronom 17.08.2018 (č.l. 40 spisu) zobral návrh na uloženie výchovného opatrenia zo dňa 26.03.2018 späť a konanie navrhol zataviť. V podaní zo dňa 04.09.2018 (č.l. 95) zotrval na návrhu na zastavenie konania o nariadenie výchovného opatrenia zo dňa 16.08.2018. O tomto procesnom úkone a návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica súd prvej inštancie nerozhodol. Vo vyjadrení zo dňa 04.09.2018 zároveň ÚPSVaR Banská Štiavnica uviedol, že dňa 30.08.2018 podal na Okresný súd v Banskej Bystrici nový návrh na uloženie výchovného opatrenia, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom zo dňa 30.08.2018 (č.l. 52 spisu) ÚPSVaR Banská Štiavnica sa domáhal rozhodnutia vo veci samej, a to v zmysle § 37 ods. 3 písm. b) zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to dočasného odňatia maloletého E. Z. zo starostlivosti Detského domova „Svetluška“, Banská Bystrica a nariadenia maloletému E. pobyt v zariadení a účely zabezpečenia odbornej pomoci v Liečebno- výchovnom sanatóriu Poľný Kesov na obdobie 6 mesiacov odo dňa umiestnenia v ústavnom zariadení, po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu sa neurčuje.
14. Z uvedeného návrhu zo dňa 30.08.2018 jasne vyplýva, že ide o návrh vo veci samej odlišný ako bol návrh vo veci samej zo dňa 26.03.2018 (doručený Okresnému súdu Žiar nad Hronom 27.03.2018).
15. Návrhom zo dňa 30.08.2018 sa ÚPSVaR Banská Štiavnica zároveň domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Banská Bystrica vyhovel uznesením č.k. 37P/190/2018-58 zo dňa 30.08.2018, a v ktorom zároveň rozhodol o zrušení uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 26P/66/2018-8 zo dňa 29.03.2018, kedy akceptoval návrh na zrušenie skôr vydaného neodkladného opatrenia. Trvanie vydaného neodkladného opatrenia, ktorým nariadil Detskému domovu „Svetluška“, Banská Bystrica, povinnosť odovzdať maloletého E. Z. dočasne do starostlivosti Liečebno-výchovného sanatória Poľný Kesov obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
16. ÚPSVaR Banská Štiavnica v poradní tretím návrhom zo dňa 04.02.2019 sa opätovne domáhal opakovaného uloženia výchovného opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej navrhol, aby okresný súd dočasne odňal maloletého E. Z. zo starostlivosti Centra pre deti a rodiny „Svetluška“ so sídlom Banská Bystrica, a opakovane nariadil maloletému E. pobyt v zariadení za účely zabezpečenia odbornej pomoci v Liečebno-výchovnom sanatóriu Poľný Kesov do 30.06.2018 po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, pričom zároveň sa domáhal neurčenia vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Uvedený návrh doručil Okresnému súdu Banská Bystrica 07.02.2019 (č.l. 107, duplicitne založený na č.l. 119 spisu).
17. V návrhu zo dňa 04.02.2019 (doručený Okresnému súdu Banská Bystrica 07.02.2019) sa zároveň ÚPSVaR Banská Štiavnica domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý okresný súd zamietol uznesením sp. zn. 37P/190/2018-110 zo dňa 13.02.2019.
18. Nakoľko z odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 37P/190/2018-161 zo dňa 05.09.2019 nevyplýva, o ktorom z návrhov vo veci samej podaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom okresný súd rozhodol a prečo neakceptoval späťvzatie navrhovateľa zo dňa 16.08.2018, ktorým zobral návrh na uloženie výchovného opatrenia zo dňa 26.03.2018 späť (č.l. 40 spisu), rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za zmätočné, nepreskúmateľné a vzhľadom na uvedenú vadu za neodôvodnené. Okresný súd totiž vo svojom rozhodnutí poukázal len na návrh podaný na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27.03.2018 (ktorý navyše navrhovateľom bol vzatý späť) bez relevancie na ďalšie návrhy, a to zo dňa 30.08.2018 (č.l. 52 spisu) a zo dňa 04.02.2019 doručený okresnému súdu 07.02.2019 (č.l. 107 spisu, duplicitne založeného na č.l. 119 spisu).
19. Odvolací súd si považuje za povinnosť vytknúť okresnému súdu aj nadbytočné rozhodnutie - uznesenie sp. zn. 37P/190/2018-132 zo dňa 24.05.2019, ktorým okresný súd „konanie o návrhu opatrovníka maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil“. Okresný súd si totiž neuvedomil, že rozhoduje o duplicitne založenom podaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 04.02.2019 (č.l. 119 spisu), ktoré je totožné s podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica už 07.02.2019 (č.l. 107 spisu), kde o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z tohto podania už bolo rozhodnuté Okresným súdom Banská Bystrica uznesením sp. zn. 37P/190/2018-110 zo dňa 13.02.2019, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
20. Čo sa týka potreby maloletého dieťaťa zúčastniť sa liečebno-výchovného pobytu v špecializovanom sanatóriu, odvolací súd nespochybňuje vhodnosť umiestnenia maloletého dieťaťa do Liečebno- výchovného sanatória Poľný Kesov. Umiestnenie maloletého dieťaťa do takéhoto sanatória však nie je možné realizovať na základe uloženia výchovného opatrenia v zmysle § 37 Zákona o rodine. Zákon o rodine totiž koncipuje systém výchovných opatrení, ktorými spoločnosť vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Zákon o rodine v § 37 nerieši ukladanie výchovných opatrení v prípade, ak je maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nariadená ústavná starostlivosť podľa § 54 a nasl. Zákona o rodine. Systém výchovných opatrení upravených v § 37 Zákona o rodine totiž upravuje výchovné opatrenia od miernejších zásahov (§ 37 ods. 2 Zákona o rodine), ako sú napomenutie maloletého dieťaťa, dohľad, uloženie obmedzení a uloženie povinnosti podrobiť sa poradenstvu až k vážnejším zásahom (§ 37 ods. 3). § 37 ods. 3 Zákona o rodine však konkrétne vypočítava subjekty, ktorým môže súd dočasne odňať maloleté dieťa a nariadiť maloletému dieťaťu pobyt v konkrétnom zariadení. Medzi subjekty, ktorým súd môže súd odňať maloleté dieťa, patria len rodičia, osoby, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo 48, budúci osvojitelia, osvojitelia alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Medzi subjekty, ktorým je možné odňať maloleté dieťa však nepatrí zariadenie, do ktorého dieťa je umiestnené na základe rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti. Z tohto hľadiska preto nie je možné domáhať sa odňatia maloletého dieťaťa zo starostlivosti centra pre rodiny a deti, a nariadenia pobytu maloletému dieťaťu v špecializovanom zariadení v liečebno-výchovnom sanatóriu. Nakoľko návrh na uloženie výchovného opatrenia podaný ÚPSVaR v Banská Štiavnica, a to tak zo dňa 30.08.2018 ako aj zo dňa 04.02.2019 (doručený súdu 07.02.2019) je viazaný na § 37 ods. 3 písm. b) Zákona o rodine, takémuto návrhu vecne nie je možné vyhovieť, a preto v tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s názorom vysloveným súdom prvej inštancie. Zákon o rodine v § 37 neumožňuje odňať maloleté dieťa, pokiaľ je toto dieťa umiestnené v zariadení vykonávajúcom ústavnú starostlivosť na základe rozhodnutia súdu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, však koncipoval uvedené návrhy výslovne s odkazom na ustanovenia Zákona o rodine, čomu nie je možné vyhovieť.
21. Samotné výchovné opatrenia však neupravuje len Zákon o rodine, ale ich upravuje aj zák. č. 305/2005 Z.z. o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to priamo v § 12, a pojem výchovné opatrenia pozná aj zák. č. 245/2008 Z.z. - Školský zákon, napr. pri § 125. Pojem „výchovné oparenie“ je potrebné preto chápať širšie, nielen ako výchovné opatrenie, ktoré môže súd ukladať v zmysle § 37 Zákona o rodine. Výchovné opatrenie treba chápať ako opatrenie, ktoré má viesť k náprave závadného stavu správania
sa detí, ako aj porušovania povinnosti vyplývajúcich z rodičovských, či iných práv a povinností voči maloletému dieťaťu.
22. Od 01.04.2018 nadobudla účinnosť novela zák. č. 305/2005 Z.z. a pôvodne Detský domov, Kollárova 29, Banská Bystrica bol pretransformovaný na Centrum pre deti a rodiny „Svetluška“, Kollárova 29, Banská Bystrica.
23. Podľa § 49 ods. 5 zák. č. 305/2005 Z.z. v aktuálnom znení, ak je v záujme dieťaťa potrebné zabezpečiť odbornú pomoc alebo činnosť, ktorú centrum podľa programu centra nevykonáva, zabezpečí ich inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady; centrum nemôže na tento účel premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že pokiaľ v záujme dieťaťa je potrebné zabezpečiť odbornú pomoc alebo činnosť, ktorú centrum podľa programu centra nevykonáva, zabezpečí ho inou právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady. Pokiaľ je teda dieťaťu potrebné poskytnúť psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie vzhľadom na vývinovú poruchu učenia alebo poruchu aktivity a pozornosti, môže centrum takúto odbornú pomoc zabezpečiť dieťaťu prostredníctvom aj inej právnickej osoby, teda aj liečebno-výchovného sanatória.
24. Práve liečebno-výchovné sanatórium v zmysle § 123 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z.z. poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Liečebno-výchovné sanatórium môže túto starostlivosť poskytnúť okrem iného aj na základe dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. Takýmto zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, je zariadenie, ktoré na základe rozhodnutia súdu vykonáva nariadenú ústavnú starostlivosť maloletému dieťaťu, teda aj centrum pre deti a rodiny. V zmysle § 123 ods. 1 písm. b) zák. č. 245/2008 Z.z. nič nebráni liečebno-výchovnému sanatóriu uzatvoriť dohodu s centrom pre deti a rodiny, a teda ani centru nič nebráni uzavrieť dohodu s liečebno-výchovným sanatóriom. Pokiaľ § 49 ods. 5 za bodkočiarkou uvádza, že „centrum nemôže na tento účel premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu“ z tohto ustanovenia vyplýva len to, že na výkon rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti maloletému dieťaťu, nemôže dôjsť k zmene zariadenia, v ktorom sa bude vykonávať táto ústavná starostlivosť, to znamená, dieťa nemôže byť umiestnené do iného centra za účelom výkonu nariadenej ústavnej starostlivosti, ako ani do iného zariadenia. Súdom nariadená ústavná starostlivosť maloletého dieťaťa bude naďalej trvať v centre, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, ale dohodou centra s liečebno- výchovným sanatóriom môže dôjsť k poskytovaniu potrebnej starostlivosti tomuto dieťaťu po dohodnuté obdobie. Aj počas pobytu dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu, centrum vykonáva všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nariadenej ústavnej starostlivosti.
25. Ďalšou z možností ako zabezpečiť maloletému dieťaťu, ktorému bola nariadená ústavná starostlivosť, pobyt v liečebno-výchovnom sanatóriu, je právoplatné rozhodnutie súdu o uložení výchovného opatrenia, a to nielen o uložení výchovného opatrenia v zmysle § 37 Zákona o rodine, ale aj napríklad v zmysle § 12 zák. č. 305/2005 Z.z. alebo ako všeobecné výchovné opatrenie za účelom poskytnutia psychologickej, či psychoterapeutickej starostlivosti a výchovy. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 123 ods. 1písm. c) zák. č. 245/2008 Z.z. sa vzťahuje len na výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, na ktorý odkaz č. 68 pod čiarou nadväzuje. Samotný odkaz na § 37 ods. 2 Zákona o rodine je totiž neaplikovateľný, keďže § 37 ods. 2 Zákona o rodine hovorí o napomenutí, dohľade, odmedzeniach uložených dieťaťu, resp. o povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Pokiaľ by mal odkaz smerovať na ustanovenie o výchovnom opatrení upravenom Zákonom o rodine, mal by odkazovať skôr na ust. § 37 ods. 3 Zákona o rodine, kde sa rieši pobyt dieťaťa v špecializovaných zariadeniach. Odkaz zákonodarcu pri ust. § 123 ods. 1 písm. c) zák. č. 245/2008 Z.z. pod č. „68“ nemožno preto považovať za smerodajný.
26. Za účelom naplnenia všeobecnej charakteristiky výchovného opatrenia tiež nie je vylúčené danú situáciu riešiť neodkladným opatrením, avšak bez viazanosti na rozhodnutie o veci samej v zmysle § 360 a nasl. CMP, ale viazať neodkladné opatrenie na určený čas alebo uplynutie dôvodov, pre ktoré by bolo neodkladné opatrenie nariadené.
27. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd musí vždy prihliadať na ochranu záujmu maloletého dieťaťa a aktívne pristupovať k riešeniu vzniknutých problémov tak, aby ochrana záujmov dieťaťa bola dostatočne zabezpečená. Nakoľko okresný súd sa dostatočne týmto princípom neriadil, aj z tohto dôvodu jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne. Okresný súd sa bude musieť nielen formálne zaoberať podanými návrhmi vo veci samej, ale nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, sám aktívne prispieť k vyriešeniu vzniknutej problémovej situácie tak, aby to bolo v prospech záujmov maloletého dieťaťa.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).