Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého bydliska M., A. XXXX/XX, t. č. bytom M., Q. XX, proti manželovi: R. N., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého bydliska M., A. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., adresa sídla Bratislava, Žilinská 14, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. marca 2019 č.k. -21, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 3.10.1998 v M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., zväzok 5, ročník 1998, strana 45, poradové číslo 19 rozviedol (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav: Účastníci ako štátni občania SR uzatvorili dňa 3.10.1998 manželstvo, u navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, u manžela o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese M., A. XXXX/XX.

1.2.2 Z manželstva pochádza jedno dieťa, dcéra E. nar. XX.X.XXXX. Pred uzatvorením manželstva sa manželom narodil syn T., nar. XX.X.XXXX.

1.2.3 Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, sp. č. OU-TT-OVVS2-2018/032698, Pr. č. 1202/2018 Mč zo dňa 22.11.2018 bol manžel uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur. Konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bolo voči manželovi zastavené.

1.2.4 Navrhovateľka vníma manžela ako osobu manipulatívnu, panovačnú, autoritatívnu, agresívnu a vulgárnu, v ktorej necíti žiadnu citovú oporu, práve naopak, už dlhšiu dobu sa necítila s ním v domácnosti bezpečne, najmä od incidentu spred dvoch - troch rokov, kedy jej polial veci kyselinou. Tento stav hodnotí ako dlhodobo nemenný. K manželovi nič necíti, nemá ho rada, vzhľadom na odpor, ktorý k nemu cíti nevie si s ním predstaviť ďalej žiť. Obnovenie manželského spolužitia z jej strany nie je možné za žiadnych okolností a nie je ochotná podrobiť sa poradenstvu za účelom obnovenia manželského spolužitia, považuje to za zbytočné. Aj napriek manželovej snahe nemá záujem zotrvať v manželstve.

1.2.5 Manžel vníma manželstvo účastníkov ako šťastné, slušné, pokojné a harmonické a na vážne hádky si nepamätá. Pripúšťa nezhody boli kvôli správaniu dcéry. Seba ako aj navrhovateľku vníma ako tvrdohlavé osoby, avšak napriek tomu ju miluje, nie je si vedomý svojej agresivity až na dve facky, ktoré jej v minulosti dal, čo však nepovažuje za vážny prejav agresivity. Podľa jeho vnímania pri hádke skôr ustúpil. Dôvod na rozvod manželstva nevidí. Je pripravený obnoviť s navrhovateľkou manželské spolužitie nakoľko ju má rád, verí jej a aj by si ju vážil, ak by mu aj ona prejavila dôveru.

1.2.6 Manželia sa spolu naposledy intímne stýkali v júni 2018, v spoločnej domácnosti nežijú od septembra 2018 (od incidentu, kedy jej polial veci kyselinou), nehospodária spolu.

1.3 Právne veci posúdil ako nárok navrhovateľky ako manželky domáhať sa rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal podľa ZoR ( o rodine v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“), a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.

1.4 Manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti. Zároveň rešpektujúc vôľu navrhovateľky, ktorá opakovane verbalizovala nezáujem o obnovenie manželského spolužitia a možnosť jeho obnovy jednoznačne odmietla, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

1.5 O trovách konania rozhodol podľa C.m.p. ( v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej len „C.m.p.“), tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek vyplývajúcich z ust. a nasl. C.m.p.

1.6 Ako dôvod rozpadu manželstva zistil rozdielnosť názorov každého z manželov na spôsob a účel manželského spolužitia a z toho plynúce hádky a nedorozumenia, vedúce k úplnému citovému odcudzeniu sa navrhovateľky.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( C.m.p.).

2.2 Súd pri ustálení rozvratu vzťahov účastníkov namiesto zisťovania skutočného stavu veci vychádzal výlučne z tvrdení manželky (ktoré si odporujú), pričom sa nevysporiadal s manželovými tvrdeniami o harmonickom dlhoročnom spolužití ako ani so stanoviskom manžela k namietaným problémom manželkou a jeho snahou o obnovu manželského spolužitia. Tvrdeniu manželky o nedostatočnej citovej podpore odporuje samotná dĺžka trvania manželstva po dobu 32 rokov, počas ktorých vychovali spoločne dve deti.

2.3 Súd nenariadil manželom povinnosť navštíviť manželskú poradňu, hoci manžel by túto možnosť prijal a snažil sa k tomu primäť aj navrhovateľku.

2.4 Súd tiež nevykonal manželom navrhovaný výsluch oboch spoločných detí, keď ich výsluchom sa mala preukázať nepravdivosť tvrdení manželky vo vzťahu k údajnému panovačnému a agresívnemu správaniu manžela. Takýto postup je z rozpore s povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci. Deti dlhé roky žili s manželmi v spoločnej domácnosti, relevantným spôsobom by sa vedeli vyjadriť k spolužitiu manželov, atmosfére a vzťahom v rodine.

2.5 Zo strany súdu došlo k nesprávnej interpretácií ustanovení § 18, § 22 a § 23 ZR, kedy mal posúdiť sporné a nesporné skutočnosti uvádzané účastníkmi a až následne ustáliť, či došlo k takému kvalifikovanému rozvratu manželstva, pre ktorý by bolo potrebné vysloviť záver, ktorým by manželstvo rozviedol. V súvislosti s touto námietkou poukazuje na judikát R IV/1966.

3.1 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Manželove tvrdenia považuje za všeobecné, vágne, nezakladajúce sa na objektívnom vnímaní vonkajšieho sveta poukazujúc na vnútornú rozpornosť, keď manžel na jednej strane poukazuje na šťastné a harmonické manželstvo, na druhej strane dúfa v obnovenie dôvery zo strany navrhovateľky. Manžel jednoznačne potvrdil skutočný stav veci, a to odsťahovanie sa navrhovateľky spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti najprv k navrhovateľkinej matke do L., následne do bytu v M., ktorý im zabezpečil syn.

3.3 Súd vychádza z tvrdení, ktoré boli zhodné, a to nezdieľanie spoločnej domácnosti, skutočnosť, že manželia spolu nehospodária, útok manžela na navrhovateľku. Odvolaním sa manžel len účelovo snaží oddialiť právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva. Pokiaľ manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou (agresívne správanie manžela, ktoré prekročilo hranice únosnosti) ide o objektívnu skutočnosť, nie iba o subjektívne tvrdenie manželky.

3.4 Je nesporné, že manželia v dobe postupnej eskalácie rozvratu ich vzťahu zotrvávali v spoločnej domácnosti, ktorá pre oboch predstavovala súkromie od okolitého sveta. Právo na súkromie navrhovateľky však bolo narušené nainštalovaním kamerového systému do ich spoločného obydlia. Právo na súkromie navrhovateľky bolo agresívnym správaním manžela natoľko narušené, že táto sa radšej odsťahovala na vidiek k matke a pristúpila na oveľa sťaženejšie životné podmienky (cesta z domu do práce, obmedzený prístup k telekomunikáciám, strata rutinného života, pohodlia a pod.). Práve život u matky s matkou a dcérou predstavoval pre navrhovateľku útočisko pred agresívnym vyčíňaním manžela.

4.1 Manžel v r e p l i k e k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a prezentoval svoje presvedčenie v obnovu spolužitia s navrhovateľkou.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou ( a a a C.m.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie ( C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. je návrh navrhovateľky ako manželky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal poukazujúc na hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manžela je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7.1 Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v C.m.p.

7.2 Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7.3 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie dôvody však dopĺňa nasledovné:

9.1 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9.2 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.3 Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá).

9.4 Podľa čl. 6 C.m.p.. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

9.5 Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

9.6 Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

9.7 Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom v odvolacom konaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal.

11. Účastníci konania ako manželia od septembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu, keď navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s dcérou, manžel žije sám na adrese posledného spoločného bydliska manželov. Tento stav deklarovala navrhovateľka, pričom manžel zhodným tvrdením verifikoval, že nežijú v spoločnej domácnosti a taktiež spolu finančne nehospodária. Z toho vyplýva, že každý z manželov vedie od tohto času svoj život, a manželstvo je len formálne. Navrhovateľka v konaní uviedla, že ide o dlhodobo nepriaznivý stav, kedy už pred odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti s manželom nezdieľali spoločnú izbu, manžel aj pol roka nekomunikoval nielen s navrhovateľkou ale aj s ich deťmi. Aj tieto skutočnosti boli manželom potvrdené. Odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti bezprostredne predchádzal útok zo strany manžela, kedy jej kyselinou chlorovodíkovou polial ošatenie, na čo bola navrhovateľka nútená privolať políciu, manžel bol uznaný vinným z priestupku proti majetku

podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Tento incident sama navrhovateľka označila za poslednú kvapku, čím manžel prekročil akékoľvek hranice únosnosti. Za účelom urovnania vzťahov pricestoval zo zahraničia aj ich spoločný syn, avšak k náprave nedošlo, navrhovateľka svoj postoj nezmenila. Sám manžel tiež uviedol, že po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti navrhovateľkine postoje voči nemu boli čoraz viac negatívne. Navrhovateľka rovnako odmietala akékoľvek dary zo strany manžela, či už k sviatku, výročiu alebo Vianociam. Rovnako pokiaľ ide o návrh manžela, kedy navrhovateľku aj spoločnú dcéru pozval tráviť Vianoce (po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti) sa postoj navrhovateľky nezmenil, Vianoce spoločne s manželom stráviť odmietla. Z návrhu ako aj vyjadrení či už na nariadenom pojednávaní ako aj vyjadrení v odvolacom konaní navrhovateľka opakovane kategoricky odmieta ďalšie zotrvanie v manželstve, odmieta sa podrobiť sedeniam v manželskej poradni alebo inému psychologického poradenstvu za účelom zachovania manželstva, vzťahy v manželstve považuje za trvalo a vážne rozvrátené, obnovenie manželského spolužitia považuje z jej strany za nemožné, manžel je jej podľa vlastných slov odporný. Navrhovateľka odchod zo spoločnej domácnosti s manželom do domácnosti matky v Siladiciach považuje za útočisko od manžela, z čoho možno usúdiť, že táto na zotrvaní v manželskom zväzku netrvá, práve naopak. Navrhovateľka ako dôvod rozvratu manželstva poukázala na rozdielnosť pováh a názorov na výchovu detí, čomu v podstate korešponduje aj diametrálne odlišná interpretácia manželstva z pohľadu oboch účastníkov, kedy navrhovateľka hovorí o panovačnej a manipulatívnej povahe manžela, ktorému sa musela pre dobro rodiny prispôsobovať, pričom manžel považoval manželstvo za šťastné a harmonické, s výnimkou nezhôd týkajúcich sa maličkostí, na ktoré si v konečnom dôsledku ani nevedel spomenúť. Napokon, sám manžel vo vyjadrení (na č.l. 13) uviedol, že príčinou nezhôd boli odlišné názory na výchovu dcéry, kedy nevedel dostatočne akceptovať introvertnú povahu dcéry, pričom navrhovateľka povahu dcéry a jej názory akceptovala a považovala za prijateľné.

12.1 Odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12.2 So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

13. S poukazom na vyššie uvedené, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z manželov výslovne odmieta, ako to odmieta navrhovateľka. Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah. Za irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu vychovali deti, postavili dom, trávili spoločné dovolenky a pod., čím argumentuje manžel, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a navrhovateľka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta. Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto už nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.

14.1 Pokiaľ ide o námietku manžela, ktorou poukazoval na to, že súd nevyvinul potrebnú aktivitu na to, aby účastníkov viedol k zmierlivému riešeniu sporu odvolací súd dodáva:

14.2 Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 C.m.p., súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

14.3 Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že C.m.p. ukladá súdu, aby sa v priebehu konania pokúsil zachrániť manželstvo tým, že bude usilovať o zmierenie manželov. Zákon neukladá súdu presný spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a z povahy veci vyplýva, že sa súd pokúša zmieriť ich najmä pri pojednávaní, pričom túto povinnosť súd realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Podľa druhého odseku citovaného ustanovenia môže, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou realizovanou podľa zákona o mediácii, ktorá predstavuje alternatívne riešenie sporu, v rámci ktorej sa manželia môžu dohodnúť na takých otázkach, ako je vzájomné správanie k sebe, starostlivosť o domácnosť, zanechanie nevery a pod. Citované ustanovenie však dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, nedáva však súdu možnosť uložiť im (prikázať), aby sa mediácie zúčastnili. Súd teda nemá možnosť účasť účastníkov na mediácii vynucovať. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierne riešenie mediáciou v konkrétnom prípade účelná, alebo nie, pričom účelná je spravidla tam, kde manželia pozitívne reagujú na poučenie o možnosti zmierneho riešenia, resp. na pokusy súdu o odstránenie príčin rozvratu, čo však ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol uvedený prípad.

14.4 Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na rozvod bol podaný dňa 25.1.2019 (takmer po pol roku od odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti), súd vytýčil pojednávanie na 4.3.2019, na ktoré sa dostavili obaja manželia a obaja boli riadne vypočutí. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala, uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, zatiaľ čo jej manžel uviedol, že na obnovení manželského spolužitia záujem má. Z obsahu zápisnice (na č.l. 18) pritom vyplýva, že prvoinštančný súd si riadne splnil povinnosť uloženú mu ust. § 96 ods. 1 C.m.p., pokúsil sa o zmierenie manželov, avšak márne, pretože navrhovateľka bola rozhodnutá rozviesť sa, a o obnovenie manželstva nemala záujem, čo opakovane súdu deklarovala. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie nevyzval účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou ani aby navštívili psychologickú poradňu ako navrhoval manžel, pričom odvolací súd po preskúmaní spisu nepovažoval takýto postup súdu za vadný.

15. Berúc do úvahy skutočnosti zistené v tomto konaní, aj odvolací súd musel konštatovať, že vyššie uvedené atribúty už manželstvo účastníkov konania nespĺňa. Pretrvávajúce citové odcudzenie, odsťahovanie navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, či absencia akejkoľvek komunikácie medzi manželmi, odmietavý a negatívny postoj navrhovateľky voči manželovi, ako aj pevné rozhodnutie navrhovateľky viac neobnoviť s manželom spolužitie sú znakmi toho, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, bez možnosti jeho obnovy a zákonite tak nemôže vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nastalo vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov a ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom, ako aj záujmami manželov. Z týchto dôvodov potom odvolací súd ani nevykonal navrhovateľom navrhované dokazovanie výsluchom spoločných detí, pretože ich výpovede by vzhľadom na vyššie uvedené neboli spôsobilé privodiť vo veci iné rozhodnutie bež to, ktoré učinil súd prvej inštancie.

16. Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

17.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh ( C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie ( ).

17.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s a , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle C.m.p..

18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).