Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/32/2019

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v exekučnej veci oprávneného A., so sídlom Y. XX, A., IČO XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou W., B., so sídlom F. X, A. A., proti povinnému P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, IČO XX XXX XXX, o vymoženie 872,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -52, zo dňa 31. mája 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 30.9.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu C., zriadeného pri obchodnej spoločnosti C., B. vo D. zo dňa 16.3.2015 č. k. . Dňa 23.1.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súdny exekútor konštatoval, že pri preverovaní majetkových pomerov zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Oprávnený so zastavením predmetnej exekúcie nesúhlasil s odôvodnením, že povinný je fyzická osoba, u ktorej je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, prípadne nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, pričom oprávnený výslovne žiadal súdneho exekútora, aby došlo k opätovnej lustrácii povinného. Z toho dôvodu súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na opätovnú lustráciu majetku povinného. Dňa 04.04.2019 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie po opätovnej lustrácii majetku povinného. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebol zistený žiaden majetok, z ktorého by bolo možné exekvovanú pohľadávku uspokojiť, súdny exekútor opätovne konštatoval, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že súčasný skutkový stav predmetnej exekúcie možno subsumovať pod právnu normu § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa , , (ďalej len „“) a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zamietol. Namietal, že nebol zo strany súdnej exekútorky ani exekučného súdu vyzvaný na vyjadrenie sa k údajnej nemajetnosti povinného. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, a to aj s prihliadnutím na výšku vymáhaného nároku. Z uznesenia o zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného zrejmé, aké úkony za účelom preverovania majetkových pomerov súdna exekútorka uskutočnila, či vykonala všetky šetrenia o stave majetku povinného tak, ako jej to ukladá Exekučný poriadok, a na základe čoho dospela k názoru, že povinný je

nemajetný. Zároveň oprávnený namietal, že z predmetného uznesenia nie je zrejmé ani to, na základe akých úkonov a zistení súdneho exekútora mal súd prvej inštancie za preukázané naplnenie skutkového dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného súdna exekútorka nevykonala všetky šetrenia o stave majetku povinného, ktoré je povinná uskutočniť v zmysle Exekučného poriadku. Zároveň je podľa názoru oprávneného v danom prípade potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti povinného ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku a je u neho predpoklad, že sa v budúcnosti môže zamestnať, môže podnikať, môže sa stať poberateľom dôchodku a bude tak možné uspokojiť nárok oprávneného vymáhaný v tejto exekúcii. Okrem toho existuje predpoklad, že povinný môže získať majetok aj iným spôsobom, napríklad dedením alebo darovaním. Podľa názoru oprávneného teda existuje predpoklad, že povinný môže v budúcnosti disponovať dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky oprávneného vymáhanej v tejto exekúcii. Tomu, že v predmetnej exekúcii nemožno povinného považovať za nemajetného, nasvedčujú aj skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupných zdrojov, napr. z portálu www.finstat.sk, z ktorého je zrejmé, že povinný svoje záväzky (napr. voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni) plnil, resp. čiastočne plnil (a to aj v období, keď naňho bola vedená táto exekúcia), a teda disponoval majetkom, z ktorého uhrádzal svoje záväzky voči iným subjektom. Podľa názoru oprávneného teda nie je v danej veci preukázaná nemajetnosť povinného ako skutkový dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

5. V tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom účastníka, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, ani vysloviť, že odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Preskúmavanie majetku povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý ak zistí nemajetnosť povinného, oznámi túto skutočnosť oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinného môže súd exekúciu zastaviť aj priamo na podnet súdneho exekútora, alebo ak nemajetnosť povinného zistí zo svojej úradnej činnosti.

10. V preskúmavanej veci súdna exekútorka dňa 23.1.2017 doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka konštatovala, že pri preverovaní majetkových pomerov zistila, že povinný nevlastní majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Dňa 16.12.2016 bolo súdnej exekútorke doručené podanie oprávneného, ktorý so zastavením predmetnej exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že povinný je fyzická osoba, u ktorej je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, pričom oprávnený žiadal, aby došlo k opätovnej lustrácii povinného. Súdna exekútorka na výzvu súdu prvej inštancie opätovne lustrovala

majetok povinného a dospela k záveru, že je opätovne potrebné podať podnet na zastavenie exekúcie vzhľadom ku skutočnosti, že nebol zistený žiaden majetok, z ktorého by bolo možné exekvovanú pohľadávku uspokojiť.

11. Odvolací súd však uvádza, že na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti nedovoľovali povinnému zamestnať sa, prípadne podnikať, a tak si zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré by mohli byť okrem iného použité aj na úhradu jeho dlhov.

12. Správne oprávnený v odvolaní poukázal na rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku povinného, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí. Zastavenie exekúcie v tomto štádiu, pre prechodný nedostatok finančných prostriedkov povinného, ktorý je osobou v produktívnom veku, by bolo v rozpore aj s dispozičnou zásadou exekučného konania. Situácia na strane povinného nie je nemenná, je teda možné dôvodne predpokladať, že povinný sa zamestná, dosiahne príjem zo zamestnania alebo podnikania alebo majetok (darom, dedením a pod.), ktorý bude možné použiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného.

13. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré (za právneho stavu účinného v súčasnosti) v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

14. Odvolací súd na základe vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že u povinného neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).