Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-245-2018.pdf
PDF · 115.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/245/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, právne zastúpený splnomocnencom Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: 1/ P. X., nar. X.X.XXXX, bytom V. C. XXX, V. C., 2/ T. X., nar. X.X.XXXX, V. C. XXX, V. C., 3/ L. X., nar. XX.X.XXXX, V. C. XXX, V. C., všetci traja právne zastúpení advokátkou JUDr. Vierou Cakovou, so sídlom Rázusova 6, Trnava, o zaplatenie 6.257,64 eur s príslušenstvom, 2.263,40 eur s príslušenstvom a 2.263,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 7Cb/121/2008 -166 zo dňa 8. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., V., VI., VIII. a IX. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/ až 3/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 56,24 eur od 03.07.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti o zaplatenie 6.201,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 6.201,40 eur od 03.07.2007 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 6.257,64 eur od 03.07.2006 do 02.07.2007 žalobu žalobcu proti žalovanému 1/ zamietol, výrokom III. žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,30 %, výrokom IV. uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 56,24 eur od 03.07.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.207,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.207,16 eur od 03.07.2007 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.263,40 eur od 03.07.2006 do 02.07.2007 žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, výrokom VI. žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,28 %, výrokom VII. uložil žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 56,24 eur od 03.07.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom VIII. vo zvyšnej časti o zaplatenie 2.207,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.207,16 eur od 03.07.2007 do zaplatenia úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.263,40 eur od 03.07.2006 do 02.07.2007 žalobu žalobcu proti žalovanému 3/ zamietol, a výrokom IX. žalovanému 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,28 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 12 ods. 4 , § 15 ods. 3 , 6 6 zákona č. 586/2003 Z.z. účinného k 7.12.2006, § 1 ods. 2 , § 2 ods. 1 , § 7 ods. 1 , § 8 ods. 1 , 2 2 2 2 , 3 3 3 3 , § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom rozhodnom čase, § 23 , § 31 ods. 1 , § 489 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 369 ods. 1 , 2 Obchodného zákonníka , § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného k 20.8.2008, § 470 ods. 1 , 255 ods. 1, 2 , § 262 ods. 1 , 2 2 Civilného sporového poriadku a vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 6.257,64 eur s príslušenstvom od žalovaného 1/, sumy 2.263,40 eur s príslušenstvom od žalovaného 2/ a sumy 2.263,40 eur s príslušenstvom od žalovaného 3/ titulom neuhradenej podielovej odmeny za poskytnutie právnych služieb. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany rokovali o uzatvorení zmlúv o poskytnutí právnej služby a túto aj uzatvorili. Jediným spoločníkom a konateľom žalobcu bol JUDr. Radoslav Kačur ako advokát, ktorý konal v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. Keďže žalovaní 1/, 2/ 3/ bez výhrad a pripomienok zmluvu podpísali, súd prvej inštancie tento úkon vyhodnotil ako akceptáciu zmluvy a preto zmluvu považuje za platný právny úkon. Predmet zmlúv bol vyšpecifikovaný tak, že sa týka právnej veci zosnulého L. X. proti spoločnosti Gnoli Group srl - Toro Assicurazioni v dôsledku jeho smrti dňa XX.XX.XXXX v tuneli Frejus. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ túto zmluvu vypovedali ku dňu 19.03.2007. Súd prvej inštancie sa ako predbežnou otázkou najprv zaoberal tým, či úkony robené advokátom JUDr. Kačurom boli úkony robené ako advokátom alebo ako konateľom žalobcu, ktorý je advokátom. Bolo to nutné z dôvodu, že žalovaní popierali, že by JUDr. Kačur konal ako konateľ žalobcu. V čase uzatvorenia zmluvy platilo, že advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (nález ÚS 148/06 zo dňa 12.4.2007). Z tohto analogicky vyplýva, že konajúci advokát súc jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným koná jedine v mene a na účet tejto spoločnosti, samostatne a bez obmedzenia. Súd prvej inštancie sa preto aj stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že nemuselo existovať žiadne plnomocenstvo medzi žalobcom ako právnickou osobou a JUDr. Radoslavom Kačurom. V zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. je takto konajúci advokát ale povinný pri poskytovaní právnych služieb pripojiť (na listiny) k profesijnému označeniu aj obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným. Z listín predložených navrhovateľom mal súd prvej inštancie preukázané, že JUDr. Kačur realizoval písomné výzvy dňa 10.01.2007 (čl. 14), 28.11.2006 (čl. 16), dňa 18.12.2006 (čl.25), 22.01.2007, oznamoval žalovaným stav konania listom z 12.03.2007 (čl. 36), ale advokátska kancelária JUDr. Kačuru bola bez označenia obchodného mena spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom ako advokát. V záujme ochrany práv účastníkov konania si súd prvej inštancie vyhodnotil tieto zistené skutočnosti v spojení s § 12 a § 15 zák. 586/2003 Z.z. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Nakoľko JUDr. Radoslav Kačur nemal pri vykonávaných úkonoch splnenú zákonnú podmienku a to k profesijnému označeniu „advokát“ dopísané obchodné meno, súd prvej inštancie si jeho úkony (vyššie uvádzané listy) vyhodnotil tak, že nekonal za žalobcu a na jeho účet.
3. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané a strany to nenamietali, že už v čase uzatvorenia predmetných zmlúv mal žalovaný 1/ vo svoj prospech priznanú sumu 47.000 eur a žalovaný 2/ a 3/ každý sumu 17 000,- Eur v súvislosti s nárokom od spoločnosti Toro Assicurazione, ako to vyplýva i z listu advokáta X. (č.l. 23 spisu). Je teda zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy nebolo sporné právo žalovaných na zaplatenie 47.000 eur resp. 17.000 eur. Je nesporné, že žalobca rokoval so žalovanými, aby ich informoval o situácii v súvislosti s už vyplateným plnením a následnej možnosti získania ďalšieho plnenia. Niet teda pochýb o tom, že žalobca poskytol žalovaným právnu službu spojenú s týmto právnym úkonom, za ktorý mu prislúcha tarifná odmena.
4. V súvislosti s výškou odmeny žalobcu súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nesporne preukázané, že žalobca sa ničím nepričinil o získanie sumy 47.000 eur pre žalovaného 1/, a sumy 17.000,- eur pre žalovaných 2/ a 3/ pričom vyššiu sumu žalovaným nevymohol. Pokiaľ by súd prvej inštancie priznal podielovú odmenu žalobcovi, ktorá by sa počítala zo sumy 47.000 eur resp. sumy 17.000 eur, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade nie je možné postupovať pri určení výšky advokáta z tejto sumy, pretože čiastka 47.000,- eur resp. 17.000,- eur nie je hodnotou veci, alebo práva, ktoré žalobca vo veci vykonal. Preto je vzhľadom na charakter a obsah dohody o poskytnutí právnej pomoci potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a vychádzať z názoru, že hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami, a v takom prípade je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového
základu, ktorá je vo výške 41,82 eur (1.260,- Sk podľa výpočtového základu pre rok 2006), a to za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, nakoľko súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca vykonal vo vzťahu ku každému z mandantov tento jeden úkon (§ 14 ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase) k tomu má žalobca nárok na paušálnu náhradu vo výške 5,44 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. nárok na 19 % DPH, t.j. celkom 56,24 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že hodnotu veci alebo práva je v tomto prípade nemožné vyjadriť v peniazoch, pretože nebolo v čase uzatvorenia Zmluvy zrejmé, akú čiastku by mohol v budúcnosti žalobca pre žalovaných nad sumu 47.000,- eur resp. 17.000,- eur, ktorú už mali žalovaní priznanú, vymôcť.
5. Čo sa týka právnych úkonov vykonaných žalobcom ako právnickou osobou a vykonaných advokátom JUDr. Kačurom, súd prvej inštancie nepriznal odmenu za právne úkony vykonané podľa označenia na listinách advokátovi JUDr Kačurovi, ale iba spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. V danom čase bola platná právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona, ktorá rozlišovala medzi poskytovaním právnych služieb advokátom ako fyzickou osobou a advokátom ako konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 12 a § 15 cit. zák.). Úkony, ktoré neboli vykonané a prezentované ako úkony konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je advokátom, nemohli byť žalobcovi priznané. Žalobca bol od 21.6.2006, teda v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnej pomoci už zapísaný v obchodnom registri, v jeho mene koná konateľ ktorým je advokát JUDr. Radoslav Kačur a ktorý vykonáva advokáciu v mene a na účet spoločnosti, ktorej je konateľom. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uvedenej sumy 56,24 eur a vo zvyšnej časti žalované sumy zamietol. Pokiaľ žalovaní poukazovali na rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany a Krajského súdu v Nitre v podobnej veci, súd uviedol, že tieto nie sú pre neho záväzné a súd prvej inštancie v tomto konaní nezistil ani dôvody pre zníženie tarifnej odmeny, pretože zmluva je jednoznačne uzatvorená iba so žalovanými, ktorým mali byť poskytnuté právne služby a zo zmlúv nevyplývalo, že by sa malo jednať o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vzhľadom k tomu, že žalovaní sa dostali do omeškania s platením dlhu, preto ich súd zaviazal i k úhrade úroku z omeškania, ktorý žalobca žiadal priznať vo výške 13 % od 3.7.2006 do zaplatenia. Zmluva o poskytnutí právnej pomoci sa spravuje režimom Obchodného zákonníka , ktorého aplikáciu si strany výslovne dohodli v čl. 6/1 zmluvy a v takom prípade je dôvodný i nárok podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákona na úroky z omeškania, u ktorých pri posúdení výšky súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby NBS 4,25 % platnej v čase od 25.4.2007, ktorá sa pri úroku z omeškania zvyšuje o 10 %, teda na 14,5 %. Keďže žalobcom požadovaný úrok z omeškania neprekročil zákonom upravenú výšku, súd mu ho v súlade s návrhom priznal a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu v spore, pričom zohľadnil aj žalovaný úrok z omeškania, keďže v danom prípade práve príslušenstvo pohľadávky predstavuje nie nepatrnú časť, a preto bolo nutné zohľadniť ho pre ustálenie pomeru úspechu strán v konaní.
7. Proti tomuto rozsudku, voči jeho výrokom II., III., V., VI., VIII. a IX., podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil, že súd nesprávne uviedol, že v danom období platil zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii, pretože v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 7.12.2006 bol účinný zákon 586/2003 Z.z. , ktorý prvotne nadobudol účinnosť od 1.1.2004. V čase uzavretia zmluvy ako i realizácie úkonov vo forme listov žalobca už jestvoval a JUDr. Kačur ako advokát vykonával advokáciu ako jediný spoločník a konateľ žalobcu a nie ako samostatný výkon povolania. Je pravdou, že predmetné listy neobsahujú obchodné meno žalobcu, boli však preukázateľne spísané JUDr. Kačurom v právnej veci, v ktorých žalovaných toho času zastupoval, čo nespochybňuje ani súd prvej inštancie. Nepriznanie aspoň tarifnej odmeny za vykonané úkony preto považoval v rozpore so základnou požiadavkou spravodlivosti ako i v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca pre žalovaných vykonal bezpochyby viac úkony ako len prípravu a prevzatie zastupovania. To, že žalobca listy formálne neoznačil svojím obchodným menom, nemožno klásť na ťarchu žalobcovi v takej miere, že mu súd neprizná podielovú, resp. aspoň tarifnú odmenu, ktorú požadoval, hoci je zrejmé, kedy, kým (advokátom, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ žalobcu), za akým účelom a v akej právnej veci boli tieto spísané. Považoval napadnuté rozhodnutie súdu v tomto smere za nepreskúmateľné, riadne neodôvodnené, pričom súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zo spisu (súhrnne poukazujúc najmä na oznámenie o stave
sporu a žiadosť o oznámenie stanoviska zo dňa 12.3.2007 adresované žalovaným) je nepochybné, že žalobca uskutočňoval viacero právnych krokov v prospech žalovaných vo veci „tunel Frejus“. Aktívne s talianskou stranou komunikoval, žiadal vydanie potrebných podkladov ako i smeroval k tomu, aby odškodnenie pre žalovaných bolo prehodnotené a priznané vo vyššej sume. Toho času sa však žalovaní rozhodli, že nemajú záujem v zotrvávaní v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a zmluvu vypovedali. Nemožno preto klásť na ťarchu žalobcu, že odškodnenie nebolo priznané vo vyššej ako navrhovanej výške, a ktorú koniec koncov žalovaní akceptovali. Zmluvy medzi žalobcom a žalovanými boli uzatvorené dňa 7.12.2006, zmluva mu bola vypovedaná 19.3.2007, pričom vymoženie vyššieho odškodenia si vyžadovalo viac časového priestoru, aký mal žalobca počas trvania zmluvného vzťahu so žalovanými k dispozícií. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že tarifnú odmenu je potrebné vyčísliť ako jednu trinástinu výpočtového základu. Žalobca trvá na tom, aby mu v prípade, ak súd dospeje ku konečnému záveru, že nemá nárok na podielovú odmenu, vyčíslil tarifnú odmenu tak, ako ju požadoval v priebehu súdneho konania. V nadväznosti na to žalobca považoval príslušenstvo pohľadávok za nesprávne uvedené, pričom zároveň nie je súladný ani výrok o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.
8. Žalovaní 1/ až 3/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že žalobca svojim konaním (účtovaním v rozpore s vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov a v rozpore so zmluvou o právnej službe) zavinil toto konanie a prieťahy v tomto konaní a úrok z omeškania získa len vďaka zákonnej úprave, ktorá nepočíta s prieťahmi v konaní a s dlhotrvajúcim sporom. Uviedli, že už od roku 2007 riešia odmenu advokáta - žalobcu, ktorý ju nesprávne účtoval a podnes nemá jasno, ako účtovať mal, keď v tomto konaní zmenil žalobu a už si neuplatňuje podielovú odmenu podľa Zmluvy o právnej službe ale po vyše 10 rokoch si začal uplatňovať tarifnú odmenu zo súm, ktoré mali žalovaní priznané v čase, keď ho navštívili. Žalovaní si želajú, aby vec bola už právoplatne skončená a aby súd neakceptoval maniere žalobcu, ktorý spravil chybu v účtovaní odmeny za právnu službu. V odvolaní v bode 1 opakuje tie isté názory ako v ostatných doterajších vyjadreniach, v bode 2. sa vracia k tarifnej odmene z hodnoty veci (práva), ktorou hodnotou majú byť priznané sumy žalovaným podľa šekov vystavených na ich mená. Ďalej žalobca opakovane poukazuje na úkony, ktorými jeho konanie smerovalo k tomu, aby odškodné bolo priznané vo vyššej sume. Úkony, ktoré popisoval v konaní a ktoré opakovane popisuje v odvolaní, by však boli na škodu žalovaných. Sám žalobca doručil s návrhom na začatie konania v prílohe listinu z 13.7.2006, kde videl priznané náhrady žalovaných. Ak by ovládal talianske právo, podľa ktorého by mal konať pri zastupovaní, vedel by, že odškodné bolo dohodnuté za podmienok stanovených článkom 2044 a ďalších podľa Občianskeho zákonníka a zákonom z 5. júla 1985 a že od dohody o odškodnom už nebolo možné ustúpiť v čase, keď žalovaní v decembri 2006 navštívili žalobcu ( na odstúpenie bola lehota 15 dní od podpísania t.j. do konca júla 2006). Pokiaľ by žalovaní odstúpili, skončením platnosti šeku (vystaveného 12.10.2006 a platnosť 6 mesiacov) by im zanikol nárok aj na sumu už dohodnutú (47.000 eur, 17.000 eur a 17.000 eur) a už by nemali definitívne žiaden nárok na odškodné. Odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné. Z obsiahleho dokazovania vyplynulo, že žalobca nevykonal žiadnu činnosť pre prospech žalovaných a preto nemá zákonné ani morálne právo na podielovú odmenu a ani tarifnú odmenu z hodnoty veci. Súd prvej inštancie preto postupoval správne. Žalovaní tiež poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.6.2016 sp. zn. 2Obdo 36/2015 a na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.4.2015 sp. zn. 21Cob 256/2014 , ktorý pojednával o takej istej veci. Navrhli napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobca v odvolacej replike sa nestotožnil s názorom žalovaných, že nemá zákonné ani morálne právo na podielovú, resp. tarifnú odmenu, z dôvodu, že v prospech žalovaných nevykonal žiadnu činnosť. Zotrval na podanom odvolaní ako i všetkých písomných a ústnych prejavov prednesených počas konania na súde prvej inštancie, nakoľko mal za to, že preukázal aktívne poskytovanie právnych služieb v prospech žalovaných tak, ako boli medzi nimi dojednané.
10. Žalovaní 1/ až 3/ v odvolacej duplike rovnako zotrvávali na doterajších vyjadreniach.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku , ďalej len CSP ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 , 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Cb/121/2008 bola žaloba o zaplatenie sumy 6.257,46 eur s príslušenstvom podaná proti žalovanému 1/, o zaplatenie sumy 2.263,40 eur s príslušenstvom podaná proti žalovanému 2/ a o zaplatenie sumy 2.263,40 eur s príslušenstvom podaná proti žalovanému 3/ z právneho titulu neuhradenej podielovej odmeny za poskytnutie právnych služieb.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., V., VI., VIII. a IX., teda v častiach, v ktorých súd žaloby žalovaných vo zvyšku ( nad rámec priznanej sumy 56,24 eur s príslušenstvom) zamietol a vo výrokoch týkajúcich sa náhrady trov konania.
14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť však uvádza nasledovné:
15. Podľa čl. III zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004 okrem ustanovení čl. I § 31 až 37 a § 84 , ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Ustanovenie § 85 uvedené v čl. I stráca účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Zákon č. 8/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2005. Zákon č. 327/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2006. Zákon č. 331/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2007.
16. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že nechápe prečo súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 7.12.2006 platil zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii. K tomuto odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia celkom nepochybne vyplýva, že ide o zrejmú nesprávnosť v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu, ktorá sa vyskytla len na jednom mieste a to v odseku 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, zatiaľ čo všade inde ( na iných deviatich miestach v odôvodnení napadnutého rozsudku) súd explicitne uviedol, že aplikoval zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona. Odvolací súd teda dospel k záveru, že k uvedeniu starého zákona o advokácii v odôvodnení rozsudku došlo len nedopatrením, čo je inak z odôvodnenia zrejmé. Pre úplnosť dodáva, že na preskúmavaný prípad je nevyhnutné aplikovať zákon č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej aj „ZOA “), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2004.
17. „Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti (napr. čo sa týka samej dohody o zmluvnej odmene, o jej druhu, výške a pod.). Dohoda klienta s advokátom o poskytnutí právnej pomoci honorovanej zmluvnou odmenou sa môže dotýkať len účastníka týmto úkonom založeného právneho vzťahu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého sa jej ustanovenia vzťahujú len na osoby, ktoré advokáta požiadali o poskytnutie právnej pomoci.“ (34/2003 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 86/02 zo dňa 1.5.2003)
18. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že formálne neoznačenie listov svojím obchodným menom mu nemôže byť na ťarchu do takej miery, že mu súd neprizná podielovú, resp. aspoň tarifnú odmenu, ktorú požadoval, odvolací súd uvádza, že už v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 7.12.2006 ustanovenie § 18 ods. 2 ZOA ukladalo povinnosť advokátovi konať svedomito. V súčasnosti už ustanovenie § 18 ods. 2 ZOA precizuje, že advokát je povinný konať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie aj to, že koná svedomito. Aj zo znenia ZOA v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 7.12.2006 je treba vyvodiť, že advokát je na rozdiel od klienta
profesionál, u ktorého možno dôvodne očakávať, že bude konať v súlade so ZOA a riadne informovať klienta, ako sa postupuje v jeho veci.
19. Nesprávne označenie subjektu, ktorý vykonal písomný právny úkon nemožno označiť len za rýdzo formálnu chybu, ako v odvolaní dôvodil žalobca. Naopak, z hľadiska možných dôsledkov ide o významnú skutočnosť, čoho práve advokát ako osoba znalá práva, si má byť vedomý. Uvedené označenie je relevantné z hľadiska hmotného práva v súvislosti so zmluvou o poskytnutí právnych služieb, kde označenie zmluvnej strany je definované ako podstatná náležitosť. Zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi advokátom a klientom a honorovaná zmluvnou odmenou sa môže dotýkať len zmluvnej strany uvedenej zmluvy. Pokiaľ potom právne služby poskytne iný právny subjekt ako zmluvná strana zmluvy o poskytovaní právnych služieb, za takýto právny úkon neprináleží ani odmena, ani režijný paušál a ani náhrada hotových výdavkov. Keďže zmluvu so žalovanými 1/ až 3/ uzatvorila spoločnosť LEGAL CARTEL s.r.o., poskytovať právne služby mala táto spoločnosť s ručením obmedzeným a nie fyzická osoba. Žalobca teda s výnimkou prevzatia právneho zastúpenia nepreukázal aktívne poskytovanie právnych služieb v prospech žalovaných 1/ až 3/, čo malo za následok pre žalobcu nepriaznivé meritórne rozhodnutie.
20. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že s talianskou stranou aktívne komunikoval, žiadal o vydanie potrebných podkladov a smeroval svoje aktivity k prehodnoteniu výšky odškodnenia žalovaných a priznaniu vyššej sumy, nemal však na dosiahnutie výsledku dostatok času, pretože žalovaní mu zmluvu vypovedali. Odvolací súd k tomuto uvádza, že v zmysle čl. 3 bodu 3.2 písm. a) zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 7.12.2006 bolo povinnosťou žalobcu chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, čo znamená, že pri poskytovaní právnych služieb mal postupovať tak, aby v čo najkratšom čase dosiahol očakávaný výsledok a zároveň v zmysle čl. 5 zmluvy boli žalovaní oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať, takže pokiaľ tak urobili, iba využili svoje právo a ťažko im možno pripísať na vrub, zvlášť vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu ( existencia dohody o výške odškodnenia už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní právnych služieb ), že sa žalobcovi nepodarilo získať žiadne plnenie pre žalovaných 1/ až 3/ z právneho titulu náhrady škody v danom časovom období.
21. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., V., VI., VIII. a IX. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP , keďže v tomto štádiu konania mali plný úspech v konaní žalovaní 1/ až 3/, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP ).